Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717208167.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu 1/ E. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. L. 3, XXX XX I., žalobcu 2/ I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. rad XX, XXX XX Krupina, obaja
zastúpení JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. SNP 70/36, 960
01 Zvolen, IČO: 37 894 692, proti žalovanému 1/ SAD Zvolen a. s., so sídlom Balkán 53, 960 01 Zvolen,

IČO: 36 004 928, žalovanému 2/ Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom
Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666, zastúpený Advokátskou kanceláriou GABE-BB, s. r. o., so
sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 30.000,- Eur, o odvolaní žalobcovi 1/, 2/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
č. k. 12C/17/2017-242 zo dňa 26. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., III., V. z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom výrokom I. zastavil konanie voči žalovanému 1/, výrokom II. uložil žalovanému
2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, výrokom III. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom IV. rozhodol,
že žalovanému 1/ náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva, výrokom V. priznal žalobcom
1/ a 2/ právo na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. Predmetom sporu bol
uplatnený nárok žalobcov 1/, 2/ pôvodne voči žalovanému 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy (každý vo
výške 15.000,- Eur), ktorú utrpeli ako pozostalí synovia po D. H., ktorá zomrela pri dopravnej nehode,
spôsobenej vodičom žalovaného 2/. Následne žalobcovia požiadali o pristúpenie ďalšieho subjektu

do konania, a to žalovaného 2/, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 28. 05. 2018 tak, že ho
pripustil do konania na strane žalovaného ako žalovaného 2/. Po späťvzatí žaloby voči žalovanému 1/ na
pojednávaní dňa 26. 10. 2018 (so súhlasom žalovaného 1/) došlo k zastaveniu konania voči žalovanému
1/. Ako prvú spornú otázku riešil súd prvej inštancie pasívnu legitimáciu žalovaného 2/. Po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný ako prevádzkovateľ
a zamestnávateľ vodiča motorového vozidla, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej

došlo k úmrtiu matky žalobcov a za ktorú bol aj odsúdený v trestnom konaní za spáchaný prečin
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 2, 3, písm. a), b), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
odsúdený bol na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne, s trestom s minimálnym
stupňom stráženia a trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 4 roky. Okresný
súd vychádzal z uplatneného práva podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka za použitia ust. § 853

Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo záveru, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú
ujmuspôsobenúnaosobnostnýchprávachfyzickejosobysúobsahomaúčelomnajbližšieprávnevzťahyzodpovednosti za majetkovú škodu spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného, upravené v ust. §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom aj na relevantnú judikatúru (okrem iných napr.
na rozhodnutie ÚS SR z 23. augusta 2007, sp. zn. I.ÚS 137/07, podľa ktorého „podľa všeobecných

ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti za škodu /vrátane zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu/ konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil,
pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb,
ktoré právnická osoba na túto činnosť použila /§ 420 ako aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka/“).
S poukazom na ust. § 420 ods. 2 a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyriešil túto otázku

tak, že poškodenému zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, pretože ide o škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, zodpovedá tiež za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných
právach fyzickej osobe (s poukazom na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo/228/2012 z 26. 09. 2013).

2. Pretože vozidlo, ktorým došlo k uvedenej ujme, nebolo vo vlastníctve žalovaného 2/, tento ho
mal v nájme na základe leasingovej zmluvy uzavretej s prenajímateľom a vlastníkom tohto vozidla -

leasingovou spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s., bolo potrebné vyriešiť otázku prevádzateľa
podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že za okolností prejednávanej veci treba
za pôvodcu žalobcami tvrdeného zásahu do ich osobnostných práv považovať práve žalovaného 2/.
Po skutkovej stránke bolo pre tento záver súdu rozhodujúce, že k úmrtiu D. H. došlo konaním vodiča
autobusu N. J., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnancom žalovaného 2/ a dopravnú nehodu spôsobil

privýkonejehoprácevodičaautobusu.Prevádzkovateľom(prevádzateľom)vozidlabolvčasedopravnej
nehody práve žalovaný 2/. Podľa § 427 ods. 1 OZ zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky osoby, ktoré vykonávajú dopravu; teda nie vlastník dopravného prostriedku, ale osoba, ktorá
použitím dopravného prostriedku vykonáva dopravu. UniCredit Leasing Slovakia, a. s. nevykonáva
dopravu osôb ani tovaru, ani ju nikdy nevykonával. V tejto súvislosti poukázal súd aj na to, že v prípade

škôd vzniknutých tretím osobám v súvislosti s prevádzkou predmetu leasingu bol leasingový nájomca
povinný ihneď urobiť všetky opatrenia, vrátane tých, ktoré by inak bol povinný urobiť UniCredit Leasing
Slovakia, a. s., aby nároky, hlavne nároky na poistné plnenie zostali zachované a škody spôsobené
tretím osobám boli čo najnižšie a pokiaľ by z akýchkoľvek dôvodov neboli škody úplne alebo sčasti
uhradené a uhradiť by ich bol podľa zákona povinný UniCredit Leasing Slovakia, a. s., bol leasingový

nájomca povinný takúto škodu UniCredit Leasing Slovakia, a. s., na základe platobného dokladu uhradiť.
Rovnako je z leasingovej zmluvy zrejmé, že leasingový nájomca bol povinný dojednať povinné zmluvné
poistenie a havarijné poistenie a bol povinný poistné platiť, pričom poistenie síce bolo platené spolu s
leasingovými splátkami, avšak oddelene od platieb nájomného.

3. Prípadná spoluzodpovednosť zo strany poškodenej zistená nebola, rovnako nebola zistená ani
spoluzodpovednosť vodiča druhého motorového vozidla, s ktorým došlo ku kolízii.

4. Súd tak skonštatoval, že smrť matky žalobcov pri dopravnej nehode bola neoprávneným zásahom
do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život. Pri úvahách a primeranosti výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal súd na nevyhnutnosť prihliadať k samotnému účelu a funkcii
tohto inštitútu pri ochrane osobnosti, kde miera zavinenia pôvodcu zásahu je spoluurčujúcim a jedným
z určujúcich hľadísk pre určenie výšky náhrady. Súd poukázal na potrebu skúmať aj ďalšie konkrétne
okolnosti každého prípadu, najmä zhodnotiť postoj osoby zodpovednej k spôsobenej škode, ako aj
jeho majetkové pomery, na strane poškodeného skúmať intenzitu vzťahu žalobcov k zomrelej, vek

zomrelej a pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého k zomrelej osobe, prípadne poskytnutie
inej satisfakcie s tým, že kľúčovou zostáva kvalita vzájomného vzťahu žalobcu k zosnulej osobe. Po
vykonaní dokazovania k tejto otázke, najmä výsluchom žalobcov a výsluchom svedkyne V. Y. súd
považoval za preukázané, že vzťah žalobcu 1/ s nebohou matkou bol veľmi blízky, boli v každodennom
kontakte, navzájom si pomáhali a existovalo medzi nimi silné citové puto. Vzájomný rodinný vzťah medzi

nimi možno hodnotiť ako nadštandardný. V čase tragickej udalosti žalobca 1/ býval v dome zosnulej
matky, boli v dennom kontakte a zosnulá D. H. synovi intenzívne pomáhala. Smrť matky žalobca 1/
stále veľmi negatívne prežíva. Pokiaľ ide o vzťah zosnulej matky k žalobcovi 2/, svedkyňa uviedla a súd
považoval za preukázané z tohto dôkazu, že vzťah s nebohou matkou mal veľmi blízky, tiež ho možno
hodnotiť ako nadštandardný a pretrval až do času tragického úmrtia matky. Išlo o harmonickú rodinu,

matkaposkytovalasynomznačnúpsychickúpodporuvneľahkomčase,obajažalobcoviatragickéúmrtie
matky prežívali veľmi ťažko.5. Pri určení výšky náhrady uviedol súd, že zohľadnil skutočnosť, že sa vodič N. Šulc neospravedlnil
pozostalým. Žalovaný 2/ pritom tvrdil, že sa im ospravedlnil a čin oľutoval. Súd tak ustálil, že „Konanie
vodiča žalovaného 2/, ktorým došlo k násilnému pretrhnutiu väzieb žalobcov so zosnulou matkou,

predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov a boli splnené predpoklady pre
priznanie ochrany osobnostným právam žalobcov v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prihliadol na okolnosti dopravnej nehody, na to, ako boli ustálené v trestnom konaní, podľa ktorých
k protiprávnemu konaniu došlo ako k všeobecnému ohrozeniu. Vodič išiel rýchlosťou 20 km/1 hod.,
nebol pod vplyvom alkoholu, z toho dôvodu súd ustálil, že primeraná náhrada žalobcu 1/ je 15.000,-

Eur voči žalovanému 2/ a žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ 15.000,- Eur. Je nepochybné, že ľudský
život je neoceniteľný, pretože každý jeden človek je jedinečný a je zrejmé aj súdu, že strata, ktorá
žalobcom zostane navždy nenahradená. Suma, ktorú súd priznal, je len zmiernenie majetkovej ujmy,
ktorú v dôsledku tejto straty žalobcovia utrpeli.“ V závere súd konštatoval, že sa nemohol stotožniť
s námietkou žalovaného 2/ o nedostatku pasívnej legitimácie s tým, že žalovaným by mal byť
UniCredit Leasing Slovakia, a. s., keď v zmysle „citovaných predpisov je zodpovedným za nemajetkovú

ujmu prevádzateľ dopravného prostriedku, nie leasingový prenajímateľ.“ Súd teda priznal žalovaným
uplatnenú nemajetkovú ujmu, žalobe vyhovel v celom rozsahu, s prihliadnutím na sústrastný list
žalovaného 2/ nepriznal žalobcom vyššiu nemajetkovú ujmu, naviac poukázal na viazanosť súdu petitom
žaloby.

6. V odseku 60 napadnutého rozsudku súd uviedol: „Súd pri vyhlasovaní rozhodnutia pochybil pri
zaväzovaní žalovaného 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy. Z právnej logiky vyplýva, že voči žalovanému
1/ bolo konanie zastavené, preto nemohol byť žalovaný 1/ zaväzovaný na náhradu nemajetkovej ujmy.
Súd výrok hneď opravil, došlo len k pochybeniu pri uvedení povinnej strany sporu, žalovaného 1/“.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspešným žalobcom
priznal voči neúspešnému žalovanému 2/ náhradu trov konania a § 256 ods. 1, 2 CSP s tým, že
žalobcovia síce procesne zavinili trovy zastaveného konania, pretože však žalovanému 1/ žiadne trovy
nevznikli, tak mu náhradu trov konania nepriznal.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadli žalobcovia 1/, 2/ a tiež žalovaný 2/.

9. Žalobcovia 1/, 2/ namietali procesnoprávne pochybenia pri vyhlasovaní rozsudku a formálny nesúlad
obsahu rozsudku ústne vyhláseného do zápisnice na pojednávaní dňa 26. 10. 2018 s jeho obsahom
uvedeným v zápisnici z pojednávania zo dňa 26. 10. 2018 a znením písomného vyhotovenia rozsudku

doručeného žalobcom 1/ a 2/. Poukázali na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) Civilného
sporovéhoporiadku,keďžesúdprvejinštancievoznačenejprávnejvecipriverejnomvyhlásenírozsudku
dňa 26. 10. 2018 vyniesol rozsudok, ktorého nesprávnosť sa snažil reparovať na tomto pojednávaní
procesne pochybným a nenáležitým spôsobom, pričom obsah rozsudku následne zaznamenaného v
zápisnici z pojednávania a obsah písomne vyhotoveného rozsudku nekorešpondujú obsahu pôvodne

vyneseného (vyhláseného) rozsudku. Sudkyňa sa síce bezprostredne po vyhlásení rozsudku snažila
zrejmé pochybenie - nesprávnosť pri označení žalovaného subjektu pri II. výroku konvalidovať
dodatočnou úpravou znenia tohto výroku, tento procesný postup pôsobil nezrozumiteľne a zmätočne,
vyvoláva pochybnosti z hľadiska zákonnosti, osobitne z hľadiska práva strán na spravodlivý proces.
Obdobne sa tak stalo pri vyhlasovaní výroku V., keď súd znenie tohto výroku opakovane korigoval,

ktorá procesná situácia tiež vzbudzuje pochybnosti nad dodržaním procesných pravidiel pri vyhlasovaní
tohto výroku. Procesná spornosť pri vyhlasovaní oboch označených výrokoch narúša aj právnu istotu,
váhu a presvedčivosť rozsudku vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 60. súd
procesný stav vyhodnotil tak, že pri vyhlasovaní rozhodnutia pochybil pri zaväzovaní žalovaného 1/ na
náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že tento výrok hneď opravil, došlo len k pochybeniu pri uvedení

povinnej strany sporu, žalovaného 1/. Žalobcovia aj z opatrnosti majúc pochybnosti nad zákonnosťou
procesného postupu súdu pri vyhlasovaní rozsudku a odstraňovaní pochybení vo vyhlásenom rozsudku,
podali odvolanie, hoci po hmotnoprávnej stránke voči písomnému zneniu a odôvodneniu rozsudku
výhrady nemajú a mohli by inak v spornej procesnej situácii zaujať alibistický postoj. Súd vo veci
vykonal dokazovanie potom, keď právoplatne uznesením pripustil do konania vstup ďalšieho subjektu

na strane žalovaného ako žalovaného 2/ a na pojednávaní dňa 26. 10. 2018 pripustil zmenu žaloby
(petitu žaloby) a následne rozhodol o späťvzatí žaloby voči žalovanému 1/. Po vykonaní dokazovania,
na výsledkoch ktorého založil svoje rozhodnutie, riadnym a zákonným spôsobom odôvodnil rozsudok,
tento žalobcovia z hmotnoprávneho hľadiska pokladajú za kompatibilný s rozhodovacou praxou súdovSR a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Adekvátne a preskúmateľne sa súd vysporiadal s
otázkou vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/ v bodoch 33. až 47. napadnutého rozhodnutia.
Za opodstatnené a náležité považujú žalobcovia aj ustálenie hodnoty (výšky) nemajetkovej ujmy im

prisúdenej a odôvodnenej v bodoch 55. až 59. Navrhujú odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo výroku
II. a V. zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie.

10. Žalovaný 2/ v odvolaní proti rozsudku s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)

CSP uviedol, že podľa jeho názoru súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K tvrdenému procesnému pochybeniu a k porušeniu práva na spravodlivý proces poukázal na
zápisnicu z pojednávania zo dňa 26. 10. 2018, z ktorej vyplýva, že pred vyhlásením dokazovania za
skončené bolo vykonané dokazovanie v rozsahu:
- oboznámenie s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/48/2017 zo dňa 10. 07. 2017,
- oboznámenie s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/117/2017 zo dňa 25. 10.2017,

- výpoveď svedkyne V. Y.,
- výpovede účastníkov, právneho zástupcu žalobcov a právnej zástupkyne žalovaného 2/.
Konajúci súd na pojednávaní konštatoval, že ostatné listinné doklady nemusí oboznamovať, nakoľko
vždy boli ostatným stranám doručené. Žalovaný tvrdí, že zo strany konajúceho súdu ku dňu rozhodnutia
vo veci samej neboli žalovanému 2/ doručené najzákladnejšie a najdôležitejšie listinné dôkazy a to

prílohy k žalobe žalobcov (pretože mu bol doručený len samotný text žaloby), návrh žalobcov na
pripustenie vstupu žalovaného 2/ do konania, návrh žalobcov na zmenu petitu žaloby a uznesenie
o pripustení vstupu žalovaného 2/ do konania. Na túto skutočnosť žalovaný 2/ konajúci súd písomne
upozornil podaním zo dňa 26.06.2018 a zároveň požiadal konajúci súd o doručenie týchto listinných
dôkazov. Ku dňu rozhodnutia vo veci samej však tieto listinné dôkazy žalovanému 2/ doručené neboli.

Vzhľadom na túto skutočnosť k vykonaniu listinných dôkazov v súlade s ust. § 204 CSP mohlo a malo
dôjsť len a výlučne na pojednávaní prečítaním listiny alebo jej časti alebo oznámením jej obsahu.
K tomuto však na pojednávaní nedošlo, čoho následkom je, že k vykonaniu dokazovania minimálne
vo vzťahu k žalovanému 2/ uvádzanými listinnými dôkazmi nedošlo. Konajúci súd týmto nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Poukázal v tomto smere na rozhodnutie NS SR 4
Obo 71/2011 z 26. 03. 2013 a tiež Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/908/2013 z 01. 04.
2015 a 13Co/560/2015 zo dna 24. 10. 2017).

12. Žalovaný 2/ uviedol, že uznesením okresného súdu zo dňa 07. 06. 2018 mu bola uložená povinnosť,

aby sa žalovaný 2/ pod hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie vyjadril k žalobe žalobcov . Spolu s
uznesením mu bola doručená žaloba žalobcov, žiadne iné doklady neboli žalovanému 2/ doručené. Z
textu samotnej žaloby vyplývalo, že táto nesmerovala proti žalované mu 2/ ale proti spoločnosti SAD
Zvolen a. s., IČO 36004928. Žalovanému 2/ nebolo doručené žiadne uznesenie o pripustení vstupu
žalovaného 2/ do konania, neboli mu známe dôvody, ktorými odôvodňovali žalobcovia prípadný vstup

žalovaného 2/ do konania, žalovanému 2/ nebol doručený návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby
a z uvedeného dôvodu tak žalovanému 2/ nebolo zrejmé, čoho a z akého dôvodu sa žalobcovia vo
vzťahu k žalovanému 2/ domáhajú. Napriek tomu mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe pod
hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie. Na tieto skutočnosti žalovaný 2/ upozorňoval v opakovaných
písomných podaniach, avšak ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej neboli žalovanému 2/ tieto

listiny predložené. Podľa názoru žalovaného 2/ sa tak nestal žalovaný 2/ stranou sporu a konanie
je tak zaťažené významnou procesnou vadou, pre ktorú nemal konajúci súd vydať rozhodnutie vo
veci samej. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil konajúci súd strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko
žalovaný 2/ mal povinnosť sa vyjadrovať ku skutočnostiam tvrdeným v žalobe žalobcov, ktoré však vo

vzťahu k žalovanému 2/ neexistovali (žalovaný 2/ sa tak nestal stranou sporu a až do pojednávania vo
veci samej 26. 10. 2018 vo vzťahu k žalovanému 2/ ani neexistoval žiadny žalobný petit.13. Ďalej poukázal na to, že konajúci súd pripustil zmenu petitu až na pojednávaní dňa 26. 10. 2018
ktorým sa žalobcovia domáhali, aby
a/ žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uhradili spoločne a nerozdielne žalobcovi 1/ sumu vo výške 15.000,- Eur

b/ žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uhradili spoločne a nerozdielne žalobcovi 2/ sumu vo výške 15.000,- Eur.
Následne vzal právny zástupca žalobu späť voči žalovanému 1/ a navrhol, aby k náhrade nemajetkovej
ujmy vo výške 15.000,- Eur každý žalobca zvlášť bol zaviazaný žalovaný 2/. O čiastočnom späťvzatí
žaloby konajúci súd rozhodol v rozsudku vo veci samej tak, že voči žalovanému 1/ v celom rozsahu
konanie zastavil, o pripustení zmeny petitu však už žiadnym spôsobom nerozhodol. Podľa názoru

žalovanému 2/ samotným späťvzatím žaloby a samotným zastavením konania vo vzťahu k žalovanému
1/ sa automaticky nemení žalobný petit v danej veci. Znamená to, že konajúci súd nerozhodoval o takom
petite, ktorý tvoril predmet sporu, konanie je zaťažené závažnou procesnou vadou a je nepochybné,
že súd rozhodoval ultra petitum, to je o niečom, čo netvorilo predmet konania. Podľa žalovaného
2/ súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovaného 2/
šlo o odstrániteľnú vecnú procesnú podmienku konania, o ktorej však nebolo rozhodnuté. Táto bránila
konajúcemu súdu vydať rozhodnutie veci v súlade s § 161 ods. 3 druhá veta CSP. To je dôvod na
zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

14. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že konanie nie je zaťažené vadami resp. tieto sú
odstrániteľné odvolacím súdom v odvolacom konaní, žalovaný 2/ odôvodnil svoje odvolanie aj vo vzťahu
k vecnému odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie.

15. K pasívnej legitimácií uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný

vo veci, nie je tým subjektom, ktorý by zodpovedal za neoprávnený zásah do žalobcami uplatňovaných
osobnostných práv podľa § 11 a § 13 OZ. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného trestného rozsudku
OkresnéhosúduZvolen sp.zn.3T/48/2017zktoréhovyplýva,„žejetoprávep.N.J.akovodičautobusu,
ktorý zodpovedá za akýkoľvek zásah do osobnostných práv pozostalých žalobcov „. Toto platí podľa
názoru žalovaného 2/ bez ohľadu na skutočnosť, či bol N. J. v pracovno-právnom vzťahu k tretej osobe

alebo nie. V prípade práva na náhradu nemajetkovej ujmy ako inštitútu odlišného od náhrady škody,
nemožno podporne aplikovať ust. § 420 ods. 2 OZ práve z dôvodu, že predmetom sporu nie je právo
na náhradu škody, ale právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto odlišnosť je zreteľne
vyjadrená v § 16 OZ, v zmysle ktorého má oprávnený subjekt okrem nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, (§ 13 ods. 2 OZ) aj právo na náhradu škody, spôsobenú neoprávneným zásahom

do práva na ochranu osobnosti. Z uvedeného dôvodu mala byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá práve
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ v tomto konaní. V tomto smere poukázal na
právne závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v rozsudku zo dna 19. 09. 2012, sp.zn.
17Co/296/2011, obdobne Krajského súdu v Prešove, zo dňa 15. 06. 2015 sp.zn. 2Co/135/2014. S týmito
právnymi názormi sa konajúci súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.

16. K pasívnej legitimácii - vlastníkovi motorového vozidla (UniICredit Leasing Slovakia a.s.) uviedol,
že doložil do súdneho spisu leasingovú zmluvu č. 1500068 zo dňa 24. 09. 2009 vrátane
všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu zmluvy, pričom v priebehu konania argumentoval,
že prevádzkovateľom motorového vozidla nie je žalovaný 2/ (ako držiteľ a leasingový nájomca

motorového vozidla), ale že je ním vlastník motorového vozidla spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia,
a. s., a to s poukazom na to, že žalovaný je právne a fakticky obmedzený s dispozíciou s motorovým
vozidlom, čo vyplýva priamo z leasingovej zmluvy, konkrétne:
a/ na prevzatie predmetu leasingu od dodávateľa a vykonanie ďalších úkonov s tým súvisiacich môže byť
leasingový nájomca oprávnený len na základe plnomocenstva udeleného leasingovým prenajímateľom

(čl. II bod 6 VOP) . Z toho vyplýva, že akékoľvek úkony sú úkony vykonávané priamo spoločnosťou
UniCredit, ako vlastníkom motorového vozidla, a preto žalovaný 2/ nie je oprávnený samostatne
disponovať s predmetom leasingu v súvislosti s jeho prevzatím od dodávateľa,
b/ článok 2 bod 11 VOP - leasingový prenajímateľ vystaví leasingovému nájomcovi (žalovanému 2/) plnú
moc, na základe ktorej bude leasingový nájomca splnomocnený k zaevidovaniu predmetu leasingu na

dopravnom inšpektoráte PZ. Aj z toho je zrejmé, že žalovaný 2/ nie je oprávnený samostatne disponovať
s predmetom leasingu;
c/ článok 3 bod 1 VOP - leasingový nájomca (žalovaný 2) nie je oprávnený dať predmet leasingu tretej
osobe do nájmu, podnájmu, alebo k nemu inak zriadiť užívacie právo pre tretiu osobu, nesmie predmetleasingu predať, zriadiť k nemu záložné právo, ani iné práva tretích osôb, darovať ho ani iným spôsobom
prenechať na užívanie inému;
d/ článok 3. bod 5 VOP - technické úpravy na predmete leasingu je leasingový nájomca oprávnený

vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom leasingového prenajímateľa;
e/ článok 4 bod 2 VOP - leasingový nájomca je povinný uplatniť všetky práva vyplývajúce z vád
predmetu leasingu, zo záručných a servisných podmienok priamo u dodávateľa predmetu leasingu v
mene leasingového prenajímateľa (z čoho je zrejmé, že nároky z vád predmetu leasingu, zo záručných
a servisných podmienok si nemôže uplatniť sám žalovaný 2/ ako leasingový nájomca, tieto musí

uplatňovať vždy v mene leasingového prenajímateľa);
f) článok 7 bod 4 VOP - poistné plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy plní poisťovateľ v súlade s
vinkulácioupoistnéhoplneniavprospechUniCredit-ajzuvedenéhojezrejmé,ževprípadevznikuškody
je poistné plnenie v súlade s vinkuláciou poistného plnenia uhradené priamo UniCredit ako vlastníkovi
a prevádzkovateľovi motorového vozidla;
g) článok 7 bod 7 VOP - za škody zodpovedá priamo samotný leasingový prenajímateľ (UniCredit),

pričom žalovaný 2/ ako leasingový nájomca má povinnosť zabezpečiť, aby nároky UniCreditu na poistné
plnenie zostali zachované a aby škody spôsobené tretím osobám boli čo najnižšie.

17. S týmito tvrdenými skutočnosťami sa konajúci súd v odvolaním napadnutom rozsudku žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Uviedol len, že podľa § 427 ods. 1 OZ zodpovedajú za škodu vyvolanú

osobitnou povahou prevádzky osoby, ktoré vykonávajú dopravu. Teda nie vlastník dopravného
prostriedku, ale osoba, ktorá použitím dopravného prostriedku vykonáva dopravu. UniCredit Leasing
Slovakia, a. s., pritom nevykonáva dopravu osôb, ani tovaru a nikdy takúto dopravu ani nevykonával.
Žalovaný 2/ zdôraznil, že podľa ust. § 427 ods. 2 OZ zodpovedá rovnako aj iný prevádzkovateľ
motorového vozidla, teda nie len ten, ktorý vykonáva dopravu, a neexistuje žiadny dôvod, prečo by za

takúto osobu nemohol byť považovaný leasingový prenajímateľ, v tomto prípade UniCredit. Konajúci
súd sa však nevysporiadal s vyššie uvedenými VOP spoločnosti UniCredit, na ktoré žalovaný v priebehu
konania poukazoval a neuviedol, prečo tieto konkrétne ustanovenia neodôvodňujú postavenie UniCredit
ako prevádzkovateľa, a prečo práve tie ustanovenia, ktoré cituje konajúci súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia, sú tými, ktoré vylučujú, aby bol UniCredit prevádzkovateľom vozidla.

18. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 30.000,- Eur považuje žalovaný 2/ za
neprimeranú, najmä s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, ako aj
na okolnosti na strane pôvodcu zásahu do osobnostných právo žalobcov. Konkrétne poukazuje na
to, že k protiprávnemu konaniu zo strany zamestnanca žalovaného 2/ N. J. došlo z nedbanlivosti

(t. j. k uvedenému konaniu nedošlo úmyselne) ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T/48/2017 zo dňa 10. 07. 2017, ďalej - v konaní N. Šulca absentuje akékoľvek úmyselné
konanie, alebo hrubé porušenie, či zanedbanie svojich povinností, celkom reálne možno konštatovať
chvíľkovú nepozornosť, či nedostatočné zistenie stavu na vozovke predtým, než začal odbočovať
doľava. Rýchlosť, ktorou šiel bola 20 km/h na úseku, kde v danom mieste bola stanovená rýchlosť 90 km/

h, teda neporušil žiadne predpisy týkajúce sa obmedzenia najvyššej rýchlosti, tiež nebol pod vplyvom
alkoholu. Samotný vodič utrpel pri dopravnej nehode ťažké zranenia. Po udalosti navštívil všetkých
poškodených, a týmto sa opätovne ospravedlnil, ako uvedené vyplýva z odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 10. 2017 sp. zn. 3To/117/2017, rovnako pred súdom
svoju vinu uznal, opätovne vyjadril ľútosť nad celým skutkom a poprosil všetkých poškodených o

odpustenie. Ani s týmito skutočnosťami sa podľa názoru žalovaného 2/ konajúci súd žiadnym spôsobom
nevysporiadal, hoci ide o okolnosti významné pre rozhodovanie a stanovenie výšky nemajetkovej
ujmy. Konajúci súd zobral do úvahy výlučne intenzitu vzťahu medzi žalobcami a ich nebohou matkou,
napriek tomu, že sám konštatuje, že je nutné skúmať ďalšie konkrétne okolnosti prípadu, najmä postoj
osoby zodpovednej k spôsobenej škode, jeho majetkové pomery, intenzitu vzťahu k zomrelej, vek

zomrelej, vek pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého. Na tieto okolnosti konajúci súd
neprihliadal. Zároveň súd v odôvodnení uviedol, že zohľadnil aj tvrdenie žalobcov, že sa im vodič N. J.
neospravedlnil. Toto z vykonaného dokazovania nevyplýva, práve naopak, z už citovaného uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že týmto (poškodeným) sa vodič opätovne ospravedlnil a
ospravedlnenie poškodení prijali. Preto záver súdu, podľa ktorého sa N. J. žalobcom neospravedlnil,

nemá vo vykonanom dokazovaní oporu.

19. Žalovaný 2/ navrhol rozsudok súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne, alternatívne navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.20. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolanou žalovaného 2/ predložili svoju skutkovú a
právnu argumentáciu. K tvrdeným procesným pochybeniam a porušeniu práva na spravodlivý proces

uviedli, že v posudzovanej veci boli splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky a
predpoklady pre uplatňovanie nárokov žalobcov a vedenie konania voči žalovanému 2/. Žalobcovia
navrhli pristúpenie žalovaného 2/ do konania, o tomto rozhodol konajúci súd uznesením zo dňa 28.
05. 2018 tak, že pripustil vstup žalovaného 2/ do konania, pričom proti tomuto uzneseniu odvolanie
nie je prípustné. O dispozičných úkonoch žalobcov rozhodol konajúci súd uznesením zo dňa 28. 05.

2018 a uznesením zo dňa 26. 10. 2018 vyhlásením priamo na pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2018.
Žalovaný 2/ na pojednávaní navrhol na doplnenie dokazovania vypočutie susedy nebohej D. H., tomuto
súd nevyhovel a dokazovanie vyhlásil za skončené. Z prednesov právneho zástupcu žalovaného 2/ na
pojednávaní 26. 10. 2018 je zrejmé, že tento bol v náležitom procesnom rozsahu oboznámený s celým
predmetom konania a dôkazmi, o ktoré sa žalobný návrh opieral.

21. K namietanej pasívnej legitimácii a výške nároku uviedol, že zodpovednosť žalovaného vyplýva
z obsahu skutkového stavu veci a povahy žalovaného 2/ (v zmysle § 420 ods. 2 OZ), poukázal tiež
na skutkovo a právne identický prípad vo veci Okresného súdu Zvolen zo dňa 07. 09. 0216 č. k.
9C/174/2015-122 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 04. 2018 sp. zun.
14Co/19/2017, kde je explicitne uvedené, že „žalovanú za okolností prejednávanej veci treba považovať

za pôvodcu žalobcami tvrdeného zásahu do osobnostných práv.“ Obdobne poukázal na ustálený judikát
Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo/228/2012, tiež 1Cdo/31/2017 a 1Cdo/18/2017.

22. Tvrdenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ vyplývajúceho zo skutočnosti, že
žalovaný 2/ nebol prevádzkovateľom predmetného dopravného prostriedku podľa § 427 OZ, nepovažuje

za správne, poukazuje na to, že UniCredit Leasing Slovakia, a. s., nevykonáva a nevykonávala dopravu
osôb, ani tovaru a na takúto činnosť nemala oprávnenie. Pritom ust. § 427 ods. 1 OZ upravuje, že fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. Tvrdenie žalovaného II.., že prevádzkovateľom zraňujúceho autobusu mala byt' leasingová
spoločnosť, vylučuje jednak obsah leasingovej zmluvy, skutkové okolnosti a tiež

obsah všeobecných podmienok užívania predmetu leasingu. Poukazuje tiež na to, že v trestnom konaní
si náhradu vecnej škody za poškodenie autobusu ako poškodený subjekt uplatnil žalovaný 2/ a nie
leasingováspoločnosť.Žalovaný2/tedaakoajprevádzkovateľmotorovéhovozidlazodpovedázaškodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Žalovaný 2/ v sústrastnom liste (ktorý bol vyhotovený
ako reakcia po mimosúdnej výzve poškodených žalobcov na predžalobné urovnanie nárokov) zo dňa

10. 02. 2017 sa sám označil za zamestnávateľa N. J. a prevádzkovateľa autobusu. Žalobcovia tvrdia,
že podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli dané, pri predmetnej dopravnej
nehodezahynulaosobavblízkompríbuzenskomvzťahukosobežalobcov.Priurčenívýškyadôvodnosti
nároku za spôsobenú nemajetkovú ujmu treba zohľadniť aj traumu, žiaľ a smútok žalobcov za hrubý a
nenapraviteľný zásah do ich práva na súkromný život, mať, udržiavať a rozvíjať vzťah so svojou matkou

ako najbližším človekom, ktorý im dal život. K úmrtiu matky došlo v dôsledku hrubého porušenia pravidiel
cestnej premávky zo strany zamestnanca predpokladaného prevádzkovateľa autobusu - žalovaného
2/, keď nedal prednosť nákladnému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čo je všeobecne považované za
jedno z najťažších porušení predpisov a pravidiel cestnej premávky. Takéto konanie nebolo z hľadiska
trestnoprávnej kvalifikácie posudzované len ako trestný čin ublíženia na zdraví, ale aj ako trestný čin

všeobecného ohrozenia, čo je typovo vysoko spoločensky nebezpečné konanie vyjadrené vysokou
trestnou sadzbou.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o úprimnom a čistom postoji vodiča a žalovaného 2/ nad tragickým
následkom, žalobcovia poukazujú na to, že sa im vodič N. J. nikdy úprimne a čestne neospravedlnil. Pri

výsluchu pred vyšetrovateľom PZ označil ako svojho zamestnávateľa H. Zvolen, a. s., čiže žalovaného
1/. V konaní pred súdom po podaní obžaloby zmenil obhajcu, namietal právnu kvalifikáciu skutku,
odsudzujúci rozsudok napadol odvolaním, pričom tvrdil, že prvostupňový súd predmetný skutok
nesprávne právne kvalifikoval aj ako prečin všeobecného ohrozenia, že skutok si nepamätá, zostane
pre neho nezodpovedaným, prečo došlo ku skutku, za ktorý má niesť zodpovednosť. Žalobcovia tvrdia,

že žalovaný 2/ zneužíval podobnosť a zameniteľnosť obchodného mena so žalovaným 1/, keď v inej
civilnej veci žalovaný 1/ účelovo nenamietal svoju pasívnu legitimáciu, hoci zjavne nebol užívateľom a
prevádzkovateľom vozidla, až do právoplatného skončenia veci, čím došlo k vyhnutiu sa zodpovednostižalovaného2/zaškoduspôsobenúprevádzkouautobusu.Žalovaný2/pritomnereagovalnamimosúdne
žiadosti poškodených žalobcov o mimosúdne vyporiadanie ich nárokov.

24. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj žalovaný 1/. Poukázal na to, že z rozsudku vyhláseného
na pojednávaní dňa 26. 10. 2018 vyplýva, že žalobcovia v zastúpení právnym zástupcom sami a
dobrovoľnevočižalovanému1/zobraližalobuspäť,dôvodynaspäťvzatiežalobyžalovaný1/akceptoval.
Súd svojim rozhodnutím potvrdil právny a skutkový stav, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ voči jeho spoločnosti
nebola oprávnená, čo bolo vyjadrené vo výrokovej časti rozsudku „I. Konanie zastavuje v celom rozsahu

voči žalovanému 1/“. Pokiaľ súd zistil určité pochybenia, na ktoré poukazujú žalobcovia, táto chyba
nespôsobila nezákonnosť procesného postupu a bola ešte v priebehu súdneho konania opravená, čo je
vyjadrené v dôvodovej časti predmetného rozsudku pod bodom 60. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
1/ sa nestotožňuje s dôvodmi žalobcov na odvolanie voči rozsudku a žalovaný 1/ nemá výhrady voči
priebehu súdneho konania dňa 26. 10. 2018 a jeho výsledkom. Tento svoj postoj žalovaný 1/ vyjadril aj
tým, že sa voči vyhlásenému rozsudku neodvolal. Navrhuje odvolanie žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodné

v plnom rozsahu zamietnuť.

25. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov ako aj k vyjadreniam žalovaného 1/ a žalobcov
uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názormi žalobcov prezentovanom v podanom odvolaní v
bodoch 1 až 6 a 9, nakoľko žalovaný 2/ má za to, že procesný postup konajúceho súdu pri vyhlasovaní

rozsudku nebol správny. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že uvedené je dôvodom na zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku v jeho časti tak, ako to navrhujú žalobcovia v podanom odvolaní.
Pokiaľ ide o body 7 a 8 odvolania žalobcov, s názormi a tvrdeniami sa žalovaný 2/ nestotožňuje a
tieto popiera, rovnako ako ich popieral v priebehu celého doterajšieho konania. Nad rámec uvedeného
poukazuje na to, že skutočnosti uvádzané v bodoch 7 a 8 odvolania žalobcov sa žiadnym spôsobom

nedotýkajú skutočností, pre ktoré žalobcovia podali odvolanie.

26. K vyjadreniu žalobcov k podanému odvolaniu žalovaného 2/, kde žalobcovia uvádzajú, že boli riadne
splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky a predpoklady pre uplatňovanie nárokov,
toto podľa žalovaného 2/ žiadnym spôsobom nespochybňuje jeho tvrdenie, podľa ktorého došlo k

procesným pochybeniam súdu, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozhodnutia vo veci samej a
vrátenie veci súdu prvej inštancie, v podrobnostiach odkazuje na svoje písomné odvolanie v bodoch
body IIa, IIb a IIc.

27. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii a výške nároku žalobcovia opakujú stále tie isté právne názory

a skutkové tvrdenia, ktoré prezentovali v doterajšom priebehu súdneho konania. Žalovaný 2/ tieto
popiera a v podrobnostiach poukazuje na všetky svoje doterajšie písomné a ústne prednesy tak, ako sú
zachytené v súdnom spise, osobite poukazuje na písomné odvolanie. Vo vzťahu k namietanej pasívnej
vecnej legitimácii žalovaného 2/, kde žalobcovia tvrdia, že spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.
s., nemôže byť prevádzkovateľom, nakoľko nevykonáva a ani nevykonávala prepravu osôb, a k takejto

činnosti ani nemala oprávnenie uvádza, že rovnako, ako na to poukazoval v písomnom odvolaní, podľa
ust. § 427 ods. 2 OZ zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla (t. j. nie len ten, ktorý
vykonáva dopravu), pričom neexistuje žiadny dôvod, prečo by za takúto osobu nemohol byť považovaný
leasingový prenajímateľ. Konajúci súd sa však nevysporiadal s VOP spoločnosti UniCredit Leasing
Slovakia, a. s., na ktoré poukazoval žalovaný 2/ v priebehu konania, a neuviedol, prečo tieto konkrétne

ustanovenia neodôvodňujú postavenie UniCredit Leasing Slovakia, a. s., ako prevádzkovateľa, podľa
ust. § 427 ods. 2 OZ. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že vyvrátili tvrdenia o úprimnom a čistom postoji
vodiča a žalovaného 2/ nad tragickými následkami, žalovaný 2/ s takýmto tvrdením nesúhlasí, popiera
ho, vo vzťahu k ospravedlneniu N. J. vychádzal žalovaný 2/ z odôvodnenia právoplatného trestného
rozsudku, v ktorom sa uvedené skutočnosti konštatovali - t. j. že p. J. sa poškodeným ospravedlnil.

Uvedené nebolo v priebehu konania zo strany žalobcov popreté. Pokiaľ ide o samotné správanie N.
J. v trestnom konaní, ide o konanie osoby odlišnej od žalovaného 2/, keďže sa trestné konanie týkalo
výlučne jeho, jeho procesný postup v trestnom konaní nemôže byť na ťarchu žalovaného 2/. Opätovne
navrhol buď zamietnuť návrh žalobcu 1/ a 2 v celom rozsahu, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ďalej CSP)
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385CSP a contrario. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné s poukazom na ust. § 389 ods. 1
písm. a), b) CSP zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcov ako aj žalovaného 2/ konštatuje, že ako odvolanie žalobcov tak aj odvolanie žalovaného 2/
bolo dôvodné, konkrétne pokiaľ namietali jednak nesplnenie procesných podmienok a ďalej nesprávny
procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pokiaľ tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom), čo považoval odvolací súd za dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené procesné
podmienky, vychádza pritom z odvolania žalovaného 2/, ktorý dôvodne namieta, že právne dovoleným
spôsobom nedošlo do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej k jeho pripusteniu do konania na strane
žalovaného. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie síce na návrh žalobcov zo dňa 24. 05.
2018 rozhodol uznesením, ktorým pripustil, aby do konania vstúpil ďalší subjekt na strane žalovaného -

spoločnosť Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s., so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36
054 666 ako žalovaný 2/. Odvolací súd tiež zistil, že toto uznesenie nebolo doručené žalovanému 2 ani
jeho právnej zástupkyni napriek tomu, že na to opakovane poukazovala (napr. pri žiadosti o odročenie
pojednávania zo dňa 20. 06. 2018 - č. l. 105 a nasl. spisu, alebo vyjadrenie k žalobe žalobcov zo dňa
29. 06. 2018 na č. l. 134 a nasl. spisu. Podľa ust. § 235 ods. 1 CSP uznesenie sa vyhlási verejne, ak

bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. Podľa ods. 2 uznesenie súd vyhotoví písomne
a doručí ho, ak je proti nemu prípustné odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné, alebo ak ide
o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť. V danom prípade síce proti uzneseniu o
pristúpení ďalšej sporovej strany do konania nie je prípustné odvolanie, je však pre vedenie konania
potrebné, (súd musí o návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania rozhodnúť) bolo

preto nutné písomné vyhotovenie tohto uznesenia a bolo potrebné ho doručiť, pretože právoplatnosť
nadobudlo takéto uznesenie práve doručením (§ 238 ods. 2 CSP). Ako je zistené z obsahu spisu, súd
tento procesný nedostatok neodstránil, hoci mal možnosť doručiť toto uznesenie po upozornení zo
strany žalovaného 2/ a naposledy mal možnosť tento nedostatok odstrániť aj na pojednávaní skôr, ako
vyhlásil vo veci samej rozsudok, k tomuto však nepristúpil. Možno tak konštatovať, že konanie a aj

samotné odvolaním napadnuté rozhodnutie trpí vadou, konkrétne nedostatkom procesnej podmienky
na strane subjektov konania, ktorý je síce odstrániteľný, avšak do rozhodnutia vo veci samej k tomuto
odstráneniu nesplnenej procesnej podmienky nedošlo.

30. Ďalej odvolací súd musí konštatovať aj ďalší dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a to

nesprávny procesný postup až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP; konkrétne odvolací súd poukazuje na odvolací dôvod žalobcov,
ktorí namietajú nesúlad vyhláseného rozsudku s písomným vyhotovením zápisnice z pojednávania a s
výrokom písomne vypracovaného rozsudku. Odvolací súd po vypočutí si záznamu z pojednávania pred
súdom prvej inštancie zo dňa 26. 10. 2018 konštatuje, že odvolanie žalobcov v tomto smere a rovnako

aj vyjadrenie žalovaného 2/ k tomuto odvolaniu sú dôvodné, na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok
vo výroku II. a tiež vo výroku V. odlišne, ako je to zachytené v uvedenej zápisnici z pojednávania a
ako je uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Súd síce v odôvodnení rozsudku v ods. 60 vysvetlil
svoje pochybenie pri zaväzovaní žalovaného 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy tak, že „Z právnej logiky
vyplýva, že voči žalovanému 1/ bolo konanie zastavené, preto nemohol byť žalovaný 1/ zaväzovaný na

náhradu nemajetkovej ujmy. Súd výrok hneď opravil, došlo len k pochybeniu pri uvedení povinnej strany
sporu, žalovaného 1/“. Odvolací súd tak musí konštatovať porušenie ust. § 219 ods. 4 CSP, podľa
ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Aj keď odvolací súd uznáva, že nemožno vylúčiť, že
k zjavnému pochybeniu dôjde aj pri vyhlasovaní rozsudku, takéto zrejmé pochybenie je však potrebné
vykonať právne prípustným spôsobom (opravným uznesením v zmysle § 224 CSP).

31. Odvolací súd ďalej konštatuje aj ďalšie pochybenia pri konaní súdu prvej inštancie, ktorý napriek
opakovanej žiadosti žalovaného 2/ (právnej zástupkyne) nedoručil tejto sporovej strane prílohy, ktoré
právny zástupca žalobcov priložil k žalobe, hoci podľa ust. § 167 ods. 1 CSP ak súd neodmietol žalobu
podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do

vlastných rúk. Ako dôvodnú musí označiť aj námietku o nedostatočnom oboznámení listinných dokladov
na pojednávaní, keďže na strane 17. zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. 10. 2018 súd uvádza „Ostatné
listinné doklady súd nemusí oboznamovať, nakoľko vždy boli ostatným stranám doručené“, pričom jezjavné, že všetky listinné dôkazy doručené neboli napriek viacerým upozorneniam zo strany právnej
zástupkyne žalovaného 2/.

32. Odvolací súd tak konštatuje, že z dôvodu, že súd konal napriek tomu, že neodstránil vytýkaný
nedostatok podmienky konania na strane žalovaného 2/ a ďalej svojím procesným postupom sa dopustil
viacerých závažných pochybení v rámci prvoinštančného konania až v takej miere, že to malo za
následok porušenie práva strán na spravodlivý súdny proces, neostalo odvolaciemu iné, ako rozsudok
v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

s tým, že je povinný predovšetkým odstrániť prv uvedený nedostatok procesnej podmienky na strane
žalovaného a následne ďalšie vytknuté vady konania, tzn. doručiť žalovanému 2/ prílohy k žalobe a
umožniť mu tak na tieto v konaní reagovať, tiež vykonať dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami
spôsobom upraveným v ust. § 204 CSP.

33. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2/ vo veci samej, predovšetkým k tvrdenému nesprávnemu

posúdeniu vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/, túto odvolací súd nevzhliadol ako dôvodnú. V
tomto smere považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a to ako v prípade
určenia zodpovednostného subjektu v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv podľa §
11 a § 13 OZ (pod bodom III. písm. a) odvolania), odkazujúc v tomto na odôvodnenie prvoinštančného
rozsudku v ods. 31 až 39. Rozhodnutie v tomto smere považuje za správne z dôvodov, na ktoré

poukázal súd prvej inštancie a akcentuje uznesenie ústavného súdu SR I. ÚS 137/07, ktorý okrem
iného uviedol „Podľa všeobecných ustanovení Občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti
za škodu (vrátane zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu
zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide
o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl.

OZ. Platí teda zásada, že subjekt práva zodpovedá za škodu, resp. ujmu, ktorú spôsobil. Z tejto zásady
existujú viaceré výnimky... napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
lebo za túto škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, aj keď on sám škodu nespôsobil
(§ 427 OZ). Tieto výnimky možno definovať ako prípady, v ktorých zákon zakotvuje zodpovednosť za
škodu spôsobenú niekým iným ako zodpovedným subjektom.“

34. K argumentácii žalovaného 2/, v zmysle ktorej je subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah
do osobnostných práv podľa § 11 a § 13 OZ vodič autobusu, tak ako to vyplýva z trestného rozsudku
Okresného súdu Zvolen vo veci 3T 48/2017 odvolací súd uvádza, že podľa súčasnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. R 114/1999, R 36/2009, R 38/2012) pôvodcom zásahu môže byť nielen
fyzická osoba, ale aj právnická osoba, ktorá svoju vôľu navonok prejavuje, koná, robí právne úkony,

vstupuje do právnych vzťahov...prostredníctvom fyzických osôb na to určených. Pokiaľ bezprostredným
pôvodcom zásahu do osobnostných práv bola fyzická osoba, ktorá bola určená na výkon jej činnosti
právnickou osobou, je zásadnou otázkou, či za tento zásah nesie zodpovednosť sama fyzická osoba,
ktorá bezprostredne konala, alebo právnická osoba, ktorá ju na túto činnosť použila. Ustanovenia §
11 a nasl. OZ túto úpravu osobitne neobsahujú. Podľa § 853 OZ sa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ

nie sú osobitne upravené týmto ani iným zákonom, spravuje ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie (analógia legis). Právnym vzťahom zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby sú obsahom a účelom
najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (§ 420 a nasl. OZ).

35. Podľa § 420 ods. 2 OZ platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
tým, nie je dotknutá. Analogicky (§ 853 OZ v spojení s § 420 ods. 2 OZ), pokiaľ bol neoprávnený zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený tým, kto bol na túto činnosť použitý právnickou osobou na

realizáciujejčinnosti,považujesatentozásahzazásahspôsobenýpriamoprávnickouosobou.Určujúca
je existencia miestnej, časovej a vecnej súvislosti k plneniu tejto činnosti.
36. Rovnako je namieste aj analogické použitie nasl. § 427 OZ pri určení subjektu zodpovedného
za zásah do osobnostných práv spôsobený prevádzkou dopravy alebo prevádzkou dopravných
prostriedkov.

37. Pokiaľ ide o námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie uplatnenú pod bodom III. písm. b),
vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo, ktorým došlo k usmrteniu matky žalobcov, bolo vo vlastníctve
leasingovej spoločnosti a žalovaný 2/ bol len leasingovým nájomcom, odvolací súd nepovažuje tútonámietku za dôvodnú. Konkrétne vychádza z toho, že všeobecne pod vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti,
ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný, je teda rozhodujúce

výlučne hmotné právo. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy rozlišuje sa vecná legitimácia aktívna na
strane žalobcu, alebo pasívna na strane žalovaného. Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že
ten, kto žaluje, je podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide a ten kto je žalovaný,
je reálne nositeľom hmotnej zodpovednosti, ktorá je predmetom konania. V preskúmavanej veci, kde
je predmetom konania nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou dopravného

prostriedku, sa vo všeobecnosti pre účely ust. § 427 OZ považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú
možnosť trvale disponovať s daným dopravným prostriedkom. Spravidla je teda prevádzkovateľom
predovšetkým vlastník motorového vozidla, ide však o pojem širší ako vlastník a preto nemožno vylúčiť,
že to nebude aj osoba odlišná od vlastníka, napr. vtedy, ak vlastník dá inej osobe oprávnenie vec na
určitý čas používať s následným právom kúpy tejto veci, tak ako to upravuje aj leasingová zmluva. Ide
o tzv. finančný leasing, ktorého zmyslom a účelom je zabezpečovacia funkcia a jeho cieľom je konečný

prevod vlastníctva k predmetu leasingu. Podstatou tohto záväzkového vzťahu je záväzok prenajímateľa
odovzdať určitú vec, ktorú prenajímateľ za týmto účelom zabezpečí nájomcovi do používania a záväzok
nájomcu zaplatiť náklady súvisiace so zabezpečením leasingu spôsobom leasingových splátok s tým,
že spravidla dochádza ku kúpe predmetu leasingu. Nájomca už od začiatku nesie riziká s predmetom
leasingu, aj náklady spojené s jeho používaním. Zmyslom finančného leasingu je zabezpečiť za úplatu

financovanie prenájomcu, kedy predmet leasingu síce ostáva vo vlastníctve prenajímateľa, avšak
v konečnom dôsledku po skončení leasingového vzťahu nemá záujem o to, aby sa vec vrátila do
jeho vlastníctva, ale po zaplatení leasingových splátok má prejsť do vlastníctva nájomcu. V prípade
finančného leasingu má potom nájomca oprávnenie fakticky disponovať s predmetom leasingu obdobne
ako vlastník, teda od momentu prevzatia predmetu leasingu nájomcom od prenajímateľa sa nájomca

stáva jeho prevádzkovateľom, a teda aj subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 12/2018 z 11. decembra 2019). Pokiaľ teda ide vymedzenie pojmu „prevádzkovateľ /
prevádzateľ“ na účely § 427 OZ považuje sa zaňho subjekt, ktorá má právnu a faktickú možnosť s
dopravným prostriedkom disponovať, táto dispozícia má dlhodobejšie určenie. Bude to teda subjekt,

ktorý vo svojom záujme vykonáva dopravu resp. prevádzkou motorového vozidla, profituje a tejto
prevádzky, má záujem na nej. Podmienka faktickej a právnej dispozície musí byť splnená kumulatívne,
čo znamená, že pôjde o organizované užívanie a využívanie dopravného prostriedku na určený účel.
Na to, aby mohlo byť priznané postavenie prevádzkovateľa dopravného prostriedku nepostačuje právna
možnosť disponovať s ním. Leasingová spoločnosť túto formu nakladania previedla na dopravcu, sama

ho fyzicky neovláda. Dôležité sú aj ďalšie faktory pre posúdenie právnej a faktickej možnosti disponovať
s dopravným prostriedkom (starostlivosť, bežná údržba, bežné prevádzkové náklady...) Rozhodujúcou
je potom miera právnej a faktickej dispozície s vozidlom. Odvolací súd v tejto otázke považuje správny
záver súdu prvej inštancie, že prevádzkovateľom v zmysle § 427 OZ v danej veci je žalovaný 2/
ako prevádzkovateľ dopravy (§ 427 ods. 1), ktorý je dopravnou organizáciou s hlavnou hospodárskou

činnosťou-o.i.pravidelnáanepravidelnáautobusovádopravavnútroštátna,medzinárodná,mestská...a
teda zodpovedná za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravy.

38. Za dôvodnú ale považuje odvolací súd námietku žalovaného 2/ k výške priznanej nemajetkovej
ujmy (15.000,-Eur pre každého zo žalobcov). Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku v

tomto smere je zmätočné a nedostatočné, napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol správne v
ods. 55. rozsudku, ktoré všetky okolnosti je potrebné zohľadňovať pri rozhodovaní o priznaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotné odôvodnenie pod bodom 59. však tomuto vôbec
nezodpovedá, súd len posúdil vzájomný vzťah medzi nebohou D. Sedmákovou a žalobcami 1/, 2/ s tým,
že prihliadol na existenciu veľmi úzkych citových väzieb medzi nimi, keď došlo k násilnému pretrhnutiu

týchto väzieb. Nezaoberal sa však ďalšími dôležitými otázkami, ako bol vek zomrelej a pozostalých,
otázkouhmotnejzávislostipozostalýchkzomrelejosobeaďalšímiaspektamitak,akonatopoukazovalv
ods. 55. Pokiaľ ide o posúdenie miery zavinenia pôvodcu zásahu, aj tu odôvodnenie vyznieva rozpačito,
keďsúdpoukázalnaskutočnosť,že„vodičišielrýchlosťou20kmzahodinu,nebolpodvplyvomalkoholu,
z tohto dôvodu súd ustálil, že primeraná náhrady žalobcu 1/ je 15.000,-Eur voči žalovanému 2/ a žalobcu

2/ voči žalovanému 2/ 15.000,-Eur. „Tiež uviedol, že zohľadnil tvrdenie žalobcov, že sa im vodič N. J.
neospravedlnil. Ani táto poznámka súdu nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, odvolací súd len
príkladmo poukazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní z dňa 10. 07. 2017 v trestnom konaní proti
obžalovanému N. J., kde obžalovaný N. J. uviedol: „Ja to všetko ľutujem a všetkým sa ospravedlňujema prosím ich, aby mi odpustili“. Tiež uviedol, že : „V každom prípade sa chcem ospravedlniť všetkým
cestujúcim, ktorí sa nachádzali v tom autobuse, ako aj pozostalým a rodine pani H.. Cítim sa byť vinný“.
Pokiaľ ide o samotného žalovaného 2/, tento zaslal žalobcom sústrastný list, v ktorom vyjadril hlbokú

ľútosť a ospravedlnenie (č. l. 137 spisu) a tiež v rámci pojednávania pred súdom prvej inštancie je toto
ospravedlnenie žalovaného 2/ zachytené v zápisnici z pojednávania.

39. K tejto problematike teda odvolací súd konštatuje, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne
posúdiť výšku uplatnenej a priznanej nemajetkovej ujmy z takých aspektov, ktoré sú pre správne

rozhodnutie v tomto smere nevyhnutné, konkrétne treba posudzovať kritériá ako na strane poškodených
(pozostalých žalobcov) a tiež na strane škodcu, ako osoby zodpovednej. Konkrétne v tomto smere
treba posúdiť najmä intenzitu vzťahu žalobcov so zomrelou, vek zomrelej a pozostalých, otázku
hmotnej závislosti pozostalých k usmrtenej osobe, prípadne iné poskytnutie satisfakcie. Na strane
zodpovedného, ako pôvodcu zásahu treba skúmať okolnosti, akými sú postoj žalovaného k udalosti,
jeho majetkové pomery, mieru zavinenia teda tak, ako to uvádza súd prvej inštancie v ods. 55. tak, aby

konečný záver v tejto otázke vychádzal z uvedených kritérií a bol zistiteľný z uvedených úvah súdu pri
posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy.

40. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zrušil napadnutý rozsudok v označenom rozsahu,
keď odvolaním boli napadnuté výroky II., III. a V. napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie v

súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

41. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).