Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813010080
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7813010080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2013, v senáte zloženom

z predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Gizely Belákovej a Márie Leškovej, v trestnej veci
obžalovaných E. K. a spol., takto

r o z h o d o l :

l. Obžalovaný E. K., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom W., Q.
Č.. XXX/XX, nezamestnaný, t.č. vo výkone trestu ÚVTOS
Prešov,

2.Obžalovaný N. D., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom W., Q.

Č.. XXX/XX, nezamestnaný,

3. Obžalovaný S. F., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, t.č. bytom W., U. Č.. Q.,
žiak SOŠ v Rožňave,

4. Obžalovaný K.. Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, t.č. bytom W.,
D. Č.. X, žiak SOŠ Spišská Nová Ves,

s ú v i n n í,

že
l. všetci štyria obžalovaní
dňa 09.11.2012 v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. v Rožňave na ulici Letnej pod vplyvom alkoholických
nápojov najprv obžalovaní E. K. a N. D. fyzicky napadli S. W. tak, že ho obžalovaný E. K. zhodil na zem a
obžalovaný N. D. ho viackrát kopol do hornej časti tela a najmenej raz do oblasti hlavy, v dôsledku čoho

poškodený utrpel pomliaždenie ľavej ušnice bez práceneschopnosti a následne všetci štyria obžalovaní
fyzicky napadli D. J. tak, že ho zhodili na zem, kde ho opakovane bili päsťami a kopali do hlavy, čím mu
spôsobili zranenia a to viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy s dobou liečenia do 10 dní a obžalovaný
E. K. mu najmenej dvakrát udrel hlavou o betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený D. J. utrpel
zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu
a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti ľavého laloka mozgu s dobou liečenia až doposiaľ,

2. obžalovaný E. K.
dňa 25.10.2012 v čase okolo 20.00 hod. v pohostinstve Belito na ulici Zlatej v Rožňave, pod vplyvom
alkoholu fyzicky napadol tam sediaceho A. K. tak, že ho najmenej raz udrel hlavou - čelom do jeho
tváre a najmenej dvakrát ho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil obojstranné pomliaždeniny tváre,
okoloočnicovú krvnú podliatinu vpravo a odreninu na chrbte nosa s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

obžalovaný E. K. v bode 1.- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaní N. D., S. F. O. K.. Ľ. Q. v bode 1. spoločným konaním
- inému úmyselne ublížili na zdraví,
- fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti tým, že napadli iného,

obžalovaný E. K. v bode 2.

fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný E. K. v bode l.
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.l Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č.

246/2012 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 246/2012 Z.z.

obžalovaní N. D., S. F. O. K.. Ľ. Q. v bode l.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1

Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 246/2012 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 246/2012
Z.z.

obžalovaný E. K. v bode 2.

prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č.
246/2012 Z.z.
a súd ich za to

o d s u d z u j e :

Obžalovaného E. K. podľa § 155 ods.1 Trestného zákona s použitím § 41 ods.2 Trestného zákona k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6,5 (šesť a pol) roka
n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaného N. D. podľa § 364 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, § 36 písm.l/, § 37

písm.h/ Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa §
50 ods.l Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaného S. F. podľa § 364 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,4, § 37 písm.h/ Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa §
50 ods.l Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaného K.. Ľ. Q. podľa § 364 ods.1 Trestného zákona s použitím § 117 ods.1, § 38 ods.2,3, § 36
písm.j/,l/, § 37 písm.h/ Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa §

119 ods.l Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd ukladá všetkým obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenému D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XXX škodu vo výške 307,60 Eur a obžalovanémuE. K. ukladá povinnosť uhradiť poškodenému D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XXX škodu vo výške
3.152,90 Eur.

Podľa § 287 ods.l Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému E. K. uhradiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s., Krajská pobočka Košice, Senný trh l , 040 01 Košice, IČO: 35 937 874 škodu vo výške
3.569,29 Eur a Zdravotnej poisťovni Dôvera a.s..Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 škodu
vo výške 27,11 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na obžalovaných pre spolupáchateľstvo podľa § 20

Trestného zákona zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, ktorý mali
spáchať tak, ako je to popísané pod bodom 1. obžaloby a na obžalovaného E. K. aj pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, ako je to popísané pod bodom
2. obžaloby.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak, ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom 1. a 2.

Obžalovaný E. K. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku prehlásil,

že je nevinný zo skutkov kladených mu za vinu. Na rozdiel od prípravného konania, kde využil právo
nevypovedať, na hlavnom pojednávaní vypovedal. Ku skutku pod bodom 1. vypovedal, že v kritický
večer spolu s obžalovanými, poškodenými a inými popíjal na Ulici letnej v Rožňave v blízkosti budovy
Červeného kríža. Počas popíjania vznikol konflikt medzi obžalovaným K.. Q. a poškodeným W.. Pri tomto
konflikte ich chcel od seba oddeliť, no pritom všetci traja spadli na zem, on na poškodeného W.. Keď

boli na zemi poškodenému W. dal 2 facky a obžalovaný D. kopol poškodeného W. do hlavy. Následne
zozadu dostal päsťou do hlavy, myslel si, že ho udrel D. a preto mu dal facku. V blízkosti v tom čase
bola prítomná jeho matka, I. I., obžalovaný F. a poškodený D. J.. Potom videl , asi na vzdialenosť 5 m
ako obžalovaný F. poškodeného D. J. strčil na zem tak, že si tento pri páde udrel hlavu. Keď bol na
zemi, kopali do poškodeného J., obžalovaný D. ho kopal do tela, obžalovaný K.. Q. ho 3 krát kopol do

brucha a obžalovaný F. mu kopal do hlavy. Tento mu tiež niečo povedal a 2-krát alebo 3-krát mu udrel
hlavu o betónový štrk. V tom prichádzalo auto z rohu bytovky a všetci sa rozutekali. On vtedy pristúpil
k poškodenému, čupol si k nemu, chytil poškodeného za hlavu a prisunul k sebe. Chcel zistiť, či vôbec
žije, okolo neho bola kaluž krvi. Keď policajné auto bolo bližšie , s mamou sa zľakli a odišli preč, aby
to nebolo na neho. Ďalej vypovedal, že obžalovaný F. mal dosť vypité, bol rozzúrený a on sa z toho

zľakol. Tvrdil, že poškodeného J. neudrel, ani to nestihol urobiť a nesedel na ňom. Podľa neho poranenia
poškodenému J. spôsobil obžalovaný F., lebo len on mu kopal do hlavy a dvakrát mu hlavou udrel o
betón, na ktorom boli malé kamienky. Priznal, že aj on mal vypité, ale ostatní mali viac vypité. V čase
keď obžalovaný F. strhol poškodeného J. na zem, v blízkosti bola jeho matka, O. I., F. Q. a O. T.. W.
tam neregistroval, podľa neho on odbehol volať pomoc. To, že obžalovaný F. poškodenému J. buchol o

betón hlavu, videla jeho matka a mohla to vidieť aj I.Á.. Dodal, že obžalovaný F. sa rozplakal a obrátil
sa so slovami k jeho matke, aby nepovedala, že to on urobil, lebo sa bál, že ho zabil. Pokiaľ T. tvrdí, že
to on poškodenému búchal hlavu o betón, tak takto tvrdí preto, lebo mu chce ublížiť a obžalovaného F.
sa zastať. Všetci sa dohodli proti nemu, lebo potom, ako sa to stalo šli na byt S. D..

Obžalovaný E. K. aj ku skutku pod bodom 2. sa vyjadril, že je nevinný. Tvrdil, že s poškodeným K. v
pohostinstve Belito v kritický večer konflikt nemal a ani sa ho nedotkol. Vypovedal, že v kritický večer
prišiel spolu s X. a Š. do pohostinstva Belito, doniesli si so sebou víno a on pýtal od čašníčky poháre,
do ktorých si chceli víno naliať, no táto mu ich nedala, lebo nedovolila, aby v pohostinstve pili vlastné
víno. Napriek jej nesúhlasu on zobral poháre a začali piť. Sedeli vedľa stola, kde sedel poškodený

s kamarátom. Poškodený však začal búchať do paravanu, ktorý oddeľoval ich stoly a začal nadávať
do Rómov, nato vstal W. X. a oblial poškodeného pivom. Potom on zobral poháre, z ktorých pili víno,
odniesol ich k pultu a medzitým vošla do pohostinstva policajná hliadka. Nevidel, že by niekto udrel
poškodeného, videl iba to, ako ho W. X. olial pivom. Nevie kto spôsobil poranenia K., pokiaľ X. tvrdia,
že to bol on tak to preto, lebo chcú všetko zhodiť na neho.Obžalovaný S. F. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že je nevinný, pretože
do poškodeného J. nekopal, kopali do neho keď ležal na zemi obžalovaní D., K.. Q. O. K.. Obžalovaný
K. mu aj 3-krát skočil na hlavu nohami. Ešte predtým obžalovaní K. a D. fyzicky napadli W.. V kritický

večer vypil asi 3 deci vodky, pili aj ostatní. Nevedel povedať ako sa poškodený J. dostal na zem, i keď
prípravnom konaní tvrdil, že ho podkopol obžalovaný D.. Keď bol poškodený na zemi, prišiel k nemu
spolu s W. a vtedy videl, že obžalovaný D. kopal poškodeného do oblasti hrudníka, obžalovaný K..
Q. ho kopal do oblasti nôh a obžalovaný K. stál obkročmo nad poškodeným. Snažil sa im zabrániť v
ďalšom útoku na poškodeného tak, že najprv odstrčil obžalovaný K.. Q. O. D. a práve vtedy mohol o

poškodeného J. zakopnúť. Obžalovaného K. z poškodeného J. stiahla jeho matka. Potom videl ako
W. držal hlavu poškodeného, vtedy v blízkosti registroval T.Ú. aj I.. Rozhodne poprel, že by on hlavou
poškodeného udrel o betón ako to tvrdil obžalovaný K.. Keď videli prichádzať policajné auto rozutekali
sa , následne sa stretli a odišli na byt S. D. spolu s obžalovanými D., K.. Q., dievčatami T. a D.. Tvrdil, že o
tom, čo sa stalo na byte D. sa nerozprávali. Pokiaľ pri rekonštrukcii tvrdil, že obžalovaný K. poškodeného
J. 2-krát udrel do hlavy a najmenej 3-krát kopol do hlavy a na hlavnom pojednávaní, ako aj vo výpovedi

v prípravnom konaní tvrdil, že mu oboma nohami šľapol na hlavu, tento rozpor odôvodnil tým, že na
všetko sa dobre nepamätal, pri rekonštrukcii si nebol 100 % istý, či mu šľapol na hlavu alebo kopol do
hlavy, ale teraz už vie , že mu šľapol na hlavu.

Obžalovaný N. D. potvrdil, že v kritický večer popíjal s obžalovanými, poškodenými W., J. a dievčatami

pri garážach na Ulici letnej v Rožňave, za budovou Červeného kríža. Počas popíjania došlo ku konfliktu
medzi obžalovaným K. a W., spolu s naťahovali a pritom spadli na zem. Ešte predtým ako spadli na
zem dostal od obžalovaného K. facku na tvár a keď sa ho opýtal prečo ho udrel, povedal, že si ho
pomýlil s D. J.. V tom čase poškodený J. s T. stáli od nich necelých 10 m. Spolu s obžalovaným F. a
obžalovaným ml. Q. sa rozbehli za poškodeným J., keď dobehli k nemu sa začali hádať, prišiel tam

aj obžalovaný K. a poškodený W. a tam sa znova dostali do konfliktu, spadli na zem a vtedy 2-3 krát
kopol do W. do hornej časti tela a keď sa otočil poškodený J. bol na zemi, no nevidel ako sa tam dostal.
Ležiaceho J. kopol 2-3 krát do nôh preto, lebo dostal za neho facku od obžalovaného K.. Keď kopal do
poškodeného J., obžalovaný K. stál nad poškodeným J., na to on od nich odišiel na vzdialenosť 2-3
m a následne videl, ako obžalovaný K. sedel alebo čupel na poškodenom J. a videl len to, ako sa mu

pravá ruka hýbe do boku. Túto skutočnosť obžalovanému K. potvrdil aj priamo do očí pri vykonanej
konfrontácii. Obžalovaného F. videl stáť pri hlave poškodeného J. a obžalovaného ml. Q. videl stáť pri
jeho hrudi. Matka obžalovaného K., ktorá stála na pravej strane ťahala obžalovaného K. z neho a niečo
kričala. Videl tiež T. čupieť pri hlave poškodeného. Potom videl, že prichádza policajné auto a utiekli
preč. Na všetko sa dobre nepamätal, lebo bol opitý. Tvrdil však, že obžalovaný F. ho od poškodeného

J. neťahal preč. Priznal, že potom, ako sa rozutekali od poškodeného J. , stretli sa na byte D., všetci,
okrem obžalovaného K., jeho matky a poškodeného W.. Na byte však nehovorili o tom, čo sa stalo. On
nevidel, že by obžalovaný K. šľapol na hlavu poškodenému J. a nevidel ani to, že by obžalovaný F.
buchol poškodeného hlavu o betón. Nevedel povedať, kto mohol poškodenému J. spôsobiť poranenia
popísané v obžalobe. Ľutoval, že fyzicky napadol poškodených W. a J..

Obžalovaný ml. Ľ. Q. vypovedal, že v kritický večer, keď popíjali, poškodený J. udrel obžalovaného K.
zozadu do hlavy a na to poškodený J. ušiel, on to však nevidel, že ho udrel, len to počul od iných. Na
to obžalovaný K. udrel obžalovaného D., lebo si myslel, že ho tento udrel. On sa pritom naťahoval s
poškodeným W. a zamiešal sa aj obžalovaný K., pri tomto naťahovaní všetci traja spadli na zem. V tom

čase poškodený J. stál na rohu budovy a on spolu s obžalovanými D. a K. sa rozbehli k nemu, nevedel
povedať, či obžalovaný D. alebo obžalovaný K. do poškodeného J. strčili, no tento spadol na zem a
keď bol na zemi, on ho kopol 3-krát do hrudníka. Na zemi poškodeného J. kopal do hlavy obžalovaný
K., kopal do neho aj obžalovaný D.. Tvrdil, že keď kopali do neho, obžalovaný F. sa snažil ich rozdeliť.
Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že spolu s D. kopal do hrude a hlavy tak je to pravda, lebo on sa

vtedy lepšie pamätal. Keď kopal do poškodeného J. tento bol skrčený, bránil si hlavu, ležal na betóne
na boku. Následne, keď z miesta utekali preč, videl, ako prišla k poškodenému T. a zdvihla mu hlavu.
V blízkosti poškodeného videl aj poškodeného W. a mamu obžalovaného K.. Nevidel, že by obžalovaný
K. šľapol na hlavu poškodenému alebo že by obžalovaný F. búchal mu hlavu o betón. Ľutoval, že fyzicky
napadol poškodeného J..

Vina obžalovaných mimo vlastného čiastočného doznania sa a vzájomného usvedčenia bola
preukázaná výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, ako aj listinnými dôkazmi.Poškodený S. W. vypovedal, že kritického večera s poškodeným J. prišli do Rožňavy autobusom okolo
19.00 hod., šli za kamarátom na Vargove pole, kde sa stretli s obžalovaným E. K., ktorý už mal vypité a
šli spoločne piť za budovu Červeného kríža, kde pili. Počas popíjania mal konflikt s obžalovaným ml. Q.,

zamiešal sa do toho aj obžalovaný K., strčili do neho a všetci traja spadli na zem. Na zemi kľačal na ňom
obžalovaný K., obžalovaný F. sa ich snažil od neho oddeliť. Keď bol na zemi, obžalovaný D. kopol do
neho, potom keď videli, že poškodený J. odtiaľ uteká preč, rozbehli sa za ním obžalovaní ml. Q., D. a K..
Obžalovaný F. s matkou obžalovaného K. pomohli mu vstať zo zeme. Keď vstal bežali k poškodenému
J., ktorý ležal na zemi, ako sa dostal na zem to nevidel, videl však, že z jednej strany v oblasti hrudníka

stál vedľa poškodeného J. obžalovaný D. a na druhej strane stáli obžalovaný ml. Q. a K., K. bližšie k
hlave. Videl ako všetci ho kopali od pása hore. Podľa neho do hlavy mu kopal obžalovaný K., lebo on
bol bližšie k hlave, no priame kopy do hlavy nevidel. Snažil sa poškodenému J. pomôcť, odstrkával ich
od neho, no obžalovaný ml. Q. a K. strčili do neho tak, že spadol na zem s obžalovaným K., ktorý si mu
sadol na hruď. Keď bol na zemi počul kopance do poškodeného J. a krik, tento robili obžalovaní D., Q.
a F.. Následne videl, keď sa približovala policajné auto, ako obžalovaní F. , Q. a D. utekali preč, odišli

odtiaľ aj obžalovaný K. s matkou, on si kľakol k poškodenému J. a položil mu pod hlavu kabát. Tvrdil, že
každý z obžalovaných do poškodeného kopal, každý ho bil a chce, aby všetci štyria niesli zodpovednosť
a pykali za to, čo urobili. Ďalej vypovedal, že v blízkosti toho miesta, kde ležal na zemi poškodený J.
boli aj svedkyne I., T. a matka obžalovaného K.. On vypil kritického večera dosť, miešal, pil víno, ako
aj alkohol. Pili však všetci. Tvrdil, že on nevidel, že by T. držala D. hlavu po tom, keď už prestali na

neho útočiť.

Svedkyňa O. T., rovnako ako v prípravnom konaní vypovedala, že v kritický večer spolu s obžalovanými,
poškodenými, I. I., S. D. popíjali za budovou Červeného kríža v Rožňave. Bola tam aj matka
obžalovaného E. K., ktorá však nepila. Vypila asi 2-3 dvojdecové poháre vína. Počas popíjania vznikla

hádka medzi obžalovaným ml. Q. a S. W., do ktorej sa zamiešal aj obžalovaný K. a W. sa dostal na zem,
no akým spôsobom, tak to nevidela. Keď bol na zemi, obžalovaní K., D. a Q. ho bili. Obžalovaný F. W.
nebil. Medzi tým ako sa bili, obžalovaný K. dal facku obžalovanému D., lebo si myslel, že je to D. J..
Následne s J. odišla z miesta, kde bili W., na vzdialenosť asi 10 m , na roh budovy, keď ho nechala a
keď sa vracala od neho počula, ako matka obžalovaného K. hovorila, aby W.Ň. nebili, pretože on za

nič nemôže, pretože to bol J., ktorý obžalovaného K. udrel. Na to sa smerom ku J. rozbehli obžalovaní
D., Q. a K.. Obžalovaného F. utekať smerom k nemu nevidela. Videla ako J. leží na zemi, keď prišla k
nemu, niečo rozprával, no nerozumela mu, mal pri nose krv a chytila mu hlavu. Vtom ju niekto z neho
strhol a už videla len to, ako nad J. stojí matka obžalovaného K. a obžalovaný K. si sadá na J. smerom
k tvári. Sadol si mu niekde okolo pása, jeho matka mu hovorila, aby sa postavil a vtedy ako vstával,

chytil poškodeného J. za oblečenie v oblasti hrudníka a buchol mu hlavu o betón asi 2-krát. Vtom počula
ako niekto kričí, že idú policajti a keď videla svetlá prichádzajúceho auta utekala preč, utekali aj ostatní.
Následne s obžalovanými Q., D., F., I. a D. sa stretli a odišli na byt D.. Na byte D. sa nehovorilo o tom,
čo sa stalo v ten večer. Na druhý deň policajti zobrali obžalovaných K. a F.. Pred budovou polície sa
rozprávala so I. a matkou obžalovaného K.. Tu matka obžalovaného K. začala rozprávať, že jej syn E.

za nič nemôže, on nič neurobil, nikoho nebil, stál s ňou. Na to ona jej povedala, že predsa dobre vie, čo
videla a prečo pred I. takto rozpráva a prečo klame. So I. sa neskôr o tejto udalosti rozprávala a I. sa jej
pýtala, či nechce ísť zmeniť výpoveď, aby obžalovaný K. z toho nemal problémy s tým, aby sa nebála,
že nebude mať z toho problémy, že sa to dá zmeniť. Uvedomila si však, že je to blbosť a odmietla to.
Ďalej na otázku obžalovaného K. vypovedala, že J. pozná, v kritický večer s jedným kamarátom bola v

blízkosti, kde s to všetko stalo, no v čase bitky už tam s kamarátom nebola, odišli skôr preč.

Táto svedkyňa obžalovanému K. na hlavnom pojednávaní, pri vykonanej konfrontácii potvrdila do očí,
že videla, ako poškodenému J. dvakrát buchol hlavu o betón.

Svedkyňa E. K., matka obžalovaného E. K. vypovedala, že v kritický večer bola prítomná na Ulici
letnej v Rožňave, za budovou Červeného kríža, kde obžalovaní spolu s poškodenými a dievčatami pili.
Počas toho ako pili videla, ako poškodený J. udrel päsťou jej syna zozadu do hlavy, na to jej syn udrel
obžalovaného D., lebo si myslel, že on ho udrel . Na to poškodený J. odbehol od nich na vzdialenosť asi
10 m. Medzitým sa jej syn pobil s W., pritom spadli na zem. Obžalovaný F. vykríkol, že poškodený J. je

nižšie a jej syn bije nevinného. Za poškodeným J. sa rozbehol prvý obžalovaný F., ktorý ho päsťou udrel
do tváre, tento po údere spadol a keď bol na zemi chytil ho a dvakrát mu buchol hlavu o zem. Vtedy keď
bol poškodený J. na zemi, rozbehli sa k nim aj obžalovaní Q. a D.. Syn bol trochu vyššie, bil sa s W.. Po
tom, ako obžalovaný F. buchol hlavou J. o zem, obžalovaní do neho kopali, nevedela povedať ktorý a doktorej časti tela ho kopal, lebo nebolo dobre vidieť, bol večer. Po bitke T. prišla k poškodenému J., chytila
ho za hlavu, túto mu zodvihla a plakala nad ním. Obžalovaný F. plakal a začal hovoriť, že ho zabil. Ona
ich ukľudňovala, hovorila, že mu treba pomôcť a hneď na to prišli policajti, no ešte pred príchodom sa

všetci odtiaľ rozutekali až na ňu, jej syna a W.. K poškodenému prišiel W. a jej syn, ktorý nad ním stál, no
nechytil ho, synovi povedala, že netreba s ním hýbať. Takto v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom
nevypovedala, i keď priznala, že bola poučená, že má vypovedať pravdu, lebo sa bála. Myslela si, že
obžalovaný F. sa prizná sám. Tvrdila, že ona nikoho nenahovárala ako má vypovedať.

Svedkyňa I. I., blízka priateľka obžalovaného K., vypovedala, že v kritický večer spolu s obžalovanými,
poškodenými, T. a E. K. bola v Rožňave za budovou Červeného kríža, kde sa bavili a popíjali alkohol.
Tam došlo ku hádke a konfliktu medzi obžalovaným Q. a poškodeným W.. Počas hádky obžalovaného
E. K. zozadu udrel päsťou do krku D. J., po údere sa obžalovaný K. otočil a dal facku obžalovanému D..
Hneď na to poškodený J. od nich utekal. Obžalovaný K. sa pustil do W., spadli na zem, obžalovaný K.
mu sedel na hrudi, dal mu 2-3 facky, obžalovaný F. kričal, že bije nevinného a utekal za J., utekali za ním

aj obžalovaní D. a Q.. Videla ako obžalovaný F. z pravej strany udrel J. do hlavy, ktorý stál oproti nemu,
po údere J. spadol na zem - na bok. Keď bol na zemi obžalovaný F. chytil zo za tričko a raz mu buchol
hlavu o zem - betón. V blízkosti poškodeného videla stáť obžalovaných Q. a D. , no nevidela, že by aj oni
ho fyzicky napádali. Na to W. sa dostal nejako od obžalovaného K. a utekal ku J., obžalovaný K. utekal
za ním, keď boli asi 2 m od ležiaceho J., obžalovaný K. stiahol W. na zem, kde sa naťahovali. Potom bolo

asi 2-minútové ticho a obžalovaný F. zakričal „jaj, ja som ho zabil“. Vtedy prišla za ňou J., ktorá tam tiež
bola a opýtala sa jej, kto to kričal. Povedala jej, že to bol obžalovaný F.. Potom obžalovaný F. tiež kričal ,
že idú policajti a aby utekali. Pri poškodenému J. zostali W. a obžalovaný K. s mamou. Oni odišli na byt
D., kde všetci povedali, aby sa rovnako tvrdilo na obžalovaného K., lebo tento už bol trestaný. Malo sa
tvrdiť, že hlavu poškodenému o betón búchal obžalovaný K. a nie obžalovaný F.. Ďalej vypovedala, že

po výpovediach na polícii prišla za ňou T. s plačom, že nemá čisté svedomie za to, ako vypovedala na
obžalovaného K.. Pokiaľ ide o obžalovaného K. tvrdila, že tohto pri poškodenom J. nevidela celý čas,
až do príchodu polície bola pri ňom. V kritický večer pila víno aj pivo, opitá však nebola, vnímala všetko.
W. ani T. v blízkosti poškodeného nevidela.

Táto svedkyňa v prípravnom konaní tvrdila, že videla ako T. sedela pri hlave poškodeného J. a kričala,
aby ho nebili, obžalovaní D., Q. a F. ho naďalej bili, na T. nepočúvali. Keďže na hlavnom pojednávaní
vypovedala inak, na výzvu, aby odstránila rozpor uviedla, že to nevie zdôvodniť. V prípravnom konaní
tiež netvrdila, že
by bola videla, že obžalovaný F. poškodenému hlavu buchol o betón a to preto, lebo sa jej vraj vyhrážala

T. a rodina F..

Svedkyňa F. Q., ktorá v kritický večer bola taktiež na kritickom mieste vypovedala, že počas toho, ako
popíjali, videla, ako D. J. odzadu obžalovaného E. K. udrel alebo stiahol na zem, potom obžalovaný K.
vstalzozeme,chcelbuchnúťD.J.,abynamiestoD.udrelobžalovanéhoD.,ktorýstálzaním. Videla,ako

všetci štyria obžalovaní bežali za poškodeným J. a strhla sa hromadná bitka, všetci boli na kope, videla
len jednu tlupu a počula ako D. kričí, že ho to bolí, aby s tým prestali. Medzitým, ako sa bili ona stade
odišla preč, aby z toho nemala problémy. Ona s nimi nepila, lebo na druhý deň išla do roboty. Všetci boli
mierne opití, najviac mali vypité obžalovaní K. a F.. Nevidela, že by sa tam bol bil obžalovaný K. s W..

Svedkyňa S. D., ktorá tak isto bola v kritický večer na kritickom mieste vypovedala, že počas toho, ako
pili vznikla hádka medzi obžalovaným Q. a obžalovaným W. a pritom obžalovaného K. matka povedala,
že jej syna udrel D. J. a na to obžalovaný K. dal facku obžalovanému D. nakoľko si myslel, že on ho
udrel a následne sa všetci rozbehli za poškodeným J.. Nevidela, ako sa poškodený J. dosal na zem,
nakoľko odišla niekde dozadu a keď sa vrátila videla poškodeného J. a všetci stáli okolo neho. Okrem

obžalovaných stála tam I. I., O. T. a matka obžalovaného K.. Tiež videla ako T. drží D. hlavu na kolenách.
Nevidela, ktorý s obžalovaných ako fyzicky napadol poškodeného J.. Potom keď sa stretli u nej na byte,
nerozprávali o tom, čo sa stalo. Pokiaľ ide o J., táto v ten večer bola tam, avšak odišla ešte predtým ako
vznikla hádka medzi obžalovaným Q. a poškodeným W..

Svedkyňa C. J., priateľka I. I., vypovedala, že v kritický deň prišla do Rožňavy za priateľkou I., večer
šli vonku k budove Červeného kríža, kde prišli aj ďalší. Tvrdila, že konflikt medzi obžalovaným K. a
poškodeným W. nevidela, nevidela ani ďalšiu bitku, pretože v tom čase, keď sa to malo diať, telefonovala
s matkou za budovou a tento telefonát trval 20-25 minút. Keď dotelefonovala, počula ako niekto kričal„jaj , ja som ho zabil“, prišla k I., ktorá stála vedľa obžalovaného K. a túto sa opýtala, že kto to bol, ona jej
povedala, že to bol S. F.. Nevidela však nikoho ležať na zemi a nevidela ani prichádzať policajtov. Ďalej
tvrdila, že T. pred rekonštrukciou, za prítomnosti I. I. s plačom im povedala, že nemá čisté svedomie, že

satrápikvôlitomu,čopovedalanaobžalovanéhoK.akeďtentodostanetrestzaD.,nebudemôcťkľudne
spať a že tiež robila intrigy. Tiež videla a počula ako sa rodina F. vyhrážala matke obžalovaného K..

Obžalovaní D., Q., F. a poškodený W. zhodne tvrdili, že svedkyňa J. nevypovedala pravdu, pretože v
kritickom čase už tam nebola, preto nemohla nič vidieť ani počuť.

Svedok W. I., otec svedkyne I. I.J. vypovedal, že dcéra sa mu sťažovala, že sa jej vyhrážali, nepovedala
konkrétne kto sa jej vyhrážal, ani akým spôsobom, no mala sa jej vyhrážať protistrana , na ktorej je T..
On to však neriešil, dcére ani nepovedal, aby o tom informovala políciu.

Svedok D. J., otec poškodeného D. J. vypovedal, že syn sa naďalej podrobuje liečbe, na udalosti sa

nepamätá. Chodia pravidelne na lekárske vyšetrenia k neurológovi do Košíc, k psychologičke, berie
pravidelne lieky.

Zo záznamu zo služby OO PZ Rožňava na čl. 411 a 415 vyplýva, že hliadka na miesto došla v čase o
22.30 hod., zaznamenala na zemi ležiaceho zraneného D. J., pri ktorom bol jeho kamarát S. W., ktorý mu

pomáhal. D. J. na mieste mali zbiť E. K. a S. F. a tretia osoba presne nezisteného priezviska s menom Ľ..

Z prečítanej zápisnice o rekonštrukcii a fotodokumentácie na čl. 273-328 vyplynulo, že rekonštrukcie sa
zúčastnili obžalovaní, ich obhajcovia, znalec MUDr. P., poškodený W., svedkovia O. T., I. I., S. D., E. K.,
F. Q., za Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave Mgr. E. P., nezúčastnená osoba V. I. a dvaja

figuranti - za obžalovaného K. , ktorý odoprel účasť na rekonštrukcii a za poškodeného J..

Poškodený W. pri rekonštrukcii popísal situáciu tak, ako vypovedal jednak v prípravnom konaní, ako
aj na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný S. F. pokiaľ ide o fyzický útok na poškodeného J. popísal v podstate tak, ako vypovedal,
až na to, že tvrdil, že obžalovaný K. 2-krát udrel päsťou do hlavy a následne 3-krát kopol do hlavy
poškodeného J.. Tvrdil, že on poškodeného J. neudrel ani nekopol.

Obžalovaný ml. Ľ. Q. pri rekonštrukcii tvrdil, že nevie ako sa poškodený J. dostal na zem, no spolu s

obžalovanými K. a D. ho kopali do hornej časti tela.

Obžalovaný N. D. tiež tvrdil, že nevie ako sa poškodený J. dostal na zem, tak ako na hlavnom
pojednávaní aj pri rekonštrukcii tvrdil, že obžalovaný K. sedel na ňom, videl ako sa mu hýbe ruka, no
nevidel, či ho aj udrel. On 3-krát kopol ho do nôh.

Svedkyňa O. T. tvrdila, že obžalovaný K. ako sedel na poškodenom J. chytil ho za oblečenie, zdvihol
do takej výšky, že hlavu mal 30 cm nad betónovým podkladom a následne mu hlavu maximálne 2-krát
buchol o betónový podklad. Podľa nej vtedy už mal byť v bezvedomí.

Svedkyňa E. K., matka obžalovaného K. tvrdila, že nevie ako sa dostal poškodený J. na zem, no celý
čas sa jej syn bil s W. a k poškodenému J. sa ani nepriblížil.

Svedkyňa I. I. súhlasila s verziou E. K..

Svedkyne S. D. a F. Q. fyzický útok na poškodeného J. nevideli.

Obhajca obžalovaného E. K. - JUDr. O. K. s priebehom rekonštrukcie nesúhlasil, pretože bola
vykonávaná za prítomnosti všetkých. Jeho námietku nezákonnosti vykonanej rekonštrukcie súd
vyhodnotil, že je neopodstatnená, pretože nebola vykonaná v rozpore s ustanovením § 159 Trestného

poriadku. Účastníci rekonštrukcie boli zákonne poučení.

Z lekárskych správ, znaleckého posudku z oboru chirurgie a traumatológie, výpovede znalca MUDr. S.
P. vyplynulo, že poškodený J. utrpel viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy, zlomeninu pravostrannejspánkovej kosti s pomliaždením ľavého spánkového laloku mozgu a poúrazové podlebečnicové
zakrvácanie v oblasti ľavého laloka mozgu s dobou liečenia najmenej 16 týždňov. Znalec konštatoval,
že každá pomliaždenina mozgu s krvácaním do vnútrolebečných priestorov sa pokladá z medicínskeho

hľadiska za zranenie ťažké, životu nebezpečné.

Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení u poškodeného J., tak pomliaždeniny hlavy a tváre vznikli
po priamom tupom násilí malými tvrdými predmetmi o stredne silnej intenzite. Mohli vzniknúť po
opakovaných úderoch päsťami, ako aj po kopnutiach a tieto zranenia si vyžiadali liečbu cca 10 dní.

Zlomenina pravej spánkovej kosti vznikla po priamom tupom násilí, pri kontakte s tvrdým plochým
predmetom o silnej intenzite. Zranenie je v priamej súvislosti s pomliaždeninou ľavého spánkové
laloka mozgu, s podlebečnicovým zakrvácaním. Tieto vznikli po nepriamom tupom násilí a to tzv.
vákuovým efektom - náraz na pravú spánkovú oblasť vymrštil mozog doľava, mozog pri náraze na
druhostrannú spánkovú kosť vytlačil mozgovo-miešnu tekutinu a vytvoril tak vákuum, ktoré mozog v

tomto mieste čiastočne fixoval. Pri spätnom pohybe mozgu došlo k poškodeniu mozgovej tkane, aj
ku pretrhnutiu ciev medzi mozgom a podlebečnicou, čo spôsobilo podlebečnicové zakrvácanie. Toto
zranenie mohlo vzniknúť tak, ako to popísala svedkyňa T.. Podľa znalca je málo pravdepodobné, aby
kopnutím botaskou z bezprostrednej blízkosti pri nefixovanej hlave bolo možné spôsobiť zlomeninu
lebečnej kosti s druhostranným pomliaždením mozgu. Pri skákaní po hlave ako to tvrdil obžalovaný

F. by charakter zranení bol celkom iný. Takéto jeho tvrdenie nevysvetľuje vznik zlomeniny lebky a
vnútrolebečných poranení.

Znalec tiež konštatoval, že pri spontánnom páde zo stoja je veľmi nepravdepodobné, aby si mohol udrieť
bočnú stranu hlavy pre aktívnu svalovú koordináciu, podobne pri páde postrčením. Pri mnohonásobnom

násilí vykonávanom obžalovanými mohlo dôjsť, či už po niektorom kopnutí alebo udretí päsťou do hlavy
ku vzniku otrasu mozgu. Pri otrase mozgu je aktívna svalová koordinácia vylúčená a pohyblivosť hlavy
tým zvýšená. Za takýchto podmienok a spôsobom ako to uviedla svedkyňa T., že obžalovaný K. ho chytil
za šaty, jeho hornú časť, zdvihol do výšky 30 - 40 cm a jeho hlavou raz alebo 2krát udrel o betón, mohlo
vzniknúť predmetné zranenie.

Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na popise mechanizmu zranenia - zlomeniny pravostrannej
spánkovej kosti s poukazom na prvotný lekársky záznam MUDr. F., v ktorom okrem iného je popísaná
aj pomliaždenina pravej spánkovej kosti s drobnými povrchovými odreninami, ktoré vznikli pri dopade
hlavy na drobný štrk nachádzajúci sa na betóne. Takto odreniny by kopnutím vzniknúť nemohli, pretože

pri kopnutí sú plošné odreniny. Vylúčil, že by zlomenina pravostrannej spánkovej kosti bola spôsobená
kopnutím.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice na čl. 228-244 vyplynulo, že
na rifľových nohaviciach obžalovaného K., jeho sivočiernej šuštiakovej bunde a bielom pulóvri s čiernymi

pásikmi, pravej topánke obžalovaného Q.Á. a pravej topánke obžalovaného F. bol zistený DNA profil
ľudskej krvi, ktorý sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „D. J.“.

Z prečítaných znaleckých posudkov znalcov z oboru psychiatrie MUDr. S. Z. a Doc. MUDr. X. A. PhD.
vyplynulo, že obžalovaní nie sú duševne chorí, sú trestne zodpovední. U obžalovaného E. K. zistili

poruchu vývoja osobnosti s asociálnymi rysmi. U obžalovaného S. F. zistili nadužívanie alkoholu, avšak
bez známom závislosti. U obžalovaného N. D. zistili subnormný intelekt a zneužívanie alkoholu bez
známok závislosti. Podobne u obžalovaného ml. Ľ. Q. zistili nadužívanie alkoholu, avšak bez známok
závislosti.

VinaobžalovanéhoE.K.zoskutkupodbodom2.bolapreukázanávýpoveďamisvedkov,akoajlistinnými
dôkazmi.

Poškodený A. K. potvrdil, že v kritický večer obžalovaný ho fyzicky napadol a to tak, že ho najmenej raz
udrelčelomdojehotváreanáslednepäsťoudotváre,čímmuspôsobilobojstrannépomliaždeninytváre,

okoloočnicovú krvnú podliatinu vpravo a odreninu na chrbte nosa. Obžalovaný ho napadol bezdôvodne.
Po napadnutí bol na lekárskom ošetrení.Aj vypočutí svedkovia K. N., W. X., J. X. a K. J. potvrdili, že to bol obžalovaný, ktorý v pohostinstve
fyzicky napadol poškodeného K.. Vyplynulo to aj z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne N. D..

Z lekárskej správy na čl. 569 vyplynulo, že poškodený A. K. bol na lekárskom ošetrení dňa 25.10.2012
o 21.58 hod., kde uviedol, že bol v pohostinstve Belito fyzicky napadnutý, pri ošetrení bola zistená
pomliaždenina tváre obojstranne, okoloočnicová krvná podliatina vpravo a odrenina na chrbte nosa.
Doba liečenia u podobných úrazov je do 7 dní.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12
Trestnéhoporiadkudospelkjednoznačnémuzáveru,žeskutkysastalitak,akosúpopísanévovýrokovej
časti tohto rozsudku. Na rozdiel od obžaloby súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania upravil skutok
pod bodom 1., čo sa týka poškodeného D. J. tak, že všetci štyria obžalovaní opakovanými údermi päsťou
a kopnutím do hlavy mu spôsobili viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy s dobou liečenia do 10 dní
a obžalovaný K. mu spôsobil ďalšie tam popísané ťažké zranenie hlavy s dobou liečby doposiaľ, čím

obžalovaní F., D. a ml. Q. naplnili znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona
tým, že na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli iného, v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20, keďže poškodili zdravie iného, s
dobou liečenia najmenej 7 dní a obžalovaný K. zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného
zákona, keď mu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods.3 písm.i/ Trestného

zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona a
obžalovaný E. K. konaním popísaným pod bodom 2. naplnil znaky výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/
Trestného zákona , keď v pohostinstve , teda na mieste prístupnom verejnosti fyzicky napadol iného.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú

reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný
E. K. spáchal skutky tak, ako sú popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že celkové konanie obžalovaného bolo motivované v prvom prípade pomstiť sa za to,
že poškodený J. ho mal predtým bezdôvodne udrieť.

ObžalovanýE.K.vprípravnomkonanívyužilprávonevypovedať.Nahlavnompojednávaní,vychádzajúc
zrejme z oboznámenia sa s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, predovšetkým so znaleckým
posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach, z ktorého vyplynulo, že na jeho
rifliach, bunde a tričku bola nájdená krv pochádzajúca od poškodeného J., ako aj so znaleckým
posudkom MUDr. P.Á., sa rozhodol vypovedať a podľa názoru súdu svoju výpoveď si prispôsobil k

týmto dôkazom tak, aby sa zbavil trestnej zodpovednosti tým, že tvrdil, že to bol práve obžalovaný F.,
ktorý poškodenému J. 2-krát alebo 3-krát udrel hlavu o betón, ako to vo svojich výpovediach popísala
svedkyňa T. a ako znalec MUDr. P. určil najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku najzávažnejšieho
zranenia a to zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti. Hneď na to malo prichádzať policajné auto a
všetci sa rozutekali. Po tom ako sa všetci rozutekali pristúpil k poškodenému, čupol si k nemu, chytil

poškodeného za hlavu a prisunul k sebe a práve vtedy sa krv poškodeného mala dostať na jeho odev.
Toto všetko mali vidieť jeho matka a svedkyňa I., ktoré mali byť v bezprostrednej blízkosti.

Túto verziu obžalovaného K. však nikto nepotvrdil. Nepotvrdila to ani matka obžalovaného E. K.Á., ani
jehoblízkapriateľkaI..SvedkyňaE.K.nahlavnompojednávanítvrdila,žezapoškodenýmJ.sarozbehol

obžalovaný F., ktorý keď ho dobehol udrel ho päsťou do tváre, po údere spadol a keď bol na zemi 2-krát
mu buchol hlavou o zem. Keď poškodený ostal ležať na zemi, jej syn len stál za ním - nechytil ho, pretože
mu povedala, že netreba s ním hýbať. Súd vzhľadom na závery znaleckého posudku Kriminalistického a
expertíznehoústavuPZhodnotiljejvýpoveďakonevieryhodnú,pretožekrvpoškodenéhobysanemohla
dostať na odev jej syna a pritom táto svedkyňa v prípravnom konaní, vo výpovedi ako aj pri rekonštrukcii

túto skutočnosť netvrdila len s odôvodnením , že sa bála a myslela si, že obžalovaný F. sa prizná sám.

Svedkyňa I.K. I. na hlavnom pojednávaní tvrdila, že obžalovaný F. len raz buchol hlavou poškodeného
J. o betón, v prípravnom konaní to však netvrdila, lebo vraj sa jej mala vyhrážať rodina obžalovaného F..
Súd taktiež výpoveď tejto svedkyne vzhľadom na rozporné tvrdenia v prípravnom konaní a na hlavnom

pojednávaníhodnotilakonevieryhodnú.TátosvedkyňaakoblízkapriateľkaobžalovanéhoK.vsnahemu
pomôcť, nahovorila zrejme aj svedkyňu J., ktorej výpoveď súd hodnotil tiež ako nevieryhodnú, pretože
až nápadne rovnako vypovedala v určitých veciach ako svedkyňa I. a to pokiaľ tvrdila, ako niekto mal
vykríknuť „jaj, ja som ho zabil“ a prišla za I., ktorej sa mala opýtať, že kto to vykríkol a táto jej malapovedať , že to bol obžalovaný F.. To isté tvrdila aj I., čo je v rozpore s ďalším tvrdením o tom, že
poškodeného na zemi nevidela a nevidela ani prichádzať policajné auto.

Znalec MUDr. P.Š. v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne
popísal mechanizmus vzniku najzávažnejšieho zranenia poškodeného J. a to zlomeninu pravostrannej
spánkovej kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové podlebečnicové
zakrvácanie v oblasti laloka mozgu. Ako najpravdepodobnejší mechanizmus, vychádzajúc aj z lekárskej
správy pri prvotnom ošetrení, kde boli zistené odreniny v oblasti spánku, určil údery hlavy na betón.

O týchto úderoch ako jediná od samého začiatku trestného stíhania tvrdila len svedkyňa O. T. a práve
podľa nej mal to byť obžalovaný K., ktorý udieral hlavu poškodeného J. o betón. Súd vychádzajúc zo
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, podľa ktorého boli nájdené
krvné stopy poškodeného J. na nohaviciach, bunde a tričku obžalovaného K., nemal dôvod pochybovať
o hodnovernosti jej tvrdení. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že po týchto úderoch už ďalší
útok na poškodeného J. zo strany obžalovaných vedený nebol. Z toho vyplýva, že poškodený J. krvácal

po predchádzajúcich útokoch a preto súd vychádzajúc z týchto skutočností dospel k záveru, že toto
zraneniemunemoholspôsobiťobžalovanýF.tak,akotopopisovalobžalovanýK.,jehomatkaapriateľka,
pretože na jeho odeve krvné stopy od poškodeného sa nenašli.

Pokiaľ ide o popísané mechanizmu vzniku najzávažnejšieho zranenia poškodeného J. znalcom MUDr.

P., súd nezistil rozpory v písomne podanom posudku a výpovedi znalca na hlavnom pojednávaní, o
ktorých tvrdil obhajca obžalovaného K., tento posudok súd považuje za presvedčivý a preto mal za to, že
nie je potrebné vykonať kontrolné dokazovanie v tomto smere a preto návrh na vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania zamietol.

Konanie obžalovaných F., D. a ml. Q., ako to navrhol aj okresný prokurátor v záverečnej reči, súd
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona. Z vykonaného
dokazovania, či už samotného, čiastočného doznania sa obžalovaných, ako aj výpovedi svedkov a
záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, podľa, ktorého na
topánkach obžalovaného Q. a F. bola nájdená krv od poškodeného J. vyplynulo, že títo kopali do

poškodeného ležiaceho na zemi, čím mu spôsobili viacpočetné pomliaždeniny hlavy a tváre s dobou
liečenia 10 dní.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2. súd vinu obžalovaného K. mal tak isto nepochybne preukázanú.
Obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že on poškodeného K. fyzicky nenapadol súd hodnotil len

ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Táto bola nepochybne preukázaná výpoveďami
vyššie uvedených svedkov, súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti ich tvrdení.

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona a u
obžalovaného K. aj § 41 ods.2 Trestného zákona.

Obžalovaný E. K. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, podľa správy zo Strednej obchodnej
školy obchodu a služieb Rožňava bol na štúdium v školskom roku 2012/2013 podmienečne prijatý do
2.C triedy učebný odbor hostinský. Rozhodnutím riaditeľa školy však bol dňa 25.01.2013 vylúčený zo
štúdia pre neospravedlnené hodiny, ktoré v tomto období mal 257. Jeho správanie počas štúdia bolo

premenlivé, záviselo od okolnosti akú momentálne náladu mal. Mal problémy na vyučovacích hodinách,
odmietal pracovať aj po výzve vyučujúceho. Na prvé vyučovacie hodiny a odborný výcvik pravidelne
meškal. Počas prestávok a odborných akcií nevyvolával výtržnosti medzi spolužiakmi, vo všeobecnosti
bol obľúbený. Podľa správy z Ústavu na výkon väzby v Košiciach, do ktorej bol dodaný 13.11.2012,
na podmienky výkonu väzby sa adaptoval bez problémov a negatívnych prejavov. Úlohy a nariadenia

vyplývajúce z ústavného poriadku plnil iba čiastočne. Nedovolenej činnosti sa nedopustil. Agresívne
prejavy neboli zaznamenané. Podľa výpisu z ústavnej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ,
v čase od 01.10.2010 sa dopustil 16 priestupkov a to priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods.1 písm.d/, priestupkov proti verejnému poriadku podľa § 47 ods.1 písm.c/ a jedného
priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 Zákona SNR č. 372/1990 o priestupkoch. Doposiaľ bol

2-krát súdne trestaný, rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 2T/18/2010 zo dňa 26.07.2010
bol uznaný vinným ako mladistvý zo spolupáchateľstva zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona a
bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom naskúšobnú dobu 2 rokov. Keďže v dobe podmienečného odsúdenia spáchal ďalšiu trestnú činnosť,
uznesením zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 16
mesiacov sa vykoná v ústavu s minimálnym stupňom stráženia (tento trest vykonáva od 10.04.2013 - viď

spis 2T/18/2010 Okresného súdu Rožňava). Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 1T/111/2011
zo dňa 12.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 7To101/2011 zo dňa
01.12.2011 bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Tento trest vykonal 30.01.2012 v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch.

Podľa ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadať na ich pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa ods.7
citovaného ustanovenia, ak sa ukladá zvýšený úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 ods.2
Trestného zákona na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa neprihliada.

Vdanomprípade obžalovanýE.K.dvomaskutkamispáchalzločinublíženianazdravípodľa§155ods.1
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, súd pri ukladaní
trestu odňatia slobody postupoval podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady upravenej v § 41 ods.2
Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej
časti trestného zákona sa zvyšuje o 1/3-inu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v

osobitnej časti Trestného zákona. Podľa ustanovenia § 155 ods.1 Trestného zákona horná hranica
trestnej sadzby je 10 rokov a dolná hranica 4 roky. Takýmto postupom dospel súd v danom prípade k
trestnej sadzbe od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov, v rozpätí ktorej sa určovala výmera trestu.

Súd pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy vychádzal zo zásady, že
trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Súd vychádzajúc z týchto úvah, s prihliadnutím na brutálny fyzický útok obžalovaného na poškodeného
J., na spôsobený následok, na osobu obžalovaného - jeho doterajšiu násilnú trestnú činnosť to na
jednej strane, na druhej strane na vek obžalovaného, ako aj na to, že t.č. vykonáva trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6,5 roka
nepodmienečne, ktorý považuje za spravodlivý, objektívny a primeraný pre potreby individuálnej a

generálnej prevencie a takýto trest v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaných činov
pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , keďže predchádzajúci nepodmienečný trest vykonal v

ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Obžalovaný S. F. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Je slobodný, doposiaľ bol raz súdne
stíhaný ako mladistvý pre prečin výtržníctva . Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T/121/2010
zo dňa 15.10.2010 bol uznaný vinným z tohto prečinu a podľa § 101 ods.1 s použitím § 98 písm.a/

Trestného zákona bolo podmienečne upustené od jeho potrestania so skúšobnou dobou v trvaní 12
mesiacov. Skúšobná doba mu uplynula 15.10.2011.

Obžalovaný N. D. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, je slobodný, doposiaľ bol raz súdne
trestaný ako mladistvý pre prečin krádeže a to v roku 2007, bolo u neho podmienečne upustené od

potrestania, v skúšobnej dobe sa osvedčil.

Obžalovaný ml. Ľ. Q. podľa správy z miesta trvalého bydliska v obci sa dlhodobo nezdržuje a podľa
správy od Mestského úradu v Rožňave, v meste Rožňava nie je prihlásený k trvalému ani prechodnémupobytu. Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave jeho priamu starostlivosť
zabezpečuje matka, otec mu zomrel. V školskom roku 2012/2013 pokračuje v príprave na povolanie na
SOŠ v Spišskej Novej Vsi v učebnom odbore so zameraním na stavebné práce. Je žiakom 2. ročníka, v

registri sociálnej kurately je vedený od roku 2006 z dôvodu, že sa dopustil konania so znakmi trestného
činu. Súdne trestaný nebol, ale bol riešený v rámci priestupkového konania za priestupok proti majetku.
Posledný pohovor s matkou bol 03.05.2010, kedy matka uviedla, že nemá vážne výchovné problémy
so synom. Podľa správy zo Strednej odbornej školy v Spišskej Novej Vsi v školskom roku 2012/2013
je žiakom 2.A triedy v učebnom odbore montér suchých stavieb. Je komunikatívny, kamarátsky, rád

vyrušuje na hodinách, je málo aktívny na vyučovacích hodinách, má primerané správanie v škole.
Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností , po zohľadnení u obžalovaného D. k poľahčujúcej
okolnosti, spočívajúcej v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval a k priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm.h/ Trestného zákona, keďže spáchal viac trestných činov, súd mu uložil trest odňatia

slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu, mal za
to, že takto uložený trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu.

U obžalovaného S. F. poľahčujúca okolnosť zistená nebola, bola zistená len priťažujúca okolnosť v
zmysle § 37 písm.h/ Trestného zákona a vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods.4 Trestného zákona, podľa

ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, dolná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o 1/3-inu.
Keďže trestná sadzba pri prečine podľa § 364 ods.1 Trestného zákona je až na 3 roky, uložil mu trest v
trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu. Mal za to, že takýto trest zabezpečí
jeho prevýchovu a nápravu a v budúcnosti mu zabráni v páchaní podobnej trestnej činnosti.

U obžalovaného ml. Ľ. Q. súd prihliadol na poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm.j/,l/ , ako aj na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.h/ Trestného zákona a vychádzajúc z ustanovenia § 117 ods.1
Trestného zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody znižujú na polovicu, uložil mu trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka. Takto uložený
trest by mal zabezpečiť jeho prevýchovu a nápravu.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenému D. J. škodu - bolestné podľa znaleckého posudku MUDr. P. t.j. za 20 bodov á 15,38 Eur
= 307,60 Eur (5 bodov pomliaždeniny tváre s povrchovými odreninami, 15 bodov pomliaždenina ľavej
ušnice) a obžalovanému E. K. zaviazal uhradiť mu bolestené za 205 bodov á 15,38 Eur = 3.152,90 Eur

(35 bodov zlomenina pravej spánkovej kosti, 85 bodov pomliaždenie ľavého spánkového laloka mozgu
a 85 bodov podlebečnicové zakrvácanie). Za škodu zodpovedajú v zmysle § 420 ods.1 Obč.zákona.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému K. povinnosť uhradiť Všeobecnej
zdravotnej poisťovni škodu vo výške 3.569,29 Eur - náklady spojené s liečbou poškodeného J. a zaviazal
ho uhradiť Zdravotnej poisťovni Dôvera škodu vo výške 27,11 Eur - náklady spojené s lekárskym

ošetrením poškodeného K., za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 ods.1 Obč.zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu

(§ 68)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.