Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118208736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6118208736.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.

o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou Remedium
legal, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, v mene ktorej
koná konateľ a advokát Mgr. Martina Klačanová, proti žalovanej: H. Z., Q.. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. D.
XX, XXX XX D., o zaplatenie 300,86 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e v časti istiny v sume 300,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 100,00 Eur od 21.03.2018 do 23.04.2018, zo sumy 44,29 Eur od 24.04.2018
do zaplatenia, zo sumy 55,71 Eur od 24.04.2018 do 23.05.2018, zo sumy 80,82 od 24.05.2018 do

zaplatenia, 10,70 Eur od 24.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 8,48 eur od 23.05.2018 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50,50 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú pôvodne podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa12.01.2018
(ďalejlen„upomínacísúd“)domáhalodžalovanejplneniavyčíslenéhovsume500,86Eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 192,05 Eur od 28.07.2015 do 14.12.2017, zo sumy 92,05
Eur od 15.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 252,24 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 136,53 Eur
od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,70 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 9,34 Eur od
26.11.2015 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorú vyčíslil pôvodne
v sume 163,62 Eur. Takto uplatnený nárok odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe

ktorej mu bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa Slovak Telekom, ktorú evidoval v sume 764,48
Eur s tým, že po postúpení pohľadávky žalovaná vykonala dňa 14.12.2017 úhradu v sume 100,00
Eur. Z uvedeného dôvodu sa preto žalobca pôvodne podanou žalobou na upomícnací súd domáhal od
žalovanej zaplatenia spolu sumy 664,48 Eur (500,86 Eur + 163,62 Eur) spolu s príslušenstvom.

2.Výzvouzodňa06.03.2018vyzvalupomínacísúdprávnehozástupcužalobcunaoznámenie,čisúhlasí
s vydaním platobného rozkazu v rozsahu, ktorý nie je v rozpore s právnymi predpismi. Tu upomínací

súd poukázal na neprimeranú sankciu v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty.

3. Na výzvu upomínacieho súdu reagoval žalobca svojim podaním v spise na č. l. 131, kde uviedol,
že v časti zmluvnej pokuty žiada priznať len sumu 82,00 Eur, keďže zmluvná pokuta bola pôvodnýmveriteľom vypočítaná v nesprávnej výške. Keďže žalovaná vykonala ďalšie úhrady po podaní žaloby na
upomínací súd, a to dňa 23.01.2018 v sume 100,00 Eur a dňa 21.02.2018 tiež v sume 100,00 Eur,
žalobca zároveň zobral žalobu čiastočne späť aj čo istiny s prihliadnutím na vykonané úhrady (žalobca

síce v texte späťvzatia uviedol, že istinu berie späť v sume 100,00 Eur, avšak v navrhovanom petite
žaloby žiadal priznať sumu 300,86 Eur, t. j. je evidentné, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu len
k chybe v písaní, keďže ako sám žalobca uviedol, k späťvzatiu istiny došlo v rozsahu vykonaných úhrad,
ktoré boli vykonané spolu v sume 200,00 Eur) a zároveň zobral žalobu späť aj čo do zmluvnej pokuty v
sume 81,62 Eur. K späťvzatiu žaloby v sume 200,00 Eur - istiny a v sume 81,62 Eur - zmluvnej pokuty,

došlo pred tým, ako bola žalovanej doručená žaloba. Žalobca uvedeným podaním zároveň reagoval aj
na výzvu upomínacieho súdu, ktorý zmluvnú pokutu v pôvodne uplatnenej sume 163,62 Eur považoval
za neprimeranú sankciu, aj keď vo svojom podaní výslovne neuviedol, že vyjadruje súhlas s rozhodnutím
veci, v časti, v ktorej sa netýka rozpor s právnymi predpismi.

4. Podľa § 8 ods. 1,2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní), (1) ak sa návrhom uplatňuje nárok,
ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní
od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka.
Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O
tomto následku súd strany upovedomí. (2) Ak žalobca po vydaní platobného rozkazu vezme návrh späť

do uplynutia lehoty na podanie odporu, súd platobný rozkaz zruší. Zrušením platobného rozkazu sa
konanie zastavuje. Na odpor sa v takom prípade neprihliada. O náhrade trov konania rozhodne súd na
návrh niektorej zo strán podaný v lehote 15 dní od doručenia uznesenia o zrušení platobného rozkazu.
Ak trovy žiadna zo strán v tejto lehote neuplatní, platí, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o náhrade trov konania, je prípustná sťažnosť.

5. Podľa § 145 ods. 3 z č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších prepisov, Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 8 ods. 1 o upomínacom konaní, dôjde k zastaveniu
konania zo zákona v prípade, ak žalobca vysloví súhlas s rozhodnutím o jeho nároku len v časti, ktorej sa
netýka rozpor s právnymi predpismi. Na výzvu súdu žalobca reagoval svojim podaním označeným ako
odpoveď na výzvu súdu a späťvzatie žaloby, kde síce nevyjadril svoj výslovný súhlas, avšak pokiaľ po
výzve súdu netrval na plnení titulom zmluvnej pokuty v rozsahu 81,62 Eur, uviedol, že v tejto časti berie

žalobu späť. V súlade s uvedenou právnou úpravou možno mať zato, že v tejto časti došlo k zastaveniu
konania zo zákona podľa § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, resp. došlo k zastaveniu konania tiež
zo zákona, ale podľa citovaných ustanovení CSP, tak ako to súd uvádza nižšie vo vzťahu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby čo do sumy 200,00 Eur. Podaním, ktoré bolo odpoveďou žalobcu na výzvu súdu,
žalobca zároveň zobral žalobu čiastočne späť aj čo do sumy 200,00 Eur, keďže pôvodne žiadal na istine

priznať sumu 500,86 Eur a po prvom čiastočnom späťvzatí žiada priznať sumu 300,86 Eur. Zákon
o upomínacom konaní špeciálne nerieši prípad späťvzatia žaloby pred rozhodnutím o žalobe, na
uvedený prípad sa preto aplikuje § 145 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak dôjde k späťvzatiu žaloby pred
tým, ako bola doručená žaloba žalovanému, súd následne koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o
zastavení konania v tejto časti. Po uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby bol potom predmet konania

istina v sume 300,86 Eur spolu s príslušenstvom + zmluvná pokuta v sume 82,00 Eur, o ktorom nároku
upomínací súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 20Up/46/2018 zo dňa 19.07.2018 tak, že nároku
vyhovel v celom rozsahu.

7. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, kde okrem iného vzniesla aj námietku premlčania,

a zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalej namietala aj doručenie
faktúr. Z dôvodu podaného odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona - § 11 ods. 1 druhá
veta zákona o upomínacom konaní. Upomínací súd následne vec postúpil Okresnému súdu Levice
(ďalej len „okresný súd“, alebo súd“), ktoré konanie bolo súdom prijaté dňa 14.12.2018 a je vedené na
okresnom súde pod spisovou značkou 15Csp/155/2018.

8. K podanému odporu sa vyjadril žalobca svojím podaním v spise na čl. 168 - 177, v ktorom vyjadril
nesúhlas s tvrdeniami uvedenými žalovanou v podanom odpore. Zároveň poukázal na tú skutočnosť,
že v dňoch 20.03.2018, 23.04.2018 a 23.05.2018 žalovaná vykonala ďalšie úhrady, každú v sume100,00 Eur, teda spolu zaplatila 300,00 Eur. Žalobca zobral preto žalobu čiastočne späť čo do istiny
v sume 300,00 Eur, po ktorom späťvzatí, čo sa týka istiny bola predmetom sporu len suma 0,86 Eur
spolu s príslušenstvom. Žalobca zároveň zotrval na priznaní zmluvnej pokuty v sume 82,00 Eur. V

tomto vyjadrení žalobca poukázal nasúhlasné stanovisko s tvrdeniami žalovanej s tým, že zároveň
sa nestotožňoval ani so vznesenou námietkou premlčania, pretože pokiaľ žalobca podal žalobu na
súd 12.01.2018 má za to, že bola podaná v rámci trojročnej premlčacej doby, preto považuje tvrdenia
žalovanej o premlčaní faktúr za nedôvodné. Čo sa týka opodstatnenosti nároku na zmluvnú pokutu, tu
odkázalnasvojevyjadreniezodňa16.03.2018,ktorézaslalešteUpomínaciemusúdu,aktorýmreagoval

na výzvu Upomínacieho súdu. V uvedenom vyjadrení (č. l. 131-133) zdôvodňoval spôsob výpočtu
zmluvnej pokuty, ktorá je vypočítaná podľa vzorca: základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby
viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet), ktorým spôsobom je zobrazené
denné klesanie zo základu pre výpočet ZP počas plynutia doby viazanosti, až do dňa ukončenia zmluvy
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu Dodatku,
alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm.

c) predchádzajúceho bodu Dodatku (podľa žalobcu je v danom prípade týmto dňom deň 06.11.2015
s odkazom na poznámku na str. 2 faktúry, č. 750970225). Tu žalobca poukázal na tú skutočnosť, že
pôvodný veriteľ vyúčtoval zmluvnú pokutu v nesprávnej výške, a preto žalobca zobral v tejto časti žalobu
čiastočne späť a na zmluvnej pokute trval len na plnení v rozsahu 82,00 Eur. Po posledných troch
úhradách v sume 300,00 Eur žalovaná už nevykonala žiadne úhrady, a to aj napriek skutočnosti, že e

- mailovým podaním zo dňa 29.06.2020, pred pojednávaním oznámila, že uhradí aj zostatok žalovanej
sumy + súdne trovy, avšak vzhľadom k svojej finančnej situácii žiadala o možnosť splácania dlžnej sumy
v splátkach po 30,00 Eur mesačne (č. l. 340).

9. Žalobca bol následne vyzvaný na predloženie listinných dokladov preukazujúcich splnenie si

podmienok v zmysle § 43 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na výzvu
súdu reagoval svojim podaním, ktoré sa nachádza v spise na čl. 256 - 267 + prílohy na čl. 268 - 281.
Žalobca s odkazom na § 33 ods. 13 zák. o elektronických komunikáciách, ktorý citoval vo svojom podaní
uvádza, že podľa tohto zákona je na účinné postúpenie pohľadávky potrebné kumulatívne splnenie 2
podmienok, a to: 1/ vyzvať účastníka na splnenie svojho peňažného záväzku, 2/ omeškanie účastníka

so splnením nepretržite dlhšie ako 90 dní. Čo sa týka samotnej výzvy účastníka na splnenie svojho
záväzku, tu žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že právny predchodca spolu so žalovanou uzavreli
dňa 25.06.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby, a žalovaný sa zaviazal riadne a včas uhrádzať
mesačné faktúry, ceny za poskytované služby. Samotný zákon § 43 ods. 3 nedefinuje podľa žalobcu

náležitosti výzvy, len určuje jej formu, ktorá má byť písomná. Podľa žalobcu si pôvodný veriteľ túto
povinnosť výzvy splnil tým, že súčasťou faktúry č. 7506785192 (č. l. 104 -106) bola aj upomienka,
pričom práve túto upomienku, v ktorej pôvodný veriteľ pripomína žalovanej nezaplatenú dlžnú sumu za
poskytovanie elektronických služieb a odporúčal žalovanej úhradu splatnej pohľadávky do 16.08.2015,
považuje žalobca za splnenie písomnej výzvy v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Žalobca

ďalej uviedol, že takéto upomienky pôvodný veriteľ zasielal žalovanej aj vo faktúre č. 7507747548 (č.l.
99-101) a č. 7508729571 (č. l. 102,103). Ďalej sa žalobca vyjadril k odstúpeniu od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb (č.l. 280), podľa ktorej pôvodný veriteľ upozornil žalovanú, že voči nej eviduje dlžnú
sumu v celkovej sume 819,04 Eur. V tomto odstúpení pôvodný veriteľ zároveň žalovanú upozornil,
že „vymáhanie uvedenej pohľadávky môže byť realizované prostredníctvom splnomocnenej inkasnej

spoločnosti, prípadne aj súdnou cestou, resp. v rámci exekučného konania, s čím budú spojené ďalšie
výdavky (súdne poplatky, odmena advokáta za zastupovanie v súdnom, resp. exekučnom konaní), ktoré
v konečnom dôsledku pôjdu na Vašu ťarchu. Odo dňa splatnosti faktúr sa dlžná suma zvyšuje aj o
príslušenstvo, ktorým sú úroky z omeškania, ktorých zaplatenie bude požadované. ... .“ Žalovaná bola
pôvodným veriteľom zároveň upozornená: „ ak ste napriek písomnej výzve spoločnosti Slovak Telekom

nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť
Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu Vášmu
peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez Vášho súhlasu.“ S prihliadnutím na uvedené
má žalobca za to, že pôvodný veriteľ týmto žalovanej poukázal na jej neuhradenú dlžnú sumu, a zároveň
sa snažil dať žalovanej šancu na uhradenie jej záväzku. Taktiež bolo žalovanej zdôraznené, že ak aj

napriek písomnej výzve pôvodného veriteľa bude nepretržite viac, ako 90 dní v omeškaní so splnením
svojho peňažného záväzku, môže byť pohľadávka postúpená inej osobe bez jej súhlasu. Žalobca má za
to, že právny predchodca žalobcu si teda splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá vyššie citovaný zákon.
Čo sa týka samotného doručenia daných listinných dokladov, tak tieto mali byť podľa žalobcu zaslané vzmysle Všeobecných podmienok bežným oznámením, t. j. ako obyčajná poštová zásielka na poslednú
známu adresu žalovanej. Nakoľko boli faktúry zo strany pôvodného veriteľa zasielané ako obyčajná
poštová zásielka, žalobca nedisponuje dokladom o doručení tzv. doručenkou (uvedené sa vzťahuje

tak na faktúry, ako aj na odstúpenie od zmluvy). Tu žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že takéto
doručovanie je vykonávané v zmysle všeobecných podmienok časti 8 „oznamovanie, doručovanie“.
Žalobcapredložilopätovnedokonanialistinnýdokladoznačenýakoodstúpenieodzmluvyoposkytovaní
verejných služieb v spise na čl. 280 - 281, z ktorého je zrejmé, že žalovaná bola upozornená na tú
skutočnosť, že ak napriek písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením

svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 3 postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
žalovanej.

10. Okresný súd pojednával v danej veci 29.06.2020 s tým, že pred otvorením pojednávania súd
oboznámil prítomnú právnu zástupkyňu žalobcu s e - mailovým podaním žalovanej, ktoré zaslala krátko

pred pojednávaním, a z ktorého vyplýva, že je ochotná zaplatiť zostatok žalovanej sumy, avšak pre
nepriaznivú finančnú situáciu žiadala o splátky. Takéto podanie bolo oznámené súdu telefonicky ako aj
e - mailom. Následne súd vyzval žalovanú na zaslanie tohto podania aj v origináli, ktorý bude obsahovať
jej podpis. Žalovaná však originál tohto podania súdu nezaslala. S prihliadnutím na citované e - mailové
podanie žalovanej, právny zástupca žalobcu podal návrh na rozhodnutie o nároku žalobcu rozsudkom

pre uznanie nároku s tým, že žalobca súhlasil, aby bola dlžná suma, jej zostatok, zaplatená v splátkach
minimálne po 30,00 Eur vždy k poslednému dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok až do úplného
splatenia celého dlhovaného peňažného plnenia.

11. O nároku žalobcu rozhodol okresný súd na pojednávaní konanom dňa 30.10.2020, na ktorom

vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 1 postúpenie veci z OS BB, čl. 10 - 16 žaloba, čl. 20
- 3 6 Zmluva o postúpení pohľadávok, čl. 37 - 38 Dodatok č. 1, čl. 39 - 48 prílohy, čl. 49 - 56 Zmluva o
poskytovaní verejných služieb, čl. 57 - 64 Zmluva o poskytovaní verejných služieb, čl. 65 - 76 VP pre
poskytovanie verejných služieb, čl. 77 - 85 cenník časť A, čl. 86 - 96 cenník časť B, čl. 97 - 98 faktúra
č. 1, čl. 99 - 101 faktúra č. 2, čl. 102 - 103 faktúra č. 3, čl. 104 - 106 faktúra č. 4, faktúra č. 107 - 112

faktúra č. 5, čl. 113 - 114 faktúra č. 6, čl. 115 pokus o zmier z 16.11.2017, čl. 116 - 117 EPH 111584314,
čl. 118 oznámenie o postúpení pohľadávky z 09.10.2017, čl. 119 výpis z OR žalobca, čl. 126 výzva
Upomínacieho súdu pre žalobcu, čl. 131 - 135 odpoveď žalobcu na výzvu US, čl. 143 - 145 platobný
rozkaz US z 19.07.2018, čl. 149 doručenka žalovaná, čl. 151 - 154 odpor voči platobnému rozkazu, čl.
160 - 163 opätovne odpor, čl. 168 - 177 vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, čl. 178 - 186 VP, čl.

186 p. v. - 189 príloha k VP, čl. 190-197 zmluva o poskytovaní verejných služieb, čl. 198 - 205 zmluva o
poskytovaní verejných služieb, čl. 207 - 212 upovedomenie a postúpenie, č l. 218 výzva na vyjadrenie
sa, čl. 229 - 234 vyjadrenie žalobcu + čiastočné späťvaztie, čl. 235 - 243 VP, čl. 243 p. v. - 246 príloha k
VP, čl. 247 - 250 zmluva o poskytovaní verejných služieb, čl. 251 - 254 zmluva o poskytovaní verejných
služieb, čl. 256 - 267 odpoveď žalobcu z 15.03.2019 na výzvu súdu, čl. 268 - 279 prílohy, čl. 280 - 281

odstúpenie od zmluvy z 26.05.2016, čl. 289 vyjadrenie žalovaná z 30.05.2019, čl. 290 - 291 prílohy -
kópie poštových poukazov - platby, čl. 302 - 304 vyjadrenie žalovanej z 22.08.2019 + doklad o platbe,
čl. 305 - 309 vyjadrenie žalobcu, čl. 318 - 320 vyjadrenie žalobcu, čl. 337 oznámenie o vypovedaní
splnomocnenia žalovanej, čl. 340 vyjadrenie žalovanej e - mailom + žiadosť o splátky, čl. 357 - 364
vyjadrenie žalobcu z 21.09.2020 + návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, ospravedlnenia PZ

žalobcu a žalovanej na pojednávanie.

12. Z uvedených listinných dokladov, ako aj z obsahu žaloby a z obsahu celého spisového materiálu,
okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12.1. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril zmluvu o poskytovaní telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronickej komunikácií, na základe ktorej zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytoval žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok
stanovených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť
za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Za takto poskytnuté

služby boli žalovanej vyúčtované faktúry spolu v sume 600,86 Eur. Zároveň právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanej aj zmluvnú pokutu v sume 163,62 Eur. Spolu postúpená pohľadávka predstavovala
sumu 764,48 Eur. V žalobe žalobca poukázal na tú skutočnosť, že po postúpení pohľadávky žalovaná
uhradila 100,00 Eur, a preto predmetom žaloby bola suma 664,48 Eur, ktorý nárok pozostával zo sumy500,86 Eur ako nárok vyplývajúci z faktúr za poskytnuté služby + nárok na zmluvnú pokutu v sume
163,62 Eur. V priebehu konania tak, ako už bolo konštatované vyššie, na zmluvnej pokute žalobca
žiadal priznať len sumu 82,00 Eur po výzve Upomínacieho súdu, pričom na istine tvoriacej neuhradené

faktúry predstavoval zostatok len sumu 0,86 Eur vzhľadom k tomu, že žalovaná vykonala úhrady aj po
podaní žaloby spolu v sume 500,00 Eur (200,00 Eur ešte pred rozhodnutím o veci upomínacím súdom
a následne, po rozhodnutí platobným rozkazom aj ďalších 300,00 Eur). Predmetom sporu, o ktorom
rozhodoval už okresný súd bola istina v sume 0,86 Eur s príslušenstvom ako aj zmluvná pokuta v sume
82,00 Eur.

13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok ( ďalej
len CSP ), žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť celkom,

súd konanie zastaví.
15. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Z obsahu spisu je zrejmé, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby v rozsahu 300,00 Eur s
príslušenstvom došlo až po tom, ako bola žalovanej už doručená samotná žaloba, avšak ešte pred
pojednávaním. S prihliadnutím na uvedené, súd preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
prvým výrokom zastavil konanie čo do istiny spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

18. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení činnom v
čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme

22. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu.

23. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po
dni splatnosti.

24. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku
účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku,
môžepodnikpostúpiťsvojupeňažnúpohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupísomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník eštepred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Predmetom žaloby, po vyššie uvedených čiastočných späťvzatiach žaloby, zostal nárok na plnenie

istiny v sume 0,86 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 192,05 Eur od
28.07.2015 do 14.12.2017, zo sumy 92,05 Eur od 15.12.2017 do 23.01.2018, zo sumy 252,24 Eur od
26.08.2015 do 23.01.2018, zo sumy 244,29 Eur od 24.01.2018 do 21.02.2018, zo sumy 144,29 Eur
od 22.02.2018 do 20.03.2018, zo sumy 44,29 Eur od 21.03.2018 do 23.04.2018, zo sumy 136,53 Eur
od 26.09.2015 do 23.04.2018, zo sumy 80,82 Eur od 24.04.2018 do 23.05.2018, zo sumy 10,70 Eur
od 27.10.2015 do 23.05.2018, zo sumy 9,34 Eur od 26.11.2015 do 23.05.2018 a zo sumy 0,86 Eur od

23.05.2018 do zaplatenia ako aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 82,00 Eur (č. l. 230).

27. Okresný súd v prvom rade riešil základnú otázku a síce, či má žalobca aktívnu legitimáciu v
spore, to znamená, či zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky
a to s prihliadnutím na citované ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách z

ktorého vyplýva, že zákon o elektronických komunikáciách nad rámec pravidiel cesií upravených v OZ
sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z podniku (poskytovateľa verejnej služby) na iné subjekty.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o
postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť
ňou pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.

Pokiaľ sa však týka cesia pohľadávky podniku, musí byť dodržaný zákonný postup v zmysle citovaného
zákona ako osobitného právneho predpisu (leg specialis), ktorý dopĺňa zákonné pravidlá pre platné
postúpenie tak, že podnik môže postúpiť pohľadávku len po písomnej výzve na plnenie, pričom výzva
musí byť zo strany podniku a omeškanie s plnením aj po výzve trvá viac ako 90 dní.

28. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s prílohami, z ktorých
má súd za preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil dňa 11.09.2017, teda ešte pred podaním žaloby na
upomínací súd, aj pohľadávku voči žalovanej spolu v sume 764,48 Eur, čo vyplýva tak zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, ako aj jej príloh (v spise na č. l. 20 - 48).

29. Žalobca aj napriek výzve súdu ale nepreukázal, že bol splnený zákonný postup v zmysle citovaného
ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, teda že žalovaná bola písomne
vyzvaná na plnenie svojho záväzku a aj napriek výzve bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní. V
tejto súvislosti na dotaz súdu žalobca poukázal na to, že táto zákonná povinnosť mala byť splnená
právnym predchodcom žalobcu práve v odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako aj vo

faktúrach, ktoré sú uvedené vyššie, kde bola žalovaná upovedomvaná o tom, že je v omeškaní s tým,
že zároveň bola upovedomená o tom, že ak dlžná suma nebude uhradená, môže byť postúpená inej
osobe a to aj bez súhlasu žalovanej. Žalobca doručil opätovne listinné doklady, ktoré boli už obsahom
spisu, avšak ako sám žalobca uvádza, nemá doklad preukazujúci, že tieto listinné doklady boli skutočne
doručené žalovanej, resp. uvádza, že mali byť doručované len obyčajnou zásielkou. Citovaná zákonná

úprava má na mysli osobitnú výzvu, po vzniku nedoplatkov, ktorú v konečnom dôsledku žalobca aj
doložil do konania (č. l. 281), kde pôvodný veriteľ poukazuje na tú skutočnosť, že už v tom čase bola
žalovaná s omeškaním platby v sume 819,04 Eur (istiny), s tým, že žalovanej nebola stanovená lehota
na plnenie. Práve uvedeným listom mala byť žalovaná aj poučená o tom, že ak bude nepretržite dlhšie
ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže postúpiť peňažnú pohľadávku

pôvodný veriteľ inej osobe, a to aj bez súhlasu žalovanej. Žalobca aj napriek výzve súdu však nedoložil
listinné doklady o tom, že takáto výzva - predložená do konania ako dôkaz, bola žalovanej skutočne
aj doručená, resp. aspoň odoslaná pred samotným postúpením pohľadávky. Sám žalobca tvrdí, že
takýmto listinným dokladom nedisponuje, pretože bola odoslaná obyčajnou listinnou zásielkou. Tu súd
poukazuje zároveň aj na skutočnosť, že žalovaná už v rámci odporu namietala doručovanie faktúr,

pričom žalobca nielenže nepreukázal doručenie faktúr, ktorá skutočnosť sa však v tomto konaní stala
bezpredmetnou, pretože žalovaná plnila v celom rozsahu, až na 0,86 Eur, avšak nepreukázal ani
doručenietohtolistinnéhodokladu,odpreukázaniaktoréhodoručenia(odoslania) všakzávisíposúdenieotázky platnosti postúpenia pohľadávky, ktoré môže nastať po písomnej výzve a za predpokladu, že
omeškanie trvá viac ako 90 dní.

30. Pokiaľ zákonná úprava výslovne vyžaduje pred postúpením pohľadávky písomnú výzvu, po ktorej
omeškanietrváviacako90dní,lenzapreukázanianielenexistenciesamotnejvýzvy,aleajjejdoručenia,
resp. odoslania, sú splnené zákonné podmienky. V tomto konaní tomu tak, nebolo, súd preto konštatuje,
že pohľadávka podniku nebola platne postúpená. Žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno
ani následným predložením odstúpenia od zmluvy, obsahujúceho príslušné ustanovenia, ktorý doklad

je datovaný dňom 26.05.2016, a z ktorého dôvodu možno mať zato, že žalovaná mohla byť vyzvaná na
plnenie pred samotným postúpením pohľadávky a ku dňu postúpenia pohľadávky omeškanie trvalo viac
ako 90 dní, keďže žalovaná vykonávala úhrady až od roku 2017, pokiaľ ale žalobca nepreukázal, že
takáto výzva bola žalovanej aj skutočne doručená, resp. aspoň odoslaná (pred postúpením pohľadávky),
nie je možné ustáliť ani dátum, kedy sa táto výzva spolu s poučením dostala do sféry dispozície
žalovanej, čo však je nevyhnutný doklad pre posúdenie ne/platnosti postúpenia pohľadávky. Tu súd

poukazuje aj na tú skutočnosť, že táto zásielka bola zasielaná žalovanej na adresu F. XXX, to znamená
na adresu, ktorá bola uvedená ako adresa pobytu v zmysle uzatvorenej zmluvy s právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou z 23.06.2015, s tým, že žalobca zároveň nepreukázal, že ju doručoval na aktuálnu
adresu žalovanej, keďže sama žalovaná namietala aj doručovanie faktúr. Z uvedených dôvodov má
súd za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Ak pohľadávka

pôvodného veriteľa nebola postúpená platne, žalobca nie je v konaní aktívne legitimovanou osobou.

31. V danom prípade súd konal už len o nároku na plnenie istiny 0,86 Eur spolu s príslušenstvom ako aj
nároku na zmluvnú pokutu. Keďže žalobca nie je v konaní aktívne legitimovanou osobou, tak vo zvyšku
pôvodne uplatneného nároku tak, ako bol uvedený v odseku č. 26, súd preto žalobu zamietol.

32. Čo sa týka písomného vyjadrenie žalovanej, ktorými žalovaná poukazuje na úplnú úhradu zostatku
dlhu, dokonca aj jeho preplatku (v spise na čl. 289 - 291), kde poukazuje nielen na jej úhrady v sumách
po 100,00 Eur, na ktoré žalobca reagoval čiastočným späťvzatím žaloby, ale poukazuje aj na platby
vykonávané dňa 19.02.2018, 16.03.2018, 19.04.2018 a 22.05.2018, každá v sume po 50,00 Eur, tu sa

súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, že tieto úhrady nesúvisia s predmetným konaním, pretože boli zo
strany dlžníčky (žalovanej) zasielané na variabilný symbol: 2512632301, to znamená, na iný variabilný
symbol,akojevedenýpretoto konanie.Pokiaľvšetkyplatby,ktorýmžalovanáhradilasvojdlhvyplývajúci
z nároku uplatneného v tomto konaní boli identifikované výlučne variabilným symbolom: 9004937151,
platby vykonávané síce rovnakému žalobcovi, avšak pod iným variabilným symbolom, nie je možné

považovať za úhrady dlhu vyplývajúce z pohľadávky, od ktorého si žalobca uplatňoval nárok v tomto
konaní. Preto súd na platby spolu v sume 200,00 Eur nemohol prihliadnuť.

33. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 101 ods. OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

36. Žalobca až v priebehu konania doložil do spisu listinný doklad - odstúpenie od zmluvy (č. l.
280), ktorý obsahuje poučenie o možnosti postúpiť pohľadávku. Ako bolo už uvedené, žalobca však

žiadnym dokladom nepreukázal doručenie tohto listinného dokladu pred postúpením pohľadávky, z
ktorého dôvodu súd prijal záver, že sa nejedná o platné postúpenie a teda žalobca nie je ani aktívne
legitimovanou osobou. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy potom zostalo aj naďalej pôvodnému veriteľovi.
Z konania je preukázané, že tento listinný doklad bol doručený zástupcovi žalovanej dňa 17.05.2019,
doručenka na č. l. 288. Uvedeným dňom sa odstúpenie od zmluvy dostalo preukázateľne do dispozície

žalovanej (jej zástupcu), na ktorú skutočnosť musel súd prihliadnuť pri posúdení otázky premlčania,
keďže žalovaná vzniesla aj námietku premlčania.37. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po
dni splatnosti.

38. Podľa § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

39. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

40. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

41. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

42. Zákonná úprava OZ umožňuje účastníkovi zmluvy odstúpiť od zmluvy len za predpokladu, že je to
ustanovené v zákone, alebo dohodnuté účastníkmi. Z citovaných ustanovení zákona o elektronických
komunikáciách vyplýva, že tento zákon umožňuje „podniku“ - v danom prípade pôvodný veriteľ, odstúpiť
od zmluvy za zákonom stanovených podmienok. Z predloženého listinného dokladu vyplýva, že
pôvodný veriteľ aj využil toto právo a od zmluvy mienil odstúpiť - viď doklad označený ako odstúpenie od

zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.05.2016 (č. l. 280), ktorý doklad bol ale preukázateľne
doručený žalovanej až v priebehu konania - po postúpení pohľadávky, dňa 17.05.2019. Pôvodný veriteľ
pristúpil k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni
splatnosti, čo jednoznačne vyplýva z uvedeného listinného dokladu s tým, že v odstúpení poukazoval
na citované ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách ako aj časť III. článku 6, bodu 8 písm.

b/ všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s..
Z uvedeného dokladu vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť s účinnosťou od 05.06.2016,
avšak ako je už uvedené, pokiaľ tento listinný doklad bol doručený žalovanej až v roku 2019, nemohlo
dôjsť k odstúpeniu od zmluvy už v roku 2016, ale až v roku 2019, po tom, ako sa daný doklad dostal
do sféry dispozície žalovanej. V čase rozhodnutia o nároku žalobcu, ale je potrebné odstúpenie od

zmluvy považovať už za účinné. Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania, z dôvodu odstúpenia od
zmluvy je potrebné rátať 2 ročnú premlčaciu dobu (§ 107 ods. 1), pretože sa jedná o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu zániku zmluvy, z ktorého dôvodu potom nárok na úhradu sumy 0,86
Eur spolu s príslušenstvom je potrebné považovať za premlčaný, keďže bol podaný až po uplynutí 2
ročnej premlčacej doby. Všetky faktúry (okrem zmluvnej pokuty), od ktorých žalobca odvodzuje v žalobe

uplatnený nárok, boli splatné ešte v roku 2015, teda nárok by nebol premlčaný, ak by bol podaný na
súd ešte v roku 2017, v mesiaci s prihliadnutím na splatnosť jednotlivých faktúr, čo podľa názoru súdu
nie je podstatné uvádzať, keďže žaloba bola podaná až v 12.01.2018, teda po uplynutí premlčacej doby
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu bola žaloba na plnenie zostatku istiny 0,86
Eur spolu s príslušenstvom zamietnutá aj z dôvodu jej premlčania.

43. Nárok na zmluvnú pokutu splatnú dňa 25.05.2016 však nie je možné považovať za premlčaný.
V tomto prípade je potrebné rátať lehotu 3 rokov, pretože v danom prípade sa nejedná o nárok z
bezdôvodnéhoobohatenia,keďžesanejednáoprotihodnotuplnenia,ktorédostalažalovaná,aleonárok
z porušenia zmluvných podmienok, keď zmluva ešte bola účinná. S prihliadnutím na dátum splatnosti

faktúry na zmluvnú pokutu, premlčacia doba by uplynula až dňa 25.05.2019, čo bola ale sobota, teda
nárok by sa premlčal až najbližší pracovný deň - pondelok 27.05.2019. Tu súd poukazuje na to, že aj v
prípade lehoty dvoch rokov by nebolo možné považovať nárok za premlčaný, kedy by lehota uplynula až
25.05.2018, čo bol piatok pracovný deň. Ak bola žaloba na upomínacom súde uplatnená už 12.01.2018,
bola uplatnená pred uplynutím premlčacej doby. Ako však už bolo uvedené, v tomto rozsahu bola žaloba

zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

44. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím
sa konanie končí a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Z konania je zrejmé, že zastavenie
konania spôsobil tak žalobca, a to v rozsahu 81,62 Eur, čo predstavuje 12,28 % z celkového uplatneného
nároku (664,48 Eur/100 = 6,6448; 81,62 Eur / 6,6448 = 12,28 %), keďže v tomto rozsahu zobral žalobu
späť z dôvodu nesprávneho vyčíslenia zmluvnej pokuty. Nárok na náhradu trov konania v uvedenom

rozsahu vznikol žalovanej. Žalovaná zapríčinila zastavenie konania v rozsahu vykonaných splátok po
podaní žaloby 500,00 Eur, čo predstavuje 75,25 % (500,00 Eur / 6,6448 = 75,25 %). V tomto rozsahu
zas vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Pri porovnaní rozsahu zapríčinenia zastavenia
konania, tento vo vyššom rozsahu zapríčinila žalovaná, a to v rozsahu 62,97 % (75,25 % - 12,28
% = 62,97 %). Teda z titulu zavinenia zastavenia konania vznikol nárok na náhradu trov konania
žalobcovi,atoprávevrozsahu62,97%.Pouvedenýchspäťvzatiachžaloby,resp.zastaveniakonaniazo

zákona, zostal predmetom konania 0,86 Eur + zmluvná pokuta 82,00 Eur. V tomto rozsahu bola žaloba
spolu s príslušenstvom zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, a čiastočne spolu aj s
premlčaním, čo predstavuje 12,47 % z pôvodne uplatneného nároku (82,86 Eur : 6,6448 = 12,47 %).
V tomto rozsahu zas vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobcovi. Pri porovnaní
rozsahu nárokov na náhradu trov konania, teda nárok žalobcu voči žalovanej v porovnaní s nárokom

žalovanej voči žalobcovi, tento je v prospech žalobcu v rozsahu 50,50 % (62,97 % - 12,47 %), resp.
75,25 % - (12,28 % +12,47%) = 50,50 %. Okresný súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej práve v uvedenom rozsahu, ktorým výrokom súd zohľadnil tak dôvod, pre ktorý
došlo k zastaveniu konania s ohľadom na zavinenie, ako aj bol zohľadnený pomer úspechu v tomto
konaní. Tretím výrokom preto okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je to

uvedené v tomto výroku. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebolo možné zohľadniť tú
skutočnosť, že žalovaná plnila subjektu, ktorý v konaní nie je aktívne legitimovaný, pretože toto plnenie
vykonala v priebehu konania dobrovoľne, na ktorú skutočnosť správne reagoval žalobca čiastočným
späťvzatím žaloby a teda zastavenie konania zavinila žalovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).