Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/380/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208705
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109208705.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: KK KUBANKA, spol. s
r.o., Sedmokrásková 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zast. JUDr. Janka Hazlingerová,
advokátka, Nobelova 9, 831 02 Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: MAXIN, spol. s r.o.,
Pri Suchom Mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, zast. Capitol Legal Group, advokátska
kancelária s.r.o., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 257 211, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa
20.07.2015 m e n í tak, že žalobu žalobcu zo dňa 06.03.2009 na zrušenie Rozhodcovského rozsudku
Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 1Rci5002/08 zo dňa 02.02.2009 z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015
zrušil rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/2008 zo dňa 02.02.2009 v

celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 331,50
eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 764,80 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2009, doručenou súdu dňa
06.03.2009, doplnenou podaním zo dňa 21.03.2009 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci5002/08 zo dňa 02.02.2009. Súd prvej inštancie

v rozhodnutí uviedol, že žalobca podaním zo dňa 21.03.2009 opravil na základe výzvy súdu zo dňa
19.03.2009 označenie účastníkov konania v prebiehajúcom konaní.

3. Súd dňa 15.04.2009 uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Bratislavského
rozhodcovského súdu č. 1Rci/5002/08 zo dňa 02.02.2009. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
3Cob/300/2009-132 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-84 potvrdil. Súd vo veci
rozhodol rozsudkom 35Cb/28/2009-230 zo dňa 14.02.2011 tak, že rozhodcovský rozsudok zrušil a

priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný voči uvedenému rozsudku podal odvolanie. Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/217/2011 zo dňa 17.05.2012 rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, a to z toho dôvodu, že sa nestotožnil s posúdenímneplatnosti rozhodcovskej doložky v bode 3. Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008
a označil rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný.

4. Žalobca odôvodnil svoju žalobu zo dňa 06.03.2009 tou skutočnosťou, že Bratislavský rozhodcovský
súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160.634,88 eur spoločne s úrokom z
omeškania vo výške 14,25 % ročne odo dňa 19.12.2008 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského
konania vo výške 11.471,02 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.788,67 eur a
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nemohol k predmetnému

sporu vyjadriť ani predložiť akýkoľvek dôkaz, pretože nemal žiadnu vedomosť o tom, že je voči nemu
vymáhaná škoda, pričom rozhodca sa uspokojil iba s doručenou žalobou a písomnými dôkazmi, čím
porušil predovšetkým zásadu rovnosti postavenia účastníkov konania. Žalovaný si voči žalobcovi žiaden
nárok na zaplatenie ušlého zisku nikdy neuplatnil. Žalobca popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

5. Žalobca ďalej argumentoval tým, že medzi účastníkmi nebola nikdy uzatvorená osobitná
rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka k inej zmluve, na základe ktorej by sa účastníci
dohodli, že spory zo zmluvy o dielo zo dňa 22.07.2007 budú rozhodované pred rozhodcovským súdom.
Žalobca poukázal na to, že zmluvné strany si v článku XI. bodu 5. Zmluvy o dielo dohodli, že prípadné

vzniknuté rozpory budú riešiť na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa
so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. Podľa čl. XI. bodu 2. tejto zmluvy o dielo bolo
možné akýkoľvek článok zmluvy o dielo zmeniť iba na základe písomného dodatku, avšak zmluvné
strany žiaden takýto dodatok k zmluve o dielo nepodpísali. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 (ďalej len „protokol“), je jediným

platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinností na strane zhotoviteľa (žalobcu) podľa
zmluvy o dielo a ktorý bol podpísaný v súlade s čl. III. bodom 7. zmluvy o dielo. Podpísaním protokolu
došlo iba k preukázaniu splnenia záväzkov zo zmluvy o dielo zhotoviteľom (žalobcom) objednávateľovi
(žalovanému) a v žiadnom prípade text uvedený v bode 3 v druhej vete protokolu nemôže byť dohodou
o zmene zmluvy o dielo. Žalobca považoval druhú vetu v bode 3 protokolu za neplatný právny úkon

podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že postupom rozhodcovského
súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 rozhodcovského zákona, podľa
ktorého majú účastníci konania rovnaké postavenie.

6. Žalovaný sa vyjadril k spochybňovaniu platnosti dohody zmluvných strán o prejednaní prípadných

sporov vyplývajúcich z ich vzájomných právnych vzťahov BRS, keď žalovaný poukázal na skutočnosť,
že právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a nie svojho písomného označenia. Skutkové tvrdenia
žalobcu považoval žalovaný v tomto konaní za bezpredmetné.

7. Žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 1 a ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z

ktorých je zrejmé, že rozhodcovská doložka môže byť súčasťou akéhokoľvek dokumentu podpísaného
zmluvnými stranami.

8. Žalobca v konaní zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzatvorená samostatná
rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka v inej zmluve, pretože účastníci mali upravené

vzájomné vzťahy, práva a povinnosti v písomnej zmluve o dielo zo dňa 22.07.2008.
Žalobca zdôraznil, že text v protokole, ktorý mal byť dojednaním o rozhodcovskej doložke bol do textu
žalovaným vložený zámerne, pretože žalovaný už v čase prípravy protokolu pripravoval podanie žaloby
na rozhodcovský súd. Žalobca ďalej poukázal na to, že postupom rozhodcovského súdu bola porušená
zásadarovnostiúčastníkovkonaniavzmysle§17zákona č.244/2002Z.z.vplatnomznení.Žalobca

v žalobe poukazoval na dôvody podania žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g) a h) rozhodcovského
zákona, bližšie však žalobca rozvádzal len dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) rozhodcovského
zákona.

9. Žalovaný poukázal na ust. § 5 ods. 2 ako aj na § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní.

10.Žalovanývovyjadreníuviedol,žeprotokolzodňa02.12.2008,ktoréhoobsahomjetiežrozhodcovská
doložka je podpísaný oboma zmluvnými stranami, preto žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o
neurčitosti, nezrozumiteľnosti rozhodcovskej doložky a jeho podvodnom úmysle, ako aj o tom, žejeho prejav vôle nebol vážny, za vyslovene účelové a nepravdivé. Žalovaný sa domnieval, že žalobca
sa nemôže dodatočne dovolávať neplatnosti určitého právneho úkonu (ako svojho obchodného
rozhodnutia), ktorým je voľba rozhodcovského súdu, ak mu to z dôvodu neskoršieho rozhodnutia tohto

rozhodcovského súdu obchodne vyhovuje.

11. Žalovaný vychádzal z ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak by existovala
pochybnosť, že prejav vôle niektorého z účastníkov v protokole o odovzdaní a prevzatí diela
(vrátane rozhodcovskej doložky) nie je jednoznačne určitý a zrozumiteľný, alebo pripúšťa rôzny výklad,

takýto prejav vôle sa má vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. A teda
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na ťarchu žalobcu.
12. Súd vykonal dokazovanie a zobral do úvahy podanie žalobcu - spoločnosti KK KUBANKA, spol. s r.o.
zo dňa 21.03.2009, ktorým opravil mylné označenie účastníkov v tomto konaní a označil správne ako
žalobcu - spoločnosť KK KUBANKA, spol. s r.o. a ako žalovaného - spoločnosť MAXIN, spol. s r.o.. Súd
pri rozhodovaní vo veci sa zaoberal aj otázkou, či žalobca vzniesol podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o

rozhodcovskom konaní, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

13. Súd po oboznámení sa s dôkaznými prostriedkami zistil nasledovný skutkový stav, a to, že zo
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.08.2007 z článku XI. bodu 2. vyplýva,

že zmluvné strany sa dohodli, že „Meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou
písomnýchdodatkov,ktorébudúplatné,akbudúriadnepotvrdenéapodpísanéoprávnenýmizástupcami
oboch zmluvných strán.“ Súd ďalej z tejto zmluvy o dielo bodu 5 zistil, že zmluvné strany sa dohodli
na tom, že, že v prípade rozporov ohľadne zmeny alebo zrušenia záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy
budú najprv riešiť vzniknutý rozpor na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach

sa obrátia so svojimi nárokmi na príslušný obchodný súd.

14. Súd prvej inštancie z protokolu zo dňa 02.12.2008 z bodu 3. z druhej vety, zistil, že: „Zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie
rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006, dňa 02.01.2006, príslušných

ustanovení jeho procesných predpisov vo všeobecne záväzných predpisov.“ Súd ďalej z protokolu mal
za preukázané, že je podpísaný konateľmi žalobcu a žalovaného, pričom pri podpise žalobcu
nie je uvedený dátum podpisu. Súd z výpisu z obchodného registra spoločnosti Capitol Legal Arbitration
s.r.o., so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 965 355 - zriaďovateľa BRS, zistil,
že táto spoločnosť bola založená 11.11.2005 a zapísaná do obchodného registra dňa 25. 11.2005, VI.

č. 38365/B. Spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti je od 25.11.2005 C.. W.. G. T..

15. Súd na základe uvedených skutočností a právneho výkladu odvolacieho súdu dospel k záveru, že
medzi stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.

16. Súd poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní.

17. Súd na základe návrhu sporových strán a v súlade s odôvodnením zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu pripojil originál rozhodcovského spisu.

18. Žalobca po konsolidácii argumentácie namietal, že konanie voči žalovanému na rozhodcovskom
súde bolo vedené pod spisovou značkou 3Rco 5002/08 avšak rozsudok bol rozhodcovským súdom
vydaný pod spisovou značkou 1Rci 5002/2008. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že ak bol
spor vedený pod č. 3Rco 5002/08, mal rozhodcovský súd pod týmto číslom vydať aj

rozhodnutie, ak tak neurobil, tak vydal rozhodnutie v inom konaní. Žalobca taktiež namietal, že v
rozhodcovskom spise sa nenachádzajú písomné doklady preukazujúce, akým spôsobom bol do funkcie
rozhodcu ustanovený I.. N. a ani doklad preukazujúci prijatie funkcie rozhodcu v predmetnom spore I..
N., a teda mal za to, že I.. N. nebol v predmetnom spore platne ustanovený do funkcie rozhodcu,
a preto nebol v spore oprávnený konať a rozhodnúť. Žalobca zároveň spochybnil spôsob vedenia spisu

rozhodcovským súdom.

19. Žalovaný vo vyjadreniach v konaní uviedol, že žalobca preukázateľne účelovo nepreberal
doručované zásielky od žalovaného ako aj od rozhodcovského súdu.20. Na základe výzvy súdu prvej inštancie sa Bratislavský rozhodcovský súd vyjadrením zo dňa
29.4.2015 vyjadril k žalobcom tvrdeným skutočnostiam o dvoch spisových značkách a absencii dokladov

v rozhodcovskom spise preukazujúcim spôsob ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu a prijatie tejto
funkcie I.. N.. Rozhodcovský súd vo svojej odpovedi uviedol, že zaradenie žaloby do príslušného registra
slúži len pre vnútornú potrebu rozhodcovského súdu a v písomnom vyhotovení rozsudku sa vyskytla
chyba v písaní spočívajúca v označení registra. Poradové číslo konania a rok boli uvedené
správne, a teda konanie bolo nezameniteľne identifikované. K ustanoveniu I.. N. za rozhodcu

uviedol,žebolustanovenýdofunkcievsúladesRokovacímporiadkomBRSafunkciuprebralprevzatím.

21. Súd vykonal dokazovanie obsahom rozhodcovského spisu a zistil nasledovné:
- Konanie bolo vedené pod spisovou značkou 3Rco 5002/08 (všetky dokumenty, výzvy boli vedené pod
touto spisovou značkou);
- Rozhodcovský rozsudok bol vydaný pod spisovou značkou 1Rci 5002/08;

- V spise sa nenachádza dokument preukazujúci spôsob ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu;
- V spise sa nenachádza dokument preukazujúci prijatie funkcie rozhodcu I.. N..

22. Napriek výzve súdu prvej inštancie a možnosti poskytnutej BRS predložiť dokumenty týkajúce sa
ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu a jeho prijatie funkcie rozhodcu, BRS uvedené dokumenty v

konaní nepredložil a z toho dôvodu bol súd názoru, že uvedenými dokumentárni nedisponuje. Súd mal
za to, že existujú aj dôvody podľa ust. § 40 ods. l písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní, pre ktoré
možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona. Na základe vykonaného dokazovania mal
súd za preukázaný rozpor medzi spisovou značkou, pod ktorou BRS viedol rozhodcovské konanie a
spisovou značkou, pod ktorou vydal rozhodnutie. Súd ako zásadnú skutočnosť vyhodnotil, že práve číslo

pred označením registra označuje sudcu (resp. senát), ktorý vo veci koná. Rozdiel v označení sudcu
vedúceho konanie a sudcu, ktorý vypracoval rozhodnutie je zásadným pre právnu istotu účastníka. Súd
sa nestotožnil s tvrdením BRS, že rozsudok bol označený inou spisovou značkou chybou v písaní,
nakoľkoustanovenie§36,ods.1zákona orozhodcovskomkonanípriamoukladározhodcovskému
súdu povinnosť v lehote do 60 dní opraviť tvrdenú chybu v písaní. Podľa názoru súdu bolo nesporné,

že BRS sa o tejto chybe v písaní musel dozvedieť najneskôr v priebehu súdneho konania a napriek
tejto vedomosti opravený rozsudok nevyhotovil a nedoručil účastníkom. Ako účelové súd vyhodnotil
tvrdenie BRS, že tak neurobil z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov ako zároveň jeho tvrdenie,
že označenie spisovou značkou slúži výhradne pre vnútornú potrebu BRS. Podľa názoru súdu prvej
inštancie je nesporné, že priamo BRS vyzýval žalobcu na označovanie podaní vo veci touto spisovou

značkou, a teda mal súd za to, že práve spisová značka BRS slúžila na nespornú identifikáciu podaní
a ich priradenie k prejednávanej veci. Taktiež rozhodnutie o menovaní rozhodcu a jeho
písomnéprijatiemenovaniasúpodľasúduzákladnýmináležitosťamirozhodcovskéhospisuzdôvodu,že
dávajú sporovej strane zákonnú možnosť preveriť si, či menovanie rozhodcu a prijatie funkcie rozhodcu
prebehlo v súlade so zákonnými ustanoveniami a rokovacím poriadkom, a teda či rozhodca je

osobouoprávnenoukonaťarozhodnúťvoveci.Upretímtohtoprávadošlopodľasúduprvejinštancievoči
žalobcovi k porušeniu jeho práv na rovnosť účastníkov konania. Súd teda vykonaným dokazovaním mal
za to, že BRS pochybením pri označení rozsudku spisovou značkou vyvolal dôvodnú pochybnosť
žalobcu ako účastníka rozhodcovského konania o totožnosti rozhodcovského konania a rozsudku vo
veci samej, a túto vadu v rozpore s ust. §36, ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní neodstránil (ak

by sa súd stotožnil s tvrdením BRS, že rozpor vznikol chybou v písaní). Súd tiež dokazovaním zistil,
že BRS v rozpore s ustanoveniami zákona a rokovacieho poriadku nepreukázal založením do
rozhodcovského spisu ani v prejednávanej veci spôsob ustanovenia I.. N. za rozhodcu, ani
jeho prijatie ustanovenia.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p..

24. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015 podal v

zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

25. Žalovaný úvodom poukázal na pravdepodobnú chybu v záhlaví rozsudku, ktorá spočíva v
nesprávnom označení právneho zástupcu žalovaného, ktorý v tomto konaní nie je zastúpenýadvokátskou spoločnosťou Capitol Legal Group s.r.o., ale spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Rastislav Hanulák s.r.o.. Žalovaný v odvolaní uviedol, že Zmluvou o predaji podniku uzavretou dňa
28.04.2015 došlo s účinnosťou k 01.05.2015 k predaju celého podniku v zmysle § 476 a nasl.

Obchodného zákonníka, čím došlo k univerzálnemu právnemu nástupníctvu a právnym
zástupcom žalovaného je Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Hanulák s.r.o., so sídlom: Kollárovo
námestie 20, 811 06 Bratislava. Uvedená skutočnosť je zistiteľná aj z výpisu spoločnosti Capitol Legal
Group s.r.o. z obchodného registra dostupnom na internete (www.orsr.sk). Napriek tejto skutočnosti
konajúci súd v záhlaví rozsudku uviedol nesprávneho právneho zástupcu žalovaného.

26. Žalovaný ďalej poukázal na zásadnú vadu výroku rozsudku, ktorý neobsahuje odkaz na zákonné
ustanovenie v zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
príslušnom znení. Je nepochybné, že odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie, na základe ktorého
je rozhodcovský rozsudok zrušený, ako aj určenie právomoci všeobecného alebo rozhodcovského
súdu na ďalšie prejednanie veci samej je obligatórnou náležitosťou výroku o zrušení rozhodcovského

rozsudku.Žalovanýjetohonázoru,žeodôvodnenierozhodnutiasúdujezmätočnéaniejemožnéustáliť,
na podklade ktorého písmena zo zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Rozhodcovského zákona súd
rozhodol. Súd prvej inštancie iba uviedol, že sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods.1 písm. h) Rozhodcovského zákona, avšak bližšie uvedené dôvody nešpecifikuje.

27. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že došlo k rozporu
medzi spisovou značkou, pod ktorou sa viedlo konanie pred rozhodcovským súdom a pod ktorou
došlo k vydaniu Rozhodcovského rozsudku a výrok rozsudku ďalej opiera aj o absenciou
preukázania spôsobu ustanovenia I.. N. za rozhodcu a absenciu písomného prijatia menovania za
rozhodcu v rámci predmetného rozhodcovského konania. Súd však podľa názoru žalovaného opomenul

skutočnosť, že ide o ustanovenie systematicky zaradené do tretej časti Rozhodcovského zákona,
ktoré sa týka rozhodcov, vykonávajúcich svoju činnosť mimo formy rozhodcovského súdu, ktorých
právna úprava je obsiahnutá v štvrtej časti § 12 ods. 6 Rozhodcovského zákona. Rokovací poriadok
Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. v znení účinnom v
čase predmetného rozhodcovského konania (ďalej len „Rokovací poriadok") v ust. § 9 ods. 3 výslovne

uvádza spôsob prevzatia veci rozhodcom, pričom v prvej vete tohto ustanovenia platí, že „Rozhodca
preberá práva a povinností rozhodcu vo veci udelením súhlasu na prevzatie veci alebo len faktickým
prevzatím.“ Účastníci rozhodcovského konania podpisom rozhodcovskej doložky (ktorej neplatnosť
nebolarozsudkomvyslovená)súhlasilisprejednanímsvojichsporovvsúlade sustanoveniami
Rokovacieho poriadku, a teda aj so spôsobom ustanovenia rozhodcu formou faktického prevzatia veci.

Akákoľvekargumentáciaotom,žerozhodcanebolstálymrozhodcovskýmsúdomustanovenýdofunkcie
lege artis a/alebo sa tak stalo na úkor ktoréhokoľvek účastníka, je preto podľa žalovaného v celom
rozsahu nanajvýš účelová, a predstavuje len snahu o zbavenie sa vlastnej zodpovednosti žalobcu za
škody, ktoré žalovanému svojim konaním spôsobil.

28. Pokiaľ ide o prvostupňovým súdom uvádzanú vadu, spočívajúcu v odlišnom označení spisovej
značky rozhodcovského rozsudku od spisovej značky, pod ktorou bolo vedené predchádzajúce konania,
žalovaný konštatoval, že ide o obyčajnú chybu v písaní, spôsobenú pri vyhotovovaní písomnej formy
rozhodcovského rozsudku, čo podľa jeho názoru vyplýva aj z vyjadrenia predmetného rozhodcovského
súdu. Skutočnosť, že ide o chybu v písaní dokazuje aj to, že napriek tomu, že je na predmetnom

rozhodcovskom rozsudku podpísaný I.. N., je v chybnej spisovej značke uvedený rozhodca por. č. 1,
čo je spravidla predseda rozhodcovského súdu, ktorým I.. N. nebol a nie je a napriek tomu, že išlo
o obchodnoprávny spor, spadajúci pod register „Rco", je na predmetnom rozsudku uvedený register
„Rci“, ktorým sa označujú občianskoprávne spory. Žalovaný je však toho názoru, že v tejto súvislosti
platí všeobecná zodpovednosť rozhodcovského súdu za prípadnú škodu, spôsobenú chybami v písaní

a počítaní alebo inými zrejmými nesprávnosťami.

29. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj do časti priznaných trov konania, nakoľko je
toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil právo na náhradu trov konania, keď toto právo priznal
žalobcovi. V prejednávanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie vyhovel žalobcovmu návrhu zjavne

iba čiastočne, keďže žalobný návrh žalobcu smeroval k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 1 pod písm. c), d) g) a súčasne aj h) Rozhodcovského zákona, a súd rozhodol
zjavne iba podľa ô 40 ods. 1 písm. h/, i keď nesprávne.30. K odvolaniu žalovaného sa dňa 31.3.2016 vyjadril žalobca. Žalobca je toho názoru, že súd rozhodol
správne a preto navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť v celom
rozsahu.

31. Svoj názor žalobca odôvodnil tým, že zrušený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s
rozhodcovským poriadkom rozhodcovského súdu, v rozpore s ustanoveniami zákona č.
244/2002 Z.z. v platnom znení a rozpore s ustanoveniami OSP. Konaním rozhodcovského súdu bola
porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 Zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobca v tejto
súvislosti zistil, že originál spisu Bratislavského rozhodcovského súdu nie je zviazaný a jednotlivé strany

a dokumenty nie sú očíslované. Všetky písomné výzvy tohto rozhodcovského súdu, ktoré sú založené v
súdnom spise sú označené iným číslom konania sporu, a to č.k. 3Rco 5002/08, pričom dokazovanie bolo
vykonané v konaním pod uvedeným číslom. Žalobca však zistil, že jedinou nespornou skutočnosťou
je, že žaloba o zaplatenie bola do sídla Bratislavského rozhodcovského súdu doručená v piatok dňa
19.12.2008, ktorá bola následne vedená pod č. 3Rco 5002/08. Výzvy súdu boli vyhotovené dňa
22.12.2008, v pondelok, teda prvý pracovný deň po doručení žaloby pod č. 3Rco 5002/08, a to v mene

rozhodcuktorýneboleštedofunkcierozhodcuustanovený.NapadnutérozhodnutieBratislavskéhosúdu
bolo vydané dňa 2.2.2009, ale v inom konaní, a to pod č. 1Rci 5002/08.

32. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že v spise je založená výzva zo dňa 22.12.2008, sp.
zn.3Rco 5002/08, avšak z originálu spisu vyplýva, že v tomto čase do funkcie rozhodcu v predmetnom

spore nebol ustanovený I.. I. N.. To znamená, že v predmetnom rozhodcovskom konaní robil dňa
22.12.2008 úkony rozhodca, ktorý nebol do funkcie rozhodcu ustanovený, teda osoba neoprávnená. To
znamená, že dňa 22.12.2008 rozhodca Bratislavského rozhodcovského súdu I.. I. N. nebol oprávnený
vyzývať spoločnosť KK Kubanka, spol. s r.o., aby sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa
19.12.2008 vyjadrila.

33. V spise je ďalej založená výzva BRS zo dňa 2.1.2009 pod č. 3Rco 5002/08, na základe ktorej bol
žalovaný vyzvaný v lehote 7 dní na zaplatenie súdneho poplatku, avšak Doklad o zaplatení súdneho
poplatku v spise založený nie je, pričom bez jeho zaplatenia nemohol rozhodcovský súd v spore konať
a mal konanie zastaviť.

34. V spise je tiež založené Rozhodnutie predsedu BRS, ktorý dňa 2.1.2009 pod č. 3 Rco 5002/08
určil, že v predmetnej veci bude miestom rozhodcovského konania pracovisko Bratislavského súdu na
Františkánskej ul. č. 22 v Trnave, v tomto rozhodnutí je ďalej uvedené, že v súlade s ustanovením
§ 10 ods. 1 Rokovacieho poriadku BRS bol rozhodcom v predmetnej veci určený jediný rozhodca I..

I. N.. Ak I.. I. N. v predmetnom spore vykonal úkony pred 2.1.2009, podľa žalobcu nie je možné na
tieto úkony prihliadať ako na úkony vykonané v súlade s rozhodcovským poriadkom Bratislavského
rozhodcovského súdu, z ktorého dôvodu nie je možné s takýmito úkonmi spájať žiadne právne účinky.
Výzva zo dňa 22.12.2008 nie je riadnou výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, pretože túto výzvu vykonal
rozhodca, ktorý v tomto čase nebol do funkcie rozhodcu ustanovený ako aj z toho dôvodu, že táto

výzva bola vykonaná v inom konaní (3Rco 5002/08), nie v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie rozhodcovského súdu. To znamená, že v spore vedenom pod č. 1Rci 5002/08 Bratislavský
rozhodcovský súd spoločnosti KK KUBANKA spol. s r.o. žiadne výzvy a ani žalobu nezasielal a
ani nezaslal, teda nebola zachovaná rovnosť účastníkov konania. BRS sa ani nepokúsil doručiť výzvu
a žalobu na známu adresu prevádzky na Slovnaftskej ul. 100, Bratislava.

35. Žalovaný zaslal súdu dňa 15.6.2016 doplnenie odvolania, v ktorom uvádza, že v odôvodnení
rozsudku konajúci súd konštatuje, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku pristúpil podľa § 40 ods. 1
písm.h)zák.č.244/2002Z.z..VčasevyneseniarozsudkuvšakRozhodcovskýzákontakétoustanovenie
neobsahoval, a teda nemohlo podľa neho dôjsť k legitímnemu zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný mal za to, že podstatným je i fakt, že § 54b ods. 1 Rozhodcovského zákona účinného od
01.01.2015 v rámci úpravy právnych vzťahov uvádza, že : „Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj
na konania začaté pred 1. januárom 2015.“ Súd prvej inštancie teda postupoval v zrejmom rozpore
s citovaným ustanovením § 54b ods. 1 Rozhodcovského zákona účinného od 01.01.2015, čím sa
žalovanému odňala možnosť konať pred súdom a argumentovať proti rozsudku.

36. Žalovaný má ďalej za to, že z hľadiska sústavy všeobecných súdov je práve úlohou odvolacieho
súdu, aby v rámci rozhodnutia o odvolaní voči rozsudku skorigoval takýto neudržateľný zásah do práv
žalovaného.37.Žalobcasadňa18.8.2016vyjadrilkdoplneniuodvolaniažalovaného.Žalobcapoukázalnaust.§54a
§ 54 b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.01.2015, v zmysle ktorých ust. § 54 ods.1

nie je možné v predmetnom spore použiť. Toto ustanovenie sa na už na začaté konania pred riadnymi
súdmi nevzťahuje. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na konania začaté pred 01.01.2015, nie však na
spory o zrušenie rozhodcovského nálezu. Na tieto spory sa vzťahuje ustanovenie § 54 bod 1, ktoré
nebolozmenenéapodľaktoréhosporyoneplatnosťrozhodcovskejzmluvyaozrušenierozhodcovského
nálezu,oktorýchsazačalokonaťnasúdeaktorésadonadobudnutiaúčinnostitohtozákonaprávoplatne

neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

38. Žalobca ďalej uviedol, že v danom spore boli splnené podmienky na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a aj na vydanie rozhodnutia o jeho zrušení ako podľa zák. č. 244/2002
Z.z. v znení platnom do 31.12.2014, tak aj v znení účinnou od 1.1.2015. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na ust. § 40, zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014 ako aj na § 40 zákona

č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.01.2015. Žalobca naďalej popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a
konaním rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 zák.
č. 244/2002 Z.z..

39. Žalovaný zaslal k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.8.2016 vyjadrenie. Žalovaný sa s predmetnými

tvrdeniami žalobcu nestotožnil a zdôraznil, že argumentácia žalobcu je postavená na neustálom
opakovaníneopodstatnených,užvyvrátenýchtvrdení,kuktorýmsažalovanývyjadrilvpredchádzajúcich
písomných vyjadreniach či na pojednávaniach. Vo vyjadrení žalobca zastáva ten názor, že v
predmetnom konaní boli dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku pod č.
lRci5002/2008 zo dňa 02.02.2009, a v danej súvislosti uvádza že:

- v predmetnom konaní je potrebné postupovať v súlade sust. §54 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „rozhodcovský zákon"),
- rozhodcovské konanie bolo vedené pod č. 3Rco 5002/08 pričom Rozhodnutie Bratislavského
rozhodcovského súdu bolo vydané pod č. IRci 5002/08,
- úkony v rozhodcovskom konaní robil rozhodca ktorý nebol do funkcie riadne rozhodcu ustanovený,

- spor rozhodoval Bratislavský rozhodcovský súd ktorý nekonal nestranne, nakoľko je personálne
prepojený so spoločníkmi právneho zástupcu žalovaného,
- medzi účastníkmi nebola dohodnutá platná rozhodcovská zmluva.

40. Žalovaný s uvedenými závermi žalobcu nesúhlasí a zastáva názor, že:

- k vyneseniu rozsudku došlo dňa 20.07.2015,
- v odôvodnení rozsudku, konajúci súd zrušuje rozhodcovský rozsudok z poukazom na ust.
§ 40 ods. 1 písm. h) Rozhodcovského zákona,
- v čase vynesenia rozsudku však Rozhodcovský zákon takéto ustanovenie neobsahoval,
- súd prvej inštancie aplikoval predmetné ustanovenie, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, v rozpore

s ustanovením § 54b ods. 1 Rozhodcovského zákona účinného od 01.01.2015.

41. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 54 Rozhodcovského zákona bolo už súčasťou
rozhodcovského zákona s účinnosťou od 1. marca roku 2002, pričom z dôvodovej správy Vládneho
návrhuzákonaorozhodcovskomkonaníč.1294jasnevyplýva,žezákonodarcavdanomčaseupravoval

týmto ustanovením právne vzťahy v konaniach, ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohto
návrhu zákona.
V zmysle dôvodovej správy k ust. § 54 Vládneho návrhu zákona o rozhodcovskom konaní č. 1294 na
str. 28.: „Ak bol na súd podaný návrh na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo bola na
súd podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu a

konanie sa neskončilo pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu, bude sa podľa odseku 1 v konaní
pokračovať a rozsudok bude vydaný podľa doterajších predpisov." Na základe novely bolo pre právnu
istotu zavedené prechodné ust. § 54b, ods. 1 zákona účinného od 1.1.2015, pričom novela zákona už
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. h/ neobsahuje.

42. K tvrdeniu žalobcu o údajnom vydaní rozhodnutia v „inom" konaní (lRci/5002/2008 namiesto
3Rco/5002/2008) žalovaný opätovne poukázal na predchádzajúce vyjadrenia. Zdôraznil, že ide o jedno
a to isté konanie.43. Žalobca zaslal dňa 7.11.2016 opakované stanovisko k vyjadreniam žalovaného, kde sa pridržiaval
svojich tvrdení.

44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd
preto nepotreboval zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol
oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.3.2018.

45. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,
a to z nasledovných dôvodov:

46. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstavadochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

47. Odvolací súd má s poukazom na ô 54 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. za to, že súd prvej inštancie
síce správne posudzoval dôvody žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002

Z.z., účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku, avšak jednotlivé ustanovenia nesprávne
interpretoval.

48. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/08 zo dňa 2.2.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/,

g/ a h/, zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK“). Žalobca argumentoval tým, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
a sú aj dôvody na obnovu konania podľa osobitného zákona.

49. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý

rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh
civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30.6.2016 podľa OSP, od 1.7.2016
podľa CSP) spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu.
V civilnom súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály
rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodca“). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená

na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade
so zásadou autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu
sporu rozhodcom rešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých
úzko vymedzených prípadoch, ktoré stanovuje ZoRK. To však na druhej strane neznamená, že by
účelom rozhodcovského konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám

dostala v civilnom súdnom konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo
osebe však neznamená, že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z
princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny
poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní pred súdom, ale že dávajú prednosť
rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím

právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie
v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly
je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť
poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského
konania. Kontrolná funkcia súdu sa preto môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného

charakteru, napr. či rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné
procesné práva strán a pod..

50. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním v danej veci, ako aj s poukazom na právny
názor odvolacieho súdu v uznesení č.k. 2Cob/217/2011 zo dňa 17.5.2012, k správnemu záveru, že

rozhodcovská doložka je platná s poukazom na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1, 2, 3 ZoRK.

51. Podľa § 1 ods. 1 ZoRK účinného do 31.12.2014, tento zákon upravuje:a) rozhodovanie sporov vzniknutých v tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto konania v SR,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR.

52. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych
nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

53. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

54. Podľa § 16 ods. 1, 2 ZoRK,
1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského
konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína,
a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou,
b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu

rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,
c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi,
d) ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd.
2) Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania.
Žalobcomjezmluvnástrana,ktorápodávanávrhnazačatierozhodcovskéhokonania(ďalejlenžalobca).

Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

55. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, účinného do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona.

56. Podľa § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

57. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že existujú „aj dôvody podľa §

40 ods. 1 písm. h) ZoRK, pre ktoré možné žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona“, čo oprel
o skutočnosť, že konanie bolo vedené pod sp. zn. 3Rco 5002/08 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný
pod sp. zn. 1Rci5002/08, a v spise sa nenachádza dokument preukazujúci spôsob ustanovenia I.. N.
do funkcie rozhodcu, resp. dokument preukazujúci prijatie funkcie rozhodcu I.. N., a teda či rozhodca je
osobou oprávnenou konať a rozhodnúť vo veci.

58.Odvolacísúdmázato,žechybnéoznačeniespisovejznačky narozhodcovskomrozsudku
nespadá pod dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, uvedené v ust. § 40 ods. 1 písm. g) a )
ZoRK. Nejedná sa o dôvod, pre ktorý by bolo možné žiadať o obnovu konania ani o porušenie zásady
rovnosti strán v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca namieta, že všetky výzvy rozhodcovského súdu

sú označené číslom konania 3Rco 5002/08 a napadnutý rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu
je označený číslom konania 1Rci 5002/08, nič mu nebránilo, aby v súlade s § 36 ods. 1 ZoRK požiadal
o opravu rozhodcovského rozsudku.59. Podľa § 36 ods. 1 ZoRK, chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom
vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť
účastníka rozhodcovského konania do 30 dní od jeho vydania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa

doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

60. Samotné konanie vedené pod sp. zn. 3Co 5002/08, v rámci ktorého bola žalobcovi doručovaná výzva
na vyjadrenie k žalobe, a chybné označenie čísla konania na rozsudku (1Rci 5002/08) neznamená, že
sa jedná o iné konanie, a nie konanie, v ktorom boli vykonané výzvy, dokazovanie a vydané rozhodnutie.

61. V súvislosti s námietkou žalobcu, že I.. N. nebol platne ustanovený do funkcie rozhodcu, pretože
v spise sa nenachádza doklad, preukazujúci akým spôsobom bol do funkcie ustanovený, ani doklad
preukazujúci prijatie funkcie rozhodcom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje
závery o znemožnení žalobcovi využiť legitímne právo preveriť spôsob ustanovenia rozhodcu a jeho
mandát rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, čím došlo k porušeniu práv žalobcu na rovnosť účastníkov

konania, nedostatočne odôvodnil.
62. Odvolací súd navyše považuje uvedené závery za nesprávne a má za to, že z obsahu rozhodcovskej
doložky jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany súhlasili nielen s prejednaním všetkých sporov
rozhodcovským súdom oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2016 dňa 2.1.2006, ale súhlasili
aj s prejednaním všetkých sporov podľa príslušných procesných predpisov rozhodcovského súdu a

všeobecne záväzných predpisov. Jediným zriadeným rozhodcovským súdom podľa OV XIV/11/2006 zo
dňa 2.1.2006 bol Bratislavský rozhodcovský súd, ktorý bol zriadený dňa 7.12.2005.

63. Z oznámenia zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu Bratislavského rozhodcovského súdu,
zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 221A/2006 zo dňa 21.11.2006 je zrejmé, že v

zozname rozhodcov Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o.
je zapísaný I.. I. N., J. G.O. XXX, XXX XX P. C..

64. Tvrdenia žalobcu, že I.. I. N. nebol oprávnený vyzývať žalobcu, aby sa k žalobe podanej na
rozhodcovský súd dňa 19.12.2008 vyjadril, ani stanovovať lehoty na vyjadrenie k žalobe, ani vydať

napadnuté rozhodnutie v inom konaní, pod iným číslom, sú preto irelevantné a nespadajú pod dôvody
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 40 ods. 1 písm. g) a h) ZoRK.

65. Z obsahu rozhodcovského spisu je nepochybné, že pri čísle „1Rci/5002/2008“ namiesto čísla
„3Rco/5002/2008“ ide o jedno a to isté konanie. Doručovanie zásielok v rozhodcovskom konaní pod č.

3Rco/5002/2008 je doručovaním v konkrétnom konaní o podanej žalobe zo dňa 19.12.2008 o zaplatenie
160.634,88 eur (4.839.286,30 Sk) s príslušenstvom, čo vyplýva aj zo samotnej výzvy na vyjadrenie
sa k pripojenej žalobe s návrhmi na dokazovanie a dôkaznými prostriedkami zo dňa 22.12.2008.
Vydanie rozsudku rozhodcovským súdom dňa 2.2.2009 pod č.k. 1Rci 5002/08 je nepochybne v konaní o
žalobe zo dňa 19.12.2008 o zaplatenie 4.839.286,30 Sk (160.634,88 eur) s príslušenstvom, čo vyplýva

zo samotného obsahu rozhodcovského rozsudku, preto nebola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania, ktorej porušenie žalobca videl v tom, že v spore pod sp. zn. 1Rci 5002/08 mu rozhodcovský
súd nezaslal žiadne výzvy a ani žalobu, a nemohol tak ani navrhovať dôkazy.

66. Odvolací súd v postupe rozhodcovského súdu, keď doručoval žalobcovi (v rozhodcovskom

konaní žalovanému) žalobu spolu s listinami predloženými žalovaným (v rozhodcovskom konaní
žalobcom) spolu s výzvou na vyjadrenie v určenej lehote na adresu sídla spoločnosti žalobcu v zmysle
§ 25 ods. 1 ZoRK, nezistil žiadne vady. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodcovský súd v
prípade žalobcu nerešpektoval niektoré z jeho procesných práv, prípadne, že by niektorú z procesných
strán na úkor druhej zvýhodnil. Skutočnosť, že žalobca si v rozhodcovskom konaní výzvu (spolu so

žalobou a listinami) neprevzal, a to ani v následnej odbernej lehote, počas ktorej bola zásielka počas 18
dní uložená na pošte, čím sa uplatnila zákonná domnienka o doručení zásielky v zmysle § 25
ods. 1 ZoRK účinného v čase doručovania zásielky, neznamená, že rozhodcovský súd nepostupoval v
súlade so zákonom a rokovacím poriadkom.

67.Odvolacísúdtakdospelkzáveru,ževpredmetnomrozhodcovskomkonanínebolaporušenázásada
rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZoRK, a neboli ani dané dôvody, pre ktoré možno žiadať o
obnovu konania (§ 40 ods. 1 písm. g), h) ZoRK).68. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu zamietol.

69. O trovách konania (prvostupňového a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP
a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).