Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204806
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119204806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí

komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom
Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: T. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. XA/B, A., o vypratanie
bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať a odovzdať byt č. X vo vchode č. 2A na druhom poschodí,
nachádzajúci sa na Ul. V. XXXX/XA v A., v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. V.
č. XXXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. A., obec A., okres A. a odovzdať ho žalobcovi
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2019 sa žalobca domáhal vypratania bytu č. X vo vchode č. 2A
na druhom poschodí, nachádzajúci sa na Ul. V. XXXX/XA v A., v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je
postavený na parc. V. č. XXXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. A., na tom skutkovom
základe, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o nájme bytu č. Z193/2017 zo dňa 30.6.2017 na
dobu určitú do 30.9.2017. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť riadne neplnil a z tohto dôvodu jej nebola
nájomná zmluva obnovená. Po ukončení doby nájmu žalovaná i napriek výzve na uvoľnenie bytu listom

zo dňa 12.4.2018 doposiaľ užíva byt bez právneho dôvodu.

2. Žalovaná sa k žalobe i napriek jej riadnemu doručeniu dňa 27.6.2019 písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle
vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že žalovaná je bývalou nájomníčkou
mestského nájomného bytu, ktorú mala uzatvorenú na dobu určitú do r. 2017, od tej doby užíva byt
bez právneho titulu, dlhú dobu si neplnila svoje povinnosti nájomcu, z tohto dôvodu jej nebola nájomná
zmluva obnovená. V súčasnosti síce došlo k vyrovnaniu dlhu, avšak žalobca trvá na podanej žalobe
v celom rozsahu a máme zato, že sú splnené všetky zákonné dôvody na to, aby súd podanej žalobe
vyhovel.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že dlhy na nájomnom vyplatila a má záujem v byte zostať a
platiť riadne nájomné.6. Zo Zmluvy o nájme bytu č. Z193/2017 zo dňa 30.6.2017 (č.l. 7) súd zistil, že prenajímateľ -
žalobca prenechal nájomcovi - žalovaná do užívania dvojizbový byt č. X na II. poschodí, kategória
bytu I. nachádzajúci sa na Ul. V. súp. č. XXXX/XA v A., na dobu určitú do XX.X.XXXX. A. v zmluve

bolo dohodnuté, že nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt a jeho
príslušenstvo v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenia. (čl. V. bod X veta prvá
cit. zmluvy).

7. V konaní je nepochybné z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A., že k stavbe súp. č. XXXX

na V. parcele XXXX/X - bytový dom je ako výlučný vlastník v X/X zapísané Y. A. (č.l.27).

8. Listom zo dňa 12.4.2018 a 21.6.2018 žalobca vyzval žalovanú o vypratanie danej nehnuteľnosti
z dôvodu, že nájomný vzťah skončil ku dňu 30.9.2017, neeviduje žiadosť o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy k bytu č. 8 a záväzky voči mestu Žilina predstavujú 932,12 eur a žiadal byt uvoľniť
a odovzdať.

9. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

10. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
11. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a

prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.
12. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
13. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde
k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

14. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu. (§ 4 zákona SNR č. 189/1992 Zb. , pri zániku nájmu dohodnutého
na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred
uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo

ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie
iného bytu).
15. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako
ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje
vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a

scudziť ju.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení
vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho
práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za
podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov
vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.18. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie
nehnuteľnosti. Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť,

je inštitút vypratania nehnuteľnosti. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať a nachádza sa
v obytnom dome, jeho vlastníkom je žalobca a žalovanej v čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden
právny titul, na základe čoho by vznikol medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah. V danom prípade
žalovanej ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie bytu dohodnuté (od 1.7.2017 do
30.9.2017). Plnenie povinností zo strany žalovanej bude určujúca pre posúdenie o opakované uzavretie

nájomnej zmluvy, pričom doposiaľ žalobca žiadosť neeviduje. Súd je toho názoru, že v danom prípade
došlo k platnému zániku nájmu bytu a po objektívnom posúdení vo vzťahu k povinnostiam nájomcu
mu právo na bytovú náhradu ani nevzniklo, keďže neboli splnené podmienky § 4 zákona č. 189/1992
Zb.. Od 1.10.2017 po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu) žalovaná predmetný byt bez
právneho dôvodu užíva, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaná i napriek
výzve byt neodovzdala a vzniká jej teda povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi, keďže nájom

bytu bol dohodnutý na určitý čas.

19. Súd vec posúdil i z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto
dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o
vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje

a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch
predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a
preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.

20. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle
ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanej
uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetný byt tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

23. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).