Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204488
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2717204488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova ul. 8, IČO: 35 697 270, zast. splnomocnencom Bobák, Bollová a spol., advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa č. 10, proti žalovanému: J. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., K. XXXX/XX, o zaplatenie 583,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo dňa 11. marca 2020, č.k. 3Csp/132/2017-78, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 209,13 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 09.06.2017 do zaplatenia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III.
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,28%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 43 ods. 1 písm. a), § 43

ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 37 ods.
1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecne
dôvodnosťou žaloby voči žalovanému len v rozsahu sumy 209,13 eur s príslušenstvom, uplatnenej
žalobcom titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby, zatiaľ čo vo zvyšku, teda v sume zmluvnej
pokuty 374,- eur s príslušenstvom považoval súd žalobu za nedôvodnú. Súd prvej inštancie mal z
vykonaného dokazovania zistené, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.07.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. A8849734 spolu s Dodatkom, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému

účastnícky program Panter 40 eur, služby CLIP, ESET MS od Orangeu, zľavu z fakturácie, prístup k
internetu, a odpredal mu mobilný telefón Sony Xperia M2 za kúpnu cenu 0,50 eur uvedenú v Dodatku
k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 189,50 eur. Rovnako uzavreli žalobca a žalovaný
dňa 27.7.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8849737 spolu s Dodatkom, kde sa strany
dohodli, že žalobca poskytne žalovanému účastnícky program Mobilný internet Štart, služby TV v mobile
s archívom, TV v mobile s archívom, a odpredá mu mobilné zariadenie Huawei MediaPad T1 8.0 Pro
LTE za kúpnu cenu 0,50 eur uvedenú v Dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške

184,50 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky. Žalovaný sa zaviazal platiť
riadne a včas cenu poskytnutých služieb a dodržiavať ostatné zmluvné povinnosti, toto však porušil,
neuhradil faktúru č. 22986145513 zo dňa 8.8.2015 v sume 51,32 eur, faktúru č. 2302846166 zo dňa
8.9.2015 v sume 155,32 eur a faktúru č. 2298614693 zo dňa 8.8.2015 v sume 12,49 eur. Žalobca hopokusom o pokonávku zo dňa 24.5.2015 vyzval na zaplatenie sumy 209,13 eur za riadne vyúčtované
poskytnuté elektronické komunikačné služby, za zmluvnú pokutu/náhradu škody sumy 374,-eur a za
náklady vynaložené titulom vymáhania 10,- eur, celkom žiadal úhradu sumy 593,13 eur do 8.6.2017.

3. Súd prvej inštancie Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté dňa 27.7.2015 posúdil ako
spotrebiteľské, keď žalobca v nich vystupuje na strane dodávateľa a žalovaný na strane spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že žalobca podľa zmlúv žalovanému
plnil tým, že mu poskytol elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal v zmluvách a v

dodatkoch zaplatiť odplatu, žalobca za poskytnutie služieb riadne fakturoval, ale žalovaný dlh neuhradil,
v konaní ani vzniknutý dlh nepoprel, preto ho súd zaviazal k zaplateniu sumy 209,13 eur vychádzajúc z
dôkazov, predložených žalobcom a priznal mu aj úrok z omeškania neodporujúci zákonu vo výške 5%
ročne a to odo dňa požadovaného v žalobe až do zaplatenia.

4. Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 374 eur (189,30 eur a 184,50 eur)

tvrdiac, že žalovaný riadne a včas neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné
povinnosti. Túto sumu súd žalobcovi nepriznal. Žalobca žiadal priznať zmluvné pokuty v súvislosti so
záväzkami, ktorých porušenie malo nastať podľa čl. 2, 2.9 dodatkov. Ako súd zistil z formulárových
dodatkov k zmluvám, žalobca stanovil výšku zmluvnej pokuty do dodatkov vo výškach rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu ( ďalej MT) a v Dodatku poskytnutou zľavou zo

spotrebiteľskej ceny ( u jedného MT je cena pred zľavou na kúpnej cene 190,-eur, mínus 0,50 eur
je 189,50-eur , u druhého MT je kúpna cena 185,-eur mínus cena po zľave je cena 0,50 eur). Súd
konštatoval, že u žalovaného nemôže ísť o nesplnenie záväzku z právneho úkonu, vzniknutého zo
zmluvného vzťahu podľa § 588 OZ, uzavretej kúpnej zmluvy a ani nesplnenia povinnosti žalovaného
doplatiť kúpnu cenu neakciových MT, ktorú žalobca ani nežaloval. Predmetom sporu nebolo zaplatenie

neakciovej ceny MT. Pri právnych záveroch o kúpnej zmluve s predmetom predaja a kúpy mobilného
telefónu súd vychádzal z právneho úkonu podniku, ktorý prijal záväzok zabezpečiť žalovanému predaj
dvoch MT za 0,50,-eur, odovzdal ich a žalovaný ich prevzatím nadobudol do svojho vlastníctva.
Žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej výške, ktorá sa
spája podľa dodatkov aj so zľavou z kúpnej ceny hnuteľnej veci. Druhým dvojstranným právnym úkonom

vzniknutým medzi žalobcom a žalovaným je zmluva o poskytovaní služieb, z ktorej žalobca poskytoval
služby žalovanému v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou operátora, ako je to uvedené vo VP,
vydaných žalobcom na základe zmocnení zákona č. 351/2011 Z. z. Práva a povinnosti účastníkov z
tejto zmluvy si strany upravili v zmluve, v dodatku, vo VP, práva a povinnosti vychádzajú zo zákona o
elektronických komunikáciách, nie zo zmluvy o kúpe hnuteľnej veci.

5. Zmluvná pokuta, ktorá má povahu sankcie, zabezpečuje hlavný záväzok. Zabezpečovaný zmluvný
záväzok je základom pre dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, preto je dôležité vymedzenie
zmluvného záväzku v uzavretej zmluve, ktorého porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť
zmluvnú pokutu. Zmluvná povinnosť, ktorej nesplnenie má byť s následkom, že účastníkovi zmluvy

vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie jeho povinnosti, musí byť v
zmluve vyjadrená presne a zrozumiteľne, aby nevznikla pochybnosť o jej obsahu, inak ide o neplatný
právny úkon. Z ustanovenia § 544 OZ i samotnej povahy tohto zabezpečujúceho právneho inštitútu
je zrejmé, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť presne a jednoznačne určená a konkretizovaná
aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Ustanovenia čl. 2, 2.9 dodatkov k zmluvám síce

spĺňajú formálnu požiadavku zákona ohľadom písomnej formy, je z nich zrejmé aj to, kto a komu má
zmluvnú pokutu zaplatiť, je uvedená aj výška, ale nie je naplnený predpoklad, ku ktorej zmluve, či ku
kúpnej alebo k zmluve o poskytovaní verejných služieb ako právnym úkonom, z ktorých mali vzniknúť
hlavné záväzky, dohoda patrí. Žalobca tvrdí, že mu patrí zmluvná pokuta za omeškanie s platením ceny
za služby, poskytované podľa zákona č. 351/2011 Z. z., ale do častí dodatkov ohľadom porušenia

záväzku žalovaného je daná do výšky zmluvnej pokuty aj zľava z ceny MT z iného hlavného záväzku
žalovaného. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok, ktorá plní vo vzťahu k hlavnému záväzku
jeho zabezpečenie a pôsobí preventívne, je paušalizovanou náhradou škody. Nárok žalobcu u zľavy
z kúpnej ceny hnuteľnej veci v podstate právneho inštitútu zmluvnej pokuty nemá oporu. Dohoda o
zmluvnej pokute v znení ako ju dal do zmluvy dodávateľ, nie je platným právnym úkonom, nespĺňa

náležitosti požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a konkrétnosti dojednania, čo spôsobuje pochybnosti aj
o v dohodách uvedených výšok zmluvných pokút. Právny úkon dohody o zmluvných pokutách pre ich
neurčitosť je preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a súd žalobu v tejto časti zamietol.6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a prevažne
úspešnémužalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniapodľapomerujehoúspechuvspore,teda
v rozsahu 28,28% s tým, že výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc
za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd nesprávne vyhodnotil,

že v prípade uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 374 eur s príslušenstvom
u žalovaného nemôže ísť o nesplnenie záväzku z uzavretej kúpnej zmluvy a nemôže ísť ani o
nesplnenie povinnosti žalovaného doplatiť kúpnu cenu neakciových mobilných telefónov, ktorú žalobca
nežaloval. Súd mal za to, že predmetom sporu nebolo zaplatenie akciovej ceny mobilného telefónu.
Súd sa v odôvodnení uvedených právnych záverov o kúpnej zmluve s predmetom predaja a kúpy
mobilného telefónu opiera o právny úkon žalobcu, ktorý prijal záväzok zabezpečiť žalovanému predaj

dvoch mobilných telefónov za 0,50 eur, odovzdal ich žalovanému a ten ich prevzatím nadobudol do
svojho vlastníctva. Podľa názoru súdu nemohol preto žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v žalovanej výške, ktorá sa spája podľa dodatkov aj so zľavou z kúpnej ceny hnuteľnej veci. S
týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, nakoľko žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí
dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie, spočívajúce v

poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal tak možnosť voľby, či si kúpi telefón
za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo za zníženú cenu, teda so
zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom
ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil na základe článku II bodu 2.5 písm. a) dodatku k zmluve, v zmysle

ktorého „ak účastník počas doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť
cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo
povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku...“ čiže žalobca si
uplatňuje zmluvnú pokutu nie titulom porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného, ale na základe
skutočnosti, že neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu vo výške 209,13 eur za poskytnuté

telekomunikačné služby a tým porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle dodatku k zmluve. Doba
viazanosti zohráva úlohu pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, nakoľko pri nej sa uplatňuje časový
aspekt, s končiacou sa dobou viazanosti sa znižuje aj výška uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zároveň
právo na zmluvnú pokutu vzniká podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany

podniku napr. odstúpením od zmluvy, prerušením či obmedzením poskytovania služieb a pod. V zmysle
uvedeného teda žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie si zmluvnej pokuty okamihom nezaplatenia
poskytnutých služieb riadne a včas. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený uzatvoriť dodatok k
zmluve, model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez
platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu

zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je
nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej a reparačnej funkcie s ohľadom na
všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Žalobca
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/21/2018 kde v obdobnej právnej veci
odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal, majúc za to, že výška dojednanej

pokuty je vyvážená vo vzťahu k výške benefitu spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny
telefónu, pričom žalobca poukazuje aj na princíp právnej istoty deklarovaný v článku 2 CSP. Navrhol
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe aj vo zvyšku vyhovieť.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril a sám odvolanie nepodal.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v zamietajúcej časti ( vovýroku II.) aj v závislom výroku o náhrade trov konania ( vo výroku III) je odvolanie žalobcu nedôvodné
a rozsudok je v tejto časti potrebné ako vecne správny potvrdiť.

10. Úlohou odvolacieho súdu bolo v dôsledku podaného odvolania posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v celkovej výške 374 eur s
príslušenstvom zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako neplatnú.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako neplatnú, pretože podľa názoru súdu

nespĺňa požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a konkrétnosti, keďže z nej nie je zrejmé, ku ktorej zmluve
- či ku kúpnej zmluve alebo k zmluve o poskytovaní verejných služieb ako právnym úkonom, z ktorých
mali vzniknúť hlavné záväzky, táto dohoda patrí.

12. Odvolateľ s týmto záverom súdu nesúhlasil, mal za to, že zmluvná pokuta bola medzi stranami
dojednaná platne, žalobca si ju uplatnil na základe článku II bodu 2.5 písm. a) dodatku k zmluve, v

zmysle ktorého „ak účastník počas doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku
alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku...“ čiže žalobca
si uplatňuje zmluvnú pokutu na základe skutočnosti, že neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu
vo výške 209,13 eur za poskytnuté telekomunikačné služby a tým porušil svoje zmluvné povinnosti v

zmysle dodatku k zmluve. Žalobca uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi
telekomunikačnej služby zvýhodnenie, spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu a
žalovanýmaltakmožnosťvoľby,čisikúpitelefónzariadnumaloobchodnúcenubezakýchkoľvekďalších
záväzkov, alebo za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú
dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas

ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

13. Povinnosť uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute v písomnej forme vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nedodržanie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute za porušenie zmluvného záväzku
spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o jej uzavretí (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Základom

pre dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute je vymedzenie zmluvného záväzku v uzavretej
zmluve, ktorého porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Zmluvná povinnosť
zabezpečená zmluvnou pokutou sa musí v zmluve vyjadriť presne a zrozumiteľne, aby nevznikala
pochybnosť o jej obsahu, pričom v prípade nedostatočne jasného a zrozumiteľného vyjadrenia
zmluvného záväzku, ktorého nesplnenie je dôvodom na vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty, by

išlo o neplatný právny úkon. V dohode o zmluvnej pokute sa musí určiť aj výška pokuty alebo spôsob,
akým ju zmluvné strany následne určia.

14. Vychádzajúc zo znenia článku II bodu 2.5 písm. a) dodatkov k predmetným zmluvám, bol odvolací
súd toho názoru, že dohoda o zmluvnej pokute netrpí nedostatkom, tvrdeným súdom prvej inštancie a to

nedostatkomurčitosti,zrozumiteľnostiakonkrétnosti.Zobsahudojednaniajezrejmé,žezmluvnápokuta
zabezpečuje peňažné záväzky žalovaného vyplývajúce z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných
služieb v znení jej dodatku, pričom z dojednania jasne vyplývajú zmluvné záväzky v uzavretej zmluve
(ktorých porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu) a to 1/ povinnosť účastníka
počas doby viazanosti včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný

svoj peňažný záväzok voči podniku, alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je
povinný platiť podniku a 2/ povinnosť účastníka počas doby viazanosti neporušiť povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby,
nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon za účelom ukončenia zmluvy pred
uplynutím doby viazanosti.

15. Napriek vyššie uvedenému, hoci nie je možné považovať dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne
neplatné pre nedostatok zrozumiteľnosti a určitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
treba v konečnom dôsledku súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o
zmluvnej pokute, z ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok, avšak z iného dôvodu. Týmto dôvodom

je skutočnosť, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. Žalobca si v žalobe uplatnil zmluvné pokuty vo výške 189,50 eur ( zo zmluvy č. A8849734) a vo
výške 184,50 eur ( zo zmluvy č. č. A8849737) v oboch prípadoch na základe tej skutočnosti, že žalovanýneuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu vo výške 209,13 eur za poskytnuté telekomunikačné služby
a tým porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle dodatku k zmluve.

17. V konaní neboli pochybnosti o tom, že obe predmetné zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú
spotrebiteľskýmizmluvami,uzatvorenýmipodľazákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách
a zároveň ide o zmluvy občiansko-právne, ktoré sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Na právny vzťah medzi stranami sporu je preto nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu. Takto

je potrebné pristupovať i k výkladu ustanovení oboch zmlúv a ich dodatkov v časti zmluvnej pokuty.

18. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou
OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za

neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

19. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo, a bola už transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a)
nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

20. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

21. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa čl. 6 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa čl. 7 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

24.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.25. V preskúmavanej veci z obsahu zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že ich text bol vopred pripravený
dodávateľom v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej zmluvy, do ktorej sa dopisovali iba

údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie,
účastnícky program a služby, výška zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia.
Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami
pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v
uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice,

nemožno považovať za individuálne dojednané, vrátane dojednaní o zmluvnej pokute. Spotrebiteľ mohol
zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému
dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS),
bolo na žalobcovi, ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku

nepovažovať za individuálne dojednanú.

26. Žalobca dôvodil, že žalovaný mal možnosť výberu služieb. Nebol nútený uzatvoriť dodatok k
zmluve, mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších
záväzkov, alebo za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú

dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, bolo na ňom či využije poskytnuté výhody. K tomuto
odvolací súd uvádza, že možnosť takejto voľby účastníka neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že
ide o individuálne dojednania. Treba preto uzavrieť, že zmluvná podmienka v podobe dojednania o
zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, preto podlieha kontrole súdu, či nespôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či nejde o
neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ).

27. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Ako jeden z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku má
funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že

postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom, a to v podobe vzniku
ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu
o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium
primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k
porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa.

28. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatkov k zmluvám o
poskytovaní verejných služieb, riadne podpísaných zmluvnými stranami, v čl. 2 bode 2.5 písm. a) a
b) dodatku, podľa ktorého sa účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že účastník si je vedomý, že
mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa

rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že

účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia
nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej
v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť
uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne
podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok

voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo
b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti
užívaťbezprerušeniaslužbyprostredníctvomSIMkartyaleboúčastníkporušísvojupovinnostinedoručiťpodniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy
a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 189,50 eur ( alebo podľa dodatku k druhej zmluve vo výške 184,50 eur) pričom výška

zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa
ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od
uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na

túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená
v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa
ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti... Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a
kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu

porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku...

29. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 374 eur z
dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá

dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez
ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvy a dodatky k nej ako celky (teda či dôjde k ukončeniu
právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je
určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia

predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je
určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za
cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii
s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým
minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne

využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby
využíva.Takáúpravajesamozrejmeopodstatnenápráveposkytnutouzľavouzcenytelekomunikačného
zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na
kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške
rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia

zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom
ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia.
Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného
ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo o sebe tento
hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu

kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.

30. Pokiaľ žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby
riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom
základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s

podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených
dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v dojednanej sume podľa dodatku nemôže byť považovaná za
primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania
poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v
omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže

ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k
naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.

31. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje - ods. 2.5 písm. a), tak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od

spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ,
keďže § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545aOZ. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšku odporovala
aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného
smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho

dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13,
Caxabank).

32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku II, vrátane vecne správneho závislého výroku III o náhrade trov

konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP a to priamo tak, že v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne

trovyvsúvislostisodvolacímkonanímpreukázateľnenevznikliabolobyzjavnenielennerozumné,aleiv
rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať mu nárok na náhradu trov konania.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).