Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Ľupták, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010750
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6219010750.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci odsúdeného Y. O. za
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí dňa 29. apríla 2021, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 0T/60/2019 zo dňa 24. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. O. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 0T/60/2019 zo dňa 24. februára 2021 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý bol
odsúdenému Y. O. uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 27.11.2019, č.k. 0T
60/2019-58. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd odsúdeného zaradil na výkon tohto trestu do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa
24.02.2021 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 06.04.2021. V sťažnosti v podstate namietal, že súd mohol v jeho prípade
ponechať podmienečné odsúdenie s tým, že mu mohol uložil probačný dohľad a primerane predĺžiť

skúšobnú dobu, a to s poukazom na jeho vek aj zdravotný stav. Dôvodil, že bol odsúdený za skutok
nebezpečného vyhrážania v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/82/20202, trest vykonal a
v rámci trestu absolvoval aj protialkoholickú liečbu, v súčasnej dobe nepožíva alkohol a mal za to, že
trest, ktorý absolvoval je pre jeho dostatočným a primeraným trestnom. Namietal, že prvostupňový súd
nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k jeho zhoršenému zdravotnému stavu, a to napriek tomu,
že súdu vo svojom výsluchu uviedol, že má v súčasnosti zdravotné problémy. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjn 300/2005 z 5. februára 2004, pričom podľa jeho názoru mal okresný
súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu možnosť predĺžiť skúšobnú dobu, prípadne ustanoviť
probačný dohľad a uložiť odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti. Namietal, že túto možnosť
okresný súd nevyužil a aplikoval § 50 ods. 4 Tr. zák. mechanicky a príliš formalisticky. Súd vo svojom
rozhodnutí neuviedol dostatočné a presvedčivé dôvody, prečo túto výnimku neaplikoval. Z uvedených
dôvodov mal za to, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je v značnej miere nepreskúmateľné,

vychádza z nesprávnych skutkových zistení a vec nebola preto správne právne posúdená a preto žiadal,
aby bolo napadnutého uznesenie okresného súdu zrušené a aby vec bola vrátená okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský
súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
0T/60/2019 zo dňa 27.11.2019 bol Y. O. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
podmienečne s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 61 ods. 2, 3 Tr. zák.
mu súd uložil trest zákazu činnosti vedenia všetkých motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 7 mesiacov.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019 a od tohto dátumu začala odsúdenému plynúť
skúšobná doba podmienečného odsúdenia.

NáslednerozsudkomOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.3T/83/2020zodňa21.09.2020bolY.O.uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
21.9.2020.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax
jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v
priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu
zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a
ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva

svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov,
priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe
vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie,
že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne
odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom,

alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil
zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy,
ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva,
že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že

odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dospel v tomto prípade ešte
v priebehu skúšobnej doby k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou u

odsúdeného neplní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia
dopustila úmyselnej trestnej činnosti (prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák., pričom skutku sa dopustil 10.06.2020), a preto odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril
zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 52 ods. 1 Tr. zák. Trestný

činspáchalpočasplynutiaskúšobnejdobyazajehospáchaniebolodsúdenýknepodmienečnémutrestu
odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa stotožniť s právnym záverom okresného súdu,
že ide o významné porušenie pravidiel, ktoré odôvodňuje vyslovenie záveru, že odsúdený v skúšobnej
dobe neviedol riadny život a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade
opodstatnená. Okresný súd preto správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil vykonať podmienečne

odložený trest v trvaní 6 mesiacov. Okresný súd tiež postupoval správne, keď odsúdeného na výkon
tohtotrestuzaradilvzmysle§48ods.2písm.a/Tr.zák.doústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.