Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220205379
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220205379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky B. Y., rod. I. nar.
X.XX.XXXX bývajúcej na M. ul. č. XX/A v C. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Topolčaniovou
so sídlom Advokátskej kancelárie na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky Ing.
Arch. M. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na M. ul. č. XX/A v C. zastúpenému advokátkou Mgr. Tatianou
Frištikovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach v konaní o rozvod
manželstva o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.11.2020
č.k. 17Pc/6/2020 - 104 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
23.8.2012, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sečovce, vo zväzku č. XX, ročník XXXX, str.
XXX pod poradovým č. XX. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo
na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za

to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
o existencii dôvodov na rozvod manželstva, ktoré preukázané neboli, pričom nevykonal navrhnuté
dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Má za to, že len odsťahovanie
navrhovateľky za deťmi do Prahy z dôvodu, že ťažko znášala odlúčenie a jej ovplyvňovanie deťmi
pri svojich nelogických rozhodnutiach, nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Uviedol, že nič
nenasvedčovalo tomu, že navrhovateľka odíde z domu, stalo sa tak doslova „z hodiny na hodinu“ bez
vysvetlenia, a bez toho, aby sa mu o tom predtým zmienila za situácie, keď ešte predtým zvažovali

kúpu auta a chaty. Poprel, aby dôvodom problémov v manželstve bol jeho postoj k deťom navrhovateľky
z predchádzajúceho manželstva a popísal svoju snahu o pomoc deťom. Jediným problémom, ktorý
vnímal bola zmena postoja navrhovateľky k nakladaniu so spoločným majetkom, najmä domom a zjavné
uprednostnenie rozdelenia majetku vo vlastný prospech na úkor jeho a jeho detí. Rozpor však bol
riešiteľný a nemal tak závažný dopad na vzájomné vzťahy medzi manželmi, aby odôvodňoval odchod
navrhovateľky, či podanie návrhu na rozvod. Jeho vyriešeniu bráni absencia osobnej komunikácie. Po
celý čas prejavoval snahu o obnovenie manželského spolužitia a vyriešenie vzniknutých problémov

ohľadom spoločného majetku, čo však s ohľadom na odmietavý postoj navrhovateľky ku vzájomnej
komunikácii, nebolo možné. Z uvedených dôvodov navrhol vyhľadanie odbornej pomoci a poradenstva
prostredníctvom mediátora. Navrhovateľka nepreukázala, že by dôvodom rozpadu manželstva bola
jeho direktívna a arogantná povaha, ani jeho údajný negatívny postoj k deťom navrhovateľky z jejpredchádzajúceho manželstva. Navyše, i samotná navrhovateľka priznala, že minimálne 8 rokov
pred uzavretím manželstva a 3 roky po ňom viedli usporiadaný a harmonický život, preto je ťažko
uveriteľné, aby sa odrazu jeho povaha a chovanie zmenili natoľko, aby to narúšalo dovtedy harmonické

spolužitie, či dokonca spôsobilo navrhovateľke psychické problémy. Vzhľadom na značnú vzdialenosť
medzi bydliskom manželov a detí navrhovateľky objektívne ani nemohli vzťahy medzi ním a deťmi
navrhovateľky zasahovať tak intenzívne a negatívne do bežného spolužitia manželov, ako to tvrdí
navrhovateľka. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že z
jehoemailovejkomunikáciezodňa23.10.2020a16.11.2020mávyplývať,žepripúšťarozvod,pretožesa

prednostne týkala predaja domu a jej cieľom bolo hlavne podnietiť navrhovateľku k priamej komunikácii
v snahe zachrániť manželstvo. Súd jeho konverzáciu vytrhol z kontextu, pričom rovnakú starostlivosť
nevenoval jeho mailom z 6.10.2020, či 11.10.2020, kde prejavoval snahu o zachovanie manželstva.
Za tejto situácie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné doplniť dokazovanie o výsluch svedkov I. M. a
Ing. B. A., ktorí boli ich blízkymi rodinnými známymi a dobre poznali okolnosti ich spolužitia, čomu
však súd prvej inštancie nevyhovel, napriek tomu, že práve ich výsluch mohol viesť k preukázaniu,

že odchod navrhovateľky nebol spôsobený rozvrátenými vzťahmi a nebol jej vlastným rozhodnutím.
Toto riadne zistenie skutkového stavu mohlo viesť k prehodnoteniu postoja navrhovateľky k vyhľadaniu
odbornej pomoci s cieľom zachovania manželstva. Dodal, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti do vyhlásenia rozsudku uplynulo len 5 mesiacov, pričom odvtedy nemal možnosť osobne
s ňou komunikovať a mal zároveň výrazne sťaženú možnosť vycestovať s ohľadom na pandemickú

situáciu. Má za to, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil zásadu rovnosti účastníkov,
ako aj kontradiktórnosti pochybením pri predvolaní na pojednávanie konanom dňa 30.11.2020, pretože
obsahovalo nesprávny údaj o začiatku pojednávania. Pojednávanie sa začalo o 11.00 hod., kým v jeho
predvolaní bol uvedený termín na 11.30 hod., kedy sa aj dostavil. Rovnako nesprávny čas bol oznámený
aj jeho právnej zástupkyni na pojednávaní. Z toho dôvodu sa dostali do pojednávacej miestnosti až o

11.45hod.,kedyužprebiehalvýsluchnavrhovateľkyachýlilsakukoncu.Ajkeďbolstručneoboznámený
s doterajším priebehom pojednávania a výsluchom navrhovateľky, nemohlo to rovnocenne nahradiť
priamu účasť počas výsluchu a možnosť bezprostredne si vypočuť jej výpoveď a reagovať na ňu.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý

rozsudok ako vecne správny. Vyjadrila názor, že všetky argumenty uvedené v odvolaní sú
vyfabulovanými konšpiráciami, v snahe čo najviac oddialiť konečné rozhodnutie v merite veci. Manžel
od samého začiatku dával najavo svoj postoj k celej veci a zároveň sa ju snažil manipulovať a
vydierať v písomnej komunikácii, kde uvádzal, že na rozvod pristúpi len vtedy, ak pristúpi na jeho
návrh majetkového vyporiadania. Je zrejmé, že postoj manžela k ukončeniu manželstva bol viazaný a

podmienený splnením jeho majetkových nárokov a nie tým, že mu súd odňal možnosť konať, prípadne,
že nevykonal dôkazy a nemal dostatočne preukázané príčiny rozvratu manželstva. Celé súdne konanie
prebehlo podľa jej názoru v regulérnych procesných podmienkach, bol to práve manžel, ktorý od samého
začiatku konanie bojkotoval, účelovo a tendenčne sa nezúčastňoval pojednávaní bez preukázateľného
dôvodu. Jeho ľahkovážny postoj voči súdu je možné vyhodnotiť z dôkazných listín, ktoré sú súčasťou

spisu, konkrétne jeho emailovú komunikáciu, v ktorej jasne, s dávkou irónie, uvádza, že sa nebude
zúčastňovať pojednávaní a takto bude predlžovať konanie kým nepristúpi na jeho majetkové požiadavky
spojené so zánikom manželstva. Vo veci boli nariadené 3 súdne pojednávania, pričom manžel sa
zúčastnil len 1 aj to z dôvodu hrozby uloženia poriadkovej pokuty. Takže jeho odvolacia námietka, že mu
bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces, je neopodstatnená. Od začiatku konania mal možnosť

navrhovaťsvedkov,predkladaťdôkazyabolnavyšezastúpenýajadvokátom,ktoréhoodbornévzdelanie
predurčuje, aby klienta poúčal o procesných právach, ale aj o povinnostiach. Počas konania žiadnym
spôsobom nemenila návrh, bol s ním oboznámený od začiatku konania a od 1.6.2020 mal možnosť
riešiť dôkaznú situáciu. Neurobil tak len preto, že takýmito dôkazmi nedisponuje. Súd prvej inštancie
dostatočne vážne a precízne skúmal príčiny rozvratu ich manželstva, ktoré podľa jej názoru plne

odzrkadľujú a potvrdzujú hlboký, trvalý a intenzívny rozvrat manželstva. V tejto súvislosti považovala za
nevyhnutnéuviesť,žesúobajadospelíazrelíľudia,ktorívediakvalifikovaneapresnevyjadriťsvojnázor,
pocity a predstavu o svojej budúcnosti. Svedkovia, ktorých navrhol manžel vypočuť, nie sú blízkymi
osobami, ani priateľmi, a teda nevedia hodnoverne a pravdivo uviesť žiadne okolnosti o ich súkromnom
živote. Nestretla sa s nimi niekoľko rokov osobne, preto ich výsluch nie je schopný ozrejmiť žiadnu

relevantnú skutočnosť. Dodala, že žiaden svedok, pokiaľ nie je aktívny člen domácnosti účastníkov
konania, nie je kompetentný hodnotiť a posudzovať intenzitu rozvratu ich manželstva. Považuje za
potrebné uviesť, že aj ona navrhovala výsluch svedkov, ktorý súd ako nadbytočný zamietol. Má rovnaký
stupeň vzdelania ako manžel, preto je schopná vyhodnotiť svoj postoj k osobnému životu a prehodnotiťsvoj záujem a zotrvanie v manželstve bez toho, aby ju akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali jej deti,
či ktokoľvek iný. Manžel sa všemožne bráni rozvodu manželstva len preto, že je pre neho urážkou a
ponížením, že ho opustila už 4 manželka. Medzi ďalšie zavádzajúce argumenty patrí to, že si plánovali

kúpiť chatu. Upresnila, že si nebude predsa kupovať nehnuteľnosť s niekým, s kým nechce žiť. Manžel
je človek so sklonom ku manipulácii, pričom tieto črty pretavoval do spoločného života a podriaďovala
sa im celý čas s cieľom zabezpečenia pokojného rodinného života. Zdôraznila, že nie je ochotná žiť v
manželstve a jeho obnova neprichádza do úvahy. Z manžela má strach a cíti ku nemu neprekonateľný a
hlboký odpor obzvlášť po jeho opakovaných lživých a vyfabulovaných tvrdeniach v snahe celú situáciu

predlžovať. O tom dostatočne svedčí jej doslova útek zo spoločnej domácnosti. Jej zámer dostatočne
deklaruje fakt, že žije v Čechách od mája 2020 a na Slovensko sa neplánuje vrátiť. Jej život konečne
naberá na pokoji a harmónii. Na preukázanie špekulatívneho správania manžela predložila emailovú
korešpondenciu z 11.1.2021, z ktorej je zrejmé ako jej manžel oznamuje, že sa rozhodol podať odvolanie
proti rozsudku, aj keď podľa neho nemá žiaden význam, ale aspoň natiahne čas. Tvrdenia manžela o
záchrane manželstva sú alibistické, nakoľko svoj súhlas s rozvodom niekoľkokrát podmienil jej súhlasom

s jeho návrhom na finančné vyporiadanie po rozvode. Poprela, aby jej právna zástupkyňa disponovala
správnym časom predvolania, keďže tento bol stanovený na druhom pojednávaní na 11.30 hod.. Tento
termín si jej právna zástupkyňa overila na webovom portáli www.justice.sk , kde
zistila, že je stanovený na 11.00 hod.. Aj napriek technickej chybe pri predvolávaní, aj právna zástupkyňa
manžela si mohla rovnakým spôsobom overiť skutočný začiatok pojednávania, prípadne si ho mohla

overiť aj nazretím do elektronického súdneho spisu. Po ukončení jej výpovede súd oboznámil manžela
s celou jej výpoveďou, a bol mu poskytnutý priestor vyjadriť sa k jej obsahu, prípadne klásť otázky,
reagovať na prednesy. Toto právo aj plnohodnotne využil, pričom už odmietol odpovedať na otázky jej
právnej zástupkyne.

4. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“),
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, v odôvodnení sa vysporiadal s

podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania

nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky
ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré
sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plneniepovinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj
pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo
ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je

výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z § 23 Zákona o
rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok
prerozvodmanželstva,t.j.čimanželstvomôžeplniťsvojspoločenskýúčel.Priskúmanívážnostirozvratu
manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah
medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť

na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny
nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo
rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má

byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva.
Z výpovede účastníkov konania, najmä z postoja navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že majú medzi
sebou problémy, ktoré sa im ani v odvolacom konaní nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela navrhovateľky
o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať
vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná

snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva
účastníkov konania vyplýva zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia od mája 2020, navrhovateľka
sa odsťahovala do inej republiky za svojimi deťmi a odmieta s manželom komunikovať. Ani odvolací
súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie o manželom navrhovaný výsluch svedkov, pretože
ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže

ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s navrhovateľkou mohlo v budúcnosti plniť
svoj účel, ako sa on domnieva. Svedkovia, ktorých manžel navrhoval vypočuť nielenže neboli súčasťou
domácnosti účastníkov konania, ale nestretli sa s navrhovateľkou niekoľko rokov, preto nie sú schopní
relevantne vypovedať o aktuálnych príčinách a hĺbke rozvratu medzi manželmi. V predmetnom prípade
nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie

vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva,
ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie
manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu
ich vzťahov). Manžel navrhovateľky počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý
by aspoň nepriamo preukazoval opak. Skutočný postoj manžela navrhovateľky k trvaniu manželstva je

zrejmý aj z jeho mailovej komunikácie, v ktorej si ako podmienku súhlasu s rozvodom kládol jednak to, že
navrhovateľka bude komunikovať a tiež majetkové vyporiadanie po rozvode podľa jeho návrhu (č.l. 85 a
86 spisu). Pokiaľ v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil aj tú časť emailov, v ktorej sa snažil o záchranu
manželstva, odvolací súd poukazuje na to, že z ich obsahu je zrejmé len to, že sa vrátil do obľúbených
spoločných miest, ako musel vynaložiť všetky sily, aby to zvládol, resp. že to nevydržal, a že sa všade

hanbil vojsť, lebo sa ho pýtajú, kde je navrhovateľka. Odvolací súd sa snažil nájsť v týchto mailoch časť, v
ktorej sa mal manžel snažiť o záchranu manželstva, túto však okrem opisov toho, ako sa subjektívne cíti
a kde bol, neidentifikoval. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií
predpokladaných zákonom o rodine a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky nie je žiadna
nádej v jeho obnovu.

10. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutiasúdu,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutiapostačujenazáver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo
na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto
základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právnezávery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel
zmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Osvojvôliprivýkladealeboaplikáciizákonnéhopredpisu
súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

11. Opodstatnenou nie je ani odvolacia námietka manžela navrhovateľky, že mu bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom. Ako je to zrejmé z obsahu spisu, manžel navrhovateľky bol
síce skutočne predvolaný na pojednávanie dňa 30.11.2020 na 11.30 hod., miesto 11.00 hod., avšak

tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, pretože tento
nesprávny procesný postup súdu nedosiahol takú intenzitu, v dôsledku ktorej by sa celé konanie javilo
ako nespravodlivé. Každé pochybenie súdu musí byť vyhodnotené v kontexte celého konania. Z obsahu
spisu je zrejmé, že aj keď sa manžel navrhovateľky dostavil na pojednávanie neskôr, súd ho podrobne
oboznámil s výpoveďou navrhovateľky, ktorá bola v konečnom dôsledku len ústnym potvrdením jej
písomných vyjadrení, o ktorých mal manžel vedomosť a aj ku nim zaujal stanovisko. Okrem toho, súd

na pojednávaní poskytol manželovi navrhovateľky priestor pre využitie jeho procesných práv, ktorý aj
reálne využil kladením otázok navrhovateľke. Naviac, výsluch účastníka konania prebieha tak, že súd ho
vyzve, aby súvisle, bez prerušení, opísal všetko čo vie o tvrdených skutkových zisteniach, a až následne
strana odpovedá so súhlasom súdu na otázky ostatných účastníkov konania. Manžel navrhovateľky,
ani v prípade ak by v pojednávacej miestnosti sedel od 11.00 hod., dostal by možnosť na využitie

svojich procesných práv rovnako, t.j. až po súvislej výpovedi navrhovateľky, ktorá ešte v čase keď
vstúpil do pojednávacej miestnosti trvala (č.l. 97 spisu). Z uvedeného aspektu teda nie je možné dospieť
k záveru, že by postupom súdu bola manželovi navrhovateľky odňatá možnosť konať na súde, teda
že by jeho procesné práva boli nejakým spôsobom porušené. Rovnako nebolo porušené ani právo
na rovnosť účastníkov v konaní, pretože aj navrhovateľka bola predvolaná na 11.30 hod., avšak jej

právna zástupkyňa si kontrolou na príslušnej stránke zistila, že termín sa uskutoční o 11.00 hod. a podľa
toho sa aj s navrhovateľkou dostavila. Stránka www.justice.sk je pritom verejne
dostupná, t.j. manžel navrhovateľky, ako aj jeho právna zástupkyňa mali rovnaké možnosti skontrolovať
si začiatok pojednávania ako druhá strana. Napokon o tom, aký postoj mal manžel navrhovateľky k
využívaniu svojich práv svedčí aj jeho vyjadrenie na č.l. 69, kde uvádzal, že sa blíži termín pojednávania

10.10.2020 a on už 6.9.2020 vedel, že tam nepôjde „71 ročný na rozvode asi dakomu hrabe“. Okrem
toho, v maily z 23.10.2020 písal, že: „Ručím Ti, že ani v novembri nič nebude, môžeš sa pochváliť“.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho

odôvodnením.

13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.