Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201834
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8213201834.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v exekučnej veci oprávneného Mesto
K., V. polícia K., C. B. XX/A, K. proti povinnému V. H., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, A., o vymoženie
30,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu A. č. k. R. zo dňa 11. júna
2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,77 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti

uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu exekúcie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dňa
8.4.2013 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadkuúčinnéhodo31.3.2017,pretožezozistenívyplýva,žepovinnéhomajetoknestačíaninaúhradu
trov exekúcie. Exekučný súd sa po preverení tvrdení súdneho exekútora o nemajetnosti povinného s
jeho podnetom stotožnil a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku. Výrok o trovách súdneho exekútora odôvodnil § 200, § 203 ods. 2, § 196, § 197, § 199
Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov, po posúdení účelnosti a hospodárnosti vyúčtovaných trov, a priznal
súdnemu exekútorovi odmenu v najnižšej možnej výške spolu so zvýšením o 20% DPH a náhradu
hotových výdavkov.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru v prípade

akou bola skúmaná vec mal súd prvej inštancie zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, teda že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nie pre nemajetnosť povinného.
Ďalej vyjadril svoj názor na možnú pohnútku súdneho exekútora, ktorý sa snažil dosiahnuť zastavenie
exekúcie z uvedeného dôvodu nahradenia trov exekúcie. Riešil otázku zavinenia oprávneného na
zastavení exekúcie, pričom vylúčil svoje zavinení na jej zastavení, v dôsledku čoho nemal byť zaviazaný
na uhradenie trov exekúcie. Súd sa nedostatočne venoval dobou skúmania majetkových pomerov

povinného. Poukázal na možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pričom
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 297/2010. Uzavrel, že k zastaveniu exekúcie došlo
bez jeho zavinenia, exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, exekučné konanie zastaviť z ním uvedeného dôvodu a neuložiť
mu povinnosť hradiť trovy exekúcie, resp. ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznať.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Zdôraznil, že nemajetnosť povinného nesporne

preukázal, a že odvolanie oprávneného nerešpektuje jednoznačnú zákonnú úpravu, keďže § 203 ods.
2 Exekučného poriadku zaväzuje súd zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného bez skúmaniazavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Podotkol, že na predmetnú exekúciu sa už vzťahuje
úprava zák. č. 233/2019 Z. z., keďže ide o tzv. starú exekúciu a uplynula rozhodná doba.
5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie
spoluskonaním,ktorémupredchádzalopodľa§379a§380CSPvspojenís§9aExekučnéhoporiadku,
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 pism. h/ Exekučného poriadku, podľa ktorého

súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.
8. V predmetnej veci nebola spornou otázka nemajetnosti povinného, ani oprávnený konkretizované

námietky proti tomuto záveru nevzniesol.
9. K zastaveniu exekúcie došlo na základe zistenia nemajetnosti povinného, čo je zákonom osobitne
kvalifikovaný dôvod jej zastavenia a je explicitne vyjadrený v § 57 ods. 1 pism. h) Exekučného poriadku.
Odvolacísúdzdôrazňuje,žeideosamostatnýašpecifickýdôvodzastaveniaexekúcie,jedenzviacerých
špecifických dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na jeho špecifickosť,

exekučný súd pri jeho potvrdení už nemohol aplikovať dôvod zastavenia navrhovaný oprávneným v
odvolaní-§57ods.1písm.g),ktorýjesvojoupovahouvšeobecnýazahŕňavšetkytiedôvodyzastavenia
exekúcie, ktoré nebolo možné subsumovať pod niektorý zo špecifických dôvodov upravených v § 57
ods. 1. Preto, ak súd prvej inštancie na základe zistenia splnenia podmienok pre postup podľa § 57 ods.
1 písm. h), rozhodol podľa tohto ustanovenia, rozhodol v súlade so zákonom.

10. V nadväznosti na toto správne rozhodnutie o zastavení exekúcie a jeho dôvode, správne postupoval
aj pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie, keď aplikoval ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré
pre svoje použitie nevyžaduje vôbec skúmanie otázky zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie,
ako to požaduje napr. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré však súd prvej inštancie použiť nemohol,
pretože mal splnené podmienky pre použitie špecifického odseku 2.

11. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné.
12. Odvolací súd súc viazaný rozsahom odvolania a jeho dôvodmi podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie
exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania

nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).