Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120208574
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120208574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa,

a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: O. F., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom V., o zaplatenie 366,89 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/60/2020-32 zo dňa 24.
11. 2020, v plnom rozsahu.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 366,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 366,89 Eur od 02. 09. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 11. 11. 2020 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 366,89 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 366,89 Eur od 02. 09. 2018 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa
15. 12. 2017 - životné poistenie G. Y., na základe ktorej bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný
platiť bežné poistné v sume 67,70 Eur, pričom poistným obdobím bol jeden mesiac. Začiatok poistenia
bol stanovený od 19. 12. 2017 na dobu 33 rokov. Žalovaný uhradil tri poistné obdobia (od 19. 12.
2017 do 18. 03. 2018) s tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie už neuhradil. V zmysle § 801
ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo poistenie v dôsledku nezaplatenia poistného za následné

poistné obdobie na základe zaslanej výzvy na zaplatenie poistného. V zmysle všeobecných poistných
podmienok, ktorými sa uzavreté poistenie riadi, ak bola písomnosť vrátená z dôvodu uloženia na pošte a
adresát si ju v príslušnej lehote nevyzdvihol, považuje sa za doručenú dňom jej vrátenia poisťovateľovi.
Napriek tomu, že výzva bola vrátená žalobcovi, považuje sa za doručenú dňom 01. 08. 2018. Poistenie
zaniklo uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy, a to dňa 01. 09. 2018. Žalobca má tak
právo na poistné za obdobie do zániku poistenia, t. j. od 19. 03. 2018 do 01. 09. 2018 vo výške 366,89
Eur. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania v zákonnej výške, a to od prvého dňa nasledujúceho po

dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 02. 09. 2018 do zaplatenia.

3.Podľa§265ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),akjemožnévo
veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemápochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez
vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému
uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy

konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

4. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd

platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.

6. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12Csp/60/2020-32 zo dňa 24. 11. 2020,
ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku
platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

7. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 CSP. K žalobe
sa nevyjadril.

8. Podľa § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP.
Rozsudokbolverejnevyhlásenývzmysle§219ods.3CSP.Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými so
žalobou, najmä poistnou zmluvou, fotokópiou nedoručenej zásielky, inkasným účtom poistnej zmluvy za

obdobie od 19. 12. 2017 do 01. 10. 2020, výzvou zo dňa 01. 10. 2020, poistnými podmienkami, ako aj
ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným ako poistníkom bola uzavretá dňa 15. 12. 2017 poistná
zmluva G. Y. č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie so začiatkom poistenia ku dňu 19. 12.

2017, s poistnou dobou 33 rokov a mesačným poistným v sume 67,70 Eur. Žalovaný si svoje zmluvné
povinnosti neplnil a dohodnuté poistné riadne neplatil. Ku dňu 01. 09. 2018 žalovaný nezaplatil poistné
vo výške 366,89 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu poistného za následné poistné obdobie, dňa
01. 08. 2018 sa zásielka vrátila žalobcovi späť s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

13. Zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy
spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré
upravuje Občiansky zákonník.

14. Podľa § 788 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom
poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.16. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

17. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ
je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola

výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch
mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

18. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku
poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na
ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúceho obdobie.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom lebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.

87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) odo dňa 02. 09.
2018 bola vo výške 0,00 %.

28. Zhodnotiac výsledky dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná plne dôvodne. Medzi
stranami sporu bola dňa 15. 12. 2017 uzavretá poistná zmluva, ktorá je svojím charakterom zmluvou
spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky.
Žalovaný ako poistník si svoje zmluvné povinnosti neplnil a poistné zo zmluvy žalobcovi ako poistiteľovi
vo výške 67,70 Eur neplatil. Nezaplatením poistného v priebehu poistenia aj napriek výzve na zaplatenie

dlžného poistného poistenie žalovaného u žalobcu zaniklo ku dňu 01. 09. 2018. Pretože žalobca má
právo na poistné za dobu do zániku poistenia, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu
366,89 Eur, ktorej výška v konaní nebola sporná.

29. Pretože žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania, v

dôsledku čoho si žalobca v konaní dôvodne uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania v zákonnej
výške 5,00 % ročne zo žalovanej istiny od 02. 09. 2018 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po
zániku poistnej zmluvy zo zákona, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ním v
konaní uplatnené úroky z omeškania.

30. Súd teda žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a žalobcovi priznal i príslušný úrok z omeškania,

ktorý bol uplatnený v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku.

31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo

skutočnosti, že žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd potom plne úspešnému žalobcovi priznal vo
výroku III. rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.