Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511207484
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2511207484.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: H. O., narodený
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, W. - T., právne zastúpený: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka, so
sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: C. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. E.
X, právne zastúpený: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, so sídlom SNP 10, Hlohovec,
o zaplatenie 4.083,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č. k. 10C/210/2011-428 zo dňa 11. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/210/2011-273 zo dňa 12.6.2018 výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/243/2018-309 zo dňa 23.4.2019 v
dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C/210/2011-273 zo dňa
12.6.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej

inštancie nesprávnosť konštatovania o nedokončení alebo neprevzatí diela, čo súd prvej inštancie vzal
za rozhodujúce, keď odo dňa kedy žalovaný odišiel zo staveniska a práce ukončil (13.9.2009), takto
žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva, pričom vzhľadom na nesprávny právny názor vo
veci súd prvej inštancie už neskúmal ostatné okolnosti, ani oprávnenosť požadovanej výšky nároku
za cenu vykonaného diela. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C/210/2011-273 zo
dňa 12.6.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať podľa

okolností ďalšie dokazovanie, výsledky dokazovania vyhodnotiť, zistiť dohodnutú ceny za vykonanie
diela, vo veci znovu rozhodnúť a nové rozhodnutie riadne odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C/210/2011-428 zo dňa 11.6.2020 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.083,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od

5.12.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 634 ods. 1, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a
žalovaným ako objednávateľom bola platne ústne uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca
vyhotovil stavebné práce na stavbe rodinného domu žalovaného, konkrétne zateplenie rodinného domu,
pričom táto zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Nespornou bola i skutočnosť, že

zhotoviteľ (žalobca) nevydal objednávateľovi (žalovanému) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky
s predpísanými náležitosťami. Žalobca dokončil dielo 13.9.2019, kedy odišiel zo staveniska a práce
ukončil, pričom žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva. Splatnosť diela nastala, avšak jej
výška zostala sporná.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na spornosť tvrdení o výške ceny diela a

nemožnosť jednoznačného zistenia výšky dohodnutej ceny za zhotovenie diela, bolo potrebné použiť
ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je výška ceny dojednaná
zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Rozsah primeranej
ceny stanovuje znalec, preto súd prvej inštancie na posúdenie primeranosti žalobcom účtovanej ceny za
vykonanie diela nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a ustanovený

znalec Ing. Anton Fuzák v Znaleckom posudku č. 176/2013 uviedol hodnotu stavebných (zatepľovacích)
prác vykonaných v čase od 13.8.2009 do 13.9.2009 žalobcom na nehnuteľnosti žalovaného, teda
9.874,47 eur s DPH. Znalec Ing Anton Fuzák uviedol, že dielo má vady, ktoré nebránia v jeho užívaní
a na základe praktiky využívanej v stavebníctve doporučil primeranú zľavu z ceny diela pohybujúcu
sa medzi 10 - 15 % z ceny diela. V priebehu konania žalovaný predložil dva znalecké posudky,

a to Znalecký posudok č. 188/2019 vypracovaný Ing. Deziderom Csenkym a Znalecký posudok č.
30/2020 vypracovaný Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským. Znalec Ing. Dezider Csenky sa vo svojom
posudku nezaoberal otázkou ceny diela. Znalec Dipl. Ing. Július Ratulovský vo svojom znaleckom
posudku posudzoval zrealizované práce zo strany žalobcu na fasáde rodinného domu žalovaného
a v rámci ocenenia hodnoty prác dospel k záveru, že hodnota prác a dodávok na podobnej fasáde

pre 100% odvedenú prácu v cenách v roku 2009 2KV je 10.000,18 eur, pričom znalec vychádzal z
dohodnutej ceny diela 5.000 eur, ktorá bola sporná, po odpočte 15 % zľavy stanovil reálnu hodnotu
realizovaných prác v sume 4.250 eur s DPH. Pre súd prvej inštancie bola smerodajná primeraná cena
stanovená ustanoveným znalcom Ing. Antonom Fuzákom v Znaleckom posudku č. 176/2013 vo výške
10.063,79 eur. Po odpočítaní 15 % zľavy z tejto ceny (1.510 eur) je výška ceny diela 8.553,79 eur.

Žalobca faktúroval žalovanému cenu stavebných prác v celkovej sume 6.823,46 eur vrátane žalovaným
zaplatenej zálohy v sume 2.500 eur. Žalobca zohľadnil neodstrániteľnú vadu na špalete, preto poskytol
žalovanému zľavu vo výške 240 eur a teda cena za vykonané práce predstavovala čiastku 6.583,46
eur. Poukazujúc na znalcom stanovenú cenu diela vo výške 8.553,79 eur po odpočítaní 15 % zľavy
možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok na doplatenie ceny diela v sume 4.083,46 eur je

opodstatnený, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu.
Splatnosť žalobcom vystavenej faktúry nastala dňa 4.12.2009, teda nasledujúcim dňom 5.12.2009 sa
žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, preto je povinný zaplatiť žalobcovi i úroky z
omeškania v zákonnej výške, teda vo výške 9 % ročne, nakoľko ku dňu omeškania bola výška základnej
úrokovej sadzby ECB 1,00 % ročne.

7. Súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že po doplnení dokazovania dvomi

znaleckými posudkami znalci Ing. Csenky i Ing. Ratulovský konštatovali, že dielo nie je dokončené z
dôvodu vád v znaleckých posudkoch podrobne špecifikovaných, teda nie je možné ustáliť, že dielo bolo
riadne dokončené - viď prílohy, fotografie, ktoré jasne dokumentujú neukončenosť fasády - chýbajúci
kotviaci profil, neukončený styk oplechovania atiky s fasádou, neukončenie styku fasády s atikou,
nerovnosť fasády - preliačenie na severnej strane fasády. Nie je možné stotožniť sa s konštatovaním

odvolacieho súdu, že dielo je dokončené z dôvodu, že žalovaný žalobcom zateplený dom nepretržite
užíva. Žalovaný si objednal u žalobcu zateplenie fasády svojho rodinného domu z dôvodu, aby došlo
ku kvalitatívnej zmene, a to k zvýšeniu funkcionality jeho rodinného domu, čo však nenastalo. V
konaní bola zo strany žalovaného predložená technická norma STN 732901, ktorú mal žalobca prizatepľovacích prácach dodržať, avšak ako vyplýva z oboch znaleckých posudkov, nedodržal. Žalobca
mal iba oprávnenie na búracie práce, teda od začiatku nekonal s odbornou spôsobilosťou a uviedol
žalovaného úmyselne do omylu. Súd prvej inštancie napriek doplnenému dokazovaniu neprihliadol k

zmene skutkového stavu. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa parametre
zákona na odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie porušil právo na súdnu ochranu spočívajúcu
v nelogickom, arbitrárnom a svojvoľnom rozhodnutí a nepreskúmateľným odôvodnením. Súd prvej
inštancie sa vôbec nevysporiadal s nespornými tvrdeniami žalovaného a v rozpore s vykonaným
dokazovaním svoje rozhodnutie založil na popretí doterajšej stabilnej súdnej praxi. Žalovaný navrhol,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že celé konanie je vedené od roku
2011 a boli urobené všetky potrebné znalecké posudky a posúdenia a je zrejmé, že práve konaním
žalovaného došlo k niektorým nedostatkom, čo však nemá za následok povinnosť úhrady žalovaného
za poskytnuté služby. Napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý, v súlade so zákonom. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že s
vyjadrením žalobcu nesúhlasí a v plnom rozsahu sa pridržiava odvolania podaného vo veci.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 4.083,46 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.083,46 eur od 5.12.2009 do zaplatenia titulom zmluvy o

dielo. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dôvodiac, že
žalobca dielo dokončil 13.9.2009, splatnosť ceny diela nastala, pričom primeranú cenu za dielo určil na
sumu 8.553,79 eur vychádzajúc zo znaleckého dokazovania uskutočneného v konaní pred súdom prvej
inštancie. Žalovaný nesúhlasil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie dôvodiac, že dielo nie je
doposiaľ riadne dokončené, a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela. Vzhľadom na rozsah a

dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej
inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného
sporového poriadku.

16. Jednou z odvolacích námietok žalovaného, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že rozsudok
súduprvejinštanciejepostihnutývadounepreskúmateľnostizdôvodu,žerozhodnutieakoceloknespĺňa
parametre zákona na zdôvodnenie rozsudku a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nespornými
tvrdeniami žalovaného.

17. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

18. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie

totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

20. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, keď dospel napriek k doplnenému dokazovaniu k zisteniu, že žalobca dielo
riadne dokončil a v dôsledku nesprávnych skutkových zistení vec následne nesprávne právne posúdil,

keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela.

21. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovaťlen zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

23. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak (ods. 2).

24. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

25. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť

súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

26. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka dokončenia diela.
K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

ohľadne zateplenia fasády na rodinnom dome bez vád a tým k nesprávnemu konštatovaniu, že dielo je
dokončené, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné.
Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania súdom prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci odvolacím
súdom jednak Súkromným znaleckým posudkom č. 188/2019 vyhotoveným Ing. Deziderom Csenkym,
znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, jednak

Súkromným znaleckým posudkom č. 30/2020 vyhotoveným Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským, znalcom
pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby, Odhad hodnoty
stavených prác, odvolací súd konštatuje, že ani po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového
stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 24Co/243/2018-309
zo dňa 23.4.2019. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na fakt, že Súkromný znalecký posudok

č. 30/2020 vyhotoveným Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie
Odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavených prác, neobsahuje osobitnú
náležitosť zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorou je doložka v tom
smere, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, teda nie je možné
považovať ho za znalecký posudok podaný vo veci ale za odborné vyjadrenie. V tejto súvislosti ďalej

odvolací súd zdôrazňuje, že znalec sa v konaní pred súdom nemôže vyjadrovať k právnemu posúdeniu
(§ 207 ods. 2 Civilného sporového poriadku) ale len ku skutkovým otázkam, keďže jeho úlohou nie je
vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Odvolací súd má za to, že zo Znaleckého posudku
č. 176/2013 vyhotoveného Ing. Antonom Fuzákom, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhadhodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác a zo Súkromného znaleckého posudku č.
188/2019 vyhotoveným Ing. Deziderom Csenkym, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné
stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, a z Odborného vyjadrenie číslo 30/2020 vyhotoveným Dipl.

Ing. Júliusom Ratulovským, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností,
Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavených prác, nevyplývajú odlišné skutkové okolnosti. Znalci Ing.
Anton Fuzák a Ing. Dezider Csenky skonštatovali existenciu vád na fasáde rodinného domu, ktorá
skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Pokiaľ sa ďalej všetci traja znalci vyjadrovali k otázke
dokončenia diela, jednalo sa len o skúmanie, či z hľadiska vád diela, tieto boli odstránené, teda o

skúmanie otázky dokončenia diela z technického hľadiska, nie právneho, čo ani v rámci znaleckého
skúmania nie je neprípustné. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca dňa 13.9.2009 odišiel zo
staveniska a práce na fasáde rodinného domu žalovaného ukončil tak, ako už odvolací súd konštatoval
vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

27. Nesprávny je názor žalovaného, že keďže dielo malo vady, ktoré žalobca neodstránil, nebol splnený

zákonný predpoklad vzniku splatnosti ceny diela v zmysle ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (skončenie diela). Stav zhotovenia diela je totiž daný momentom, od ktorého dielo môže byť
užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby v užívaní bránili zistené vady a nedostatky.
Keďžežalovanýmalprávonariadnevykonaniediela,nebolpovinnýprevziaťdielo,ktorétútopožiadavku
nespĺňalo. Ak mal žalovaný za to, že dielo nie je riadne dokončené, mal právo odmietnuť prevzatie

diela, ktoré nebolo riadne uskutočnené (§ 559 ods. 2, § 633 ods. 1, § 656 ods. 1 veta druhá a contrario
Občianskeho zákonníka). Takéto tvrdenie, že žalovaný odmietol dielo prevziať pre existenciu vád na
fasáde rodinného domu, však žalovaný ani v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol a rodinný
dom so zhotovenou fasádou od ukončenia prác dňa 13.9.2009 užíval. Zhotoviteľ totiž nemá právo na
zaplatenie ceny diela, ak dielo nebolo uskutočnené v zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho

zákonníka podľa zmluvy (bez vád) a v dohodnutej dobe a objednávateľ dielo neprevzal, keďže podľa
ustanovenia § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva pre objednávateľa povinnosť prevziať
zhotovené dielo. Pod zhotovením diela sa totiž rozumie stav diela zodpovedajúci jeho zhotoveniu v
stave, že objednávateľ má povinnosť dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Preto nemá odvolací
súd dôvod odchýliť sa v posudzovanej veci od záveru, že žalobca dielo zhotovil a žalovaný zhotovené

dielo od žalobcu prevzal a potom i užíval.

28. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo malo mať vlastnosť objednávateľom vymienenú pri zákazke,
a to malo spĺňať technickú normu STN 73 2901, ktorú žalobca pri zatepľovacích prácach nedodržal,
je jeho odvolacia námietka neopodstatnená. Norma STN 73 2901 s názvom Zhotovovanie vonkajších

tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS) totiž platí až odo dňa 1.9.2019, pričom zmluva o dielo
v súdenom spore bola uzatvorená už v roku 2009.

29. Už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax,podľaktorejmázhotoviteľprávonazaplateniecenydielavdvochprípadoch,atovprípade,akdielo

bolo vykonané podľa zmluvy riadne a v dohodnutej dobe, nakoľko z ustanovenia § 656 Občianskeho
zákonníka vyplýva pre objednávateľa povinnosť zhotovené dielo prevziať a podľa ustanovenia § 634
ods. 2 Občianskeho zákonníka dielo zaplatiť. Právo na zaplatenie ceny diela nastáva aj v prípade, ak
objednávateľ dielo prevzal a dielo je vadné, nakoľko v takomto prípade môže uplatniť objednávateľ
právo zo zodpovednosti za vady v zmysle ustanovenia § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom,
ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (pozri napr. rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 33Odo 48/2002 z 18.4.2002, sp. zn. 33Cdo 2220/2012 z 28.3.2013, sp. zn. 33Cdo 597/2008 z
23.2.2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 164/2007). I po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie
tak odvolací súd dospel k zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že po ukončení ceny diela preto

patrí žalobcovi cena primeraná, keďže cena diela nebola dohodnutá a žalovanému prináležia práva zo
zodpovednosti za vady. Existencia vád diela preukázaná v konaní pred súdom prvej inštancie môže byť
len reklamačným dôvodom vady diela, avšak nemôže byť dôvodom nezaplatenia ceny diela. Súd prvej
inštancie tak nepochybil, keď dospel k záveru, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi primeranú
cenudiela.Prisvedčiťpotommožnoajzáverusúduprvejinštancie,žežalobcovipatrínároknazaplatenie

požadovanej ceny diela v sume 4.083,46 eur, keďže primeranosť ceny diela požadovanej žalobcom bola
v konaní preukázaná pomocou dvoch dôkazov, a to znaleckým posudkom a odborným posúdením a
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch
17., 20., v ktorých sú uvedené výsledky vykonaného dokazovania o tejto otázke a závery z nich plynúce.30. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre

aplikáciu ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený
skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.083,46 eur
s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje primeranú cena diela zhotoveného žalobcom. Vzhľadom k
uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo

vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach a v právnom posúdení za dostatočnú
zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom.

31. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok
(napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho
rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr.

I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádzal z odlišných skutkových
záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa
nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku, nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej
inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

34. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne

zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania
v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého
ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka
opodstatnená.

35. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu
o zaplatenie sumy 4.083,46 eur s príslušenstvom, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací
súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po

právoplatnom skončení veci.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).