Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214225585
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1214225585.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobkyne:

S.V. S., J.Q.: XX.XX.XXXX, G.: G. XXX, XXX XX G. pri Trnave, zastúpená JUDr. Boris Bohunský,
advokát, so sídlom: Kozia 20, 811 03 Bratislava, IČO: 31 803 938, proti žalovanému: Vojenský historický
ústav, so sídlom: Krajná 27, 821 01 Bratislava, IČO: 00 802 751 zastúpený JUDr. Martin Staroň, advokát,
so sídlom: Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď daná žalobkyni S. S. žalovaným Vojenským historickým ústavom dňa
28.5.2014 je neplatná.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva 100%-tná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súd dňa 30.10.2014 domáhala, aby súd určil, že výpoveď
daná žalobkyni S. S.V. žalovaným Vojenským historickým ústavom dňa 28.5.2014 je neplatná a zaviazal
žalovaného aj na náhradu trov konania.
Vo svojom návrhu ďalej uviedla: ,,S odporcom som uzatvorila dňa 23.9.1994 pracovnú zmluvu,
zmenenú dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2000, na základe ktorej som pre odporcu
vykonávala prácu, ako občiansky zamestnanec, najskôr ,,referent finančnej správy” na základe dodatku
k pracovnej zmluve, prácu ,,vedúca FS VHÚ”, neskôr premenovanú na ,,vedúca skupiny finančného

zabezpečenia VHÚ”. Dňa 28.5.2014 som sa po dlhodobej práceneschopnosti dostavila do práce, pričom
odporca mi predložil dohodu o skončení pracovného pomeru. Keďže túto som odmietla podpísať,
následne mi v rovnaký deň odporca doručil písomnosť ,,Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“. Samozrejme, ja som ihneď odporcovi oznámila, že
považujem výpoveď za neplatnú a trvala som na ďalšom zamestnávaní, čo preukazujem čestným
prehlásením K.. P. U., predsedu Základnej organizácie odborov pri VHU, ktorý bol pri odovzdávaní
výpovede prítomný. Výpoveď odporcu považujem za neplatnú, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne

podmienky na to, aby mi bola výpoveď daná. V prvom rade, odporca vo výpovedi uviedol, ako výpovedný
dôvod, že na základe nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č.11/2014 ktorým sa mení a
dopĺňa nariadenie Ministra obrany Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a
profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej
republiky v znení nariadenia č. 3/2014 (ďalej len ,,nariadenia“) bola od 28. Februáru 2014 zrušená
skupina finančného zabezpečenia Vojenského historického ústavu (ďalej len ,,VHÚ''), a tým aj miesto
pri výkone práce vo verejnom záujme ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ”, na ktorom

ste boli zaradená”. Predmetný výpovedný dôvod však nemá oporu v skutkovom ani právnom stave.
Nariadenie Ministra obrany SR číslo 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych
vojakov štátnych rozpočtových organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky určuje
v článku I písm. e) pre odporcu (Vojenský historický ústav Bratislava) nasledovný počet miest: 3miesta pre profesionálnych vojakov a 63 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Podotýkam, že jedno zo 63 uvedených miest bolo i moje pracovné miesto ,,vedúca skupiny finančného
zabezpečenia VHÚ”. Nariadením Ministra obrany SR č. 11/2014 (O ktoré odporca opiera ním tvrdené

zrušenie skupiny finančného zabezpečenia a tým aj môjho pracovného miesta), ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie Ministra obrany SR č. 99/2013 sa však neruší žiadna skupina finančného zabezpečenia u
odporcu, naopak sa týmto nariadením (zmenou č.l.1 písm. e) nariadenia) rozširuje počet zamestnancov
pri výkone prace vo verejnom záujme Konkrétne, čl. 1 písm. e) nariadenia sa mení tak, že pre odporcu
sa určuje nasledovný počet miest: 3 miesta pre profesionálnych vojakov a 64 miest pre zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme. S uvedeného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva,
že u odporcu sa Nariadením ministra obrany SR neznížil počet pracovných miest (naopak sa rozšíril) a
nezrušila sa ním žiadna ,,skupina finančného zabezpečenia VHU“. Moje pracovné miesto teda zrušené
vôbec nebolo.
Aj v prípade, ak by (teoreticky) bol výpovedný dôvod, uvedený vo výpovedi danej mi odporcom dňa
28.5.2014, relevantný, výpoveď by bola neplatná z iného zákonného dôvodu. Ak by aj bola skupina

finančného zabezpečenia VHÚ skutočne zrušená nariadením Ministra obrany SR (čo nebola), ako je
to uvedené vo výpovedi, potom by aj odporcovi vznikla povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Predmetné ustanovenie určuje, že u odporcu musia byť kumulatívne splnené dve podmienky na to, aby
mi mohol dať výpoveď podľa § 63/1 písm. b) Zákonníka práce.
Pracovné miesto vedúceho skupiny som predsa zastávala od roku 2000 a pracovné miesta podriadené

tomuto miestu - samostatný odborný referent a odborný referent, dokonale poznám, ovládam ich
pracovnú náplň, takže o ich vhodnosti pre mňa niet pochýb.
Odporca mi však žiadnu inú, pre mňa vhodnú prácu pre mňa neponúkol, a to ani počas mojej dlhodobej
pracovnej neschopnosti písomnou formou (§38 Zákonníka práce umožňuje písomnosti doručovať aj do
bydliska, Nielen na pracovisku), ani dňa 28.5.2014, keď som nastúpila do práce po ukončení PN.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov. Listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci;

3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: ,,Ja som si návrh podala z dôvodu neplatnosti výpovede lebo

som bola ako PN dlhodobo 1 rok, bola som 3 krát hospitalizovaná v nemocnici, po ukončení PN som
prišla na pracovisko, nebola som pustená do vlastnej kancelárií. Riaditeľ ma usadil u kolegyni, vo
vedľajšej kancelárií a povedal mi, že mám čakať na personálny pohovor, že bude robiť personálny
pohovor so mnou. Keď som povedala že prečo nemôžem ísť do tej kancelárie lebo bola zapečatená,
povedal mi že už nie je moja, ja som tam mala svoje osobné veci aj počas celej PN. A potom bolo u

zástupcu riaditeľa konaný ten personálny pohovor. No a na personálnom pohovore mi bola ponúknutá
dohoda z ktorou som nesúhlasila a to dohoda o rozviazaný prac. pomeru. Mám doma aj kópiu toho čo mi
dali podpísať, tej predloženej dohody, len nie je to podpísané riaditeľom. Na tom personálnom pohovore
ja som odmietala tú dohodu a p. riaditeľ sa vyjadril že aj tak ma prepustí. Potom mi vysvetľoval, že
zrušil to miesto, že už to nie je skupina fin. zabezpečenia, ale je to skupina finančného a personálneho

zabezpečenia. Ja som na to hovorila, že on nezrušil skupinu fin. zabezpečenia len dal k tomu ešte
prívlastok a personálneho zabezpečenia a bolo to všetko to tak ako sme vykonávali pred tým. Ja som
vypisovalaplatovévýmery,zmluvysomrobila.Aeštesomichupozornilavšetkýchnatompers.pohovore
že či skutočne mi idú tú výpoveď dať, keď vedia že je to v rozpore so zákonom a koľko zákonov je
porušených. Nakoľko aj tabuľkové počty zostali tie isté ako boli predtým. Pýtala som sa p. riaditeľa aj

na nejaké náhradné miesto, a bolo mi povedané, že pre mňa tam žiadne náhradné miesto nie je. No a
vlastne všetci zamestnanci si mysleli, že keď som ja prišla do práce že my sme už vopred dohodnutí na
tú dohodu, ale toto všetko sa konalo počas tej mojej PN od januára 2014. A tabuľkové počty ovládam,
nakoľko som robila na finančnom, zadávala som pri spracovaní mzdy do systému aj zamestnancov
takže tabuľky ja ovládam. Navrhujem návrhu vyhovieť.”

4. PZ zástupca žalobkyne v záverečnej reči okrem iného uviedol: ,,V priebehu konania bolo vyvrátené
splnenie hmotnoprávnych podmienok pre danie výpovede. V prvom rade, ako som už uviedla vyššie,
dôvod výpovede je zmätočný a je zameniteľný (moje pracovné miesto malo byt' zrušené na základe
nariadenia ministra obrany SR, pričom toto nariadenie nehovorí o znižovaní počtov zamestnancov u

žalovaného, ale o zvýšení počtu). V druhom rade, neexistuje písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
z ktorého by bolo jasné zrušenie môjho pracovného miesta. Po tretie: 5. doplnok tabuľky počtov je
zastretým právnym úkonompremenovaniaskupinyfinančnéhozabezpečenia,naskupinufinančnéhoapersonálnehozabezpečenia.
Po štvrté: výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka
práce. Po piate, nebola splnená ponuková povinnosť žalovaného podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

Po právnej stránke je irelevantné, či zamestnávateľ požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie
mojej výpovede dňa 28.5.2014, alebo dňa 30.5.2014, keďže § 74 Zákonníka práce stanovuje 7-
dňovú a kolektívna zmluva na rok 2014 (uzavretá medzi žalovaným a Základnou organizáciou odborov
Slovenského odborového zväzu
zamestnancov pri VHÚ dňa 18.12.2013) dokonca 10-dňovú lehotu „vopred”, tj. na predloženie žiadosti

o prerokovanie výpovede. V konaní vyvstala skutočnosť, že
žalovaný si zamieňa pojem „zástupcovia zamestnancov” (§11 a Zákonníka práce -
príslušný odborový orgán) a štatutárny orgán odborovej organizácie (v roku 2014
K.. U., U.. - predseda odborovej organizácie). Odborovým orgánom
(zástupcom zamestnancov) je Závodný výbor Základnej organizácie odborov
Slovenského odborového zväzu zamestnancov pri VHŮ. Preukázala som, predložením

Kolektívnej zmluvy na rok 2014, že v jej časti V. ods. 2 je exaktne uvedené: „Výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je zamestnávateľ povinný pod
sankciou neplatnosti vopred prerokovať so závodným výborom základnej odborovej
organizácie, predloží zamestnávateľ príslušným funkcionárom v dostatočnom
časovom predstihu, tj. do 10 dní....". Teda aj Kolektívna zmluva jasne stanovuje, že

výpoveď sa má prerokovať so Závodným výborom a nie s predsedom Základnej
organizácie odborov a má sa predložiť „príslušným funkcionárom” (plurál), teda
členom Závodného výboru a nie iba predsedovi Základnej organizácie odborov.
Dokument žalovaného zo dňa 28.5.2014 „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo strany zamestnávateľa - prerokovanie”, nie je žiadosťou o prerokovanie výpovede,

z dôvodov, ktoré som vo svojich podaniach už uviedla (napr. žiada sa ňou
o prerokovanie „skončenia pracovných pomerov výpoveďou zo strany ministerstva”.
Žiadna žiadosť o prerokovanie nebola doručená všetkým členom Závodného výboru,
preto Závodný výbor (nie iba predseda odborovej organizácie) ani nemohol moju
výpoveď prerokovať so žalovaným; ani nehovoriac o zákonnej 7-dňovej lehote na

prerokovanie. Čo sa týka nesplnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce - žalovaný
tvrdil, že nemal vhodné pracovné miesto, ktoré by mi mohol ponúknuť.
Zároveň sám žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že mal v máji 2014 voľné
pracovné miesto „samostatný odborný referent", ktoré mi mohol ponúknuť, nakoľko
som mala výnimku z vysokoškolského vzdelania a mala som dlhoročné skúsenosti

nielen z oblasti financií a účtovníctva, ale tiež z oblasti personalistiky (spĺňala som
všetky požadované kritériá).” Navrhol návrhu vyhovieť.

5. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol: ,,Počet zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme sa ani piatym doplnkom nezmenil, stále bolo 63 miest, a to miesto 64 bolo na

základe zmluvy, na základe Zákonníka práce zmluvné miesto. K tomu chcem dodať, že konkrétne
miesto, ktoré bolo navýšené vyplývalo z projektu EÚ, to miesto bolo projektový manažér, úplné VŠ
vzdelanie druhého stupňa, ktoré bolo vytvorené za účelom realizácie projektov EÚ. V súčasnosti
majú tabuľky počtov ústavu 13 doplnok, ktorý je platný od 1.1.2017. Ako štatutár som zodpovedný
za komplexnú činnosť Vojenského historického ústavu, to znamená nielen v oblasti vojenského

múzejníctva, archívnictva a vojenskej histórie, ale predovšetkým za činnosť riaditeľstva v oblastiach
finančných, personálnych a logistických. Vo februári 2014 som sa rozhodol vykonať piaty doplnok
Vojenského historického ústavu, za účelom zefektívnenia činnosti finančnej služby, kde som navrhol
rozšíriť jej pôsobnosť o personálnu prácu ako aj oblasti zahrňujúce realizáciu projektov EÚ vo finančnej
oblasti. Tento svoj návrh som 20.2.2014 predložil sekcie ekonomiky Ministerstva obrany, ktorý bol mojím

priamym nadriadeným orgánom, opravujem 12.2.2014, kde 20.02.2014 mi vyjadrila sekcia ekonomiky
k tomuto návrhu piateho doplnku v odpovedi, že nemajú k tomuto návrhu pripomienky. A zároveň
odcitujem z tohto dokumentu: „keďže dopady navrhovaných organizačných zmien budú kryté z rozpočtu
Vašej rozpočtovej organizácie k predloženému návrhu piateho doplnku k tabuľke počtov 350 100
rozpočtovej organizácie Vojenský historický ústav nemám pripomienky.“ V tomto návrhu bol predložený

obsah doplnku, kde bolo uvedené zrušenie skupiny finančného zabezpečenia VHÚ a vytvorenie
skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. V zdôvodnení k tomuto môjho rozhodnutiu
som uviedol, citujem: „bolo vydané nariadenie ministra obrany SR č. 99/2013 o počtoch miest pre
zamestnancov a profesionálnych vojakov, štátnej rozpočtovej organizácii v pôsobnosti Ministerstvaobrany SR, kde som navrhol upraviť formou doplnku tabuľky počtov tak, aby bola zrušená skupina
finančného zabezpečenia VHÚ a vytvorená skupina finančného a personálneho zabezpečenia. Hlavným
dôvodom vytvorenia skupiny finančného a personálneho zabezpečenia bola optimalizácia organizačnej

štruktúry, zabezpečenie plynulého chodu rozpočtovej organizácie v oblasti ekonomickej a personálnej
ako sú financovanie, rozpočtovanie, personálna a mzdová agenda, účtovné a administratívne činnosti
spojené s prijatím nenávratných finančných príspevkov z prostriedkov EÚ.“ 26.2.2014 vydal minister
obrany SR nariadenie ministra obrany č. 11, čiastka 12, ktorým sa zmenilo a doplnilo nariadenie
ministerstva obrany. Keďže súdu bola predložená žalovanou stranou, pozmenená listina - nariadenie

ministra obrany SR 26.2.2014 dovoľujeme si ocitovať č. 2 článok 2 nasledovné: článok 2 sa dopĺňa
odsekom 5, ktorý znie: „štatutárnemu orgánu rozpočtovej organizácie uvedenej v článku 1 písm. e
ukladám spracovať a vydať do 28.2.2014 doplnok do tabuľky počtov štátnej rozpočtovej organizácie
s účinnosťou od 1.3.2014“. Dopĺňam, takisto v spise chýba aj podpis ministra obrany. Na základe
tohto nariadenia som 26.2.2014 vydal rozhodnutie, v ktorom som popri inom zrušil skupinu finančného
zabezpečenia VHÚ a vytvoril skupinu finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. Súčasne bol

touto úlohou poverený môj štatutárny zástupca O.. K. Š., K... Následne som vydal piaty doplnok
tabuliek počtov VHÚ Bratislava dňa 27.2.2014, s účinnosťou od 1.3.2014. Touto organizačnou zmenou
sa činnosť bývalej skupiny rozšírila o komplexné zabezpečenie personálnej agendy ako aj agendy
spojenej s čerpaním nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Konkrétne v
charakteristike pracovného miesta vedúceho skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ

doplním novej skupiny činnosť na úseku rozpočtovania alebo financovania rozšírila o samostatnú
odbornú prácu súvisiacu s čerpaním finančných prostriedkov EÚ a iných verejných zdrojov, vrátane
mzdovejoblastiuzamestnávateľasrozmanitouprofesijnouštruktúrouzamestnancov.Natútopozíciubol
stanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania: VŠ druhého stupňa. Zároveň medzi požadované odborné
znalosti a schopnosti bolo zahrnuté okrem znalosti práce s PC, komunikatívnosti aj znalosť odborných

právnych predpisov v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z oblasti európskeho spoločenstva,
ekonomického a finančného hospodárenia s prostriedkami štátu ako aj pracovného práva. Na túto
pozíciu bola stanovená platová trieda 10. Žalobkyňa dostala v roku 2002 výnimku zo vzdelania na
platovú triedu 12 a súčasne v roku 2004 jej táto platová trieda 12 bola znížená na platovú triedu 11,
pričom samozrejme charakter činnosti, ktorú doposiaľ vykonávala sa nemenil v tom čase v roku 2004.

Mám za to, že týmito organizačnými zmenami vo VHÚ žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na
výkon funkcie vedúci skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. Nakoľko má ukončené
úplné stredoškolské vzdelanie a nemala VŠ. Súčasne bola aj zmenená platová trieda na tejto funkcii. Do
tejto novej skupiny finančného a personálneho zabezpečenia boli začlenený aj dvaja referenti. Jeden
samostatný odborný referent, u ktorého sa vyžadovalo VŠ vzdelanie prvého stupňa a v rámci rozšírenej

pracovnej činnosti vedenie predpísanej personálnej evidencie a štatistiky zamestnancov a ďalšie. Tretím
tabuľkovým miestom v skupine bol odborný referent finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ s
kvalifikačným predpokladom vzdelania úplné stredné vzdelanie. Z dôrazom činnosti na zabezpečenie
účtovnej agendy a ďalšie. Taktiež žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že v čase personálneho pohovoru
somnouk28.05.2014bolivoľnépracovnémiesta,ktorésomjejmalponúknuť.Zopakujemoakémiestav

tomčaseišli.NariaditeľstveVHÚtobolprojektovýmanažérVŠdruhéhostupňa,naoddelenílogistického
zabezpečeniaaslužiebVHÚtobolodbornýreferentšpecialistaVŠvzdelaniedruhéhostupňaavskupine
finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ to bol samostatný odborný referent VŠ vzdelanie I.
stupňa a ešte jedno miesto, ktoré v tom čase bolo v Piešťanoch, čiže nie v mieste výkonu bývalej práce
žalobkyne, ale v Piešťanoch a to bol odborný referent - kustót Vojenského Historického múzea, kde

bolo vyžadované úplné SŠ vzdelanie s dôrazom na múzejnú činnosť. Čiže mám za to, že žalobkyňa
ani na jedno z týchto voľných pracovných miest nespĺňala kvalifikačné predpoklady, resp. predpísané
vzdelanie. Ďalej žalobkyňa v žalobe uvádza, že som ako štatutár pri personálnom pohovore uviedol,
že aj keď neakceptuje dohodu o skončení pracovného pomeru, že ju aj tak vyhodím. Mám za to, že pri
personálnom pohovore, pri ktorom boli aj ďalší traja kolegovia zamestnanci VHÚ mi žalobkyňa oznámila,

že dohodu o skončení pracovného pomeru neakceptuje, a že ju mám prepustiť výpoveďou. Na tomto
pohovore bol prítomný okrem mňa a žalobkyne O.. K. Š. K.., S.. K. H. K.., ako aj predseda odborovej
organizácie VHÚ, O.. P. U., U... Následne som žalobkyni 28.5.2014 dal výpoveď presne skončenie
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súčasne bolo žalobkyni
vyplatené odstupné a odchodné vo výške 9 funkčných platov. To je všetko čo nateraz uvádzam vo svojej

výpovedi.”

6. PZ žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol: ,,Trváme na všetkých skutočnostiam uvedených
písomne v záverečnom Vyjadrení žalovaného ktoré bolo doručené do súdneho spisu v krátkostipoukážem na základné argumentačné body. Pokiaľ ide o samotnú písomnosť skončenie prac. pomeru
výpoveďou zo dňa 28.5.2014 túto písomnosť považujeme za platný právny úkon. Je dostatočne určitý
a zrozumiteľný. Jasne z neho vyplýva že sa týka výpovede z pracovného pomeru žalobkyne. Jasne

je uvedené že došlo k organizačnej zmene, je tam poukaz na príslušné rozhodnutie zamestnávateľa,
nariadenie kt. sa s účinnosťou k 28.2.2014 zrušilo miesto pri výkone práce vo verejnom záujme a to
miesto vedúcej skupiny finančného zabezpečenia VHÚ Bratislava. Tento právny úkon bol v súlade s
§74 ZP vopred prerokovaný so zástupcami odborov pričom predseda odborového zväzu K.. U. bol
osobne prítomný pri osobnom pohovore so žalobkyňou a s výpoveďou súhlasil pričom túto podľa našich

informácií prerokoval s ostatnými členmi kde sme poukázali v záv. reči aj na rozhodnutie NSSR, NSSR
sp.zn. 2M Cdo 21/2009. Poukazujeme nato že došlo k organizačnej zmene, že žalobkyňa sa vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa stala nadbytočnou pričom podľa rozhodnutia R57/1968 nie
je skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca podmienené absolútnym znížením
počtu zamestnancov. V písomnom vyjadrení sme podrobne poukázali na personálnu prácu žalobkyne
ako ja predložené zberné hárky. Pričom sme podrobne vysvetlili súdu že žalobkyňa nikdy nevykonávala

personálnu prácu v prospech žalovaného, nikdy nebola spracovateľom návrhov tabuliek počtov, opisov
funkčnej náplne profesionálnych vojakov, nemala prístup do modulu HR IIS Ministerstva obrany
SR, ďalej sme súdu podrobne zhrnuli vykonané dokazovanie a poukázali nato že žalobkyňa nikdy
neúčtovala mimorozpočtové finančné prostriedky nakoľko tzv. Eurofondy boli žalovaným prijaté v rámci
medzirezortného programu až oveľa neskôr po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Rovnako

sme poukázali na vzdelanie žalobkyne a skutočnosť že po realizovanej organizačnej zmene výnimka
zo vzdelania udelená žalobkyni podľa §30/2 Zákona č.553/2003 zanikla priamo zo zákona nakoľko táto
mohla trvať najdlhšie do 30.6.2010. V bode V. na strane 7-13 záverečného vyjadrenia sme podrobne
poukázali na obranu žalovaného a vykonané dokazovanie k jednotlivým vyjadreniam žalobkyne
ohľadne výročnej správy VHÚ za rok 2000, ohľadne účtovných a administratívnych činností. Ohľadne

rozšírenia pôsobnosti z hľadiska finančného, účtovného odboru personalistika pričom žalobkyňa nikdy
personalistiku nevykonávala, kategoricky sme odmietli že išlo len o formálne premenovanie skupiny
fin. zabezpečenia, vysvetlili sme že v nariadení ministra obrany č.11/2014 bola upravená organizačná
zmena, vyjadrili sme sa k existencii voľného pracovného miesta kde v tom čase žiadne voľné pracovné
miesto adekvátne k vzdelaniu žalobkyne keďže jej výnimka zo vzdelania zanikla priamo zo zákona

nebolo voľné a vyjadrili sme s ďalej k obsahu dokumentu Potvrdenie žalovaného o zápočte pri skončení
pracovného pomeru zo dňa 5.9.2014 ako aj k zápisu s pracovnej porady riaditeľa VHÚ zo dňa 11.2.2014
ako aj k tvrdeniam žalobkyne o tom ako prebiehal personálny pohovor so žalobkyňou. Z výsledkov
vykonaného dokazovania má teda žalovaný zato, že bol preukázané že výpoveď žalovaného daná
žalobkyni je platná nakoľko boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky výpovede podľa §63 ZP.

Dôvod výpovede bol vyjadrený jasne nezameniteľne s iným výpovedným dôvodom, bola preukázaná
organizačná zmena u žalovaného ako aj príčinná súvislosť medzi touto organizačnou zmenou a
výpoveďou danou žalobkyni, rovnako bola preukázaná aj podmienka prerokovania výpovede podľa §74
ZP zo zástupcami zamestnancov. S poukazom na uvedené žalovaný navrhuje aby súd žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.”

7. Svedok P. U. vo svojej výpovedi uviedol: ,,Poučeniu som porozumel. Ja poznám pani S. S. a p. K. Š..
Boli sme bývalí kolegovia. Pracoval som v VHÚ ako vedecký pracovník odboru vojenských historických
výskumov vo VHÚ ktorého riaditeľom bol vtedy K.. K. Š.. 28. 5.2014 nastúpila p. S. po PN a vtedy sa
uskutočnil personálny pohovor. Dovtedy nikto nevedel resp. ja osobne že k čomu má dôjsť resp. nikto

nevedel že p.S. ako sa zachová či bude chcieť pracovať alebo nie a vzhľadom nato že p. riaditeľ už
predtým uskutočnil tabuľkové opatrenie teda zmenu tabuľky počtov na tomto personálnom pohovore
hneď na začiatku jej oznámil že pre ňu už miesto nemá a preto navrhuje skončenie prac. pomeru dohodu
takže sme povedali že slovo výpoveď alebo skončenie prac. pomeru sa vyskytlo vtedy prvýkrát vtedy
skutočne a myslím že predmetom sporu je vlastne neplatnosť výpovede takže takým uzlovým dátumom

je ten personálny pohovor a výpoveď. Na tom pers. pohovore som bol prítomný hoci prítomnosť moju
som považoval keďže pers. pohovor som považoval za služobnú záležitosť a odbory v týchto veciach
nikdy nemali kompetenciu svoju účasť som považoval za zbytočnú ale bol som u toho a ako som povedal
na začiatku riaditeľ oznámil p .Minárikovej že pre ňu miesto nemá. Na to K.. S. pokiaľ sa dobre pamätám
odpovedala že podľa nej tu nebolo žiadne tabuľkové opatrenie resp. zmena tabuľky počtov pretože ona

mala rovnakú prac. náplň čiže nebolo treba túto náplň meniť. Čiže v tomto bode došlo k sporu a potom
ide o to že na tom pohovore potom riaditeľ ponúkol skončenie prac. pomeru. Takže to bol ten personálny
pohovor a teda 28.5.2014. Všetky okolnosti okolo toho kto čo povedal už si nepamätám ja viem že na
začiatku ak som sa vyjadril tak som vyjadril v tom zmysle že keby som ja dostal toľko odstupných aodchodových platov ja by som okamžite odišiel tým som myslel že to bude vplývať na p. S. ale ona
mala iné predstavy. Neskôr som sa dozvedel že ešte v ten deň dostala skutočne výpoveď a to vtedy
keď som dostal prípis riaditeľa ten prípis by som mohol nazvať žiadosťou lenže ani vecným označením

ani s formálnej stránky to nenaplňuje obsah žiadosti pretože vo vecnom označení to bolo skončenie
prac. pomeru výpoveďou- prerokovaním a posledná veta myslím že tam bolo že žiada o prerokovanie
výpovede zo strany ministerstva. Tieto vety si pamätám preto resp. tieto materiály som mal k dispozícii
ešte ako predseda odborovej organizácie s titulu predsedu som bol účastný na tom pers. pohovore.
Keď som dostal tzv. žiadosť o prerokovanie som išiel za jedným z členov závodného výboru K.. H.

ktorý mi povedal že ako to však K..S. už výpoveď dostala tzn. že závodný výbor túto žiadosť ešte pred
tou výpoveďou neprerokoval preto 6.6. závodný výbor zasadal a upozornil na tento nedostatok resp.
porušenie ZP v § myslím že 74. Na to riaditeľ odpovedal hneď asi o 4 dni kde toto stanovisko odmietol
nato sme ako závodný výbor sa obrátili na Slov. odborový zväz zamestnancov obrany v Trenčíne či sme
postupovali správne a vtedajší predseda odb. zväzu nás postup odobril. Týmto pre mňa ja som myslel
že vtedy tento prípad skončil. Upozornil som na to, zmena sa nenastala a až oveľa oveľa neskôr som sa

dozvedel že tu vznikol právny spor. Vzhľadom k tomu že túto písomnosť nemám pretože sme to poslali
elektronicky a mailom to bolo krátko po 10.6.2014 po odpovedi riaditeľa. Predseda s Trenčína bol Dr.
Marián Lacko. Odpoveď nám tiež prišla mailom. Táto listina tu nie je ani ja to nemám resp. vzhľadom k
tomu že mailová adresa na VHÚ mi už dávno zanikla k tomu sa už nedostanem. Ja som bol podpísaný
pod tým dopytom čo bol zasielaný do Trenčína závodný výbor.”

8. Svedok K.. K. Š. K.., vo svojej výpovedi uviedol: Dňa 28.5.2014 som sa na základe pokynu riaditeľa
VHÚ zúčastnil na pers. pohovore s p. S. ktorá sa v ten deň vrátila s dlhodobej PN. Personálny pohovor sa
uskutočnil z dôvodu že riaditeľ VHÚ vykonal úpravu tabuliek počtov VHÚ ktorý mal za následok zrušenie
prac. miesta p. S. a vytvorenie nového prac. miesta z rozšírenou funkčnou náplňou. Na predmetnom

pers. pohovore som sa zúčastnil ja samozrejme štatut. orgán, riaditeľ VHÚ, riaditeľ voj.hist. archív p. H.,
p. O..U. ako predseda odb. Organizácie a samozrejme p. S. ako osoba ktorej sa tento pers. pohovor
týkal. Ako už spomenul svedok U. tento pers. pohovor bol vykonaný v moje služobnej miestnosti a to
vzhľadom na veľkosť toho priestoru. Prítomný s radov zamestnancov VHÚ boli oboznámený s akého
dôvodu sa vykonáva tento pers. pohovor to že p. S. už nemá že jej prac. miesto bolo zrušené a riaditeľ

VHÚ pre ňu nemá iné vhodné prac. zaradenie. Túto skutočnosť chcel riaditeľ VHÚ riešiť v súlade so
zákonníkom práce formou dohody o skonč. prac. pomeru s menovanou. Samozrejme s tým že p. S.
dostane všetky finančné náležitosti ktoré z takéhoto právneho aktu vyplývajú. p. S. a po oboznámení sa s
týmto návrhom na ukončenie prac. pomeru dohodou túto možnosť striktne odmietla a verbálnou formou
požiadala o výpoveď. Na základe tohto záveru bol pers. pohovor prerušený riaditeľom VHÚ nikto druhý

do toho pers. pohovoru nezasahoval a vzhľadom na to požiadal p. S. aby opustila miestnosť do ďalšieho
rozhodnutia. Po jej odchode zostali v miestnosti riaditeľ VHÚ, ja ako jeho štatut. zástupca, p .riaditeľ H.
a p. O.. U.. Riaditeľ VHÚ ústnou formou požiadal predsedu základnej organizácie o jeho stanovisko k
výpovedi p.S. svoju otázku jasne formuloval a žiadal aby mu p.U. jasne povedal či môže v tomto pers.
pohovore pokračovať zo záverom že menovanej dá výpoveď. K..O.. U. ako nami akceptovaný predseda

odb. zväzu veľmi jasne a zrozumiteľne vyhlásil že to berie na vedomie a že riaditeľ VHÚ môže ďalej
pokračovať lebo nikto iný nemohol v danej veci konať. Po tomto verbálnom súhlase K. . U. riaditeľ VHÚ
nechal zavolať p. S. a pokračovalo sa v danom pers. pohovore na ktorom bola fyzicky odovzdaná p. S.
výpoveď. Výpoveď bola vytlačená u mňa na PC a bola doručená osobne mojou osobou do rúk p. S.j
ktorá ju aj prevzala napriek skutočnosti že táto výpoveď bola vyhotovená v mojej kancelárii menovaná si

výpoveď fyzicky porovnala či výtlačky súhlasia. Po konštatovaní že súhlasia a že ju nechceme oklamať,
osobne ja som to bral osobne výpoveď prevzala a potvrdila jej prevzatie. Tým to v podstate bolo
ukončené. Účasť na ňom potvrdili menovaný zúčastnený a medzi inými aj svedok p. U.. K danej veci
už nemám čo iné by som podotkol. ”

9. Svedok O.. K.. Z. G. U.., vo svojej výpovedi uviedol: ,,Ja tu poznám pani S. bývalú zamestnankyňu.
ZoznámilsomsasK..S.vroku1994keďsmezakladaliVHÚčiženovúorganizáciu.Aksidobrepamätám
predtým pracovala vo vojenskom archíve Trnava. Keď sa začal budovať VHÚ vlastne som naberal
nových zamestnancov. Ja som bol zakladajúci riaditeľ ústavu takže všetkých zamestnancov okrem
zamestnancov oddelenia Vojenských dejín Slovenska kt. bolo tu v BA som naberal nových. Jednou zo

záujemkýň o prijatie do zamestnania bola práve p. S.. Do zamestnania som ju prijal ak si dobre pamätám
niekedy v septembri 1994. Prijal som ju do nášho pracovisku VH archívu v Trnave kde vykonávala
funkciu aj pokladníčky. Zmenila sa jej funkciu pretože potom prešla na funkciu fin. referenta alebo
pokladníka už si presne nepamätám, tu v BA vykonávala funkciu. Po odchode vedúcej finančnej službyp.G. prevzala funkciu vedúcej finančnej služby. Predovšetkým to bola funkcia výkonu fin. hospodárenia
počínajúc príprava rozpočtu vzhľadom na poddimenzovanosť pracovníkov VHÚ na riaditeľstve museli
byť kumulované funkcie takže popri funkcii kt. jej vyplýva z popisu práce musela vykonávať aj záležitosti

personálne. Ja som pôsobil vo VHÚ do roku 2008 do konca mája som vykonával funkciu riaditeľa VHÚ
s výnimkou 2 rokov 2001-2003 po mojom odchode do civilu som pracoval na ministerstve obrany. V
2003 na základe výberového konania som sa vrátil na funkciu riaditeľa. Do 31.5.2008 som túto funkciu
vykonával. Odvtedy pracujem až doteraz ako samostatný vedecký pracovník na VHÚ. Stále vykonávala
funkciu vedúcej finančnej služby po roku 2008. Asi áno, hej. Predovšetkým musím povedať že ja nemá

priame poznatky o prerušeniach alebo zrušení prac. pomerov alebo o organizačných zmenách pretože
ako radový pracovník o tom nie som informovaný ale viem že po mojom odchode z funkcie riaditeľa
došlo k zrušeniu funkcie odborného referenta odd. personalistiky. O ďalších zmenách viem len to že
došlo k reorganizácii v rámci ktorej bola reorganizovaná finančná skupina. Kedy došlo k zmene názvu
funkcií a zrejme to je súvislosť práve s tým zrušením prac. pomeru ale to je len moja domnienka. Podľa
toho názvu kt. dnes funguje v zmysle fin. služby a logistiky z toho čo je mne známe došlo v rámci tej

poslednej reorganizácie k zmene názvu funkcií a nedošlo k obnoveniu tej pôvodne existujúcej funkcie
odb. referenta personalistiky kt. bola ešte do toho mája 2008. V podstate je to všetko ale pokiaľ ide o
náplň práce tam sa viacmenej nezmenilo nič- obsahovú náplň. Mám tým na mysli že sa tam stále rieši
problematika fin. služby, personalistiky a logistiky.”

10. Dňa 31.1.2000 došlo medzi žalovaným a žalobkyňou k uzavretiu Dohody o zmene pracovnej zmluvy,
na základe ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej Zmluvy zo dňa 23.9.1994 v poslednom znení zmenil
takto: dohodnutý druh práce referent FS VHÚ sa dňom 1.2.2000 zmenil na vedúca FS VHÚ.

11. Listom zo dňa 28.5.2014 oznámil žalovaný žalobkyni, že končí s ňou pracovný pomer výpoveďou

podľa § 63/ods.1 písm. b) Zákonníka práce. V liste žalovaný uviedol: ,,Na základe nariadenia
ministra obrany Slovenskej republiky č. 11/2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra obrany
Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych
rozpočtových organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení nariadenia
ministra obrany Slovenskej republiky č. 3/2014 (ďalej len ,,nariadenia“) bola od 28. Februáru 2014

zrušená skupina finančného Zabezpečenia Vojenského historického ústavu (ďalej len ,,VHÚ´´) a tým
aj miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ´´, na
ktorom ste boli zaradená. Táto skutočnosť Vám bola oznámená pri personálnom pohovore 28. Mája
2014, keď Vám bolo zároveň oznámené, že vo VHÚ nie je voľné pracovné miesto ktoré by zodpovedalo
Vášmu dosiahnutému vzdelaniu a odbornej praxi. Písomným rozhodnutím zamestnávateľa došlo k

zrušeniu skupiny finančného zabezpečenia VHÚ. Z tohto dôvodu ste sa stali nadbytočná. Na inú pre
Vás vhodnú prácu Vás zamestnávateľ nemôže zaradiť z dôvodu, že takýmto miestom nedisponuje.
Tým je splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede podľa § 63 ods. I písm. b) zákona číslo
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce“). Preto Vám
dávam výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (v spojení s ustanovením § 1ods. 4

zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) z dôvodu,
že ste sa stali nadbytočná vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zrušení jednej z jeho
častí, vzhľadom na zmenu rozsahu jeho úloh a s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Vaša vypovedná
doba Je trojmesačná a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
tejto výpovede. Podľa § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce Vám zamestnávateľ vyplatí odstupné

v sume 4 násobku Vášho priemerného funkčného platu a podľa kolektívnej zmluvy na rok 2014 č.
VHU-743/2013 z 18. Decembra 2013 časť VII sa odstupné zvyšuje o dvojnásobok Vášho priemerného
mesačného zárobku. V zmysle uvedeného Vám zamestnávateľ vyplatí šesťnásobok vášho priemerného
funkčného platu(zárobku). Podľa §76 a) ods.1 Zákonníka práce pri prvom skončené pracovného pomeru
po vzniku nároku na starobný dôchodok Vám patrí odchodné v sume Vášho priemerného funkčného

platu a podľa kolektívnej zmluvy na rok 2014 číslo VHÚ-743/2013 z 18.decembra 2013 časť VII. Sa
zvyšuje o dvojnásobok Vášho priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V zmysle uvedeného
VámzamestnávateľvyplatítrojnásobokVášhopriemernéhomesačnéhozárobku.Podľa§ 74Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov bol predseda Základnej organizácie odborov pri VHU požiadaný
listom č. VHU-479/2014 z 28.5.2014 o prerokovanie skončenia Vášho pracovného pomeru výpoveďou

zo strany VHÚ. Skončenie Vášho pracovného pomeru výpoveďou bolo zo základnou organizáciou
odborov pri VHÚ prerokované dňa 28. Mája 2014.”12. Pán P. U., ktorý bol súdom vypočutý ako svedok vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 21.10.2014
uviedol: ,,Čestne prehlasujem, že som bol dňa 28.5.2014 prítomný pri odovzdaní výpovede p. S. S.,
zamestnankyni Vojenského historického ústavu Bratislava, K.. S.. S. Č., K.. Riaditeľom ústavu. Pani

Mária Mináriková po odovzdaní výpovede Výslovne uviedla pánovi riaditeľovi, že považuje výpoveď za
neplatnú a trvá na ďalšom zamestnaní.”

13. V Čl.1 označeným - Určenie počtu miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov Nariadenia
ministra obrany SR zo dňa 23.12.2013 písm. e) je uvedené: ,,V súlade s § 25 zákona č. 319/2002

z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a § 10 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určujem
počty miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov v štátnych rozpočtových organizáciách v
pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky takto: e) Vojenský historicky ústav Bratislava: 3

miesta pre profesionálnych vojakov, 63 miest pre zamestnancov pri Výkone práce vo verejnom záujme”

14. V Čl. I a Čl. II Nariadenia ministra obrany zo dňa 26.2.2014, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky číslo 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a
profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej

republiky v znení nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č.3/2014 :,,Nariadenie ministra obrany
Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych
rozpočtových organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení nariadenia
ministra obrany Slovenskej republiky č. 3/2014 sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. 1 písmeno e) znie: ,,e)
Vojensky historický ústav Bratislava: 3 miesta pre profesionálnych vojakov, 64 miest pre zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov.” Čl. II ,,Toto nariadenie nadobudne
účinnosť 1. Marca 2014. ”

15. Dňa 27.2.2014 vydal riaditeľ VHÚ plukovník S.. S. Č.K., PhD. Doplnok tabuľky počtov číslo 350
100 s účinnosťou od 1.3.2014, podľa ktorého došlo k vytvoreniu tabuľkového miesta podľa osobitných

predpisov - Projektový manažér a ku zrušeniu skupiny finančného zabezpečenia VHÚ a k vytvoreniu
skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ.

16. Dňa 28.5.2014 vyhotovil žalovaný záznam o personálnom pohovore so žalobkyňou. Zo záznamu
je zrejmé, že riaditeľ VHÚ oznámil žalobkyni, že dňom 1.3.2014 sa zrušila Skupina finančného

zabezpečenia VHÚ, a tým sa zrušilo miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,Vedúca skupiny
finančnéhozabezpečeniaVHÚ(TP350100,IDS50112744)naktorébolaakozamestnankyňazaradená
a vzhľadom na túto zásadnú skutočnosť ako aj na to, že jej nemôže ponúknuť inú vhodnú pracovnú
pozíciu, ktorá by zodpovedala jej vzdelaniu a odbornej praxi, ponúkol jej dohodu o skončení pracovného
pomeru. Taktiež je zo záznamu zrejmé, že žalobkyňa s dohodou o skončení pracovného pomeru

nesúhlasila, na čo jej riaditeľ VHÚ oznámil :,,Na základe Vášho stanoviska Vám dávam výpoveď Podľa
§ 63 ods. 1 Písm. b) \ Zákonníka práce. Dňom 29. Mája 2014 Vám udeľujem riadnu dovolenku v trvaní
3 dni za rok 2012 a 22,5 dňa za rok 2013, tzn. celkom 25,5 dňa riadnej dovolenky.”

17. V Kolektívnej zmluve, na rok 2014 ,ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným zastúpeným riaditeľom a

základnou organizáciou odborov zastúpenou predsedom Závodného výboru je v časti V. bod2. Výslovne
uvedené: ,,Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je zamestnávateľ povinný
pod sankciou neplatnosti vopred prerokovať so závodným výborom základnej odborovej organizácie,
predloží zamestnávateľ príslušným funkcionárom v dostatočnom časovom predstihu, t.j. do 10 dní, aby
závodný výbor mohol zaujať kvalifikované stanovisko. S týmto cieľom závodný výbor v prípade potreby

zvolá svoje mimoriadne zasadnutie do 7 dní od prijatia podnetu zamestnávateľa.”

18. Súd sa oboznámil aj s fotokópiami časti Registratúrnych denníkov za roky 2008, 2009, 2010, 2011,
2012, 2013.

19. Podľa § 63/1 písm. b Zákonníka práce
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný
vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,technickéhovybaveniaaleboozníženístavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťprácealebo
o iných organizačných zmenách

20. Podľa § 74 Zákonníka práce Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že Nariadením ministra obrany SR č.99 z
23.12.2013 došlo k určeniu počtu miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov. Pre VHÚ boli
určené 3 miesta pre profesionálnych vojakov a 63 miest pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme. Nariadením ministra obrany SR z 26.2.2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra
obrany SR č. 99/2013 došlo k určeniu počtu miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov. Pre
VHÚ boli určené 3 miesta pre profesionálnych vojakov a 64 miest pre zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme. Teda počet miest pre zamestnancov 64.V týchto nariadeniach ministra nie sú riešené
žiadne organizačné zmeny.

Taktiež bolo preukázané že žalovaný so žalobkyňou urobil pohovor, a to v deň nástupu žalobkyne do
práce po dlhotrvajúcej PN.
Žalovaný nepreukázal, že by si bol riadne splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva nie len zo zákona ale aj
s platne uzavretej Kolektívnej zmluvy na rok 2014,že by predmetnú výpoveď prerokoval so závodným
výborom základnej odborovej organizácie, a že by požiadavok na prerokovanie predmetnej výpovede

predložil ako zamestnávateľ príslušným funkcionárom v dostatočnom časovom predstihu, t.j. do 10 dní,
aby závodný výbor mohol zaujať kvalifikované stanovisko.
To, že výpoveď nebola riadne prerokovaná so závodným výborom základnej odborovej organizácie
potvrdilajsvedokFrantišekCséfalvayvosvojejsvedeckejvýpovediuviedol:,,Závodnývýbortútožiadosť
ešte pred tou výpoveďou neprerokoval preto 6.6. závodný výbor zasadal a upozornil na tento nedostatok

resp. porušenie ZP. ” Vo svojom čestnom prehlásení okrem iného uviedol: ,,Pani Mária Mináriková po
odovzdaní výpovede Výslovne uviedla pánovi riaditeľovi, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na
ďalšom zamestnaní. ”
Aj svedok K.. K. Š. , K.., vo svojej výpovedi potvrdil, že zo strany zamestnávateľa nebola dodržaná
zákonná lehota na prerokovanie výpovede so závodným výborom odborovej organizácie keď vo svojej

svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol: ,,Riaditeľ VHÚ ústnou formou požiadal predsedu základnej
organizácie o jeho stanovisko k výpovedi K..S. svoju otázku jasne formuloval a žiadal aby mu K..U. jasne
povedal či môže v tomto personálnom pohovore pokračovať zo záverom že menovanej dá výpoveď.
K..O.. U. ako nami akceptovaný predseda odb. zväzu veľmi jasne a zrozumiteľne vyhlásil že to berie na
vedomie a že riaditeľ VHÚ môže ďalej pokračovať lebo nikto iný nemohol v danej veci konať. Po tomto

verbálnom súhlase K.. U. riaditeľ VHÚ nechal zavolať K.. S. a pokračovalo sa v danom personálnom
pohovore na ktorom bola fyzicky odovzdaná p. Minárikovej výpoveď.”
Svedok O.. K.. Z. G. U.., vo svojej výpovedi uviedol: ,,Po odchode vedúcej finančnej služby K..G.
prevzala funkciu vedúcej finančnej služby. Predovšetkým to bola funkcia výkonu fin. hospodárenia
počínajúc príprava rozpočtu vzhľadom na poddimenzovanosť pracovníkov VHÚ na riaditeľstve museli

byť kumulované funkcie takže popri funkcii kt. jej vyplýva z popisu práce musela vykonávať aj záležitosti
personálne.”
Súd poukazuje i na Čl. I a Čl. II Nariadenia ministra obrany zo dňa 26.2.2014, ktorým sa mení a
dopĺňa nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a
profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej

republikyvznenínariadeniaministraobranySlovenskejrepublikyč.3/1014:,,Nariadenieministraobrany
Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych
rozpočtových organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení nariadenia
ministra obrany Slovenskej republiky č. 3/2014 sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. 1 písmeno e) znie: ,, e)
Vojensky historický ústav Bratislava: 3 miesta pre profesionálnych vojakov, 64 miest pre zamestnancov

pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov.” Čl. II: ,, Toto nariadenie nadobudne
účinnosť 1. Marca 2014.” Z tohto nariadenia ministra obrany SR jednoznačne vyplýva, že u žalovaného
došlo k navýšeniu počtu miest zamestnancov a v žiadnom prípade z neho nevplýva rušiť nejaké
pracovné pozície, práve naopak, v Nariadení ministra obrany SR z 26.2.2014 Čl. I bod 2. Je doslovneuvedené : Čl.2 sa dopĺňa odsekom 5,ktorý znie:,, (5) Štatutárnemu orgánu rozpočtovej organizácie
uvedenej v čl. 1 písm. e) ukladám spracovať a vydať do 28.februára 2014 doplnok do tabuľky počtov
štátnej rozpočtovej organizácie s účinnosťou od 1.marca 2014. ”Teda mal byť vydaný len doplnok

do tabuľky , keďže došlo k navýšeniu počtu miest. Rozhodnutie riaditeľa VHÚ zo dňa 26.2.2014 je
zastretým právnym úkonom, pretože, pod hlavičkou zrušenia skupiny finančného zabezpečenia VHÚ
došlo len k premenovaniu skupiny finančného zabezpečenia, na skupinu finančného a personálneho
zabezpečenia. Vytvorenie tabuľkového miesta podľa osobitných predpisov s označením - Projektový
manažér vyplynulo i z navýšenia počtu miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov podľa

Nariadenia ministra obrany SR z 26.2.2014.
Súd poukazuje na doslovné znenie bodu 2. V. časti Kolektívnej zmluvy na rok 2014 V Kolektívnej zmluve,
na rok 2014, kde je výslovne uvedené: ,,Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktoré je zamestnávateľ povinný pod sankciou neplatnosti vopred prerokovať so závodným výborom
základnej odborovej organizácie, predloží zamestnávateľ príslušným funkcionárom v dostatočnom
časovom predstihu, t.j. do 10 dní, aby závodný výbor mohol zaujať kvalifikované stanovisko. S týmto

cieľom závodný výbor v prípade potreby zvolá svoje mimoriadne zasadnutie do 7 dní od prijatia podnetu
zamestnávateľa.” K takémuto postupu zo strany zamestnávateľa evidentne nedošlo. Keďže výpoveď,
ktorúdalžalovanýžalobkynidňa28.5.2014nebolariadnevzmyslebodu2.V.častiKolektívnejzmluvyna
rok2014riadnevopredprerokovanásozávodnýmvýboromzákladnejodborovejorganizáciejeneplatná.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech,
preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v 100% výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).