Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202980
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120202980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DianouVlčkovouvprávnejvecižalobcov:1./Q.Š.,N..XX.X.XXXX,

A. B. XX, XXX XX W., 2./ P. Š., N.. X.X.XXXX, A. H. K. X, W., obaja právne zastúpení: JUDr. Igor
Šafranko, advokát so sídlom Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 578,77 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 200 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcom v 1. a v 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.3.2016, pôvodne vedenou pod sp.zn. 15C/103/2016 sa
žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia o zaplatení im primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 578,77 Eur žalovaným a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedli, že v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C/233/2014 boli ako žalovaní v postavení spotrebiteľov.
V tomto predchádzajúcom konaní si žalovaný v postavení žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie sumy
631,07 Eur voči žalobcom ako žalovaným. Okresný súd Prešov rozsudkom sp.zn. 7C/233/2014 zo dňa
25.5.2015, právoplatným 27.6.2015 žalobu zamietol. Súd zistil porušenie spotrebiteľského práva, čo z
odôvodnenia rozsudku vyplýva. „Preskúmaním Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
3. novembra 2010 mal súd za preukázané, že údaje, ktoré vypĺňali žalovaní v 1. a 2. rade v zmluve
v časti bodu V. a to údaje o požadovanom revolvingovom úvere sa nezhodujú s údajmi o schválenom

revolvingovom úvere v bode VI. zmluvy. Sám žalobca v bode č. VI. tejto zmluvy uviedol, že žalovaní
tieto údaje nevypĺňajú. Z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaní v 1. a 2. rade vyplnili iba údaje v
zmluve v bode č. V., kde požadovali úver vo výške 1 500 eur ako aj revolving 747,79 eur. Naopak
údaje o schválenom revolvingovom úvere v bode VI. žalovaní nepodpísali, kde je už poskytnutá čiastka
úveru 570 eur a poskytnutá čiastka revolvignu 284,23 eur. Túto časť zmluvy v bode č. VI. žalovaní v
1. a 2. rade nepodpísali, nakoľko aj samotný žalobca uviedol, že túto časť žalovaní vypĺňať nemajú. Z
tohto dôvodu nedošlo k akceptovaniu a k prijatiu nového návrhu na uzatvorenie zmluvy v časti výšky

úveru zo strany žalobcu žalovanými v 1. a 2. rade a teda súd je toho názoru, že nedošlo k platnému
uzatvoreniuZmluvyorevolvingovomúvere.Podľa§457Občianskehozákonníkavprípade,akjezmluva
neplatná alebo je zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť každému to čo dostal. Súd je toho názoru,
že obrana žalovaných týkajúca sa neuzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere je v celom rozsahudôvodná. Rovnako je aj dôvodná vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. V
tomto prípade je nárok žalobcu premlčaný jednak v subjektívnej, ale aj trojročnej objektívnej premlčacej
dobe, ktorú súd počítal od doby, keď suma finančných prostriedkov vrátane revolvingov bola žalovaným

zo strany žalobcu vyplatená. Z karty klienta, ktorá sa nachádza na č. l. 12 súdneho spisu mal súd za
preukázané, že žalovaným bol poskytnutý revolving dňa 3. novembra 2010. Deň nasledujúci t.j. od 4.
Novembra 2010 začala pre žalobcu plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 4. novembra
2013. S poukazom na to, že žalobný návrh bol doručený súdu až dňa 5. mája 2014, súd žalobný návrh
žalobcu z dôvodu uplynutia premlčacej doby ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.“ Žalobcovia

vidia porušenie práva žalovaného v tom, že zotrval na uplatnenom nároku napriek tomu, že tento bol
zjavne premlčaný, pričom zákon od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z.z. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa
ukladal povinnosť orgánu rozhodujúcom o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať okrem iného
aj na premlčanie. Dodávateľ zneužil postavenie, domáhal sa premlčaného nároku, preto si žalobcovia
uplatňujú nárok na zaplatenie sumy 578,77 Eur následovným výpočtom: Obchodník reálne vyplatil
473,97 Eur, žalobcovia obchodníkovi zaplatili 421,63 Eur, rozdiel predstavuje 52,30 Eur a bezdôvodné

obohatenie tak sumu 578,77 Eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 8.11.2016 predovšetkým namietal miestnu
nepríslušnosť súdu podľa § 15 ods. 1 C.s.p.. K nároku vo veci samej žalovaný uviedol, že žalobcovia
neuniesli ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného nároku. Žalobca si ako spotrebiteľ

neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Medzi stranami
konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa §
3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením rozsudku Okresného súdu Prešov

sp.zn. 7C/233/2014, písomnými stanoviskami sporových strán a zistil:

4. Na Okresnom súde Prešov prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. 7C/233/2014 žalobcu PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti žalovaným Jozef Šechný a Andrea Šechná, kde
sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy vo výške 631,07 Eur s úrokom z omeškania a

zmluvnou pokutou. Žalobu odôvodnil poskytnutím úveru vo výške 570,- Eur, ktorý mal byť splácaný
v splátkach v počte 30, vo výške 35,09 Eur. Žalovaní nedodržali splátkový kalendár. Súd žalobu
zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 27.6.2015. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie nároku žalobcu v subjektívnej,
ale aj objektívnej premlčacej lehote.

5. V konaní vypočutí žalobcovia uviedli, že:
Žalobca v 1. rade uviedol, že požaduje finančné zadosťučinenie vo výške, ktorú sumu chcela žalovaná
strana neprávom navýšiť. Volali, otravovali a tak vec žalobcovia predali právnikom. Otravovali so
splatením pôžičky, ktorá bola splatená a chceli úroky. Na položené otázky žalobca v čom spočívalo

porušenie jeho práva odpovedal, že žalovaný žiadal viac ako mal. Otravoval ich nejaký pán z Vranova,
dokonca prišiel aj osobne a žiadal niečo podpísať.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že čerpali pôžičku so žalobcom ešte v čase, keď boli manželia. V súčasnosti
sú rozvedení. Žalobkyňa bola prekvapená keď ich žalovaná strana vyzývala na úhradu niečoho naviac.
Bola tehotná a dosť ju to zaťažovalo. V súčasnosti už považuje za chybu, že čerpala úver od takéhoto

subjektu.

6.SúdI.inštancierozsudkomzodňa08.03.2018výrokomIžalobužalobcovzamietolavýrokomIIpriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.06.2018 pod sp. zn. 7Co/66/2018 odvolanie odmietol a
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

8. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.06.2019 pod sp. zn. 7Cdo/72/2019 uznesenie Krajského súdu
v Prešove z 26.06.2018 pod sp. zn. 7Co/66/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.01.2020 pod sp. zn. 7Co/94/2019 zrušil rozsudok súdu
I. inštancie zo dňa 08.03.2018 pod sp. zn. 15C/103/2016 a vec vrátil na ďalšie konanie.10. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinnosti, ako predpoklad pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobu proti dodávateľovi, resp. ak tak

urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

11. Vo veci 7C/233/2014 Okresného súdu Prešov v dôsledku procesnej obrany žalobcov bola žaloba
žalovaného v celom rozsahu zamietnutá. K zamietnutiu žaloby došlo až po tom, čo žalobcovia poukázali
na neplatnosť zmluvy o úvere a vzniesli námietku premlčania. Bol to pritom práve žalovaný, ktorý napriek

neplatne uzatvorenej zmluve o úvere požadoval od žalobcov plnenie, na ktoré mu mohol vzniknúť nárok
ibazapredpokladuriadneuzatvorenejzmluvy.Takétokonaniežalovaného,ktorémohlomaťzanásledok
vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z.

12. Podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s

cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Žalobcovia sa predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. domáhajú
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej sume, o ktorú sa chcel
žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatiť na základe neplatnej zmluvy o úvere nad sumu nesplatenej
istiny úveru.

14. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo

povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie

sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

16. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby
sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zák. č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnýmiprávnymi predpismi má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

18. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobcovia si úspešne v konaní vedenom
pod sp. zn. 7C/233/2014 voči žalovanému uplatnili porušenie svojich spotrebiteľských práv zo
strany žalovaného ako dodávateľa preukázaním, že tento realizoval výkon svojho práva na základe
neplatnej zmluvy o úvere, čím nesporne došlo k naplneniu hypotézy na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák č. 250/2007 Z.z. Nárok na primerané

finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní
predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu
existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku nie je relevantné, či ku vzniku ujmy
aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné
zadosťučinenie úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zák. č.
250/2007 Z.z.

19. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcov ako spotrebiteľov, súd považoval samotný
nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak iba čiastočne.

20. S poukazom na všetky okolnosti prípadu súd považoval za primeranú výšku primeraného finančného

zadosťučinenia sumu 200 EUR. V porovnaní s inými prípadmi u žalobcov nedošlo k zmenšeniu majetku,
napr. preplatením úveru v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ani k priamym vyhrážkam a
zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na ich psychiku či rodinný život.

21. Druhou skutočnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o výške primeraného finančného

zadosťučinenia bolo to, že žalobcovia doposiaľ nesplatili ani istinu poskytnutého úveru čo nesporne
vyplýva z obsahu konania 7C/233/2014. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia doposiaľ žalovanému
nevrátili ani istinu poskytnutého úveru, preto súd I. inštancie nepovažoval za primerané finančné
zadosťučinenie sumu vo výške uplatnenej žalobcami.

22. V danom prípade primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcov je suma 200 EUR, ktorá
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcom ako spotrebiteľom satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemá slúžiť na finančné obohatenie spotrebiteľa ani na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o
nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy, a teda musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného

a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/137/2016,
9Co/50/2018 a 17Co/17/2018).

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
26. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu

podľa odseku 1.

27. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už
neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v

prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch všaknejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství

C. H. Beck).

28. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i

systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu

pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

29. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcov na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobcom priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

30. O výške náhradu trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci samej vo výške zodpovedajúcej prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.