Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120206814
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120206814.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcov 1/ L. Z., narodenej XX.
XX. XXXX, trvale bytom O. č. XXX, XXX XX O., 2/ I. Z., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č.
XXX, XXX XX O., zastúpenej žalobkyňou 1/, 3/ S. Ujpála, narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom B.
č. 6, XXX XX F. Z., proti žalovaným 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská č. 30, 829 48

Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o., so sídlom Kalvínske námestie č. 2, 934
01 Levice, IČO: 36 706 655, právne zastúpenému JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom, so sídlom
Líščie nivy č. 7, 821 08 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/2/2020-120 z 29. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I.. Odvolanie žalobkýň 1/, 2/ o d m i e t a.

II. Návrh žalovaného 1/ na pripustenie zmeny na strane žalovaného 1/ z a m i e t a.

III. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (prvý výrok) m e n í tak, žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného
práva nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č.

XXX, pre okres N. N., obec O., katastrálne územie O., ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele
Y. č. XXX, parcela Y. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m,2 parcela CKN č. XXX -
záhradaovýmere497m2,vpodielovomspoluvlastníctvežalobkýň1/,2/,atovspoluvlastníckompodiele
žalobkyne 1/ 3-ina a v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 2/ 1-ina, do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Csp/4/2020.

IV. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom N. N., katastrálnym odborom, na LV č. XXX, pre okres N. N., obec O., katastrálne
územie O., ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele CKN č. XXX, parcela CKN č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m,2 parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 497 m2,
v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 1/, 2/, a to v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/ 3-ina
a v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 2/ 1-ina, do právoplatného skončenia konania vedeného na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Csp/4/2020.

V. Uznesenie Okresného súdu N. N. vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 29. 09. 2020 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (prvý výrok).O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (druhý výrok).

Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobcovia 1/-3/ sa návrhom domáhali
nariadenianeodkladnéhoopatrenia,ato uloženiapovinnostižalovanému1/zdržaťsavýkonuzáložného
práva nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k. ú. O., obec O., okres N. N.,
vedených Okresným úradom N. N., katastrálny odbor ako CKN parc. č. XXX - zastavené plochy a
nádvoria o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX - záhrada o výmere 497 m2, stavba - rodinný dom so

súp. č. XXX stojaci na CKN parc. č. XXX, vo vlastníctve žalobkyne 1/ v spoluvlastníckom podiele 3,
žalobkyne 2/ v spoluvlastníckom podiele 1 (ďalej aj ,,nehnuteľnosti“), až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej a zároveň uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby
nehnuteľností, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uviedli, že vo veci samej sa mienia
domáhaťvočižalovanému1/určenia,ženemáprávonapohľadávkutak,akobolavyčíslenávovyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 15. 11. 2017, ktorou žalovaný 1/ zosplatnil úver poskytnutý na základe

Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 24. 05. 2012.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/-3/ odôvodnili potrebou bezodkladnej úpravy
pomerov strán. Poukázali na to, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ sa výkonom záložného práva
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkýň 1/, 2/ formou dobrovoľnej dražby (mala sa konať dňa 22. 01. 2020)
prostredníctvom žalovaného 2/ (dražobníka) snažil vymôcť pohľadávku, ktorej existencia v uplatnenej

výške je sporná (neexistuje, má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, je v rozpore so zákonom).
Uviedli, že žalobca 3/ uzatvoril so žalovaným 1/ Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 24.
05. 2012 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere,“ resp. ,,úverová zmluva“). Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej
zmluvy uzatvorili žalobkyňa 1/ a jej manžel Ján Sámel, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností,
so žalovaným 1/ zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu zo

dňa 18. 05. 2012 (ďalej aj „Záložná zmluva“). Toho času sú podielovými spoluvlastníkmi založených
nehnuteľností žalobkyne 1/, 2/. Listom zo dňa 29. 12. 2017 oznámil žalovaný 1/ žalobcom 1/, 2/, 3/,
že pristupuje k výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností v prospech žalovaného 1/
formou dobrovoľnej dražby, pretože žalovaný 3/ nevysporiadal svoj dlh z úverovej zmluvy, ktorý ku dňu
29. 12. 2017 predstavoval 39.941,45 Eur s prísl. (úroky, trovy súvisiace s vymáhaním).

Súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 06. 11. 2019, z
vyhlásenia žalovaného 1/ o pohľadávke zo dňa 06. 11. 2019, ako aj zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej
dražby uzatvorenej medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 17. 12. 2019 vyplynulo, že pohľadávka žalovaného 1/
mala byť splatná dňa 15. 11. 2017 a ku dňu 06. 11. 2019 ju má tvoriť dlžná suma 47.639,62 Eur s tým,
že pohľadávka je naďalej úročená úrokom za úver 5,79 % zo sumy 37.622,57 Eur od 07. 11. 2019 do

zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania zo sumy 39.441,14 Eur od 07. 11. 2019 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Podľa názoru žalobcov 1/-3/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo
dňa 15. 11. 2017 je neplatný právny úkon, pretože: a) nebolo žalobcovi 3/ zo strany žalovaného 1/
nikdy doručené, b) je v rozpore s § 53 ods. 9 OZ, pretože v čl. VI bod 3 úverovej zmluvy upravujúcom
dohodu na predčasnom zosplatnení úveru, nie je zakomponovaná druhá podmienka zosplatnenia úveru,

že veriteľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
(tzv. upozorňujúca výzva), c) žalovaný 1/ si zaúčtoval prijaté plnenia od žalobcu 3/ aj na poplatky za
vedenie účtu medziúveru v zmysle čl. II ods. 7, ods. 9 bod 7 úverovej zmluvy, napriek tomu, že súd
vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
1C/91/2013 zo dňa 28. 10. 2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/18/2016

zo dňa 11. 10. 2016, d) žalovaný 1/ má nárok na úrok z úveru len do dňa zosplatnenia úveru (15. 11.
2017), po zosplatnení len na úroky z omeškania (IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012, NS SR sp.
zn. 4Obo/143/1998). Žalovaný 1/ mieni realizovať záložné právo napriek tomu, že neumožnil efektívnu
ochranu práv žalobcov 1/-3/ v súdnom konaní. Výkonom záložného práva, či uskutočnením dobrovoľnej
dražby, by boli vážne ohrozené práva žalobcov 1/, 2/, keď je priamo a bezprostredne ohrozené právo na

obydlie na základe uplatnenia pohľadávky, ktorej pravosť a splatnosť je minimálne sporná. Zároveň by
sa žalovaný 1/ prostredníctvom tohto výkonu bezdôvodne obohatil, keď by získal od žalobcu 3/ plnenie,
na ktoré nemá zákonný nárok. Žalobcovia 1/-3/ majú naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil
nezákonný stav vyvolaný žalovaným 1/, ktorý na základe konania žalovaného 2/ nepochybne smeruje k
výkonu záložného práva pre neexistujúcu pohľadávku žalovaného 1/, čím je vlastnícke právo žalobkýň

1/, 2/ k založeným nehnuteľnostiam priamo ohrozené, keďže nedôvodným výkonom záložného práva by
došlo k nenávratnej ujme na ich právach v podobe straty obydlia a súčasne aj majetkovej ujmy žalobcov
1/, 2/, 3/.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 2, § 329
ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ,,CSP“), § 53 ods. 10, § 151a, § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v

znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“ resp. ,,OZ“).
Súd prvej inštancie mal osvedčené, že dňa 24. 05. 2012 bola medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a
žalobcom 3/ ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na
základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť žalobcovi 3/ medziúver pod číslom 3050199 6 05 vo
výške 47.000,- Eur na preklenutia obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,

pričom po pridelení tejto cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všeobecných zmluvných podmienok sa
medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný
úver pod číslom 3050199 4 02 vo výške cca 28.200,- Eur. Presná výška stavebného úveru sa rovná
rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Žalobca 3/ sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške
75,20 Eur úročené 2 % ročne a splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

109,28 Eur po dobu 12 mesiacov, resp. vo výške 226,78 Eur po uplynutí 12 mesiacov s tým, že splátky
sú splatné k prvému dňu v mesiaci. Podľa čl. VI bod 3 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Súd prvej inštancie Zmluvu o úvere
posúdil ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. OZ, keďže žalovaný 1/ ako dodávateľ konal pri plnení

a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalobca 3/ -
fyzická osoba nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). V posudzovanej veci sa nejednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v režime
zákona č. 129/2010 Z. z., vzhľadom na účel poskytnutia úveru (čl. I. bod 2 zmluvy v spojení § 1 ods.
3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 18. 05. 2012 uzatvorenou medzi
žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, žalobkyňou 1/ a jej manželom ako záložcami, bola zabezpečená
pohľadávka s príslušenstvom z úverovej zmluvy záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. 144 v k. ú. O. - rodinný dom súp. č. XXX, parcely CKN č. XXX, CKN č. XXX
(ďalej aj „záloh“). Zmluvné strany sa dohodli, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie

je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva spôsobmi uvedenými v
záložnej zmluve (čl. IV), t. j. vrátane predaja nehnuteľností na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách. Uzatvorenie ani platnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva
neboli podľa súdu prvej inštancie sporné.
Z informačného výpisu z listu vlastníctva č. 144 pre k. ú. O. súd prvej inštancie zistil, že vlastníkmi zálohu

sú žalobkyne 1/, 2/.
Nebolo sporné, že žalobca 3/ prestal úver splácať riadne a včas, v dôsledku čoho ho žalovaný 1/
predčasne zosplatnil a pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu. K realizácii
dobrovoľnej dražby zálohu dražobníkom - žalovaným 2/, ktorá sa mala konať podľa Oznámenia o
dobrovoľnej dražbe č. A 41/2019 dňa 22. 01. 2020 nedošlo, nakoľko súd prvej inštancie uznesením č. k.

13C/2/2020-38 zo dňa 20. 01. 2020 uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
a žalovanému 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo zrušené
uznesením Krajského súdu N. N. č.k.13Co/31/2020-104 zo dňa 28. 07. 2020. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie uviedol, že v dôsledku pandémie Covid -19 nebolo možné pristúpiť k výkonu záložného práva
v čase do 31. mája 2020 (§ 6, 7 zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti

so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony).
Zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 17. 12. 2019
vyplynulo, že pohľadávka žalovaného 1/ bola zosplatnená k 15. 11. 2017 a prestavuje sumu 47.639,62
Eur s úrokom za úver vo výške 5,79 % (ročne) zo sumy 37.622,57 Eur od 07. 11. 2019 do zaplatenia

a s úrokom z omeškania 5 % (ročne) zo sumy 39.441,14 Eur od 07. 11. 2019 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky.
Súd prvej inštancie uviedol, že hoci žalobcovia 1/-3/ spochybňujú účinné zosplatnenie úveru v zmysle §
53 ods. 9 OZ k 15. 11. 2017, a teda právo žalovaného 1/ na celú pohľadávku z úveru, svoje tvrdenia ničím
nepreukázali. Súd prvej inštancie mal naopak z listín predložených v odvolacom konaní preukázané,

že žalovaný 1/ listom zo dňa 06. 10. 2017, neprevzatým žalovaným 3/ v odbernej lehote (uloženým na
pošte dňa 11. 10. 2017), upozornil žalobcu 3/ ako dlžníka, že ak v lehote do 16. 10. 2017 neuhradí
omeškané splátky vo výške 4.250,44 Eur, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže dlžné splátky
neboli uhradené, žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 11. 2017 a požadovalokamžité vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 15. 11. 2017 predstavovala 39.441,14
Eur. O tejto skutočnosti upovedomil žalovaného 3/ listom zo dňa 15. 11. 2017, ktorý si ho neprevzal v
odbernej lehote (uložený podľa fotokópie zásielky na pošte dňa 20. 11. 2017). Vzhľadom na uvedené

súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 1/ dodržal zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie
úveru v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 OZ, keď možnosť zosplatnenia strany dohodli v čl. VI. bod 3 zmluvy,
žalovaný 1/ pristúpil k zosplatneniu úveru k 15. 11. 2017 až po tom, čo žalobca 3/ bol viac ako 3 mesiace
v omeškaní so splátkou a vopred žalobcu 3/ na túto možnosť upozornil v lehote aspoň 15 dní pred
zosplatnením (výzvou zo dňa 06. 10. 2017). Nakoľko žalobca 3/ neprevzal zásielky v odbernej lehote,

účinky doručenia nastali v danom prípade podľa ustálenej súdnej praxe uložením zásielok na pošte,
kedy sa dostali do dispozície žalobcu 3/, ktorý mal objektívnu možnosť sa s nimi oboznámiť (rozhodnutia
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Obdo/63/2005,sp.zn.5Cdo/129/2010).Podľanázorusúduprvejinštancie
nie je pravdivé tvrdenie žalobcu 3/, že oznámenie o zosplatnení úveru mu nikdy nebolo doručené a
nebolo preukázané ani tvrdenie, že zosplatnenie je neplatné.
Ďalej žalobcovia 1/-3/ nepreukázali (napr. výpisom z účtu), že by im boli neoprávnene účtované

poplatky za vedenie účtu medziúveru, čo žalovaný 1/ poprel. Keďže v súvislosti s poplatkami za
vedenie úverového účtu Zákon o bankách s účinnosťou od 10. 06. 2013 zakázal bankám požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverového účtu (§ 37 ods.
21, toho času 37 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z.), pričom sa uplatňuje na poplatky za správu úveru
splatné od 09. 06. 2013 (§ 122s ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z.), súd prvej inštancie uveril tvrdeniu

žalovaného 1/, že žiadne poplatky za vedenie účtu od účinnosti novely Zákona o bankách neúčtoval.
K zmluvným úrokom po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16. 06. 2020 v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí. Veriteľ teda má nárok na dohodnutý zmluvný úrok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru do zaplatenia istiny, najdlhšie však do termínu konečnej splatnosti úveru podľa zmluvy.
Súd prvej inštancie konštatoval, že relevantná súdna prax dospela k záveru, že právna úprava
dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je
v rozpore s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie Európskej únie, a to za predpokladu, že
príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky

neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje (viď. rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-34/13 Monika
Kušionová proti SMART Capital a. s. zo dňa 10. 09. 2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/113/2017 zo
dňa 25. 04. 2019). Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014 skonštatoval,
že Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva
prináša so sebou možnosť pre záložného veriteľa, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Argumentácia žalobkyne o nezlučiteľnosti s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach
nemohla obstáť, keďže dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý
dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom, regulovaným právom
(zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby
nielen s takýmto záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s tým, ktoré vzniklo

zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci. Tomu potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť
dobrovoľnej dražby (viď § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.). Keďže žalobcovia 1/-3/ netvrdili žiadne
ďalšie skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že pohľadávku žalovaného 1/ považujú za nedôvodnú,

neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak ako sa jej domáhali, preto súd prvej inštancie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie priznal úspešným
žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia vyšší súdny úradník

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ odvolanie.
Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému
1 / povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne 1/ v

spoluvlastníckom podiele 3 a vo vlastníctve žalobkyne 2/ v spoluvlastníckom podiele 1, až do
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Csp/4/2020 a zároveň
uloží žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctvežalobkyne 1/ v spoluvlastníckom podiele 3 a vo vlastníctve žalobkyne 2/ v spoluvlastníckom podiele 1,
až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Csp/4/2020.
Podľa ich názoru uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie prvoinštančného súdu je arbitrárne, keď
sa prvoinštančný súd nesprávne a nedostatočne vysporiadal s ich podstatnými argumentmi s tým, že

uznesenie súdu prvej inštancie je v rozpore s princípom právnej istoty podľa Čl. 2 ods. 2 CSP.
Nestotožnili sa s tvrdeniami súdu prvej inštancie a jeho právnom názore, že nebolo preukázané, že
zosplatnenie úveru je neplatné
Poukázali na to, že zmluvné podmienky, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, VPSS a v ktorej si žalovaný
1/ dojednal pre prípad oneskorenia so splácaním úveru právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobuje
v zmysle § 53 ods. 1 OZ značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalobcu 3/, ako spotrebiteľa, nakoľko sa neprimerane v neprospech žalobcu 3/ odchyľuje od ustanovenia
§ 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, a preto sú tieto zmluvné podmienky neplatné podľa § 53 ods.
5 OZ. Vzhľadom na neplatné zmluvné podmienky nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru.
Zotrvali na tom, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15. 11. 2017 a ani výzva, ktorá

mala predchádzať vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06. 10. 2017, nikdy neboli zo strany
žalovaného 1/ doručené žalobcovi 3/, pričom doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, ako aj doručenie výzvy je základným predpokladom pre platné uplatnenie práva podľa § 53 ods.
9 OZ, pretože na základe tohto právneho úkonu zakladá veriteľovi právo domáhať sa plnenia svojej
pohľadávky v celosti. Z dôkazov predložených žalovaným 1/ bolo podľa nich preukázané, že tieto listiny

žalovaný 1/ zasielal a doručoval na adresu R., N. N.. Adresou, kde mal žalobca 3/ svoje stále bydlisko
a kde sa pravidelne zdržiaval, bola adresa uvedená v úverovej zmluve, a to B. č. 6, F. Z. a na túto
adresu žalovaný 1/ zasielal aj ostatné listiny. Žalovaný 1/ zasielal listiny žalobcovi 3/ na rôzne adresy a
to v rozpore so svojou zákonnou odbornou starostlivosťou, ktorú by mal dodržiavať. Listiny (posledná
výzva na úhradu zo dňa 06. 10. 2017 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

15. 11. 2017) sa preto nedostali a ani nemohli dostať do sféry dispozície žalobcu 3/, ako to tvrdil
prvoinštančný súd, a preto nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu
nedoručenia listín, keď navyše nemohla byť podľa nich splnená druhá podmienka ust. § 53 ods. 9 OZ, t.
j. upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Poukázali
aj na to, že okrem splnenia dvoch zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, je nutné pri zosplatnení

úveru dodržať ust. § 565 druhá veta OZ, čo však prvoinštančný súd podľa nich nijako nevyhodnotil.
Uviedli, že nakoľko tieto prejavy vôle (upozornenie na možné zosplatenie úveru a následné zosplatenie
úveru) sú obsahom samostatné listiny, musí byť upozornenie na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9
OZ doručené dlžníkovi najneskôr do 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky a výzva
na zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom musí byt' dlžníkovi doručená

následne po doručení upozornenia na uplatnenie práva podľa § 53 ods.9 OZ dlžníkovi, ale ešte pred
splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky a to tak, aby bolo dodržané ust. § 565 druhá veta OZ. Keďže
žalovaný 1/ listom zo dňa 06. 10. 2017 mal vyzvať žalobcu 3/ na úhradu dlžných splátok s upozornením
na možné zosplatnenie úveru a následne listom zo dňa 15. 11. 2017 mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, pričom tento list mal byť žalovaným 1/ zaslaný a odovzdaný doručovateľovi na doručenie až

dňa 16. 11. 2017, žalovaný 1/ stratil právo (aj keby došlo k doručeniu týchto listín žalobcovi 3/, čo však
podľa nich nedošlo) na uplatnenie ust. 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a to z dôvodu, že doručenie
výzvy na zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky až po dni splatnosti najbližšej
splátky už nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej
splátky toto právo žalovaného 1/ ako veriteľa zaniklo. Na základe uvedených skutočnosti bolo podľa

nich dostatočne preukázané, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru a
táto domnelá pohľadávka žalovaného 1/, ktorú má mať voči žalobcovi 3/ a o ktorej urobil žalovaný 1/
vyhlásenie o jej pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, neexistuje a žalovaný 1/ na túto pohľadávku
nemá zákonný nárok.
Zotrvali na tom, že v prípade, ak je právnym titulom pohľadávky žalovaného 1/ vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, žalovaný 1/ by mal v tomto prípade zákonný nárok len na úroky z úveru do dňa
zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru má veriteľ nárok len na úroky z omeškania. Takýto
právny názor je podľa nich v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
(napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012)a vyplýva aj z rozhodnutí iných súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo/143/1998, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6C0/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, Krajského
súdu Nitra sp. zn. 25Co/352/2017 zo dňa 05. 09. 2018 a pod., ktoré síce podľa nich nie sú ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, avšak na túto problematiku majú rovnaký právny
názor. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. 06.
2020, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí prvoinštančný súd a ktorým odôvodnil svoj právny názor
(bez ďalšieho odôvodnenia), vyslovil síce iný právny názor, avšak toto rozhodnutie nie je ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 ods. 2 CSP.

Podľa ich názoru žalovaný 1/ sa prostredníctvom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
snaží domôcť nároku, ktorý je uplatnený žalovaným 1/ v rozpore so zákonom, nakoľko si uplatňuje aj
úroky z úveru po zosplatnení úveru a to napriek tomu, že na tieto nemá zákonný nárok.
Uviedli, že na Okresnom súde Rimavská Sobota je vedené konanie pod sp. zn. 17Csp/4/2020 vo
veci žalobcu (v tomto konaní žalovaného 1/) Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. proti žalovanému (v tomto
konaní žalobcu 3/) XX., o zaplatenie 40.319,50 Eur s prísl.. V tomto konaní žalovaný 1/ podal proti

žalobcovi 3/ dňa 28. 01. 2020 žalobu o zaplatenie svojej pohľadávky 40.319,50 Eur s prísl., ktorá mu
mala vzniknúť na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15. 11. 2017. Na Okresnom
súde Rimavská Sobota sa teda začalo konanie, v ktorom sa žalovaný 1/ domáha voči žalobcovi 3/
zaplatenia svojej pohľadávky, ktorú sa snaží vymôcť aj prostredníctvom výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. V tejto právnej veci prebehlo na Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 02. 09. 2020

prvé súdne pojednávanie, na ktorom súd podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol svoje predbežné právne
posúdenie veci, t.j. že vyhlásenie žalovaného 1/ o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15. 11. 2017
je neplatné a neúčinné, čo znamená, že na základe tohto neplateného právneho úkonu žalovaný 1/
nemá voči žalobcovi 3/ zákonný nárok na žalovanú sumu. Tento vyslovený právny názor Okresného
súdu Rimavská Sobota v konaní sp. zn. 17Csp/4/2020 je v absolútnom rozpore s právnym názorom,

ktorý uviedol prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí, pričom je podľa nich zrejmé, že Okresný súd
Rimavská Sobota na rozdiel od prvoinštančného súdu v tomto konaní mal dostatok dôkazov na to, aby
vedel posúdiť zákonnosť nároku žalovaného 1/, ktorého sa domáha voči žalobcovi 3/. Za takéhoto stavu
je preto podľa nich dôvodné predpokladať, že v prípade ak im dočasne nebude poskytnutá ochrana
vydaním neodkladného opatrenia, a to povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na založených

nehnuteľnostiach, budú nútení domáhať sa svojich práv podaním žaloby o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, čím budú zbytočne nútení iniciovať ďalší súdny spor, ktorému sa je možné vyhnúť v prípade
vydania neodkladného opatrenia.
Podľa ich názoru prvoinštančný súd mal vydať neodkladné opatrenie, nakoľko sú na to splnené zákonné
podmienky, keďže osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý pramení z

úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, ako aj zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/. Taktiež osvedčili dôvodnosť obavy, že napriek tomu, že pohľadávka žalovaného 1/
je sporná, žalovaný 1/ naďalej uplatňuje výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby
založenej nehnuteľnosti prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka, čím sú priamo a bezprostredne
ohrozené ich práva.

Taktiež osvedčili, že majú naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný
žalovaným 1/, ktorý na základe konania žalovaného 2/ nepochybne smeruje k výkonu záložného práva
pre neexistujúcu pohľadávku žalovaného 1/, čím je vlastnícke právo žalobkýň 1/ a 2/ k založenej
nehnuteľnosti priamo ohrozené. V prípade ak by došlo k výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobkýň 1/ a 2/ a následnom zamietnutí žaloby na Okresnom súde Rimavská Sobota

pod sp. zn. 17Csp/4/2020, došlo by podľa nich k nedôvodnému výkonu záložného práva na základe
neexistujúcej pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi 3/, čím by došlo k nenávratnej ujme na právach a
oprávnených záujmoch žalobkýň 1/ a 2/ v podobe straty obydlia a súčasne aj majetkovej ujmy všetkých
žalobcov.
Na záver konštatovali, že vydaním neodkladného opatrenia by žalovaný 1/ ako záložný veriteľ neutrpel

žiadnu ujmu na svojich právach, pretože by mu záložné právo zostalo a mohol by prípadne vykonať
výkon tohto záložného práva po tom, ako by došlo k právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu
Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Csp/4/2020 v prospech žalovaného 1/, v ktorom sa žalovaný 1/
domáhavočižalobcovi3/zaplateniasvojejpohľadávky,ktorúsasnažívymôcťajprostredníctvomvýkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil.Trval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach týkajúcich sa zosplatnenia predmetnej pohľadávky,
s ktorými sa stotožnil aj okresný súd v napadnutom uznesení. Pokiaľ ide o právo vyhlásiť splatnosť do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že v prípade, ak by ,,žalovaný“ zaplatil splátku od upozornenia

na vyhlásenie splatnosti do samotného oznámenia o vyhlásení splatnosti, ,,žalobca“ by bol povinný
celý proces zopakovať. Nakoľko však ,,žalovaný“ nezaplatil od upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti žiadnu ďalšiu splatnú splátku, ,,žalobca“ bol oprávnený kedykoľvek vyhlásiť splatnosť, je
to ,,žalobcovo“ právo, nie povinnosť (poukázal na komentár JUDr. Fekete k § 565 Občianskeho
zákonníka - ,,Ak veriteľ nepoužije v dôsledku nesplnenia niektorej splátky svoje právo a neoznámi

dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskoršie do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že trvá na
zaplatení celej pohľadávky a dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už po zaplatení
ďalšej splátky nemôže svoje právo využiť. V takom prípade sa môže domáhať len zaplatenia už splatnej
splátky. Svoje právo môže veriteľ využiť kedykoľvek v prípade nezaplatenia niektorej z ďalších splátok
a vyvolať tak splatnosť celého dlhu. Ak dlžník včas splátku nesplatí, dostáva sa do omeškania s celým
dlhom.“). On preukázal, že splatnosť v danom prípade bola vyhlásená v súlade splatnými právnymi

predpismi. Rovnako tak trval aj na zákonnosti úroku za úver po vyhlásení splatnosti.
Ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 10. 2020 došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, ktorá je predmetnom nariadenia
neodkladného opatrenia a ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere, ktorú žalobcovia 1/-3/ v predmetnom spore
napádajú, a to spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO

35 724 803. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 01. 10. 2020.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť už nie je naďalej oprávnený vykonávať záložné právo predajom
predmetnej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe a od tohto výkonu upustil, tzn. že ani žalovaný 2/
nepokračuje vo výkone dobrovoľnej dražby. Mal za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie
neodkladného opatrenia, spočívajúce jednak v absencii jeho pasívnej legitimácie a jednak v tom, že

v zmysle § 325 CSP nie je viac daná potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko už nie je viac
oprávnený vykonávať záložné právo predmetných nehnuteľností a nie je teda záložným veriteľom.
Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 07. 2020, sp. zn.
13Co/31/2020, z ktorého vyplynulo, že neodkladné opatrenie má pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu
situáciu existujúcu medzi sporovými stranami. Za aktuálnej situácie on už nie je viac veriteľom a ani

záložným veriteľom z pohľadávky, ktorá vznikla na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 24. 05. 2012 a bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. 144, k. ú. O., pretože všetky práva a povinnosti zo Zmluvy o úvere, vrátane záložného práva,
prešli na nového veriteľa, a teda nie je daný dôvod na to, aby bola žalobcom 1/-3/ poskytnutá ochrana
v podobe vydania neodkladného opatrenia.

4. Žalovaný 1/ podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 10. 2020 navrhol, aby súd pripustil
vstup EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO“ 35 724 803 na
miesto žalovaného 1/ s poukazom na to, že svoju splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom

k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 144, k. ú. O., v súvislosti s ktorou je vedené predmetné konanie,
postúpil podľa § 524 a nasl. OZ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 01. 10. 2020 spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 01. 10. 2020, prešli práva k
vymáhanej pohľadávke, jej príslušenstvu a k všetkým právam s ňou spojenými z neho ako postupcu

na EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako postupníka, pričom on stratil pasívnu legitimáciu v predmetnom
konaní (č.l. 134-135 spisu).

5. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov 1/-3/ nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) podľa
ustanovenia § 388 CSP zmenil a výrok uznesenia prvoinštančného súdu o trovách konania (druhý
výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP). Zároveň odvolací súd odvolanie žalobkýň 1/, 2/ odmietol

(§ 386 písm. a/ CSP).

7. Odvolací súd skúmal včasnosť podaného odvolania žalobcov 1/-3/, ako jednu z procesných
podmienok odvolacieho konania.8. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v prípade, ak
to zákon pripúšťa. Musí spĺňať určité zákonné podmienky, ktoré sú jednak objektívneho charakteru -

prípustnosť odvolania a včasnosť podania odvolania, ale i subjektívneho charakteru - podanie odvolania
oprávnenou osobou.

9. Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno dohodou strán, ba dokonca ani
rozhodnutím súdu predĺžiť ani skrátiť. Odvolacia lehota má charakter procesnej lehoty, a teda na jej

počítanie sa aplikuje ustanovenie § 121 CSP. Procesná lehota (na rozdiel od hmotnoprávnej lehoty) je
zachovaná vtedy, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom súde, alebo sa podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, eventuálne ak je urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času. Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 CSP sa odvolanie podáva do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyniam 1/, 2/ bolo uznesenie súdu prvej inštancie
doručené dňa 15. 10. 2020 (č. l. 129 spisu) a žalobcovi 3/ bolo uznesenie súdu prvej inštancie doručené
dňa 20. 10. 2020 (č. l. 130 spisu). Žalobcovia 1/-3/ podali osobne na súde prvej inštancie dňa 02. 11.
2020 odvolanie (č. l. 146 - 155 spisu). Zákonná lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie žalobkyniam 1/, 2/ uplynula dňa 30. 10. 2020.Žalobca 3/ podal odvolanie proti uzneseniu

súdu prvej inštancie včas (v zákonnej lehote).

11. Odvolací súd na základe týchto skutočností konštatuje, že odvolanie žalobkýň 1/, 2/ bolo podané po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, teda oneskorene.

12. Podľa ustanovenia § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané
oneskorene.

13. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1/, 2/ proti uzneseniu súdu prvej
inštancie bolo podané oneskorene, neostala mu iná možnosť, ako toto odvolanie v súlade s citovaným

ustanovením § 386 písm. a/ CSP odmietnuť.

14. Pokiaľ žalovaný 1/ navrhol, aby súd pripustil vstup EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 na miesto žalovaného 1/, odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 80 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: ,,Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa

spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu pravá alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.“

15. Z ustanovenia § 80 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že subjekt, ktorý môže navrhnúť zmenu na strane žalobcu,
resp. na strane žalovaného, je výlučne žalobca, ktorý je subjektom disponujúcim procesnou aktivitou
pri zmene strán sporu. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ nebol legitimovaným subjektom na podanie
návrhu na zmenu strán sporu (žalovaného 1/), preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1, 2

CSP návrh žalovaného 1/ na zmenu na strane žalovaného 1/ zamietol.

16. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť

najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.19. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa ustanovenia § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. skutkový a právny stav ku dňu 29.
09. 2020.

23. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou

funkciou je dočasne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo
zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky
skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť nároku a

nutnosť dočasnej úpravy pomerov.

24. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania
s vecami alebo právami, prípadne zdržať sa určitého konania uloží vždy len takým spôsobom,

aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje.
Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom
podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej
miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť (čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), eventuálne aj zásahom do práva na

ochranu rodinného a súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov
je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených
základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

25. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci sa jedná o dočasnú úpravu pomerov, pretože

medzi žalovaným 1/ (v pozícii žalobcu) a žalovanými 3/ je od 28. 01. 2020 vedené na Okresnom súde
Rimavská Sobota konanie pod sp. zn. 17Csp/4/2020 o zaplatenie istiny 40.319,50 Eur s príslušenstvom
s odkazom na Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 24. 05. 2012 medzi
žalovaným 1/ v pozícii veriteľa a žalobcom 3/ v pozícii dlžníka. Ide o pohľadávku, ktorá je zabezpečená
zmluvným záložným právom s odkazom na Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok

zo dňa 18. 05. 2012 uzavretú medzi žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom žalobkyne 2/ (H.) v pozícii
záložcov a žalovaným 1/ v pozícii záložného veriteľa, pre ktorú žalovaný 1/ v pozícii záložného veriteľa
navrhol vykonanie dražby predajom nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 1/, 2/ s
tým, že na základe Zmluvy č. A 41/2019/01 uzavretej medzi žalovaným 1/ (navrhovateľom dražby) a
žalovaným 2/ (dražobníkom) sa vykonáva dražba nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň

1/, 2/.

26. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že
účelom návrhu žalobcov 1/-3/ na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bolo zachovanie

existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z ich
dôvodnej a oprávnenej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu zmluvného záložného práva zo
strany žalovaného 1/ (formou vykonania dobrovoľnej dražby) nedošlo k zhoršeniu jej faktického a
právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol
zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

27. Ďalej je nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 17Csp/4/2020, predmetom ktoréhoje posúdenie nielen výšky pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi 3/, pre ktorý bol podaný návrh na
vykonanie dražby, ale aj splatnosti pohľadávky.

28. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalovaný
1/ vo veci samej úspešný. Podstatnou skutočnosťou je, že žalovaný 1/ v spolupráci so žalovaným 2/
(dražobníkom) vykonal konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností. Už
samotná vyššie uvedená okolnosť je dostatočným dôvodom na nariadenie predmetného neodkladného
opatrenia voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Okrem toho, existuje tu i ďalšia zásadná otázka a to, či

existuje skutkový a právny dôvod na realizáciu zmluvného záložného práva formou dobrovoľnej dražby
nehnuteľností, ak je sporná existencia, eventuálne výška pohľadávky žalovaného 1/, ktorá by mala byť
dôvodom na realizáciu zmluvného záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

29. Neodkladné opatrenie preto má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom sa budú
riešiť i vyššie uvedené pochybnosti a otázky), nebol zo strany žalovaného 1/ realizovaný eventuálny

výkon záložného práva k nehnuteľnostiam a aby žalovaný 2/ sa zdržal realizácie dobrovoľnej dražby.
Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia
žalobcov 1/-3/. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na
nariadenie predmetného neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/, 2/.

30. Odvolací súd konštatuje, že zo strany žalovaného 1/ hrozí realizácia záložného práva vo
forme dražby nehnuteľností, čo bolo v konaní listinnými dôkazmi osvedčené. Za takto osvedčeného
skutkového stavu je teda daný dôvod na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov formou neodkladného
opatrenia, ktorého legitímnym účelom je jednak to, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nedošlo k
realizácii výkonu záložného práva, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by sa v priebehu konania vo veci samej sa žalobkyne 1/, 2/
dostalinielendovýraznehoršiehoprávnehopostavenia,aleidoveľmizhoršenéhofaktickéhopostavenia
(ohrozenia bytových podmienok).

31. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému

legitímnemu účelu, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným 1/, 2/ žiadna
zásadná ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nezmenil, nakoľko predmetné
záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon.

32. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie

v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) zmeniť (§ 388 CSP), keďže neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného
rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné
opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje
žaloba, alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal.

35. Odvolací súd konštatuje, že žiadna z uvedených procesných situácii v posudzovanej veci nenastala,
preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením súd prvej inštancie nemal rozhodovať,
nakoľko nešlo o konečné rozhodnutie. Keďže takto prvoinštančný súd nepostupoval, odvolaciemu súdu
neostala iná možnosť ako uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) zrušiť

podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

36.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).