Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202653
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1016202653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov

senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):
SOITRON, s.r.o., so sídlom Plynárenská 5, Bratislava, IČO: 35 955 678, zastúpeného JUDr. Zuzanou
Kubalovou, advokátkou so sídlom Obchodná 40, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 104005123/2016 z 29. septembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/292/2016-151 zo 7. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

1S/292/2016-151 zo 7. marca 2019 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 1S/292/2016-151 zo 07.03.2019
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104005123/2016 z 29.09.2016
a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 104005123/2016 z 29.09.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)
potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Bratislava č.
103430061/2016/9104408/GahN z 30.06.2016, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku
určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 153 617,80 €, keď znížil
žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 210 976,54 € na sumu 57 358,74 €.
Správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods.2 zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), keď na základe kontrolných zistení
dospel k záveru, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre č. 20130004 od dodávateľa B-SKERP,
s.r.o. sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná.

3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podstatnou v preskumávanom prípade je skutočnosť,
že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal, že nadobudol predmet plnenia, a že rumunskému
odberateľovi doručil tovar a služby, ktoré mu mal poskytnúť v zmysle rámcovej zmluvy.

4. Podľa krajského súdu samotné zistenie, že konateľ dodávateľa, ktorý mal predmet zmluvy dodať a
ktorý jediný konal za spoločnosť B-SKERP, s.r.o. odmietol vypovedať z dôvodu záväzku mlčanlivosti,
jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok. Žalobca, ktorého zaťažujedôkazné bremeno, preto mal preukázať napr. komunikáciu s dodávateľom, dôkazy o tom, ako sa
skontaktoval s dodávateľskou spoločnosťou, aké informácie získal o spoločnosti B-SKERP, s.r.o. ako
vhodnom dodávateľovi, s kým na strane dodávateľa sa na predmete, rozsahu, či charaktere služieb

dohodol, akým spôsobom dohodol kúpnu cenu, aké podklady mu k plneniu predmetu zmluvy poskytol
a pod. Ide o skutočnosti, ktoré by za obvyklých okolností v obchodnom styku sa od žalobcu legitímne
očakávali, že ich bude vedieť preukázať.

5.Žalobcavšakdôkaznébremenovdaňovomkonaníneuniesolažiadnymiďalšímidôkazmi(svýnimkou

rámcovej zmluvy, cenovej ponuky, faktúry a preberacieho protokolu s podpisom konateľa dodávateľa)
nepreukázal, že deklarované zdaniteľné plnenie reálne prijal od spoločnosti B-SKERP, s.r.o.

6. Krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že daňové orgány preniesli dôkazné bremeno výlučne
na žalobcu a neuznanie odpočítania dane z dodania služieb od spoločnosti B-SKERP, s.r.o. opreli o
skutočnosti viažuce sa k tejto spoločnosti, na ktoré žalobca nemal dosah. K záveru, že k dodaniu

služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovanej faktúre, dospeli orgány finančnej správy aj
na základe dôkazov vykonaných správcom dane, najmä výsluchom svedkov p. H. a p. G.. Zmluvnému
vzťahu žalobcu s dodávateľom B-SKERP, s.r.o. okrem formálnych dokladov a podpisov štatutárnych
zástupcov zmluvných strán chýba akákoľvek reálnosť a dôkazy o materiálnom plnení zmluvných
povinností, s výnimkou 1 ks zapečatenej obálky s aktivačnými kódmi a dodacím listom, ktorej obsah

nikto zo zúčastnených osôb (p. H., p. G.) neverifikoval. Rovnako žalobca počas kontroly a vyrubovacieho
konaniažiadnymspôsobomnepreukázalnaplneniezmluvnéhovzťahumedzinímaodberateľomZentiva
Solution S.R.L. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku
na odpočítanie dane, i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované.

7. Z dôvodu, že v daňovom konaní nebolo preukázané skutočné prijatie deklarovaných služieb od
dodávateľa uvedeného na faktúre, neprichádzalo podľa krajského súdu do úvahy vedenie dokazovania
na preukázanie, že žalobca vedel, alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení
spojenom s daňovým únikom. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Súdneho dvora, táto judikatúra
sa podľa krajského súdu týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené preverované transakcie daňového

subjektu dostanú do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vznikla daňová strata. V takých prípadoch
nesie správca dane dôkazné bremeno na preukázanie, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení
jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel, alebo mohol vedieť, prípadne či v rámci
primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa nezúčastnil podvodného konania. O takúto situáciu však
v preskúmavanej veci nejde.

8. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne skutkovo ustálil, že predmetom faktúry č. 20130004,
vystavenej spoločnosťou B-SKERP, s.r.o., z ktorej správca dane nepriznal žalobcovi právo na
odpočítanie dane, nebol jeden kus zapečatenej obálky, ale fakturované boli PhaseSB Professional
Edition Software Package v počte 1 kus, Skerp Classic Edition Software package v počte 3 kusy,

ADD- USERACC1 v počte 105 kusov, PSB51DE10-PTFADC v počte 3 kusy, PSB51DE20-PTFADU v
počte 170 kusov, a to všetko spolu v celkovej sume 894 706,80 €. Odovzdanie/prevzatie jedného kusu
zapečatenej obálky, obsah ktorej nikto neverifikoval, nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia,
žiadnym spôsobom nepreukazuje, že na základe faktúry vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.
1 a 2 zákona o DPH a teda, že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane.

9. Krajský súd poukázal tiež na to, že pani G., logistka spoločnosti žalobcu, vo svojej výpovedi potvrdila,
že miesto p. H. prevzala a podpísala preberací protokol k predmetu prebratia - 1 ks zapečatenej obálky,
ktorú ani p. H. ani p. G. neotvárala a ktorá mala obsahovať aktivačné kódy, pričom ale predmetom
fakturácie uvedenom na faktúre nebola zapečatená obálka - 1 ks, ale zdaniteľné plnenie rôznych druhov

tovaruaslužiebvpočte279kusovvsume894706,80€,ktoréhoexistenciužiadenzvypočutýchsvedkov
(p. G., p. H.) neverifikoval.

10. S poukazom na uvedenú konštatáciu žalovaného, nebolo možné prisvedčiť námietke žalobcu, že
žalovaný tvrdil, že predmetom plnenia bola iba jedna zapečatená obálka. Z obsahu administratívneho

spisu podľa krajského súdu nesporne vyplynulo, že to bol práve žalobca, ktorý preukazoval existenciu
fakturovaného plnenia len odovzdaním/prevzatím jedného kusu zapečatenej obálky.11. K tvrdeniam žalobcu, že potvrdením medzinárodného prepravcu o úspešnom doručení obálky
s aktivačnými kódmi preukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu, krajský súd uviedol, že žalobca
počas kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym dokladom nepreukázal, komu konkrétne boli

zásielky aktivačných kódov softvéru prislúchajúce k odberateľským faktúram vystaveným v apríli 2013,
odovzdané. V potvrdení kuriérskej spoločnosti žiadna osoba, ktorej bola zásielka odovzdaná, uvedená
nie je.

12. Krajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného ako aj správcu dane pre nedostatok dôvodov.

13. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu - historického preverenia stránky spoločnosti dodávateľa,
navrhnutého žalobcom, krajský súd uviedol, že žalovaný v rozhodnutí vo vzťahu k tejto námietke uviedol,
že žalobca vzniesol neodôvodnenú požiadavku na správcu dane s tým, že podľa jeho tvrdenia na
začiatku daňovej kontroly stránka fungovala, k čomu ale žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Vzhľadom na

skutočnosť, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt a nie správca dane a rovnako má daňový subjekt
aj povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, bol to práve
žalobca, ktorý mal funkčnosť ním udávanej webovej stránky preukázať.

14. Rovnako nebolo možné podľa krajského súdu súhlasiť so žalobcovou námietkou, že správca dane

sa nevysporiadal s jeho požiadavkou na zabezpečenie relevantnej odpovede rumunskej daňovej správy,
týkajúcej sa spoločnosti Zentiva Solution S.R.L. Správny orgán sa v rozhodnutí k tejto požiadavke
vyjadril, keď uviedol, že je celkom irelevantné, či má správca dane k dispozícii skrátený alebo úplný
výkaz ziskov a strát rumunskej spoločnosti, keďže skutočnosť, že spoločnosť Zentiva Solution S.R.L.
uvedie v dokladoch určité číselné hodnoty/plnenia, ešte nepreukazuje, že uvádzané plnenia boli aj

reálne uskutočnené. Zároveň správca dane uviedol, že jedinou oprávnenou osobou spoločnosti Zentiva
Solution S.R.L. v roku 2013, ktorá sa mohla k nadobudnutiu softvéru od žalobcu relevantne vyjadriť, bol
C. L., ktorého správca dane predvolal ako svedka, pričom tento odmietol vypovedať a pri pojednávaní
žiadne doklady správcovi dane nepredložil. V tejto súvislosti opätovné medzinárodné dožiadanie
zasielané do Rumunska považoval za nehospodárne a neefektívne, nemajúce žiaden reálny význam.

15. Žalovaný sa podľa krajského súdu vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že správca dane opätovne
nezaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Veľkej Británie, týkajúcu sa spoločnosti
SUNRISE NETWORKS LIMITED, ktorá je spoločníkom spoločnosti B-SKERP, s.r.o. od 02.08.2013,
keď v rozhodnutí uviedol, že má za to, že ďalšie dožiadanie je bezpredmetné, keďže v súčasnosti

je spoločnosť SUNRISE NETWORKS LIMITED, reg. č. 08555910 uvádzaná ako zaniknutá dňom
24.02.2015 a v júni 2014 došlo k zmene adresy sídla, ako aj konateľa spoločnosti.

16. V súvislosti s doložením Znaleckého posudku č. 3/2017 vypracovaného znalcom JUDr. Ing. Y. C.,
MBA dňa 25.01.2017 a dokladu, na ktorom je uvedené bližšie neidentifikovaná osoba „eftimiemihaela“ a

podpis osoby, ktorá mala zásielku spoločnosti Zentiva Solution S.R.L. prevziať dňa 09.04.2013, krajský
súd uviedol, že tieto žalobca nepredložil v čase konania pred daňovými orgánmi, ale až v priebehu
súdneho konania, s tým že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

17. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť žalobca ako
sťažovateľ z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

18. V dôvodoch uviedol, že krajský súd nesprávne prevzal argumentáciu žalovaného a správcu
dane, ktorí spochybňovali dodanie tovaru od dodávateľa B-SKERP, s.r.o. a následné dodanie tovaru
koncovému odberateľovi Zentiva Solution S.R.L. V skutočnosti sa predmetná transakcia netýkala
predaja tovaru ale udelenia derivátnych výhradných autorských majetkových práv k počítačovému
programu. Tento fakt nereflektuje argumentácia krajského súdu v súvislosti s doručením aktivačných

kódov, ktoré podľa názoru žalovaného a krajského súdu neboli preukázateľne odovzdané koncovému
odberateľovi. Skutočnosť, či bola daná zásielka poistená nie je podstatná, nakoľko sa nejednalo o
samotné dodanie plnenia, ktorým boli sublicencie k počítačovému programu, ale išlo iba o aktivačné
kľúče. Okamih doručenia aktivačných kľúčov je v tomto prípade absolútne bezpredmetný. Právonakladať so softvérom vzniká okamihom vzniku derivátnych výhradných autorských majetkových práv,
čo je okamih vzniku dispozície k právam, t. j. keď zmluvné strany svojimi vôľovými úkonmi vznik
derivátnych výhradných autorských majetkových práv k rozmnoženine alebo budúcej rozmnoženine

počítačového programu založili, čo je okamih podpisu preberacieho protokolu. Tým okamihom vznikla
licencia resp. sublicencia a príslušný subjekt získal možnosť nakladať s predmetným softvérom.
Zdaniteľné plnenie teda nastalo dňa 25.04.2013. Uvedené sťažovateľ podložil v konaní pred krajským
súdom znaleckým posudkom.

19. Podľa sťažovateľa pre nárok na odpočítanie dane je relevantné preukázanie plnenia zo strany
dodávateľa sťažovateľovi. Preukázanie plnenia sťažovateľa odberateľovi len dokresľuje ekonomické
dôvody daného obchodného vzťahu.

20. Sťažovateľ mal tiež za to, že podmienka existencie materiálneho plnenia v preskúmavanej veci
splnená bola vzhľadom na skutočnosť, že materiálnym plnením boli v tomto prípade derivátne výhradné

autorské majetkové práva, ktoré sťažovateľ nadobudol na základe uzavretej rámcovej zmluvy so
spoločnosťou B-SKERP, s.r.o. a ich ďalší derivát udelil v súlade s rámcovou zmluvou odberateľovi
Zentiva Solution S.R.L. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 a sp.zn. 4Sžfk/17/2018 z 05.02.2019. Podľa sťažovateľa je nesporné,
že na základe rámcovej zmluvy mal možnosť udeliť koncovému odberateľovi sublicenciu na používanie

počítačového programu a tým, že toto oprávnenie využil a udelil odberateľovi Zentiva Solution S.R.L.
právo na používanie počítačového programu došlo k jeho dodaniu.

21. V danom prípade je podľa sťažovateľa potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena
správcom dane ohľadom ním vznesených pochybností a nevykonaní navrhnutých dôkazov, resp. v ich

nesprávnom a nedostatočnom vykonaní. V tejto súvislosti sťažovateľ opätovne namietal, že správca
dane pri dožiadaní do Veľkej Británie použil nesprávny právny predpis a následne už nevykonal žiadne
ďalšie dožiadanie v zmysle direktívy a považoval ho za bezpredmetné, hoci sa spočiatku z vlastnej
iniciatívy rozhodol preverovať existenciu dokumentov týkajúcich sa spoločnosti dodávateľa vrátane
dotknutéhoobchodnéhoprípadu.Kargumentáciižalovanéhoakrajskéhosúdu,žespoločnosťSUNRISE

NETWORKS LIMITED zanikla 24.02.2015 a v júni 2014 došlo k zmene adresy sídla, ako aj konateľa
spoločnosti a teda nebolo potrebné zaslať opätovnú správnu žiadosť sťažovateľ uviedol, že nie je
podstatné z hľadiska preverovaných skutočností, čo sa dialo v roku 2014 a 2015. Podľa sťažovateľa
krajský súd nesprávne posúdil aj postup správcu dane pri preverovaní odberateľa u rumunskej daňovej
správy. Existencia skráteného výkazu ziskov a strát preukazuje ekonomickú aktivitu spoločnosti a

zabezpečenie relevantnej odpovede rumunskej daňovej správy a získanie úplného výkazu ziskov a strát
za rok 2013 tejto spoločnosti predstavuje zabezpečenie dôkazu vyvracajúceho pochybnosti správcu
dane.

22. Krajský súd nesprávne vyčítal sťažovateľovi skutočnosti, ktoré sťažovateľ nemal ako ovplyvniť.

Hodnovernosť tvrdení sťažovateľa spochybňovať skutočnosťou, že konateľ dodávateľa v priebehu
daňovej kontroly odmietol pred správcom dane vypovedať, hoci správca dane odmietol preveriť
sťažovateľomnamietanéskutočnosti,niejeprijateľnévsituácií,keďsťažovateľvyčerpalvlastnédôkazné
bremeno. Krajský súd nesprávne pričítal na ťarchu sťažovateľa, že z výsluchov jeho zamestnancov
vyvodil záver, že nedošlo k dodaniu predmetu plnenia. V tejto súvislosti namietal, že nie je jeho

povinnosťou, aby preukazoval obsah zapečatenej obálky, v ktorej boli aktivačné kľúče k počítačovému
programu. V situácií, keď sťažovateľ vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a tvrdí, že bola prevzatá
zapečatená obálka od dodávateľa a doručená konečnému odberateľovi, ktorej obsahom boli aktivačné
kľúče a túto skutočnosť preukazuje preberacím protokolom a potvrdením kuriérskej spoločnosti o
odovzdaní zásielok a správca dane tento dôkaz spochybní, je na správcovi dane, aby preukázal opak.

Argumentáciou žalovaného a krajského súdu by z dôvodu preverenia dodávky bol distribútor softvéru
nútený otvárať pri každom predaji softvéru obal a testovať, či obsiahnuté aktivačné kľúče sú správne.
To je však v rozpore so zaužívanou praxou.

23. Sťažovateľ ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane, keď v nich

riadne nekonkretizujú, ktoré kontrolné zistenia ich viedli k záveru nepriznať sťažovateľovi nárok na
odpočítanie dane a už vôbec sa nedá následne objektívne preskúmať, či ich skutočne vyvodzovali vo
vzájomnej súvislosti. Nesúhlasil ani s konštatáciou krajského súdu, že znalecký posudok a doklad o
prevzatí zásielky sťažovateľ nepredložil v konaní pred daňovými orgánmi ale až v priebehu súdnehokonania s tým, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti uviedol, že už v čase daňovej kontroly mal správca dane k
dispozícií doklady potvrdzujúce prevzatie zásielky s aktivačnými kľúčmi a tieto doklady sú súčasťou

administratívnehospisu.Záveryznalcaobsiahnutévznaleckomposudkuibapoukazujúnadôkazy,ktoré
mal správca dane a žalovaný k dispozícií a mal možnosť ich preskúmať.

24. Ďalej namietal, že krajský súd iba prevzal do svojho rozhodnutia argumentáciu žalovaného a
nevysporiadal sa s námietkami sťažovateľa, že predmetom dodania podľa rámcovej zmluvy je udelenie

derivátnych výhradných autorských majetkových práv - sublicencie na používanie počítačového
programu. Taktiež sa krajský súd vyhol aplikácií a posúdeniu veci v súvislosti s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS/14/2007,
I. ÚS/33/2012, I. ÚS/243/2007 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Sžfk/43/2017 z 11.09.2018.

25. Zároveň mal sťažovateľ za to, že s ohľadom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžfk/17/2018 z 05.02.2019 a sp.zn. 5Sžfk/43/2017 z 11.09.2018 sa krajský súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu

ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že v danej veci nebol preukázaný pôvod fakturovaného počítačového
programu. Sám znalec v posudku uviedol, že spoločnosť B-SKERP, s.r.o. nadobudla výhradné autorské
práva v neznámom režime. Tiež uviedol, že web b-skerp existoval v čase zdaniteľného obchodu (čo
zistil prehľadávaním internetových archívov) a že na uvedenom mieste bolo pravdepodobne možné
sťahovaniepočítačovéhoprogramu(čozistilztextuzmluvyatextuwebu)stým,ževzhľadomnasúčasnú

neexistenciu webu ho nemal možnosť preskúmať. Znalec teda vychádzal z listinných dôkazov tvoriacich
prílohu znaleckého posudku, ktoré mal správca dane k dispozícií a ktoré boli spochybnené a z webu, o
ktorom sám uviedol, že ho nemal možnosť preskúmať, keďže neexistuje, na základe čoho vyvodil záver,
že fakturované plnenie existovalo, čo ale žalovaný nemôže považovať za dostatočné.

27. Podľa žalovaného sťažovateľ v konaní nepreukázal, že prevzatím/odovzdaním jednej zalepenej
obálky, obsah ktorej nebol nikým verifikovaný, bol softvér resp. aktivačné kódy k softvéru, v zmysle
zmluvy prevzatý/odovzdaný. Priamy dodávateľ p. I. za B-SKERP s.r.o., ktorý mal softvér dodať,
odmietol vypovedať, žiadne elektronické miesto predávajúceho (domáci server - virtuálny nosič dát), z
ktorého mal byť softvér digitálne stiahnutý neidentifikoval, konateľ odberateľa - rumunskej spoločnosti

Zentiva Solution S.R.L. p. L. odmietol vypovedať, takže žiadne prevzatie softvéru nepotvrdil a nebolo
ani preukázané, že by koncovým zákazníkom došlo k samotnému digitálnemu stiahnutiu softvéru z
elektronického miesta hlavného dodávateľa. Keď žalovaný v zmysle predložených zmlúv hovorí o
stiahnutí softvéru, netvrdí, že daňová povinnosť mala vzniknúť stiahnutím softvéru, ale tvrdí že nebolo
preukázané, že predmetný softvér bol aj vôbec niekým reálne použitý. Sťažovateľ predložením rámcovej

zmluvy síce formálne zdokladoval svoje oprávnenie v zmysle zmluvne stanovených podmienok s
predmetným softvérom ďalej nakladať, nepreukázal však samotnú existenciu softvéru.

28. K tvrdeniu sťažovateľa, že pre nárok na odpočítanie dane je relevantné preukázanie plnenia zo
strany dodávateľa sťažovateľovi a preukázanie ďalšieho dodania plnenia odberateľovi iba dokresľuje

ekonomické dôvody obchodného prípadu, žalovaný uviedol, že tento je v rozpore s § 49 ods. 2 zákona
o DPH, a teda ak sťažovateľ nepreukázal, že použil kúpený softvér na účely svojho podnikania ako
platiteľ (teda buď kúpený tovar sám využíva alebo ho ďalej dodá), tak nemá právo na odpočítanie dane
z nakúpeného softvéru.

29. Podľa žalovaného krajský súd správne vyhodnotil aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa rozloženia
dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 401/09-17 zo 16. decembra 2009 a uviedol, že sťažovateľ namiesto predloženia relevantných
dôkazov iba opakovane tvrdil, že dôkazné bremeno má znášať správca dane. Jediným dôkazom o
existencii plnenia v predmetnom prípade mala byť nefunkčná stránka dodávateľa B-SKERP, s.r.o.,

konateľ ktorého odmietol vypovedať, plnenie v zalepenej obálke v hodnote 894.706,80 eur, ktoré
prijala pracovníčka sťažovateľa, ktorá nevedela, kto jej túto obálku odovzdal a následne bola táto
obálka zaslaná kuriérom do Rumunska odberateľovi Zentiva Solution S.R.L., ktorého konateľ odmietol
vypovedať, pričom p. G. I. uvedený na zmluve uzavretej medzi sťažovateľom a kupujúcim ZentivaSolution S.R.L. ako zástupca kupujúceho vypovedal, že v tom čase už nebol konateľom spoločnosti
Zentiva Solution S.R.L. a žiadnu zmluvu so sťažovateľom nepodpisoval a podpis na zmluve nie je jeho.
Obálku s aktivačnými kódmi mala prevziať neidentifikovaná osoba „eftimiemihaela“.

30. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku sťažovateľa, že rozhodnutie správcu dane a
žalovaného sú nepreskúmateľné. K námietke sťažovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že predmetom dodania podľa rámcovej zmluvy je udelenie derivátnych výhradných
autorských majetkových práv - sublicencie na používanie počítačového programu, žalovaný uviedol,

že ani dodatočným znaleckým posudkom nebola preukázaná existencia fakturovaného plnenia Nebolo
preukázané, že to, čo bolo v obálke odovzdané (nech už to sťažovateľ nazve akokoľvek), boli reálne
existujúce licenčné kľúče k reálne existujúcemu softvéru, ktorý sťažovateľovi dodala spoločnosť B-
SKERP s.r.o. a ktorý sťažovateľ reálne dodal rumunskej spoločnosti Zentiva Solution S.R.L.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)
a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP).

32. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok č.k. 1S/292/2016-151 zo 07.03.2019, ktorým krajský
súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 104005123/2016 z 29.09.2016. Žalovaný týmto rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 103430061/2016/9104408/
GahN z 30.06.2016, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 153 617,80 €, keď znížil žalobcovi nadmerný odpočet
na dani z pridanej hodnoty v sume 210 976,54 € na sumu 57 358,74 €. Správca dane konštatoval

porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 2 zákona o DPH. Na základe kontrolných
zistení dospel k záveru, že obchodná transakcia fakturovaná pod č. 20130004 dodávateľom B-SKERP,
s.r.o. sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná.

33. Kasačný súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac

argumentáciu žalobcu v kasačnej sťažnosti, konštatuje, že vo vzťahu k dôvodom neuznania žalobcom
uplatneného nároku na odpočítanie dane zo strany daňových orgánov sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody.

34. Kasačný súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v

súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide
o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu.

35. Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty je právo daňového
subjektu na jej odpočítanie. Toto právo predstavuje jednu zo zásad fungovania systému DPH, ktorá
vyplýva zo Smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
ktorá bola transponovaná aj do nášho zákona o DPH. Právo platiteľa na odpočítanie DPH však nemožno
chápať ako absolútne.

36. Preukazovanie práva na odpočítanie DPH vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok
stanovených zákonom o DPH, ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky upravené v
Daňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol.
Povinnosť daňového subjektu preukázať reálne uskutočnenie dodávky tovaru alebo služieb vyplýva

z Daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu,
po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno
nezaťažuje, býva veľakrát obtiažne a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovednýprístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania zdaniteľného obchodu
získavať dôkazy o tom, že tento bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o
jeho realizácii.

37. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného

subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených
podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej
hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktorom„leží“dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený.“

38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo 17. februára 2015
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha

zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa

bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na

skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

39.Kasačnýsúdvtejtosúvislostiuvádza,žejudikatúrazaoberajúcasadôkaznýmbremenomvdaňovom
konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu

a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov
dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veciach sp.zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016
a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017.

40. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú

zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou
na faktúre.

41. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správca dane v priebehu
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 preveroval opodstatnenosť
uplatnenia práva žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 20130004 z 25.04.2013, základ dane 745.589
eur, daň 149.117,80 eur, celkom 894.706,80 eur, vystavenej dodávateľom B-SKERP, s.r.o., s predmetom
fakturácie - PhaseSB Professional Edition Software Package v počte 1 kus, Skerp Classic Edition

Software package v počte 3 kusy, ADD- USERACC1 v počte 105 kusov, PSB51DE10-PTFADC v počte 3
kusy, PSB51DE20-PTFADU v počte 170 kusov. Žalobca mal predmet plnenia v nezmenenom stave ďalej
dodať do Rumunska spoločnosti Zentiva Solution S.R.L. na základe faktúry č. 1301100720 z 30.04.2013
v sume 77 685,47 €.42. Krajský súd prisvedčil záveru správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú
obchodnú transakciu (dodanie fakturovaného plnenia od spoločnosti B-SKERP, s.r.o. ako dodávateľa
žalobcovi a následné dodanie plnenia žalobcom spoločnosti Zentiva Solution S.R.L.). S poukazom

na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol krajský súd toho názoru, že žalobcom
deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu
deklarovaného, ale nepreukázaného plnenia žalobcovi, a preto ani žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie tejto dane.

43. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi krajského súdu v napadnutom
rozsudku. Opodstatnenosť pochybností správcu dane o uskutočnení plnenia deklarovaného v
posudzovanej faktúre a samotnej existencii materiálneho plnenia v preskúmavanej veci jednoznačne
vyplynula z výsledkov vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých sa ako u dodávateľskej spoločnosti
B-SKERP, s.r.o. nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného plnenia uvedeného vo faktúre č. 20130004 z
25.04.2013 žalobcovi a rovnako sa nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného plnenia uvedeného vo faktúre

č. 1301100720 z 30.04.2013 vystavenej žalobcom ako dodávateľom spoločnosti Zentiva Solution S.R.L.

44. Konateľ dodávateľskej spoločnosti B-SKERP, s.r.o. G. I. odmietol k deklarovanému plneniu pred
správcom dane vypovedať a správcovi dane požadované doklady nepredložil s odôvodnením, že bol
ku dňu 07.10.2013 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti B-SKERP s.r.o., nedisponuje žiadnymi

dokumentmi týkajúcimi sa spoločnosti, tieto boli odovzdané spoločníkovi SUNRISE NETWORKS
LIMITED a v zmysle zmluvy o mlčanlivosti z 08.10.2013 nie je oprávnený poskytnúť akékoľvek ďalšie
informácie.

45. Podľa predložených dokladov bola preverovaná faktúra č. 20130004 z 25.04.2013 v sume

894.706,80 eur od spoločnosti B-SKERP, s.r.o. uhradená iba čiastočne v rozsahu 18,0625 % a to na
iný bankový účet spoločnosti B-SKERP, s.r.o. ako je uvedený v žalobcom predloženej rámcovej zmluve.
Ďalšie doklady o úhrade predmetnej faktúry predložené neboli.

46. Pochybnosti správcu dane neboli odstránené ani výsluchom zamestnankyne žalobcu C. G., ktorá

mala prevziať zapečatenú obálku s aktivačnými kódmi k softvéru. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kto
jej predmetnú obálku odovzdal, neotvorila ju, táto bola zaslaná kuriérom do Rumunska konečnému
odberateľovi Zentiva Solution S.R.L. Ani zamestnanec žalobcu Ing. R. H., ktorý mal preverovaný obchod
zabezpečovať, zapečatenú obálku neotvoril.

47. Zmluvnému vzťahu žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou B-SKERP, s.r.o. teda okrem formálnych
dokladov (rámcová zmluva, cenová ponuka, faktúra a preberací protokol) chýba akákoľvek reálnosť
a dôkazy o materiálnom plnení zmluvných povinností, s výnimkou jedného kusu zapečatenej obálky
s aktivačnými kódmi a dodacím listom, ktorej obsah však nikto zo zúčastnených osôb (zamestnanci
žalobcu Ing. R. H. a C. G.) neverifikoval. Za takejto dôkaznej situácie sa kasačný súd stotožnil s

konštatovaním krajského súdu, že žalobca mal preukázať napr. komunikáciu s dodávateľom, dôkazy o
tom, ako sa skontaktoval s dodávateľskou spoločnosťou a aké informácie získal o spoločnosti B-SKERP,
s.r.o. ako vhodnom dodávateľovi, s kým na strane dodávateľa sa na predmete, rozsahu, či charaktere
plnenia dohodol, akým spôsobom dohodol kúpnu cenu, aké podklady mu k plneniu predmetu zmluvy
dodávateľ poskytol a pod., pričom ide o skutočnosti, ktoré by sa za obvyklých okolností v obchodnom

styku od žalobcu legitímne očakávali, že ich bude vedieť preukázať.

48. Konateľ odberateľskej spoločnosti Zentiva Solution S.R.L. C. L. (od 14.11.2011 do 30.06.2014)
taktiež odmietol vo veci vypovedať a správcovi dane nepredložil žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti
Zentiva Solution S.R.L., predložil iba preberací protokol (dátum neuvedený) na kompletné daňové a

účtovné doklady spoločnosti (preberajúci SYSTEM SOLUTION SERVICE INC. Republic of Panama).

49. Bývalý konateľ spoločnosti Zentiva Solution S.R.L. G. I. k predloženej Rámcovej zmluve na dodanie
tovaru, software a poskytnutie služieb č. DRZ/SOITRON/Ol/2012 z 12.10.2012, kde je uvedený za
spoločnosť Zentiva Solution S.R.L. ako jej zástupca uviedol, že v októbri 2012 už nebol konateľom

spoločnosti, zmluvu nepozná, ani ju nevidel a určite ju nepodpísal. K spoločnosti žalobcu sa vyjadriť
nevedel, nepamätal si, či v čase, keď bol konateľom spoločnosti Zentiva Solution S.R.L. spolupracoval
so spoločnosťou žalobcu, nevedel sa vyjadriť ani k predloženým faktúram č. 1301100505 a 1301100720
z apríla 2013.50. Faktúra č. 1301100720 z 30.04.2013 vystavená žalobcom spoločnosti Zentiva Solution S.R.L.
bola taktiež uhradená iba čiastočne (v rozsahu 5%). Ďalšie doklady o úhradách predmetnej faktúry

predložené neboli.

51.Žalobcazároveňžiadnymdokladomnepreukázal,komukonkrétnebolazásielkasaktivačnýmikódmi
k softvéru prislúchajúcimi k odberateľským faktúram vystaveným v apríli 2013, skutočne odovzdaná.
V potvrdení kuriérskej spoločnosti TNT Express Worldwide spol. s.r.o. o odovzdaní zásielok v dobrom

stave, osoba, ktorej bola zásielka odovzdaná, uvedená nie je. Na uvedenom nič nemení ani doklad,
predložený žalobcom až v konaní pred krajským súdom (§ 135 ods. 1 SSP), na ktorom je uvedená bližšie
neidentifikovaná osoba „eftimiemihaela“ a neidentifikovateľný podpis osoby, ktorá mala zásielku (nie je
zrejmé, ktorú) za spoločnosť Zentiva Solution S.R.L. prevziať dňa 09.04.2013.

52. V konaní nebolo preukázané ani to, že by koncovým odberateľom došlo k samotnému digitálnemu

stiahnutiu softvéru z elektronického miesta hlavného dodávateľa. Žalobca predložením rámcovej
zmluvy síce formálne zdokladoval svoje oprávnenie v zmysle zmluvne stanovených podmienok so
softvérom ďalej nakladať, ale predložením zmluvy žiadnym spôsobom nepreukázal samotnú existenciu
materiálneho plnenia. Uvedené nebolo preukázané ani znaleckým posudkom, ktorý navyše žalobca
predložil až v konaní pred správnym súdom (§ 135 ods. 1 SSP), keď sám znalec v posudku uvádza,

že web b-skerp existoval v čase zdaniteľného obchodu, čo zistil prehľadávaním internetových archívov
a na uvedenom mieste bolo pravdepodobne možné sťahovanie počítačového programu, čo zistil z
textu zmluvy a textu webu, avšak vzhľadom na súčasnú neexistenciu živého webu ho nemal možnosť
preskúmať.

53. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pre nárok
na odpočítanie dane je relevantné iba preukázanie plnenia zo strany dodávateľa žalobcovi (čo v
preskúmavanej veci ani preukázané nebolo) a preukázanie ďalšieho dodania plnenia odberateľovi
žalobcu iba dokresľuje ekonomické dôvody obchodného prípadu, nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s §
49 ods. 2 zákona o DPH. Ak daňový subjekt nepreukáže, že dodaný tovar alebo služby použil na účely

svojho podnikania ako platiteľ (teda buď tento tovar alebo služby sám využíva alebo ich ďalej dodá), tak
právo na odpočítanie dane z týchto tovarov a služieb nemá.

54. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov,

ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Daňový subjekt uplatňujúci si
odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného
plnenia deklarovaným dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá.
Účelom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt.

55. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,
ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom

v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale
preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené. Záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolností, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach
viažucich sa k deklarovanému prijatému zdaniteľnému plneniu prijal a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami

zákona o DPH a účelom ním sledovaným.

56.Skutočnosti,ktorýmižalobcavkasačnejsťažnostispochybňovalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu
boli totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil už v správnej žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.

57.Kasačnýsúdsastotožnilsozáveromkrajskéhosúduadaňovýchorgánovvtejtoveci,ženeunesením
dôkazného bremena zo strany žalobcu, sa pochybnosti o reálnosti dodania plnenia spoločnosťou B-
SKERP, s.r.o. žalobcovi, stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na odpočítaniedane, a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočet podľa § 19, § 49 a § 51 zákona o
DPH, ktoré viažu priznanie nároku na odpočítanie DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej
spoločnosti B-SKERP, s.r.o., čo však v danej veci ani po vykonanom dokazovaní finančnými orgánmi,

nebolo jednoznačne preukázané.

58. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa
§ 461 SSP.

59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v
kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo neboli splnené podmienky
podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.