Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207812
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Bačová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120207812.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX, proti
žalovanému: B.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, U., o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia
bude vec v časti podaného trestného oznámenia p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín.
II. Vo zvyšnej časti súd podanie žalobcu, doručené tunajšiemu súdu dňa 09.11.2020, ktoré bolo doplnené

podaním žalobcu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2021, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.11.2020 bolo Okresnému súdu Trenčín doručené podanie žalobcu, označené ako „Žaloba,
Odškodné: výška stanovená odborníkom, Náhrada ujmy trvalých následkov po fyzickom napadnutí,
ktorého sa dopustil na mojej osobe onkologického pacienta a ZTP.“ Žalobca v podaní uviedol, že si
uplatňuje náhradu v Euro, výšku stanovenú odborníkom, od žalovaného B.. N. D., nar. XX.XX.XXXX,

po fyzickom napadnutí a zranení a trvalých následkov, ktorých sa dopustil na jeho osobe onkologického
pacienta a osobe ZŤP. Uviedol, že žalovaný ho dňa 25.09.2016 na pozemku pri rodinnom dome v N. E.
č. p. XX, ktorého majiteľom je D. E., fyzicky napadol, udrel päsťou po hlave, čím mu spôsobil poranenie
krčnej chrbtice a dlhodobé maródovanie s vážnymi trvalými následkami.
2. Vzhľadom k tomu, že podanie žalobcu neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti tak,
ako to požadujú ustanovenia § 127 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, súd uznesením zo dňa 12.03.2021, č.k. 19C/22/2020-10 vyzval žalobcu, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie označené ako „Žaloba, Odškodné: výška
stanovená odborníkom, Náhrada ujmy trvalých následkov po fyzickom napadnutí, ktorého sa dopustil
na mojej osobe onkologického pacienta a ZTP“ nasledovne: 2 19C/22/2020

? uveďte, či ste Vaším podaním mienili uplatniť náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy,
? uveďte akej sumy sa domáhate,
? ak si uplatňujete majetkovú aj nemajetkovú ujmu, uveďte aká časť z uvedenej sumy predstavuje
majetkovú ujmu a aká časť predstavuje nemajetkovú ujmu, pričom zároveň vysvetlite, ako ste dospeli
k Vami požadovaným žalovaným sumám (v prípade majetkovej ujmy uveďte konkrétny výpočet výšky
žalovanej sumy),

? uveďte petit - riadne sformuluje žalobný návrh (ako má znieť konečné rozhodnutie súdu vo veci samej)
tak, aby bol jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný a aby v ňom bola presne
uvedená aj peňažná suma, ktorú žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť.

Súd zároveň žalobcu poučil, že ak v stanovenej lehote neodstráni vady svojho podania a pre uvedený
nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie podľa § 129 ods. 3 CSP odmietne.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 22.03.2021, žalobca doplnil svoje podanie a spresnil, že týmto
žiada Okresný súd Trenčín o potrestanie žalovaného B.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX,XXX XX U., pre ublíženie na zdraví s trvalými následkami podľa zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný
zákon), § 156 ods. 2 písm. a) a zaviazal ho k náhrade bolestného podľa ohodnotenia súdnym znalcom,
neurochirurgom. Žalobca uviedol, že na pojednávaní dokáže, že v roku 2016 príslušník Obvodného

oddelenia Policajného zboru Nemšová, pán R. po dohode s B.. D., nezaložením dokumentov do spisu,
zabránili obvineniu. Na zabránení potrestania B.. D. sa podieľal i C.. L., Okresný úrad Trenčín. Žalobca
uviedol, že žiada rozsudok v znení: „Potrestať žalovaného podľa zákon č. 300/2005 (Trestný zákon) §
156 ods. 2 pís. a) Trestného zákona. Zaviazať žalovaného vyplatením odškodného, podľa zákona.“
4.1Podľa§3a§4zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)súdyprejednávajú

a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
4.2 Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.
4.3 Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokuratúra chráni práva a zákonom

chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti
povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie
a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich
porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky
tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 3 19C/22/2020

4.4 Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry
vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom
nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v

prípravnom konaní; to neplatí, ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.
4.5 Podľa § 196 ods. 1 veta prvá zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“)
trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.
4.6 Podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu
alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

5. V predmetnej veci žalobca na výzvu súdu doplnil svoje podanie a uviedol, že žiada vydanie rozsudku,
ktorým súd potrestá žalovaného podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (§ 156 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona) a zaviaže žalovaného vyplatením odškodného, podľa zákona. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že žalobca sa v podanej civilnej žalobe v časti, v ktorej žiada potrestanie žalovaného pre
ublíženie na zdraví s trvalými následkami podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, domáha

výroku, ktorý je v civilnom konaní neprípustný. Súd totiž ukladá trest za spáchaný trestný čin výlučne
v trestnom konaní a taktiež výlučne v trestnom konaní sa preverujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
spáchaniu trestného činu. Postup pri vybavovaní trestnej veci upravuje zákon č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok. Zákonom stanovený priebeh trestného konania nie je možné obchádzať podávaním
civilných žalôb, pričom v prvom rade je potrebné podať trestné oznámenie orgánu činnému v trestnom

konaní (t.j. policajtovi alebo prokurátorovi). Ak orgán činný v trestnom konaní po preskúmaní trestného
oznámenia dospeje k záveru, že existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, začne
trestné stíhanie. Zároveň, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí
trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, orgán činný
v trestnom konaní vydá uznesenie o vznesení obvinenia, po ktorom nasleduje vyšetrovanie (resp.

skrátené vyšetrovanie). Až na základe výsledkov vyšetrovania môže prokurátor dospieť k záveru, že
vo veci je dôvodné podať na stíhanú osobu obžalobu na príslušný súd, pričom žiadna iná fyzická a
ani právnická osoba takúto právomoc nemá. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedisponuje právom na
podanie obžaloby za spáchanie trestného činu a civilný súd nemá právomoc konať o takejto trestnej
veci. V tejto fáze konania môže žalobca podať orgánu činnému v trestnom konaní len oznámenie o

skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (trestné oznámenie). Súd zároveň
uvádza, že podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému
nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že po doplnení podania zo strany žalobcu
a jeho posúdení z hľadiska obsahu, časť podania žalobcu, v ktorom žalobca poukazuje na spáchanie
trestného činu ublíženia na zdraví a domáha sa potrestania jeho páchateľa podľa Trestného zákona, jepotrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Pri skúmaní podmienok konania tak súd zistil neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania v tejto časti, a 4 19C/22/2020

to nedostatok právomoci súdu konať, nakoľko preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí
trestného stíhania, o vznesení obvinenia, prípadne o podaní obžaloby, nespadá do právomoci súdu.
Preto súd v súlade s § 10 ods. 1 CSP konanie v časti podaného trestného oznámenia žalobcu vo výroku
I. tohto uznesenia zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v tejto časti postúpená
Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o týchto otázkach.

7.1 Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo

neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
7.2 Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe
pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
8. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto aj napriek doplneniu,

nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. Žalobný petit (teda časť žaloby, v ktorej sa uvádza, čoho
sa žalobca domáha) je i napriek doplneniu neurčitý a nevykonateľný. V podaní, doručenom súdu
dňa 09.11.2020, žalobca uviedol, že si uplatňuje náhradu v Euro od žalovaného, výšku stanovenú
odborníkom, po fyzickom napadnutí a zranení a trvalých následkov. Po doplnení podania žalobca
uviedol, že žiada rozsudok v znení: „Potrestať žalovaného podľa zákon č. 300/2005 (Trestný zákon)

§ 156 ods. 2 pís. a) Trestného zákona. Zaviazať žalovaného vyplatením odškodného, podľa zákona.“
Súd konštatuje, že žalobný petit, resp. žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu), musí byť presný,
určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má
konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú
navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností

v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky
nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a
aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Súd zároveň uvádza, že pokiaľ sa žalobca
domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti a predmetom žaloby je peňažné plnenie, nie je

zbavený povinnosti podať riadny žalobný návrh ani v prípade, keď napríklad nemá podklady potrebné
pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia, a ani v prípade, že výška peňažného
plnenia závisí od znaleckého posudku. Ide o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorej
bráni súdu pokračovať v konaní. 5 19C/22/2020

Neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že žalobca neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa
domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.
9. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, nemožno
považovať podanie žalobcu (ani po jeho doplnení) za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky

na žalobný návrh, a ako treba podanie doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania
žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní
splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol vo výroku II.
tohto uznesenia tak, že vo zvyšnej časti (nad rámec podania v časti trestného oznámenia) podanie
odmietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo 6 19C/22/2020

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo

veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.