Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. apríl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219207297
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1219207297.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci

starostlivosti o maloleté dieťa: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, Ľudovíta Štúra 53, Levice, dieťa matky: Y. C., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., t.č.
N. X. X, W., zastúpená advo kátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava a
otca: N. C., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, H. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá Y. C., T.. XX. XX. XXXX sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
matky.

II. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú Y. C., T.. XX. XX. XXXX vo výške 300,- € mesačne
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku.

IV. Zročné výživné na maloletú Y. C., T.. XX. XX. XXXX za obdobie od 23. 04. 2019 do 15. 05.

2021 vo výške 926,67 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletou Y. C., T.. XX. XX. XXXX sa neupravuje.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na súd dňa 23.12.2019 domáhala, aby súd upravil

rodičovské práva a povinnosti k maloletej Y. C., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu
manželstvatak,žedieťabudezverenédoosobnejstarostlivostimatke,otecbudezaviazanýpovinnosťou
platiť na dieťa výživné vo výške 350 € mesačne, bude zaviazaný povinnosťou zaplatiť zročné výživné,
jeho styk s dieťaťom zostane neupravený. V návrhu matka uviedla, že manželstvo s otcom dieťaťa
uzavreli dňa 03.07.2010, z ich manželstva sa dňa 23.11.2012 narodila dcéra Y.. Počas manželstva
pracovalotecdieťaťavM.,k rodinesavracalibanavíkendy,kedyspolutráviličas.Ichvzťahbolvzásade
harmonický, až do času, kým matka nezistila, že otec udržiava intímne vzťahy s inými ženami, častokrát

s viacerými súbežne. Jeho správanie pripisovala jeho citovú nezrelosťou a desaťročnému vekovému
rozdielu v nádeji, že časom jeho potreby ustúpia a manželia budú opätovne viesť harmonický vzťah.
V septembri 2018 sa otec náhle odsťahoval so spoločnej domácnosti, bez toho aby uviedol relevantný
dôvod. Od tohto času manželia v spoločnej domácnosti nežijú, otec žije v spoločnej domácnosti sinou ženou, ktorú označuje za svoju partnerku. V marci 2019 matke diagnostikovali karcinóm prsníka,
následne podstúpila operatívnu liečbu, chemoterapiu a rádioterapiu. Otec bol o týchto skutočnostiach
matkou informovaný a nielenže v ňom nevyvolali pocit súdržnosti s rodinou v ťažkej chvíli, ale neprejavil

ani žiaden záujem o poskytnutie pomoci svojej manželke, alebo maloletej dcére. S matkou prakticky
vôbec nekomunikoval, s dcérou sa nestretával, nezaujímal sa o finančné zabezpečenie potrieb svojho
dieťaťa, nezaujímal sa ani o to, kto poskytne matke pomoc počas liečby. Matka sa od narodenia o
maloletú stará, k matke má dieťa vytvorené najsilnejšie väzby z dôvodu, že otec počas manželstva
pracoval v M. a domov chodil iba na víkendy ako aj z dôvodu, že počas liečby matky sa dieťa na ňu

mimoriadne citovo naviazalo, keď otec od tejto doby o maloletú neprejavuje výrazný záujem. V auguste
2019 s matka aj s dcérou odsťahovala do W., kde má rodinné zázemie ( sestra, matka ). Otec naďalej
pracuje v M. a cez víkendy býva v U., kde si spolu s priateľkou prenajali byt. Matka otca nabáda, aby sa
s dcérou stretol, on však záujem neprejavuje, od januára 2019 do novembra 2019 sa s dcérou nestretol
vôbec, dokonca ani keď bola dcéra na prázdninách u otcových rodičov, ktorí bývajú 15 km od U.. V
decembri 2019 sa otec stretol s maloletou na 90 minút. Jeho záujem o maloletú Y.u sa sústredí spravidla

na zopár sms správ mesačne, v ktorých sa matky pýta ako sa maloletá má, prípadne si od matky vyžiada
aktuálnu fotografiu dieťaťa.

2. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý sa
k návrhu nevyjadril, na termín pojednávania sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal

o odročenie pojednávania.

3. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
oboznámil sa s obsahom rodného listu dieťaťa, sobášneho listu rodičov dieťaťa, zmluvy o nájme bytu
zo dňa 30.06.2019, lekárskeho posudku matky zo dňa 15.08.2019, rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

pobočka Bratislava, zo dňa 16.05.2019, výpisu z listu vlastníctva Úradu geodézie, kartografie a katastra
nehnuteľnosti Slovenskej republiky, Zmluvy o poskytnutí úveru č. 10/377/10, prehľadu mesačných
výdajov matky a maloletej, potvrdenia o návšteve školy, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Y. T. R. vo zväzku D., ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X. Z ich
manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Y. C.. Manželstvo účastníkov konania doposiaľ trvá.
Navrhovateľka uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018, kedy sa bez
uvedenia dôvodu manžel odsťahoval. Počas trvania manželstva pracoval ako pomocný mäsiar v M..

Od doby, kedy sa z bytu odsťahoval sa o dcéru nezaujíma, nekontaktuje ju, nestretáva sa s ňou. Je
to práve dcéra, ktorá otcovi sem-tam pošle sms správu alebo mu pošle obrázok. Matka dieťaťa na
pojednávaní súdu konanom dňa 12.04.2021 uviedla, že pred termínom pojednávania otca kontaktovala,
či sa dostaví, na čo jej otec oznámil, že kvôli corone na pojednávanie nepríde. Otec sa nedostavil ani
pred koordinátora pre rodinnoprávne záležitosti na tunajší súd dňa 16.09.2021.

5. Od doby, kedy otec opustil spoločnú domácnosť platil na dcéru výživné vo výške 200
€, následne od 2/2020 platí výživné vo výške 300 €, s výnimkou niektorých mesiacov, kedy zaplatil
250 €. Dňa 23.04.2019 bol matke diagnostikovaný karcinóm prsníka, podstúpila operáciu, následne
chemoterapiu a rádioterapiu. Celé liečenie ukončila v decembri 2019. Práve pre závažné ochorenie

nemohlanávrhnaurčenievýživnéhopodaťskôrpretosadomáhazročnéhovýživnéhoajzaobdobiepred
podaním návrhu na súd, a to konkrétne odo dňa 23.04.2019, kedy bola uznaná za práceneschopnú . Z
dôvodu ochorenia bola uznaná za invalidnú, poberá invalidný dôchodok vo výške 565 €, manžel poberá
v Rakúsku prídavky na dieťa, ktoré jej však neposiela. Iný zdroj príjmu matka nemá, nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, ktoré by boli v jej výlučnom vlastníctve.

6. Maloletá Y. je druháčka na Základnej škole G.. I. D. W., kde býva s matkou v prenajatom byte. Dcéra
je zdravá, je športovo zdatná, baví ju futbal. Má intoleranciu na laktózu, zatiaľ lekárom nepotvrdenú.

7. Z obsahu Zmluvy o nájme bytu súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 30.06.2019 medzi matkou ako

nájomcom a T. Z..G.., ako prenajímateľom. Predmetom nájmu je trojizbový byt na ul. N. cesta č. X v
W., nájomné bolo dohodnuté vo výške 100 € mesačne a preddavky za služby spojené s užívaním bytu
nasledovne: dodávka tepla - 50 €/mesiac/byt, dodávku tepla na príprava teplej
vody - 10 €/mesiac/osoba, preddavok na odber elektrickej energie -20 €/mesačne.8. ZobsahulekárskejsprávyposudkovéholekáraI..I.C. zodňa15.08.2019súdzistil,že matkadieťaťa
sa 15 rokov lieči na depresiu, podstupuje onkologickú liečbu pre karcinóm prsníka. Miera funkčnej

poruchy bola stanovená na 80% , so záverom, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

9. V predchádzajúcom období pracovala matka u zamestnávateľa: W., V. S. G. G. S. XX, H., kde
dosahovala priemerný čistý zárobok 1 023 €.

10. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, č.
XXX-XXXXXX-X. zo dňa 16.05.2019 bol matke dieťaťa pri dočasnej práceneschopnosti vzniknutej dňa
23.04.2019 priznaný nárok na nemocenské vo výške 24,18988000 € na deň.

11. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 23.06.2020, č.
XXXXX/XXXX-H.-S. bol matke priznaná nárok na dávku v nezamestnanosti počnúc od 01.05.2020 na

obdobie šesť mesiacov vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 42,8528 €

12. Dňa 31.01.2011 uzavreli manželia zmluvu o úvere s S. H. G. Z..G.., na základe ktorej im bol
poskytnutý úver vo výške 83 200 €, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 402,99 €.

13. Podľa listu vlastníctva č. XXXX XXXX,XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. XX na G. O.. Č.. XX D. H. ako aj
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku ako aj garáže so
súp.č. XXXX postavenej na parc.č. XXXXX/XX.

14. Maloletá Y. navštevuje I.B triedu na Základnej škole G.. I. D. W., je športovo zdatná, túži hrať
futbal, jej mesačné výdaj matka vyčíslila nasledovne:
- ? poplatkov za bývanie - 114,32 €
- strava - 130 €
- drogéria, kozmetika, hygienické potreby - 40 €

- oblečenie, obuv - 70 €
- cestovné - 60 €
- bežné lieky, vitamín - 20 €
- poplatky do ZRPŠ - 24,6 €
- strava v škole - 13 €

- poplatok za akcie v družine - 3 €
- kreatívny krúžok - 5 €
- voľnočasové aktivity - 60 €

Spolu 539,92 €

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverímaloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25,26 sa
použijú primerane.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať sa slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže rozhodovať o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu mimo konania o rozvode manželstva v dvoch
prípadoch, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z nich neplní

dobrovoľne vyživovaciu povinnosť. V prvom prípade je súd pri rozhodovaní o výživnom povinný
rozhodnúť aj o otázke, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

16. V prejednávanej veci bol súd povinný v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vecnej legitimácie,
teda či je daná legitimácia na rozhodnutie podľa § 65 ods. 1 resp. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, čo

znamená, či je preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú alebo napriek spoločnému žitiu otec
dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v
čase podania návrhu na súd rodičia nežili v spoločnej domácnosti už 15 mesiacov, otec platil výživné
na dcéru najskôr vo výške 200 €, následne vo výške 300 € mesačne, s dcérou sa však nestretáva,
nepodieľa sa na jej výchove a starostlivosti o dieťa napriek vážnej diagnóze matky. Tunajší súd sa

pokúsil o zmierne vyriešenie rodinnej situácie prostredníctvom koordinátora pre rodinnoprávnu agendu
(Cochemský model), ktorý si rodičov predvolal na pohovor. Matka sa na termín pohovoru, ktorý sa
konal dňa 16.09.2021 dostavil, otec sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Otec sa ani písomne
nevyjadril k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, na termín
súdneho pojednávania sa nedostavil, hoci bol riadne predvolaný (predvolanie mal vykázané uložením

na pošte), svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vyhodnotil prístup
otca k vyriešeniu rodinnej situácie za nezodpovedný a laxný, vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti
vychádzajúc z tvrdení matky a listín ňou založených, majúc za to, že rodičia maloletej napriek tomu,
že sú manželmi nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na výkone svojich rodičovských
práv a povinnosti k spoločnému dieťaťu.

17. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá od narodenia zabezpečuje starostlivosť
o svoju dcéru v prevažujúcom rozsahu, keďže otec dieťaťa dlhodobo pracoval a pracuje v zahraničí a
domov chodil iba na víkendy. Napokon aj po opustení spoločnej domácnosti manželom zostala maloletá
s matkou, s ktorou sa odsťahovala do W., kde obe žijú doposiaľ. Zo strany orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately nemá súd informácie, o tom, že by matka starostlivosť o dcéru
zanedbávala, príp., že by boli v jej starostlivosti o dieťa nedostatky.18. Pri určovaní výšky výživného súdu bral zreteľ na osobné a majetkové pomery rodičov, ktorí sú
obaja povinní finančne sa podieľať na starostlivosti o dieťa. Otec dieťaťa je dlhodobo zamestnaný
v Rakúsku ako pomocný mäsiar. Z potvrdení o príjme otca za minulé roky (2016,2018) založených

matkou predstavoval jeho mesačný príjem 2 036 € brutto, popri tom mal nárok na 13. a 14. plat. Tým, že
otec je zamestnaný v Rakúskej republike má právo na vyplácanie rodinných prídavkov na dieťa podľa
predpisov Rakúskej republiky, resp. podľa Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálnehozabezpečenia.Výškaprídavkunamal.Y.vzávislostiodjejvekubymalabyť78,14€mesačne
od ktorej sumy sa odpočítava výška prídavku na dieťa vyplácaného v SR. Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho

odvodnené potreby a záujmy ako aj príjem otca a jeho možnosti, súd konštatuje, že výška výživného 300
€, na platenie ktorej súd otca zaviazal, je primeraná a spravodlivá, napokon touto sumou otec prispieva
na svoju dcéru aj v súčasnosti na dobrovoľnej báze. Matka je tiež povinná podieľať sa finančne na
starostlivosti o svoju dcéru, v jej prípade, však je potrebné tiež prihliadať na osobnú starostlivosť o dcéru,
ktorá je u dieťaťa vo veku 8 rokov nie nezanedbateľná. Matka z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu dosahuje príjem nižší, z ktorého okrem nákladov na dieťa musí uhrádzať aj úver, ktorý manželia

čerpali na byt, v mesačnej splátke po 302 € ako aj úver na osobné motorové vozidlo Fiat v mesačnej
splátke 238 €. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku matky súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.

19. Matka sa domáha v konaní okrem zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti, určenia výživného
vo výške 350 € mesačne aj zaplatenia zročného výživného spätne za obdobie od 23.04.2019

až do rozhodnutia súdu. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne od
podania návrhu uvádzala, že dňa 23.04.2019 bola uznaná za dočasne práceneschopnou pre závažné
onkologické ochorenie, pre ktoré si uvedomila, že jej príjem v dôsledku práceneschopnosti klesne, avšak
nebola v stave podať návrh na súd, keďže podstúpila chirurgický zákrok a následne chemoterapiu a
rádioterapiu. Diagnostikovanie onkologického ochorenia a jeho následnú liečbu je možné považovať za

závažnú a objektívnu okolnosť, pre ktorú navrhovateľka nemohla skôr podať návrh na súd, súd preto
návrhu matky vyhovel a priznal jej zročné výživné spätne odo dňa 23.04.2019 t.j. odo dňa, kedy bola
matka uznaná za práceneschopnú. Do zročného výživného súdu započítal platby otca, ktoré uhradil
nasledovne: 05/2019 - 200 €, 06/2019 - 200 €, 07/2019 - 200 €, 08/2019 - 0 €, 09/2019- 300€, 10/2019
- 200 €, 11/2019 - 250 €, 12/2019 - 250 €, 01/2020- 250 €, 02/2020 - 300€, 03/2020 - 300 €, 04/2020

- 300 €, 05/2020 - 250 €, 06/2020 - 300 €, 07/2020-300 €, 08/2020 - 300 €, 09/2020 - 300 €, 10/2020
- 300 €, 11/2020- 300 €, 12/2020 - 300 €, 01/2021- 300 €, 02/2021 - 300 €, 03/2021- 300 €, 03/2021-
300 € - spolu uhradil sumu 6000 €. Zročné výživné za obdobie od 23.04.2019 do rozhodnutia súdu
po započítaní realizovaných platieb predstavuje 926,67 €, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť k rukám
matky do troch dní od doručenia tohto rozsudku v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

20. O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú oprávnení na
tieto úkony, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré
je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môžu rozhodovať rodičia
maloletého samostatne. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok

dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom, z tohto dôvodu rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou Y., súd zistil, že otec sa s dieťaťom nekontaktuje,
nestretáva sa so svojou dcérou, nesnaží sa dohodnúť s matkou na pravidlách styku. Každý rodič má

právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o svoje dieťa, toto právo rodičovi nie je možné vnútiť a
určiť rodičovi povinnosť sa s dieťaťom kontaktovať. Súd vzhľadom na nezáujem otca stretávať sa s
dcérou, jeho ignoráciu súdneho pojednávania, predmetom ktorého je práve starostlivosť o maloletú
Y., na ktorom mal možnosť prejaviť svoj postoj k veci, mal možnosť prezentovať svoj návrh ako byť
involvovaný do života svojej dcéry vyhodnotil, že pri takomto postoji otca nie je možné upraviť jeho styk

s dcérou autoritatívnym rozhodnutím súdu. Úpravu styku ponechal preto na dohode rodičov. V prípade,
ak otec bude mať záujem na úprave styku súdnym rozhodnutím, môže kedykoľvek podať návrh na súd.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov

konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.