Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/241/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318204048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: REKODOM, s. r. o.,
Farská 1316/4, 949 01 Nitra, IČO: 36 336 530 (predtým E - RAN Slovakia spol. s r.o., Astrová 2/A,
821 01 Bratislava, IČO: 36 336 530), zast. JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05
Trenčín, proti žalovanému: DOMOV Slovakia, a.s., Račianska 30/A, 831 02 Bratislava, IČO: 35 777 761,
zast. JUDr. Richard Lukačka, advokátska kancelária, s.r.o., Sládkovičova 11, 811 06 Bratislava, IČO: 51
873 991, o určenie neexistencie pohľadávky 6.995,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/223/2018-60 zo dňa 5. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/223/2018-60 zo dňa 5. júna
2019 potvrdzuje.

Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.06.2019 žalobu zamietol s poukazom na § 137 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) a rozhodol o trovách konania tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa15.06.2018domáhal,abysúdurčil,žepohľadávkauplatnená
zo strany žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o dielo zo dňa 17.07.2015, predmetom ktorej bola
hĺbková obnova a modernizácia bytového domu na ulici J. P. XX-XX Y. L., vo výške 6.995,67 EUR s
príslušenstvom, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná, a teda voči žalobcovi neexistenčná.

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že ako objednávateľ mal so žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorenú písomnú
Zmluvu o dielo zo dňa 17.07.2015 s dohodnutou cenou diela na sumu 142.448,70 eur bez DPH. Cenu

diela žalobca uhrádzal priebežne. Úhrada ceny diela, bola od počiatku realizácie diela naviazaná na
finančné plnenie zo strany investora diela, ktorými boli vlastníci bytov - bytového domu J.. P. XX-XX, L.
v zastúpení Stavebného bytového družstva Bratislava IV. Investor neuhrádzal žalobcovi svoj záväzok.
Žalobca sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Strany sporu uzatvorili dňa 23.03.2016 dohodu,
v ktorej žalobca uznal záväzok a dohodli sa na splátkovom kalendári. Dohode predchádzalo rokovanie
žalobcusinvestoromodielo.Žalovanýprispísanídohodysúhlasilspodmienkou,ženaplnenievčasnosti
úhrady jednotlivých splátok záleží od včasnosti úhrady ceny diela zo strany investora diela. Naliehavosť

právneho záujmu na určení neexistenciu zo strany žalovaným uplatňovanej pohľadávky, žalobca
odôvodnil tým, že nebolo iným spôsobom ako rozhodnutím súdu vo veci samej, možné odstránenie
existujúceho sporného právneho stavu, a teda vykonanie ochrany práv žalobcu a jeho oprávneného
záujmu na odstránení právnej neistoty. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencieuplatnenej pohľadávky, bol daný na strane žalobcu tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k
uplatňovaniu si neexistujúceho práva, či už prostredníctvom súdneho či konkurzného konania, pričom
takéto uplatňovanie neexistujúceho práva voči žalobcovi, mohlo vyústiť do ďalekosiahlych negatívnych

následkov a to či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Pohľadávka je
existujúca a oprávnená. Žalobcove tvrdenie, že sa dohodol na tom, že pohľadávka bude splatná len
v prípade, ak žalobcovi uhradí platby investor nemá oporu v žiadnych dôkazoch, ide o jednoznačne

"vymyslené" a "účelové" tvrdenie žalobcu. Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári takéto
ustanovenia neobsahuje.

5. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o dielo,
čo do svojej pravosti a výšky je nedôvodná a voči žalobcovi neexistenčná.

6. V posudzovanej veci súd ustálil, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení. Súd zároveň
uviedol,žedohodaouznanízáväzkuasplátkovýkalendáruzatvorenápodľa§521zákonač.40/1964Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „ObZ“), zo dňa 22.03.2016, žiadnu odkladaciu podmienku, tak ako tvrdil
žalobca, neobsahovala. Ak by aj v dohode bola zakotvená odkladacia podmienka, ktorá bola viazaná

na úhradu investorom, súd považoval za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 32Cdo/299/2008, 23Cdo/5354/2014 (rovnaká práva úprava).

7. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov
konania priznal žalovanému, ktorý mal vo veci úspech.

8. Voči rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie
podáva proti všetkým výrokom rozsudku. Rozsudok považoval za nesprávny, pretože súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 365 ods.1
písm. e) CSP a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu posúdenia žaloby ako nevhodného procesného
nástroja ochrany práv žalobcu, a to z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neexistencie pohľadávky vo výške 6.995,67 eur s prihliadnutím na skutočnosť, že podanou žalobou

nebolo možné dosiahnuť odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi súdneho konania.

Žalobca sa domnieva, že posúdenie podanej žaloby zo strany súdu prvej inštancie ako nedôvodnej
bez naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je správne. Zo strany žalovaného
uplatňovaním si neexistujúceho práva došlo k poškodzovaniu dobrého mena žalobcu a k vytváraniu

reálneho predpokladu pre vznik majetkovej alebo nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca
zastáva názor, že podanou žalobou dostatočne preukázal naliehavý právny záujem, teda skutočnosť,
že medzi žalobcom a žalovaným bol aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, čím bolo ohrozené
právne postavenie žalobcu. Žalobca podal predmetnú žalobu preventívne, práve z dôvodu zabránenia
možnému vzniku nezvratnej škody na jeho strane.

Záverom navrhol odvolaciemu súdu aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkýmiargumentmi žalobcu a správne vyhodnotil predložené dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

13. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17.05.2015 Zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bola hĺbková obnova a modernizácia bytového domu na ulici J. P. XX-XX Y. L..

15. Súd počas konania riešil otázku preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu.
„Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo

neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je dané, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)

absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý
právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky
znamená to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem
je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.“ Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová. S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, s. 501-502.

16. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy. Odvolací
súd uvádza, že po preštudovaní dokladov tvoriacich obsah spisu sa nestotožnil s touto odvolacou

námietkou. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, o aké dôkazy sa má jednať, pretože neboli uvedené ani
bližšie konkretizované v odvolaní.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s domnienkou žalobcu, že posúdenie naliehavého právneho záujmu
súdom prvej inštancie nebolo správne. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď skonštatoval, že

naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci nie je daný. Súd prvej inštancie
ustálil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení. Súd zároveň uviedol, že dohoda o
uznanízáväzkuasplátkovýkalendáruzatvorenápodľa§521zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
(ďalej len „ObZ“), uzatvorená dňa 22.03.2016, žiadnu odkladaciu podmienku, tak ako tvrdil žalobca,
neobsahovala. Ak by aj v dohode bola zakotvená odkladacia podmienka, ktorá bola viazaná na úhradu

investorom, súd považoval za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 32Cdo/299/2008, 23Cdo/5354/2014 (rovnaká práva úprava), a jeho záver, ako konkretizoval v
bode 7. svojho rozsudku.

18. Žalobca vytýkal, že uplatňovaním si neexistujúceho práva zo strany žalovaného dochádza k

poškodzovaniu dobrého mena žalobcu a k vytváraniu reálneho predpokladu pre vznik majetkovej alebo
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Toto tvrdenie však nepreukázal a rovnako tak nedoložil žiadne
dôkazy, ktoré by ho preukazovali.

19. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná

povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkaznébremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe ním navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

Procesná pasivita strany má za následok neunesenie dôkazného bremena.

20. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6.10.2017, sp. zn.

II. ÚS 590/2017).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti

na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní bol síce plne úspešný žalovaný, tomu
však trovy nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).