Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kresl

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113229748
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kresl

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113229748.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: O.. H. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XX, XXX XX T. T., zastúpený: Mgr. Róbert Antal, advokát, Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974
04 Banská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,Župnénámestie13,81311Bratislava,zaúčastiintervenientkynastranežalovanej:
JUDr. Ľubica Floriánová, notárka, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, zastúpená JUDr. Allan Böhm,
advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o náhradu škody vo výške 17.639,70 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

III. Intervenientke na strane žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

IV. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2013, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.12.2015,
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 17.639,70 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že notárka JUDr. Ľubica Floriánová podľa žalobcu pri rozvrhu výťažku z
vykonanej dražby nerešpektovala tzv. zásadu poradia vyjadrenú v § 151ma a § 105 a nasl. Zákona č.
233/1995 z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v zmysle ktorých sa poradie pohľadávok

spravuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa
16.10.2008, sp. zn. EX 931/05 a v rozpore so zákonom uprednostnila pohľadávku iného oprávneného,
ktorý prostredníctvom súdneho exekútora D.. P. doručil notárke exekučný príkaz na prikázanie inej
peňažnej pohľadávky o 3 dni neskôr, ako súdny exekútor D.. E., ktorý doručoval exekučný príkaz
na prikázanie inej peňažnej pohľadávky v prospech žalobcu, čím sa notárka dopustila nesprávneho
úradného postupu. Keby k porušeniu zásady poradia nedošlo, predmetná pohľadávka mala byť
uspokojenátak,žepodoručeníPríkazunazačatieexekúcieprikázaníminejpeňažnejpohľadávkyzodňa

16.10.2008 sp. zn. EX 931/05, kedy sa týmto dňom stanovilo poradie pre jej uspokojenie, sa následne
maločakaťnadoručenieExekučnéhopríkazunavykonanieexekúcieprikázaníminejpohľadávkyzodňa
21.06.2012 a v tento deň malo dôjsť k jej skutočnému uspokojeniu. Žalobca si v súvislosti s uvedenýmnesprávnym postupom notárky uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške 17.639,70 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 30.07.2013 do zaplatenia.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2014, doručenom súdu dňa 10.01.2014,
poukázala na to, že podľa zákona 514/2003 z.z. musia byť splnené základné zákonné podmienky
zakotvené v tomto zákone a to musí byť preukázaný nesprávny úradný postup, vznik a výška škody
a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Podľa žalovanej v
danom prípade nie je splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

podľa zák. 514/2003 z. z. a to vznik škody na strane žalobcu, nakoľko je o predmetnej pohľadávke
vedené exekučné konanie na exekučnom súde Brezno pod sp. zn. 1Er/242/2005, ktoré doposiaľ nie
je skončené a v prípade, ak by bol žalobca úspešný v oboch prípadoch, došlo by z jeho strany k
bezdôvodnému obohateniu. Vzniesla námietku premlčania, pričom pre posúdenie premlčania nároku
žalobcu považovala za rozhodujúci podklad notársku zápisnicu zo dňa 21.11.2008, ktorá bola súdnemu
exekútorovi D.. E. doručená dňa 26.11.2008. Keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bolo

žalovanej doručené dňa 07.02.2013, nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaná zároveň navrhla pristúpenie
vedľajšieho účastníka do konania notárku JUDr. Ľubicu Floriánovú.

4. Uznesením č.k. 20C/58/2013-32 zo dňa 11.08.2014 súd pripustil, aby do konania vstúpil intervenient
na strane žalovanej, notárka JUDr. Ľubica Floriánová, Hodžovo námestie 3, Bratislava. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2014.

5. Intervenientka na strane žalovanej v podaní zo dňa 29.01.2015 doručenom súdu dňa 05.02.2015
uviedla, že nárok uplatnený žalobcom, zo strany intervenientky nedošlo pri výkone notárskej činnosti
k pochybeniam uvádzaným žalobcom a nie je si vedomá pochybení, ktoré by zakladali nárok žalobcu

uplatnenú náhradu škody. Žalobu žiadala zamietnuť.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20C/58/2013-66 zo dňa 26.01.2016 tak, že žalobu zamietol,
žalovanej náhradu trov konania nepriznal a o náhrade trov intervenientky rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti vo veci samej.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol rozsudkom
č.k. 6Co/402/2016-105 zo dňa 07.11.2016 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/402/2016-105 zo dňa 07.11.2016 podal žalobca
dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn. 4Cdo/74/2017 zo dňa 25.07.2018
tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/402/2016-105 zo dňa 07.11.2016 a rozsudok
Okresného súdu Bratislava č.k. 20C/58/2013-66 zo dňa 26.01.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dovolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej

inštancie nespĺňa kritéria pre odôvodňovaní rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a preto ho nemožno
považovať za preskúmateľný. Závery súdu prvej inštancie sú formulované protirečivo, tým, že súd na
jednej strane vyslovil, že okamih, kedy sa poškodený o škode dozvedel, nastal 27.07.2012 a následne
od tohto dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota a teda žaloba bola podaná včas, na strane druhej
žalobu zamietol z dôvodu, že exekučné konanie stále prebieha a nie je možné v tejto situácii ustáliť, že

pohľadávka je nevymožiteľná a preto škoda doposiaľ nevznikla. Správnosť záveru o predčasnosti žaloby
súd vyvodil z právnej argumentácie, že škoda doposiaľ nevznikla, avšak zároveň skonštatoval, že ku
vzniku škody došlo 27.06.2012, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od

01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol,
že podľa jeho názoru je nepochybné, že škoda žalobcovi vznikla a škodca musí spôsobenú škodu aj
nahradiť. Prebiehajúce exekučné konanie nemalo a ani nemá žiaden vplyv na povinnosť nahradiť škodu,

ktorú intervenient žalobcovi spôsobil. Rozhodnutie dovolacieho súdu možno vykladať rôzne v závislosti
od postavenia sporových strán. Notárka bola povinná na základe príkazu na začatie exekúcie resp.
exekučných príkazov plniť, tak, ako to napokon aj urobila, s tým, že neplnila len D.. P. ale zo 4 exekútorov
plnila trom a neplnila len D.. E., ktorý jej príkaz na začatie exekúcie paradoxne doručil prvý. K otázke či
je alebo nie je exekútor dlžníkom povinného mal za to, že samozrejme je, pretože má povinnosť vydať

prebytok výťažku povinnému a tak musí byť jeho dlžníkom a to bez ohľadu na akékoľvek stanovisko
Notárskej komory ako stavovskej organizácie.

13. Poverený zástupca žalovanej v konaní pred súdom zdôraznila, že v danom prípade nebolo
preukázané kumulatívne splnenie zákonných predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že škoda vznikla v

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca nie je oprávnený domáhať sa náhrady
škody kontinuálne od dvoch subjektov v rámci exekučného konania od povinného a v rámci daného
konania na základe zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže exekučné konanie ešte nebolo skončené, žalobcovi
žiadna škoda nevznikla. Náhrady škody voči štátu sa možno domáhať až po tom, ak sa nepodarí vymôcť
žalovanú sumu od toho, kto je povinný v exekučnom konaní. Uvedené konštatovanie vyplýva aj z nálezu

Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2012. Poukázala na skutočnosť, že Najvyšší súd zrušil rozhodnutia v
súdov v danej veci z dôvodu procesných chýb v rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, nakoľko
okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom. Žalobu žiadala zamietnuť v celom
rozsahu.

14. Intervenientka prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že podľa jej názoru škoda žalobcovi
nevznikla tak, ako ju prezentuje žalobca. Poukázal na nálezy Ústavného súdu, ktoré v rámci obrany
použil žalovaný a ktoré sú v tejto veci plne aplikovateľné. Intervenientka pripúšťa, že peniaze zložené
do notárskej úschovy nemali byť vyplatené exekútorovi D.. P. na základe exekučného príkazu na
začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky ale mali byť vyplatené povinnému pánovi T.. Je však

otázne, či a v akom rozsahu by z týchto peňazí bola uspokojená pohľadávka žalobcu. Intervenientka
ako notárka je v zmysle § 151 ma ods. 5 Občianskeho zákonníka bola povinná prednostne uspokojiť
pohľadávkyzabezpečenéexekučnýmzáložnýmprávomapretovyplatilapeniazetromexekútorom,ktorý
pohľadávky zabezpečili exekučným záložným právom. Až následne zo zvyškom zloženej sumy naložila
tak, že ho uhradila D.. P., hoci mala tieto prostriedky podľa § 151 ma ods. 4 vydať záložcovi. Ak by

aj malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti zo strany intervenientky, nie je toto porušenie v priamej
príčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. Podľa jej názoru exekútor D.. E.
nebol oprávnený viesť exekúciu prikázaním inej pohľadávky, pretože intervenientka ako notárka nikdy
nebola dlžníčkou povinného pána T.. Intervenientka len nakladala s peniazmi, ktoré jej boli zverené do
notárskej úschovy a musela s nimi naložiť podľa príkazu resp. postupovať podľa ustanovenia § 151

ma Občianskeho zákonníka. Z toho ďalej vyplýva, že notárka nebola povinná na základe exekučného
príkazu vydať peniaze exekútorovi E. v nadväznosti na § 151 ma Občianskeho zákonníka. Poukázala
na stanovisko predsedníctva Notárskej komory, z ktorej vyplýva, že notár sa v žiadnom prípade nestáva
dlžníkom povinného. Intervenientka nemala povinnosť plniť exekútorovi E. a preto túto povinnosť
nemohla ani porušiť. Keďže žalobca odvodzuje svoj nárok od porušenia práve tejto povinnosti, nemohla

intervenientka spôsobiť žalobcovi ním tvrdenú škodu. Ďalej sa pridržala vyjadrení žalovanej, na ktoré
v plnom rozsahu poukázala.

15. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

16. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, notárskej zápisnice
z 21.11.2008 č.k. N666/2008, príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky z
16.10.2008 sp. zn. EX 931/05, exekučného príkazu na vykonanie exekúcie z 21.06.2012, upozornenia
na zodpovednosť za škodu z 26.07.2012, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 04.02.2013,

oznámenia o výsledku prerokovania žiadosti z 22.07.2013, rozsudku OS BA I č.k. 20C/58/2013-66 z
26.01.2016, rozsudku KS BA č.k. 6Co/402/2016-105 z 07.11.2016, uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/74/2017 z 25.07.2018, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu,poverenéhozástupcužalovanejaprávnehozástupcuintervenientky;zktorýchzistilnasledovnýskutkový
a právny stav:

17. Dňa 30.09.2008 zložil zložiteľ Tatra banka, a. s. v súlade s § 151ma ods. 5 Obč. zák. do notárskej
úschovy peňažné prostriedky získané výkonom záložného práva, ktoré prevyšovali jeho pohľadávky,
a to v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu. O rozvrhu výťažku dražby (§ 151ma ods.
4 Obč. zák.) intervenientka ako notárka JUDr. Ľubica Floriánová spísala zápisnicu č. N 666/2008, U
31/2008. Dňa 16.10.2008 vydal súdny exekútor D.. E. E. vo veci sp. zn. EX 931/05 príkaz na začatie

exekúcieprikázaníminejpeňažnejpohľadávkyatentopríkazbolnotárkeJUDr.Floriánovejdoručenýdňa
17.10.2008. Dňa 16.10.2008 vydal súdny exekútor D.. H. P. vo veci sp. zn. EX 211/06 exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok a tento exekučný príkaz bol notárke
JUDr. Floriánovej doručený dňa 20.10.2008. Rozvrh výťažku dražby bol vykonaný tak, že po uspokojení
všetkých záložných veriteľov zostala z výťažku suma 23.574,29 eur, ktorú notárka JUDr. Floriánová
previedla na účet exekútora D.. H. P., čím bola čiastočne uspokojená pohľadávka oprávneného vo veci

exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 211/06. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že jeho pohľadávka,
ku ktorej bol vydaný dňa 16.10.2008 príkaz na začatie exekúcie doručený notárke o 3 dni skôr,
uspokojená nebola vzhľadom na výšku sumy vloženej do notárskej úschovy. Zároveň žalobca poukázal
na ustanovenie § 110 Exekučného poriadku, podľa ktorého poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď
sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na

začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť,
uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne. Podľa názoru žalobcu notárka uprednostnením
pohľadávky oprávneného vymáhanou D.. P. v konaní sp. zn. EX 211/06 pred pohľadávkou žalobcu
nerešpektovala zásadu poradia, čím pochybila pri uspokojovaní veriteľov a postupovala nesprávne.
Podľa žalobcu mala notárka v súlade s ust. § 110 ods. 1 Ex. poriadku postupovať tak, že po doručení

Príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky zo 16.10.2008, sp. zn. EX 931/05 sa týmto
dňom stanovilo poradie pre jej uspokojenie a následne bolo potrebné počkať na doručenie Exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie z 21.06.2012, sp. zn EX 931/05 a v tento deň 26.06.2012 malo dôjsť k jej
uspokojeniu. Ak by notárka zásadu poradia neporušila, vzhľadom na zostatok sumy uloženej v notárskej
úschove po uspokojení predchádzajúcich troch veriteľov, pohľadávka žalobcu by bola uspokojená v

plnej výške. Preto bol žalobca toho názoru, že postupom notárky pri uspokojovaní veriteľov došlo k
naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.22. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky

pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

23. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

24. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa

finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

25. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

26. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

27. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný.

28. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak

29. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

30. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

33. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

34. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).

35. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníúčinnomkdátumuuplatneniaúrokovzomeškania,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,50 %, (úroková sadzba platná od
08.05.2013 do 12.11.2013), preto výška úrokov z omeškania k dátumu od 30.07.2013 je 5,50 % ročne
z dlžnej sumy.

36. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

37. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 514/2003

Z.z.“).

38. Súd, pri posudzovaní nároku žalobcu, tak vychádzal zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zadržaním, zatknutím alebo iným obmedzením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom, pričom tejto zodpovednosti sa štát
nemôže zbaviť.

39. Podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu a to pri splnení troch podmienok, ktorými
sú - nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím, pričom tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

40. Jedným z troch základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je vznik škody a to či už vo
forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu
je tak primárnym predpokladom skutočnosť, že žalobcovi, ktorý si uplatní žalobou nárok na náhraduškody, škoda skutočne vznikla. Nepostačuje pritom predpoklad, že škoda vznikne. V čase uplatnenia
nároku na náhradu škody už škoda reálne vzniknúť musela, inak nie je možné rozhodnúť a priznať nárok
na náhradu škody bez preukázania existencie vzniku škody.

41. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho
majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
alebo všeobecným ekvivalentom. Ušlý zisk je ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nevzniknutom
zväčšení majetku poškodeného.

42. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
platí, že štát nemôže vystupovať v pozícii univerzálneho sukcesora preberajúceho zodpovednosť za
vzájomné záväzky fyzických a právnických osôb a teda aj prípadne za vzniknutú škodu, pokiaľ je možné
uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

43. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je
uspokojené, resp. že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou. Nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu uplatnený len vtedy, ak poškodený nemôže
úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Ak však
neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, nárok je uplatnený

predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby.

44. V prípade žalobcu škoda, ktorú si uplatnil, je ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky,

resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo
fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25Cdo/105/2004, zo 7. októbra 2004)." Ak existuje zákonná možnosť žalobcu vymôcť si pohľadávku v
exekučnom konaní, nie je možné uplatňovať si totožný nárok ako nárok o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.

45. Súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2012
zo dňa 03.07.2012, z ktorého vyplýva že všeobecný súd musí skúmať všetky podmienky nároku na
náhradu škody, ktorý vzniká až po splnení všetkých jeho predpokladov, teda až po tom, ako sa ukázali
byť neúčinné iné prostriedky ochrany, resp. kompenzácie majetkovej ujmy na základe iných právnych

nárokov.

46. Ústavný súd SR vo svojom ďalšom Náleze sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013 uviedol, že
ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto
nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

47. Z listinného dôkazu oznámenia súdneho exekútora zo dňa 20.12.2018 súd zistil, že exekučné
konanie vedené u súdneho exekútora D.. E. E. pod sp. zn. EX 931/05 naďalej prebieha. Súd tak mal
za preukázané, že exekučné konanie vedené u súdneho exekútora D.. E. E. pod sp. zn. EX 931/05

doposiaľ nebolo ukončené.

48. Existencia žalobcovej pohľadávky, ktorú si žalobca doposiaľ vymáha v exekučnom konaní vedenom
u súdneho exekútora D.. E. E.P. sp. zn. EX 931/05, v ktorom žalobca ako oprávnený vymáha proti
povinnému H. T. istinu 9.977,53 eur s prísl., vylučuje úspešné uplatnenie si nároku žalobcu na náhradu

škody voči štátu v tomto konaní. Pokým žalobca nepreukáže nevymožiteľnosť pohľadávky, ktorú si
vymáha v exekučnom konaní sp. zn. EX 931/05, nie je daný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia samotnej škody.

49. Tvrdenie žalobcu, že v konaní uplatňuje náhradu škody vo forme ušlého zisku, nezodpovedá

skutočnosti, pretože z upovedomenia o začatí exekúcie z 22.03.2006, sp. zn. EX 931/05 totiž vyplýva, že
v exekučnom konaní je vymáhaná pohľadávka žalobcu vo výške 300.583 Sk, čo predstavuje 9.977,53
eur + 13 % úroky z omeškania zo sumy 150.000,- Sk (4.979,- eur) od 06.08.2003 do zaplatenia a zo
sumy 50.000,- Sk (1.659,70 eur) od 01.09.2003 do zaplatenia. Žalobca v prejednávanej veci škoduvyčíslil nasledovne: istina 9.977,53 eur + 13 % úroky z omeškania zo sumy 4.979,- eur od 06.08.2003
do 26.06.2012 + 13 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 01.09.2003 do 26.06.2012. Je teda
zrejmé, že žalobca sa v konaní domáha náhrady skutočnej škody a nie ušlého zisku.

50. V danej veci mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik škody a tým
aj splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

51.Knámietkepremlčaniasúduvádza,ževzhľadomktomu,žeškodažalobcovieštenevznikla,nemohla
mu začať plynúť ani premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Až po tom, ako bude ukončené exekučné konanie
vedené u súdneho exekútora D.. E. E. pod sp. zn. EX 931/05 a bude jasne preukázané, aká suma sa v
exekučnom konaní vymohla a aká suma zostala nevymožená, vznikne žalobcovi škoda, ktorá už bude
ako škoda nevymožiteľná a ktorú si žalobca môže uplatniť ako nárok na náhradu škody spôsobenú

nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

52. K argumentácii žalobcu, že z rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že argumentácia žalovanej
a intervenientky bola v konaní prísne účelová a nedôvodná, súd uvádza, že z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/74/2017 zo dňa 25.07.2018, ktorým dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu

prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, žiadne takéto vyjadrenia a závery
nevyplývajú. Dovolací súd vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho závery sú v odôvodnení rozsudku
formulované protirečivo, nakoľko súd na jednej strane vyslovil, že okamih, kedy sa poškodený o škode
dozvedel, nastal 27.06.2012, a od tohto dňa začala plynúť premlčacia lehota, na druhej strane žalobu
zamietol, pretože škoda ešte nevznikla, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívajúcej v

tzv. viackoľajnosti, ktorá nemôže obstáť. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej vyslovene uviedol,
že správnosť záveru o predčasnoti žaloby súd prvej inštancie vyvodil z právnej argumentácie, že škoda
doposiaľ nevznikla. Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie zároveň v rozsudku skonštatoval, že
ku vzniku škody došlo 27. júna 2012, rozsudok súdu prvej inštancie tak obsahoval vadu konania podľa
§ 420 písm. f) CSP a z tohto dôvodu dovolací súd napadnuté rozhodnutie musel zrušiť.

53. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania vzniku
škody ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov
konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaná si trovy konania neuplatnila a zo súdneho spisu žiadne
trovy žalovanej ani nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.

57. V treťom výroku enunciátu rozsudku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že intervenientke na strane žalovanej súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko intervenientka mala v konaní pred súdom
prvej inštancie a v konaní pred odvolacím súdom plný úspech, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

58. Vo štvrtom výroku enunciátu rozsudku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko
žalobca mal v konaní pred dovolacím súdom plný úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol
nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP).

Proti druhému, tretiemu a štvrtému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§

362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.