Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sa/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200214
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne:

L. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX S. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecíarodinyBratislava,OddeleniepeňažnýchpríspevkovnakompenzáciuŤZPaposudkovýchčinností,
Trieda SNP č. 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/2629-VAC zo dňa 16.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí arodinyBratislava,Oddeleniepeňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/
SOC/2020/2629-VAC zo dňa 16.03.2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Revúca č.

RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22073-4 zo dňa 05.11.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej len „prvostupňový

orgán verejnej správy“) dňa 04.10.2019 požiadala žalobkyňa o poskytnutie peňažného príspevku na
opatrovanie fyzickej osoby - syna M. D. E. C. (ďalej aj „maloletý syn žalobkyne“). O podanej žiadosti
rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22073-4
zodňa05.11.2019(ďalejaj„prvostupňovérozhodnutie“)tak,žežiadostižalobkynenevyhovelanepriznal
jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je C. M. D. E. (syn žalobkyne). V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na závery Komplexného
posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22077-Or zo

dňa 30.10.2019 vydaného podľa § 15 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008
Z.z.“) je mal. M. D. E. C. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím ( ďalej aj „ŤZP“) s mierou
funkčnej poruchy (ďalej aj „MFP“) 50 %, ale stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa
prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák. č. 451/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 448/2008 Z.z.“) je
I., a preto nie je odkázaný na opatrovanie. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v oblasti

sebaobsluhy potrebuje mal. M. D. E. C. pomoc inej osoby pri obutí a vyzutí obuvi a pri aplikácii
podkožných injekcií. Ostatné úkony sebaobsluhy uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. je schopný
si zabezpečiť samostatne primerane veku. Zdravotné postihnutie si nevyžaduje dohľad. Nevyhnutné
práce v domácnosti zabezpečujú rodičia v rámci bežnej starostlivosti o rodinu. Prvostupňový orgánverejnej správy v odôvodnení ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 2 a 4, ako aj na § 39 ods. 2 zák. č.
447/2008 Z.z.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US/SSVODPPKPC/
SOC/2020/2629-VAC zo dňa 16.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie
žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v
odvolacom konaní vychádzal z Komplexného posudku č. UPS/US5/SSVODPPKP

C1/SOC/2020-2933-ST zo dňa 12.03.2020 (ďalej len „Komplexný posudok“), ktorý bol vypracovaný pre
účely odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na závery Komplexného posudku, podľa ktorého MFP
mal. M. D. E. Dobisa je 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny III. ods. 8 písm. c/ prílohy č. 3 zák. č.
447/2008 Z.z., a preto sa maloletý syn žalobkyne považuje za fyzickú osobu s ŤZP. Sociálne dôsledky
jeho ŤZP bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov
na diétne stravovanie. Pri vypracovaní Komplexného posudku sa vychádzalo z Lekárskeho posudku

zo dňa 24.02.2020 a z Posudkového záveru zo dňa 04.03.2020, pričom posudkový lekár žalovaného
vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie a to najmä z
vyšetrenia praktického lekára pre deti a dorast zo dňa 06.09.2019, z vyšetrenia v Ambulancii pediatrickej
endokrinológie, diabetológie v DFN v Košiciach zo dňa 17.10.2018 a z kontrolných vyšetrení v tejto
ambulancii zo dňa 02.01.2019, 26.04.2019, 26.06.2019, 27.09.2019 a 10.01.2020, ako aj zo Záznamu

z osobného stretnutia s posudkovou lekárkou zo dňa 28.01.2020. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že v odvolacom konaní bol mal. M. D. E. Dobis aj so zákonnou zástupkyňou (žalobkyňou)
predvolaný posudkovým lekárom na posúdenie zdravotného stavu na deň 28.01.2020, kedy matka
maloletého popísala synov zdravotný stav, jeho špecifický stravovací režim, kontroly glykémie, ako
aj ťažkosti, s ktorými sa stretávajú v školskom prostredí, ako aj pri návšteve záujmovej činnosti.

Posudkový lekár žalovaného považoval za rozhodujúce ochorenie pre určenie MFP u maloletého syna
žalobkynecukrovkudetskéhovekuI.typunainzulínoterapiiodjúla2018.Podľapredloženýchodborných
nálezov hodnoty krvného cukru oscilujú a inzulín aplikuje matka 4 x denne, pričom nie sú preukázané
prípadné komplikácie základného ochorenia. Maloletý syn žalobkyne pravidelne navštevuje kontroly v
odbornej ambulancii, nie je u neho preukázané iné ochorenie, ktoré by dosahovalo vyššiu MFP, ako bola

určená pre najzávažnejšie ochorenie. Nakoľko ide o maloleté dieťa, bolo ťažké zdravotné postihnutie
klasifikované v zmysle prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., čím došlo k zmene zaradenia ochorenia podľa
príslušnej kapitoly a tým aj k zmene výšky MFP. Uvedená zmena však nemala vplyv na komplexnosť
posúdenia zdravotného stavu posudzovaného. Podkladom posudkového záveru bolo preskúmanie
spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu verejnej správy a sociálna posudková činnosť vykonaná

žalovaným na pracovisku žalovaného dňa 28.01.2020, pričom bolo zistené, že maloletý syn žalobkyne
býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrami, otec pracuje v zahraničí, aby mohol finančne
zabezpečiť rodinu. Matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a t. č. pracuje ako dobrovoľníčka v
základnej škole, ktorú navštevuje jej syn (v 2. ročníku). Podľa tvrdenia matky u syna sa dostavujú výkyvy
hladiny cukru v krvi podmienené stresom, kedy je potrebné zvýšiť tekutiny, prípadne dopichnúť inzulín.

Počas prestávok a v čase obeda matka dohliadne na príjem stravy i tekutín, ako aj na výšku hladiny
glykémie. Syn žalobkyne sa nestravuje v školskej jedálni. Žalobkyňa vedie syna k zodpovednému
prístupu k ochoreniu, vzdeláva ho o samotnom ochorení a tiež mu uvádza množstvo sacharidových
jednotiek na potravinách, ktoré dostáva napríklad ako desiatu do školy. Maloletý syn žalobkyne má v
rámcitestovaniapodkožnezavedenýglukózovýsenzor,ktorý24hodínzaznamenávahladinuglykémiev

krvi a výsledky zasiela cez software nainštalovaný v mobilnom telefóne. Pre bezbolestné odoberanie krvi
z rôznych miest na tele matka zabezpečila pomôcku s názvom Gentell. Žalobkyňa od diagnostikovania
cukrovky u syna zanechala zamestnanie, zabezpečuje starostlivosť o neho i jeho staršiu sestru, dohliada
najmä na vyváženosť stravy, ktorú mu váži, prepočítava sacharidové jednotky, sleduje počas dňa
aj noci hladinu cukru v krvi a aplikuje inzulín. Maloletý si uvedomuje, že môže zjesť len množstvo

stanovené a prepočítané matkou, dokáže sa samostatne najesť či napiť z pripravených tekutín. Ostatné
úkony uvádzané v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. maloletý syn žalobkyne zvláda samostatne,
primerane svojmu veku a aktuálnemu zdravotnému stavu (ide najmä o úkony ako vyprázdňovanie
močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena
polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí). V súvislosti s

diagnostikovanými ochoreniami potrebuje v porovnaní s rovesníkmi zvýšenú starostlivosť v súvislosti so
stravovaním a pri dodržiavaním liečebného režimu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal na ust. § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a 4 zák. č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že po komplexnom
posúdení zdravotného stavu na základe predložených lekárskych nálezov, maloletý syn žalobkynepotrebuje pomoc inej osoby pri sebaobslužných úkonoch porovnateľne s rovesníkmi a nevyžaduje
nepretržitý dohľad. Ďalej, že zdravotný stav maloletého syna žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi
nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii, pričom posudkový lekár zohľadnil žalobkyňou

uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby
pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., ako aj potrebu dohľadu
rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a po sčítaní dosiahnutých 110 bodov určil I. stupeň
odkázanosti podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a preto posudzovaný nespĺňa podmienky § 14
ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. na kompenzáciu a nie je odkázaný na opatrovanie. Žalovaný uzavrel, že

na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti žalovaný dospel k
záveru, že u mal. syna žalobkyne sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý
nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle cit. zákonných ustanovení, a preto v Komplexnom
posudku žalovaného peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Žalovaný v odôvodnení ďalej
poukázal na ust. § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého Komplexný posudok je podkladom
pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu a pre ďalšie rozhodovanie je záväzný.

Konštatoval, že cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už
v detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej
liečby - injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim,
edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti je uvedený v zák. č. 577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pomoc, ktorú mal. syn
žalobkyne potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby v bode 1-11 prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., keď bolo započítaných 0 bodov,
pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu: dodržiavanie pokynov
ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky, pravidelné užívanie liekov, aplikácia

podkožných injekcií (napr. inzulín), dodržiavanie diéty, odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ
žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že sa pri posudzovaní nebral do úvahy zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), podľa ktorého
v prílohe č. 4 v kapitole IV. - Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok je
uvedené, že dieťa potrebuje osobitnú starostlivosť do 15. roku života, žalovaný uviedol, že postupuje

podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, podľa ktorého funkčná porucha je
nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby,
ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Sociálna poisťovňa postupuje podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej sa u občanov
posudzuje percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej „MPSVZČ“)

podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného
vyplýva, že posudzovanie pre účely Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a Zákona
o sociálnom poistení vzájomne nesúvisia a nemožno ich porovnávať. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa
nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, a preto bolo prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdené.

Žaloba

3. Správnou žalobou doručenou dňa 27.05.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadala, aby

správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že
žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie syna trpiaceho ochorením diabetes mellitus
I. typu z dôvodu, že starostlivosť o syna v porovnaní s deťmi rovnakého veku je výrazne náročnejšia.
Poukázala na skutočnosť, že dennú starostlivosť o syna zabezpečuje sama (vrátane výpomoci v

škole, pretože manžel pracuje v zahraničí). V žalobe popísala problémy vyplývajúce z ochorenia
maloletého syna v súvislosti s jeho nástupom do školy a vyučovacím procesom, potrebu zvýšenej
starostlivosti o neho, vrátane sledovania hladiny cukru v krvi. Poukázala na to, že starostlivosť o
syna nad rámec bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v rovnakom veku zahŕňa dennú prípravu
špeciálnej stravy, váženie jedla a výpočet sacharidových jednotiek, meranie hladiny cukru v krvi 5-7

x denne, a to aj vo večerných hodinách, resp. v noci, podávanie dvoch druhov inzulínu, priebežnú
korekciu dávok inzulínu krvi. Uviedla, že vzhľadom na neustálu hrozbu výkyvov hladiny cukru v krvi a z
toho vyplývajúcich život ohrozujúcich hypoglykemických a hyperglykemických stavov je nutné na syna
neustále vo zvýšenej miere dohliadať a to aj pri bežných aktivitách, pri ktorých tento dohľad u zdravýchdetí v jeho veku nie je nutný, resp. nie je nutný v takom rozsahu, je mu potrebné poskytovať celodennú
zvýšenú opateru i v domácom prostredí. Uviedla, že okrem syna sa stará aj o dcéru. pre porovnanie
poukázala na to, že aj zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v prílohe č. 4 kapitola IV. uvádza,

že zdravotný stav spojený s ochorením diabetes mellitus vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany
rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu
inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení,
prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií.
Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa. Poukázala aj na

to, že pri tomto ochorení je dôsledná opatera a preventívna starostlivosť kľúčová pre minimalizáciu
zdravotných komplikácií a trvalých následkov na zdravie v budúcnosti, pričom zanedbanie starostlivosti,
dôsledného liečebného režimu, má za následok často tie najzávažnejšie poruchy zdravia. Keďže sa
jedná o maloleté dieťa, práve prevencia a dôsledné sledovanie jeho výkyvov glykémií, je kľúčová pre
jeho kvalitu života v budúcnosti. Nebezpečnejšia je hypoglykémia, kedy môže dôjsť k hypoglykemickej
kóme, pacient sa dostáva do bezvedomia a nastávajú fatálne následky. Práve takýmto dennodenným

doslova strážením svojho syna chce žalobkyňa zmierniť a oddialiť zlé dôsledky jeho choroby, takže
o maloletého syna sa stará žalobkyňa a manžel je (z finančných dôvodov) mimo bydliska. Uvedená
činnosť je pre žalobkyňu vyčerpávajúca, a to aj s prihliadnutím na výkyvy nálad syna v dôsledku
výkyvov glykémie. Uviedla, že nerozumie názoru, že maloletý je síce posúdený Komplexným posudkom
a uznaný ako 60 % osoba s ŤZP, ale na druhej strane sa má ako dieťa sám o seba postarať s

diagnózou diabetes mellitus, čo si podľa žalobkyne navzájom odporuje. Žalobkyňa ďalej poukázala
na to, že sa nestotožnila s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, pretože sa prvostupňový orgán
verejnej správy nedostatočne vysporiadal s reálnymi dôsledkami diagnózy syna žalobkyne a s tým
súvisiacou potrebou jeho zvýšenej opatery, poukázala na nezrovnalosti v posudkovej činnosti, keď pri
odkázanosti na pomoc pri jednotlivých činnostiach prvostupňový orgán uviedol, že syn žalobkyne nie je

vo vzťahu k svojmu ochoreniu odkázaný na žiaden dohľad ani pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu,
a preto podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Nestotožňuje sa však ani s rozhodnutím
žalovaného,ktoréjepodľažalobkynezaloženénaneúplnomanedostatočnomvyhodnotenízdravotného
stavu jej syna a s ním spojených objektívnych a subjektívnych ťažkostí, z ktorých vyplýva potreba jeho
opatrovania. Žalobkyňa tvrdila, že tak prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný riadne neposúdili

skutočný rozsah potrebnej starostlivosti zo strany žalobkyne o svojho syna nielen vo chvíľach, keď sa
im darí nasadenou liečbou dobre vyrovnávať s dôsledkami ŤZP syna žalobkyne, ale aj nevyhnutný
rozsah starostlivosti v často sa opakujúcich situáciách, kedy sa naplno prejavia negatívne dôsledky
jeho diagnózy. Žalovaný podľa žalobkyne nezohľadnil vôbec potrebu permanentného dohľadu nad
synom žalobkyne, a to nielen potrebu pomoci pri dodržiavaní liečebného režimu a s tým spojeného

dohľadu ako dôležitej súčasti liečby (keďže špecifikom diagnózy diabetes mellitus je práve strata
sebakontroly a následné ohrozenie v stave hypoglykémie či hyperglykémie, ktorú pacienti nevedia
dopredu odhadnúť, učia sa rokmi, ako takým situáciám predchádzať alebo zaznamenať problém, pričom
je potrebné permanentne dohliadať na stravovanie syna, vhodnosť bežných aktivít, najmä fyzického
charakteru), ako aj nad rámec zdravého dieťaťa v jeho veku vo zvýšenej miere na neho dohliadať

pri za normálnych okolností bežných činnostiach, ktoré by však pri náhlom stave hypoglykémie, či
hyperglykémie mohli skončiť tragicky. Nedostatok v posúdení prvostupňového orgánu verejnej správy
i žalovaného vidí žalobkyňa aj v tom, že hoci súčasťou komplexného posudzovania je aj sociálne
posúdenie, ktoré by malo zohľadniť nielen diagnostické kritérium, ale práve aj sociálnu situáciu a
sociálne dôsledky, tak v tomto prípade nebola vôbec zohľadnená skutočnosť, že sa žalobkyňa stará o

viac detí a zároveň manžel pracuje v zahraničí, a teda jej nie je denne k dispozícii, aby jej pomáhal.
Žalobkyňa namietala, že postupom i rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného
boli porušené práva žalobkyne jej syna garantované Ústavou SR a Dohovorom OSN o právach osôb so
zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), ktorý nadobudol pre SR platnosť 25.06.2010 zverejnením
v Zbierke zákonov č. 317/2010, a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na zákonný

postup orgánov verejnej správy, ktorý je stanovený v zák. č. 447/2008 Z.z. i v Správnom poriadku (zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), právo rodičov
starajúcich sa o deti na pomoc štátu, právo na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím,
právo na pomoc štátu pri zabezpečení osobitnej starostlivosti, právo na nezávislý spôsob života a
začlenenie do spoločnosti, právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. Žalobkyňa namietala,

že boli porušené aj ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 5, § 46 ods. 1 a 3), Zákon o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - zák. č. 477/2008 Z.z. a to § 2 ods.
2, § 14 ods. 2 a § 14 ods. 4, ako aj § 49 ods. 12 zák. č. 448/2008 Z.z., v zmysle ktorého, ak fyzická
osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3písm. a/ bodu 12. - dohľad - dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté
podľa prílohy č. 3 písm. a/ bod 1.-11. sa neprihliada. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného
i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánmi

verejnej správy bolo nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci a sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o
právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami Správneho poriadku.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým
orgánom verejnej správy, poukázal na Komplexný posudok zo dňa 30.10.2019, ktorý tvoril podklad
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie. Ďalej uviedol, že žalovaný preskúmal prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom v odvolacom konaní bol vydaný nový Komplexný posudok

dňa 12.03.2020, pričom žalovaný poukázal na závery uvedeného Komplexného posudku tak, ako sú
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Následne poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR a na to, že právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ŤZP upravuje zák. č. 447/2008 Z.z., ktorým je príslušný orgán verejnej správy povinný
sa riadiť. Konkrétne poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a 4 zák.

č. 447/2008 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ŤZP sú svojím charakterom dávky fakultatívne, a teda nárok na ne nevzniká automaticky pri splnení
podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý
má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci a to po vykonaní
lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti a po vyhodnotení získaných dôkazov

jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným
námietkam nasledovne: K námietke nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, vrátane
posúdenia objektívnych a subjektívnych ťažkostí vyplývajúcich z potreby opatrovania a zohľadnenia
permanentného dohľadu na synom žalobkyne nielen pri dodržiavaní liečebného režimu, ale aj pri strate
sebakontroly následne ohrozenia v stave hypoglykémie, či hyperglykémie, žalovaný uviedol, že pri

rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu rozhoduje žalovaný podľa Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pričom v zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona poskytnúť peňažný príspevok
na opatrovanie je možné len fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu, ktorá je podľa komplexného
posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie. Vydaniu komplexného posudku
predchádza vykonanie lekárskej posudkovej činnosti, ktorej výsledkom je lekársky posudok a sociálnej

posudkovej činnosti, ktorej výsledkom je posudkový záver. V preskúmavanom prípade bola žalovaným
vykonaná lekárska posudková činnosť i sociálna posudková činnosť v súlade so zákonom za prítomnosti
žalobkyne i jej syna. Konkrétne 28.01.2020 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobkyne s posudkovým
lekárom žalovaného, v prítomnosti maloletého, kde boli žalobkyni vysvetlené podmienky Zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pričom pri osobnom stretnutí žalobkyňa nenavrhla vykonanie

ďalších dôkazov. Námietku nedostatočného zisteného skutkového stavu preto žalovaný považoval za
neopodstatnenú. Vzhľadom na predložené odborné nálezy, osobné stretnutie s posudkovým lekárom
žalovanéhoišetreniesociálnychdôsledkovŤZPrealizovanénadruhostupňovomorgáneverejnejsprávy
žalovanýkonštatoval,žemal.Filippotrebujepomocinejfyzickejosobypridodržiavaníliečebnéhorežimu
a táto skutočnosť je zohľadnená v stanovenom stupni odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej

osoby (započítané 0 bodov, t.j. fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby). Žalovaný poukázal na § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.,
podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej osoby sa
neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečení starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo
pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej

neplnoletejfyzickejosoberovnakéhoveku.Podľažalovanéhozdravotnýstavmaloletéhosynažalobkyne
bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii, pričom posudkový
lekár zohľadnil žalobkyňou uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na
pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z.,
rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a po sčítaní dosiahnutých 110 bodov bol určený I. stupeň

odkázanosti podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., v dôsledku čoho posudzovaný syn žalobkyne
nespĺňa podmienky § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. a nie je odkázaný na opatrovanie. Žalovaný
uviedol, že posudkový lekár žalovaného na základe preukázaných odborných nálezov i osobného
stretnutia so žalobkyňou, ako aj prešetrenia sociálnych dôsledkov vykonal samostatné bodovanieurčujúce stupeň odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osobe nezávisle na bodovaní
posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008
Z.z. a to v súlade s prílohou č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom vo vyjadrení poukázal na jednotlivé

činnosti uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie
močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena
polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie
liečebného režimu a potreba dohľadu s uvedením počtu bodov pri jednotlivých činnostiach zhodne,
ako je určené v podklade ku Komplexnému posudku s tým, že bola vykonaná potreba dohľadu pri

činnostiach uvedených v bodoch 1.-11. prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. v porovnaní s deťmi v
rovnakom veku bez zdravotného postihnutia, kedy maloletý syn žalobkyne potrebuje podľa zistenia
dohľad porovnateľne s ostatnými deťmi v jeho veku. Z titulu zdravotného postihnutia je odkázaný na
pomoc inej osoby pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu (vrátane diétneho stravovania)
uvedených v bode 11. cit. prílohy - Dodržiavanie liečebného režimu, čo bolo zohľadnené pri určení
stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. K námietke, že nebola zohľadnená skutočnosť,

že sa žalobkyňa stará o viac detí a zároveň manžel pracuje v zahraničí, žalovaný poukázal na ust.
§ 13 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., v ktorom je definovaná sociálna posudková činnosť, pričom táto
sa vykonáva vo vzťahu k posudzovanej fyzickej osobe s ŤZP a nie je možné zohľadniť pri posúdení
odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby skutočnosť, že žalobkyňa sa stará o viac
detí a na to, že manžel žalobkyne z dôvodu výkonu práce v zahraničí jej nemôže poskytnúť potrebnú

pomoc pri starostlivosti o rodinu. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia, ako aj k námietke, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu
verejnej správy sú v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o právach
osôbsozdravotnýmpostihnutímazásadamiSprávnehoporiadkužalovanýuviedol,žedokazovaniebolo
vykonané riadne vykonaním lekárskej posudkovej činnosti s následným vydaním Lekárskeho posudku a

vykonaním sociálnej posudkovej činnosti, ktorej výsledkom bol Posudkový záver, ktoré boli podkladom
Komplexného posudku vypracovaného v súlade s § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. K žalobkyňou
označeným článkom Ústavy SR i Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný
uviedol, že do ústavného práva mal. syna žalobkyne na súdnu a inú právnu úpravu žalovaný svojím
rozhodnutím nezasiahol a konštatoval, že právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu rovnako

nebolo rozhodnutím žalovaného dotknuté, pretože účelom peňažných príspevkov na kompenzáciu je
poskytnutie kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP fyzickým osobám s ŤZP, avšak za podmienok
upravených Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého v prípade peňažného
príspevku na opatrovanie je tento možné poskytnúť len v prípade, ak fyzická osoba s ŤZP je odkázaná
na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 cit. zákona. Žalovaný poukázal na to, že Dohovor upravuje práva osôb

so zdravotným postihnutím iba všeobecne a konkretizáciu týchto práv obsahujú vnútroštátne predpisy, v
prípade SR je to vo vzťahu k nároku na peňažný príspevok na opatrovanie zák. č. 447/2008 Z.z. Žiadne
konkrétne právo na peňažné plnenie z uvedeného Dohovoru nevyplýva, teda ani právo žalobkyni priznať
peňažný príspevok na opatrovanie. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na zák. č. 461/2003 Z.z., konkrétne na
prílohuč.4kapitoluIV.,vzmyslektorejvprípadechorôbžliazsvnútornýmvylučovanímvýživyapremeny

látok sa uvádza, že dieťa potrebuje osobitnú starostlivosť do 15. roku života, žalovaný uviedol, že podľa
uvedenej prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. postupuje Sociálna poisťovňa v prípadoch, keď posudzuje u
fyzickýchosôbpercentuálnuMPSVZČpodľadruhuzdravotnéhopostihnutiaorgánovasystémov,pričom
žalobkyňa mala zrejme na mysli prílohu č. 2 k zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá sa vzťahuje k ust. § 9 a k § 15
ods. 1 písm. d/ (osobný rozsah dôchodkového poistenia) cit. zákona. Z týchto ustanovení, ani z prílohy

č. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nevyplýva povinnosť správnemu orgánu príslušnému rozhodovať o peňažnom
príspevku na opatrovanie, tento príspevok priznať. Podmienky a postup pri posudzovaní nároku na
peňažnýpríspevokjeupravenýzák.č.447/2008Z.z.,ktorýneobsahuježiadneodkazynapoužitieprílohy
č. 2 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok KS v Trenčíne sp. zn.
28Sa/33/2018 z 31.07.2019, ktorý konštatoval, že metodológia zisťovania odkázanosti fyzickej osoby

na pomoc inej fyzickej osobe pri jednotlivých činnostiach je striktne a podrobne upravená v prílohe
č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa správny orgán nemôže
odchýliť. Žalovaný konštatoval, že si nemohol vybrať, že pri ochorení na cukrovku nebude skúmať také
položky, ako osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie a pod., pretože ide o oblasti a
úkony sebaobsluhy, ktoré správne orgány musia vyhodnocovať vždy a musia postupovať striktne podľa

prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Zároveň musia orgány verejnej správy
prihliadať na vek posudzovaného a to s poukazom na § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., ako aj na § 2
ods. 2 cit. zákona. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, nakoľko mieru odkázanosti maloletého
syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby zisťoval vo všetkých dvanástich oblastiach upravených vprílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. vrátane pravidla ustanoveného v § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. Po
sčítaní dosiahnutých bodov v činnostiach uvedených pod bodmi 1-12 posudkovým lekárom žalovaného
bol maloletý syn žalobkyne zaradený s počtom 110 bodov do I. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na

pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom odkázanosť na nepretržitý
dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1-11 prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. u maloletého
nebola preukázaná. Organizácia komplexnej liečby cukrovky a to podávanie inzulínu, sledovanie hladiny
glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim patria podľa žalovaného do oblasti zdravotnej starostlivosti,
ktorej rozsah je upravený v zák. č. 577/2004 Z.z. Na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a

sociálnej posudkovej činnosti žalovaný dospel k záveru, že u maloletého syna žalobkyne sa nejedná o
taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval odkázanosť na opatrovanie
v zmysle zákonných ustanovení, a preto v Komplexnom posudku žalovaného nebol peňažný príspevok
na opatrovanie navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ŤZP. Žalovaný preto
nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný
poukázal aj na stanovisko posudkovej lekárky žalovaného zo 16.06.2020, v ktorom zotrvala na svojich

záveroch uvedených v Lekárskom posudku z 24.02.2020. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky
podstatné náležitosti, bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, keď sa v rozhodnutí žalovaného
uvádzajú všetky dôkazy, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, ako aj úvahy, ktorými bol vedený
pri hodnotení dôkazov. Žalovaný uzavrel, že subjektívne práva žalobkyne neboli týmto rozhodnutím
porušené a navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania, pretože žalobkyňa v žalobe a žalovaný
v písomnom vyjadrení k žalobe nenavrhli nariadenie pojednávania a správny súd nezistil dôvody pre
nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodnutie verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2
SSP dňa 02.03.2021 vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu v zmysle § 137 ods. 3

SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa
18.02.2021 podľa § 137 ods. 4 SSP.

6. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy

pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2
SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie

žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu
verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom
rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7.Podľa§1ods.1,2zák.č.447/2008Z.z.vzneníúč.do26.03.2020(ďalejlen„zák.č.447/2008Z.z.“)(1)

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej

starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohtozákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na
účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1)
(2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z

dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
(3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
(4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných

schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať
dlhšie ako 12 mesiacov.

9. Podľa § 5 zák. č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú
v oblasti
a) mobility a orientácie,

b) komunikácie,
c) zvýšených výdavkov,
d) sebaobsluhy.

10. Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu

a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
(2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného
orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto

zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy.

12.Podľa§11ods.2,3,4,11zák.č.447/2008Z.z.(2)Lekárskuposudkovúčinnosťvykonávaposudkový
lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje
najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so
špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť
pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym

pracovníkom príslušného orgánu.
(3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu
na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania
fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania
fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť

písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
(4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho
preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový
lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

(11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej
poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým
druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený
v prílohe č. 2.

13. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.
(2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej

poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
(3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie
funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak,
že spôsobujú znevýhodnenie.14. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Sociálna posudková činnosť na účely
tohto zákona je

a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti,
d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa

§ 14 a
e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
(2) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím.
(3) Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu.
(5) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna
posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým
zdravotnýmpostihnutímurčíaajvprostredí,vktoromsafyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutím
obvykle zdržiava.
(6) Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa

najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením.
(7) Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä
hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania
rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo
manželka, rodičia a deti.

(8) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania
vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9)
(9) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v

dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

15. Podľa § 14 ods. 1, 2, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu,

opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 9a)
(2) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na
pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba,
starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z
rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

(4) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10)
Osobitným predpisom sú v tomto prípade ustanovenia § 49 ods. 10 a 12 zák. č. 448/2008 Z.z. v znení
neskorších predpisov a príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.

16. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a
na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na
účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,

g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.17. Podľa § 40 ods. 1, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej

osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
(3) Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka,
rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor,

svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry
alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50)
s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50)
sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

19. Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na

kompenzáciu je komplexný posudok.

20. Podľa § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z.z. v znení úč. do 31.03.2020 (10) Odkázanosť fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č.
3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa

prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
(12) Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa
prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body

dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jehoúradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník

konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a

iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

30. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

31. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

32. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

33. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

34. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

35. Podľa čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru
uznávajú právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť, v závislosti od rozsahu existujúcich

zdrojov podporujú a zabezpečujú oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú
pomoc zodpovedajúcu stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.36.PodľaDeklarácieprávdieťaťabod5.,akjeakýmkoľvekspôsobompostihnutételesne,duševnealebo
sociálne, postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje
jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho zvláštnym potrebám.

37. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebol
žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP (syn žalobkyne). Predmetom
prieskumu je posúdenie, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, a teda či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníčkou konania
a či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, ako aj či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. To znamená, že predmetom prieskumu je posúdenie, či
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. posúdiť, či orgán verejnej správy
splnil povinnosti stanovené zákonom. Spornou otázkou v preskúmavanom prípade bolo, či maloletý
syn žalobkyne je osobou odkázanou na opatrovanie, ktoré posúdenie závisí od určeného stupňa jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (§ 14 ods. 1, 4 zák. č. 447/2008 Z.z., § 49 ods. 10, 12 zák. č.
448/2008 Z.z. a prílohy č. 3 k cit. zák. č. 448/2008 Z.z.).

38. Podľa platnej právnej úpravy (zák. č. 447/2008 Z.z.) možno fyzickej osobe priznať príspevok na
opatrovanie vtedy, ak fyzická osoba s ŤZP (o opatrovanie ktorej sa jedná) je odkázaná na opatrovanie,
a to ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu
(ktorým je zák. č. 448/2008 Z.z.). Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe

s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť, pri realizovaní sociálnych
aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa sa
fyzickej osobe, ktorá poskytuje opatrovanie, priznáva peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný
príspevok na opatrovanie je jedným z kompenzačných prostriedkov vymedzených v § 19 ods. 1 zák.
č. 447/2008 Z.z. a podkladom pre rozhodnutie o tomto peňažnom príspevku je Komplexný posudok (§

55 ods. 6 zák.č .447/2008 Z.z.). V preskúmavanej veci prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z
komplexného posudku č. RA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/22077
/Or z 30.10.2019, podľa ktorého MFP mal. syna žalobkyne bola určená vo výške 50 % podľa prílohy
č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. (položka III.8. b), a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za
fyzickú osobu s ŤZP. V Komplexnom posudku boli vyhodnotené sociálne dôsledky vyplývajúce z ŤZP

maloletého syna žalobkyne v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených
výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. Z Komplexného posudku vyplýva, že v oblasti sebaobsluhy nespĺňa
mal. syn žalobkyne podmienky podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., nakoľko stupeň odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. je I. Z prílohy č. 3 k zák. č.
448/2008Z.z.,nazákladektorejbolavyhodnocovanáodkázanosťsynažalobkynenapomocinejfyzickej

osoby vyplýva, že syn žalobkyne dosiahol 120 bodov, čo zodpovedá I. stupňu odkázanosti. Rozhodnutie
žalovaného vychádza z Komplexného posudku č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/2933/ST zo
dňa 12.03.2020, podľa ktorého MFP mal. syna žalobkyne predstavuje 60 % pre ochorenie zaradené
podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. do skupiny III. ods. 8 písm. c/, a preto sa považuje za
fyzickú osobu s ŤZP. V Komplexnom posudku boli vyhodnotené sociálne dôsledky ŤZP v oblasti mobility

a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy, pričom v
oblasti sebaobsluhy bolo konštatované, že mal. syn žalobkyne nemá obmedzenú schopnosť vykonávať
sebaobslužné úkony a bol mu stanovený I. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom
bodov 110 podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a preto nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 4 zák.
č. 447/2008 Z.z., kompenzácia v tejto oblasti nebola navrhnutá. Z prílohy č. 3 pripojenej k Lekárskemu

posudkuč.UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2020/2933z24.02.2020vyplývazáverečnéhodnotenie110
bodov, a teda mal. syn žalobkyne bol zaradený do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby I. s počtom bodov 110. Z vyššie uvedených skutočností zistených z administratívneho
spisu je zrejmé, že rozsah úkonov, pri ktorom bolo vyhodnotené, že mal. syn žalobkyne potrebuje
pomoc inej fyzickej osoby, je v Komplexnom posudku, zo záverov ktorého vychádzal prvostupňový

orgán verejnej správy, odlišný od rozsahu úkonov uvedených v Komplexnom posudku, zo záverov
ktorého vychádzal žalovaný. Z hodnotenia odkázanosti vykonaného v rámci odvolacieho konania pred
žalovaným nie je možné jednoznačne zistiť, pri ktorých konkrétnych úkonoch bolo určené, že syn
žalobkyne potrebuje pomoc, keďže v Komplexnom posudku sa len všeobecne uvádza, že „pomoc, ktorúmal. M. D. E. C. potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 a 11 prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, keď bolo
započítaných 0 bodov, pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu:

dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky, pravidelné
užívanie liekov, aplikácia podkožných injekcií (napr. inzulín), dodržiavanie diéty, odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby“, pričom vo vyplnenom tlačive: Príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., ktorý je jedným
z podkladov, z ktorých Komplexný posudok vychádza, je v rámci bodu 11. Dodržiavanie liečebného
režimu - úkony dodržiavania liečebného režimu zakrúžkovaný len výsledok „0 bodov = fyzická osoba je

pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby“, avšak pri
jednotlivých úkonoch patriacich pod bod 11 nie je označený resp. zakrúžkovaný žiaden úkon. Navyše,
závery uvedené v rámci Prílohy č. 3 pri hodnotení stupňa odkázanosti nezodpovedajú výsledkom
Sociálneho šetrenia (z 28.01.2020), kde matka uviedla, že dohliada na pitný režim maloletého syna
(bod 1 - stravovanie a pitný režim - úkony stravovania) resp. v prípade výkyvov cukru potrebuje
mal. syn žalobkyne usmernenie matky vo vzťahu k úkonom uvedeným v bode 7 (zmena polohy,

sedenie a státie - úkony zmeny polohy, sedenia a státia) a ďalej, že matka kompletne dohliada
na režim syna (poznámka uvedená k bodu 12. potreba dohľadu - úkony dohľadu pri činnostiach
uvedených v bodoch 1-11). Záver vyplývajúci z Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. v bode 12.
Potreba dohľadu, v ktorom je uvedený počet bodov 10 (t.j. že fyzická osoba nie je odkázaná na
dohľad pri žiadnej z činností) nezodpovedá obsahu Lekárskej správy z Detskej fakultnej nemocnice

Košice z 10.01.2020 (predloženej žalobkyňou v administratívnom konaní), z ktorej vyplýva, že je
nevyhnutné 24-hodinové sledovanie dieťaťa matkou, dodržiavanie odporúčaných diétnych a režimových
opatrení,sledovanieglykémieadiabetickyregulovanejstravy,počítaniesacharidovýchjednotiek,úprava
dávok inzulínu podľa glykémií a pohybových aktivít. Stupeň odkázanosti mal. syna žalobkyne bol
určený posudkovým lekárom žalovaného, ktorý zohľadnil v posudzovaní sebestačnosti pri jednotlivých

úkonoch „dodržiavanie liečebného režimu“ - bod 1, kde síce pri jednotlivých úkonoch tohto bodu nebolo
vyznačené, pri ktorých konkrétnych úkonoch je mal. syn žalobkyne odkázaný na pomoc inej fyzickej
osoby,avšakpriuvedenombode11jekonštatované,žefyzickáosobajepriväčšineúkonovdodržiavania
liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, čomu zodpovedá 0 bodov. Je zrejmé, že
jednotlivé úkony, tak ako sú vymenované v Prílohe č. 3 k zák. č. zák. č. 448/2008 Z.z. v bodoch 1-12

sa formálne bodujú a mal. syn žalobkyne bol pri väčšine úkonov schopný vykonávať tieto úkony sám
(s výnimkou úkonov dodržiavania liečebného režimu - bod 11, bez špecifikácie), a teda pri väčšine
úkonov nebol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Napriek tomu má správny súd za to, že úkony
pod bodom 11, t.j. dodržiavanie liečebného režimu, pri ktorých bolo podľa prílohy č. 3 konštatované,
že maloletý je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej

osoby,t.j.priúkonochdodržiavaniapokynovošetrujúceholekára,rozpoznaniesprávneholieku,správnej
dávky a prípravy lieku, pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí, aplikácia podkožných injekcií (napr.
inzulínu), dodržiavanie diéty, sú významné aj pre konštatovanie schopnosti vykonávať jednotlivé úkony
špecifikované v ďalších bodoch (1-10), pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď mal. syn
žalobkyne je odkázaný na podávanie základného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre neho fatálne

následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie až k záveru o
potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12 (a teda stupňa odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 2 zák.
č. 448/2008 Z.z.). Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný (a ani prvostupňový
orgán verejnej správy) neposúdili skutočný rozsah potrebnej starostlivosti zo strany žalobkyne o mal.
syna, keďže nezohľadnili potrebu permanentného dohľadu nad maloletým, a teda nielen potrebu pomoci

pri dodržiavaní liečebného režimu (a s tým spojeného dohľadu ako dôležitej súčasti liečby), ale aj pri
ostatných činnostiach (ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.). Správny súd poukazuje
najmä na skutočnosť, že pri hypoglykémii alebo hyperglykémii by mal. syn žalobkyne nebol schopný
vykonávať ani iné úkony bez pomoci inej fyzickej osoby (v tomto prípade žalobkyne), pretože by bol
slabý, nevládal by a v takom prípade by bol nesporne odkázaný na pomoc inej osoby.

39. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je rozhodnutím,
a preto nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Jeho vecnú
správnosť však správny súd môže posudzovať v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré bolo na jeho základe vydané. Komplexný posudok je síce záväzným podkladom

rozhodnutia orgánu verejnej správy, uvedená skutočnosť však nezbavuje orgán verejnej správy
povinnosti náležite vyhodnotiť uvedený Komplexný posudok ako dôkaz, resp. nezbavuje orgán verejnej
správy povinnosti náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými v administratívnom konaní
a s povinnosťou tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V preskúmavanom prípade másprávny súd za to, že z Komplexného posudku, z ktorého vychádzal žalovaný, nevyplýva jednoznačný
záver, pri ktorých konkrétnych činnostiach potrebuje syn žalobkyne pomoc inej fyzickej osoby a
rovnako sa nevysporiadal s potrebou nepretržitého dohľadu, ktorý je odporúčaný ošetrujúcou lekárkou

(Ambulancia pediatrickej endokrinológie, diabetológie a porúch LPaV).

40. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odkazuje na ust. § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008
Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej
fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o

domácnosťaleboprirealizovanízákladnýchsociálnychaktivít,ktorévyplývajúzrodičovskejstarostlivosti
poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Neuviedol však, ako sa vysporiadal s úkonmi
žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému synovi na rozdiel (t.j. navyše) od bežnej rodičovskej
starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí maloletý syn žalobkyne, a
ktoré tak, ako tvrdí žalobkyňa, vykonáva v priebehu celého dňa (i noci), nakoľko maloletý vzhľadom
na rozumovú vyspelosť ešte stále nie je spôsobilý dodržiavať liečebný režim súvisiaci s predmetným

ochorením a nezohľadnil ani potrebu dohľadu nad ostatnými bežnými činnosťami, úkonmi vykonávanými
synom žalobkyne v prípade vzniku komplikácií vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia maloletého
syna žalobkyne (strata sebakontroly, následné ohrozenie v stave hypoglykémie, či hyperglykémie).
Záver žalovaného, že po vyhodnotení zdravotného stavu na základe predložených lekárskych nálezov
možno konštatovať, že maloletý syn žalobkyne potrebuje pomoc inej osoby pri sebaobslužných úkonoch

porovnateľne s rovesníkmi a nevyžaduje nepretržitý dohľad, nie je dostatočne odôvodnený, a to napriek
tomu, že podstatná časť argumentácie žalobkyne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu
verejnejsprávysmerovalaprotizáveruprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávy,žezdravotnépostihnutie
synažalobkynenevyžadujedohľadaúkonysebaobsluhyuvedenévpríloheč.3(okremvprvostupňovom
rozhodnutí uvedených úkonov) je schopný si zabezpečiť samostatne primerane veku.

41. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia
ustanovení § 46 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Z cit. ustanovení Správneho poriadku, ktorého
ustanovenia sa vzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008
Z.z. s výnimkami uvedenými v § 53 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie musí byť

v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z § 47 ods. 3 Správneho
poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný (ani
prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie cit. zákonnými ustanoveniami neriadil. Požiadavka
na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať
pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs.
Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný

argument účastníka verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým
spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho
pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať
minimálnym spôsobom, tzn. musí stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou
týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd

SR (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd o.i.
konštatoval, že „jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich
ľubovôľuprirozhodovaníjepovinnosťsúdov,akoajorgánovverejnejsprávysvojerozhodnutiaodôvodniť
v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť

súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajúvadu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledovnú definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú

argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému
adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností
(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem
aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k
myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy

nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému
úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenia nie je dostatočné a v ktorom chýbajú
skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,
ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak,
aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy

pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých
dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych
okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu
nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené
má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového

rozhodnutia orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

42. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení aplikovaného
hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade zák. č. 447/2008 Z.z., konkrétne § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a
4 a § 55 ods. 6) a odkaz na Komplexný posudok, resp. prevzatie textu Komplexného posudku, vrátane

jeho celého odôvodnenia, pričom Komplexný posudok je síce podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutiažalovaného,alejednásalenojedenzdôkazov,ktorýmusíorgánverejnejsprávyvyhodnotiť,
a to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní, bez uvedenia
skutočností,ktorýmisažalovanýorgánverejnejsprávyriadilprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnych
predpisov, a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania

(žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej
správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i NS SR, ktoré opakovane judikujú, že
rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať
jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade

Komplexného posudku), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.

43. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že okrem toho,
že žalovaný neuviedol, ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému
synovi na rozdiel od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení,

ktorými trpí maloletý syn žalobkyne (tak, ako bolo uvedené v bode 40. tohto rozsudku), a zároveň sa
nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že jej maloletý syn si vyžaduje nepretržitý dohľad aj pri ostatných
činnostiach pri úkonoch sebaobsluhy v prípade zmeny jeho zdravotného stavu (hypoglykémia, resp.
hyperglykémia), a to vo vzťahu k potrebe nepretržitého dohľadu pri viacerých činnostiach (bod 12 prílohy
č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z.) a následne vyhodnotenia prípadného stanovenia stupňa odkázanosti VI. v

zmysle § 49 ods. 12 zák. č. 448/2008 Z.z.). Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal s odvolacími námietkami týkajúcimi sa porušenia, resp. nezohľadnenia jednotlivých
žalobkyňou namietaných článkov ústavy a medzinárodných zmlúv (Dohovor o právach dieťaťa), t.j.
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutianeobsahujenáležitostivzmysle§47ods.3Správnehoporiadku.

44. Rozhodnutie žalovaného je v zásade založené na určenom stupni odkázanosti maloletého na pomoc
inej fyzickej osoby v rámci posudzovanie jeho zdravotného stavu, keď bol určený stupeň odkázanosti
I. s počtom bodov 110 podľa prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., z čoho bol vyvodený záver o tom, že
nespĺňa podmienku odkázanosti, ktorú predpokladá § 40 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. k tomu, aby mohol
byť osobe, ktorá opatruje takúto osobu, poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie. Žalobkyňa

v žalobe namietala nesprávny postup pri posudzovaní odkázanosti maloletého syna. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného (ktorý prevzal text Komplexného posudku) vyplýva záver, že „cukrovka I.
typu sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom detskom veku. Liečba
inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanieinzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti, keď
bolo započítaných 0 bodov, pretože fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu
(dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky, pravidelné

užívanie liekov, aplikácia podkožných injekcií - napr. inzulín, dodržiavanie diéty) odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby.“ V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že pomoc, ktorú mal. syn žalobkyne pri konkrétnych činnostiach
uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. potrebuje, bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1. uvedenej prílohy, nemá oporu v administratívnom spise, keďže

z vyplneného formulára Prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. (ktorá tvorí prílohu Lekárskeho posudku a
Komplexného posudku vyhotoveného žalovaným) je zrejmé, že v bode 1. Stravovanie a pitný režim -
úkony stravovania nie je označený (zakrúžkovaný) žiadny z tam uvedených úkonov a v bode 1. bolo
priradených 10 bodov (kedy je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony stravovania samostatne).
Z uvedeného je teda zrejmé, že v skutočnosti žalovaný na účely posúdenia odkázanosti na opatrovanie
zohľadnil organizáciu komplexnej liečby mal. syna žalobkyne len v bode 11 prílohy č. 3 zák. č. 448/2008

Z.z. - Dodržiavanie liečebného režimu (aj keď tak, ako bolo uvedené v bode 38. tohto rozsudku, v
prílohe č. 3 neboli vyznačené jednotlivo žiadne úkony obsiahnuté v uvedenom bode 11). Žalobkyňa v
žalobe tvrdila, že maloletý je odkázaný na dohľad aj pri bežných aktivitách, pri ktorých tento dohľad u
zdravých detí v jeho veku nie je nutný a je potrebné mu poskytovať celodennú zvýšenú opateru, a to
aj vzhľadom na neustálu hrozbu výkyvov hladiny cukru v krvi a z toho vyplývajúcich život ohrozujúcich

hypoglykemických a hyperglykemických stavov. Správny súd k uvedenému uvádza, že za situácie, že
osoba s ŤZP je plne odkázaná na pomoc inej osoby pri liečebnom režime (ako je to v prípade syna
žalobkyne), je potrebné zohľadniť aj to, akej choroby sa konkrétny liečebný režim týka a aké následky
môže mať jeho nezvládnutie. Pokiaľ ide o úkony pri dodržiavaní liečebného režimu predstavujúce pomoc
osobe ťažko zdravotne postihnutej, na ktorú je absolútne odkázaná (vo všetkých činnostiach, resp.

úkonoch uvedených v bode 11 prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.), napr. vzhľadom na rozumovú
vyspelosť, nízky vek, pričom následky nedodržanie liečebného režimu môžu mať až fatálne následky,
je potrebné dospieť k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12 prílohy č. 3, a teda k
stupňu odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 12 zák. č. 448/2008 Z.z. (napr. Rozsudok NS SR sp. zn.
10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018).

45. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy) boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánu verejnej
správy na to, aby mohla byť vec riadne právne posúdená a súčasne sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, ktoré skutočnosti sú dôvodom pre zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a §

191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd k námietke žalobkyne, že napadnutým rozhodnutím i rozhodnutím
prvostupňového orgánu verejnej správy boli porušené práva žalobkyne i jej syna garantované Ústavou
SR i Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, resp. Dohovorom o právach dieťaťa,
uvádza, že orgány verejnej správy majú pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o
nároku na príspevok na opatrovanie zobrať do úvahy Dohovor o právach dieťaťa a vykladať ustanovenia

vnútroštátneho zákona v súlade s týmto Dohovorom. Vnútroštátny orgán aplikácie práva sa vždy musí
usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (výklad v súlade s komunitárnym právom).
Za určitých okolností slovenské orgány aplikujúce právo musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu,
ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie
úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu

zákonodarcu (napr. Rozsudok NS SR č.k. 10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018). Orgány verejnej správy sú
pri rozhodovaní okrem ustanovení vnútroštátneho predpisu (zák. č. 447/2008 Z.z.) povinné použiť
správnu úvahu v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a Deklaráciou o právach dieťaťa (bod 5) a
to v prospech maloletého za účelom zabezpečenia mu poskytnutia danej potrebnej opatery, výchovy,
ako aj starostlivosti, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav, resp. ktorá je adekvátna jeho zdravotnému

stavu. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a teda v preskúmavanom prípade je potrebné
zohľadniť zdravotný stav mal. syna žalobkyne, jeho vek a posúdiť, či má žalobkyňa nárok na príspevok
na opatrovanie v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. V prípade mal. syna žalobkyne sa jedná o
dieťa na spodnej hranici veku, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie, pričom maloletý
ešte nevie analyzovať napríklad nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo

inzulínu, nevie aký počet sacharidov má prijímať pri nameranej glykémii, nie je schopný poskytnúť si
adekvátnu pomoc pri stave hypoglykémie resp. hyperglykémie, pričom je nesporné, že je v záujme
maloletého dieťaťa (syna žalobkyne), aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, pretože to vyžaduje jeho
zdravotný stav. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj z podkladovnapadnutých rozhodnutí je zrejmé, že mal. syn žalobkyne vzhľadom na svoj vek sa nedokáže o seba
postarať pokiaľ sa týka zabezpečovania úkonov liečebného režimu pri jemu diagnostikovanej chorobe.
Pri posudzovaní odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby (žalobkyne) bolo

zohľadnené,žepotrebujeúplnúpomocpridodržiavaníliečebnéhorežimuabolomupriradených0bodov
v bode 11 prílohy č. k zák. č. 448/2008 Z.z., avšak podľa názoru správneho súdu poukaz žalovaného na
správnosť postupu s odôvodnením, že takýto postup bol v súlade so striktnými pravidlami nastavenými
metodikou pri posudzovaní odkázanosti, vyznieva nepresvedčivo vzhľadom na záver, k akému žalovaný
(i prvostupňový orgán verejnej správy) dospeli, vychádzajúc z príliš formalistického výkladu ustanovení

zák. č. 477/2008 Z.z., pri ktorom neboli zohľadnené čl. 40 a 41 Ústavy SR garantujúce právo na
ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc štátu. Formalistický postup v konaní
a striktné dodržiavanie sa citovaných zákonných ustanovení bez použitia správnej úvahy v súlade s
Dohovorom o právach dieťaťa (výklad ustanovení vnútroštátneho predpisu v súlade s Dohovorom v
prospechmaloletéhozaúčelomposkytnutiamuopatery,ktorúvyžadujejehozdravotnýstav)jevzhľadom
na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho

právneho štátu a takáto formalistická aplikácia zákona je nespravodlivá a súčasne je v príkrom rozpore
so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou orgánov verejnej správy je
prihliadnuť nielen k striktnému pokynu uvedenému v texte právnej normy, ale tiež k zmyslu a účelu
aplikovaného hmotnoprávneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava, ktorá
vyššie uvedené aspekty pri posudzovaní odkázanosti maloletého dieťaťa na pomoc inej fyzickej osoby

nezohľadňuje, poskytuje menej práv ako Dohovor o právach dieťaťa, a preto tak žalovaný, ako aj
prvostupňový orgán verejnej správy, majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR vychádzať aj z Dohovoru
o právach dieťaťa.

46. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný nezohľadnil zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v prílohe č. 4 (správne malo byť uvedené v prílohe
č. 2) v kapitole IV. Choroby žliaz z vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok je uvedené,
že „zdravotný stav spojený s ochorením diabetes mellitus vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany
rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu
inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení,

prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií a
táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa“, správne žalovaný vo
vyjadrení k žalobe poukázal na to, že právne vzťahy ohľadne príspevkov na kompenzáciu ŤZP upravuje
zák. č. 447/2008 Z.z., a nie zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zo žiadneho ustanovenia zák.
č. 447/2008 Z.z. nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti o príspevok na

opatrovanie aplikovať zák. č. 461/2003 Z.z. resp. jeho prílohu č. 2. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP odkazuje na použitie zák. č. 448/2008 Z.z., podľa prílohy ktorého sa
vykonáva posudzovanie odkázanosti (príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.), resp. odkazuje na aplikáciu
ust. § 49 ods. 10 a 12 zák. č. 448/2008 Z.z.

47. Rovnako nedôvodná je i námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej
správy, nezohľadnili skutočnosť, že žalobkyňa sa stará o viac detí a zároveň manžel pracuje v zahraničí
a nie je jej denne k dispozícii, aby jej pomáhal. Správny súd zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza,
že sociálna posudková činnosť upravená v ust. § 13 zák. č. 447/2008 Z.z. sa vykonáva vo vzťahu k
posudzovanej fyzickej osobe s ŤZP a navrhovanými kompenzáciami sa kompenzujú sociálne dôsledky

ŤZP posudzovaného, a teda nie fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a preto
skutočnosť, že sa žalobkyňa stará o viac detí a zároveň jej manžel pracuje v zahraničí a nemôže jej
poskytnúťpotrebnúpomocpristarostlivostiorodinu,niejemožnézohľadniťpriposudzovaníodkázanosti
mal. syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.
d/ a e/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úlohou orgánov

verejnej správy v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť rozsah odkázanosti mal. syna žalobkyne na
pomoc inej fyzickej osoby tak, aby bolo možné jednoznačne zistiť, pri ktorých úkonoch bola uznaná
odkázanosťmaloletejfyzickejosoby(synažalobkyne)napomocinejfyzickejosoby,vrátanezohľadnenia
úkonov žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k maloletému synovi naviac/navyše od bežnej rodičovskejstarostlivosti u dieťaťa rovnakého veku (avšak bez ochorení, ktorými trpí mal. syn žalobkyne), opätovne
vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo
náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.

49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v
konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).