Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6Csp/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200804
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918200804.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobkyne: D. C.,

F..XX.XX.XXXX, Š. Z. J., T. U. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
zast. Advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 35 792 752, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom
úvere takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.406,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.406,57 Eur počnúc dňom 20.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala určiť, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú strany sporu uzavreli dňa 09.03.2012 je neplatná, eventuálne určiť, že spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 50 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu
1.406,57 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 09.03.2012, na základe
ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.170,00 Eur, reálne však bol poskytnutý úver
vo výške 1.000,83 Eur. Žalobkyňa tvrdila, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, pretože nedošlo
k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občianskoprávne vzťahy pri uzatváraní zmlúv, keď bod

5 predmetnej zmluvy ako návrh zmluvy, bol vyplnený žalobkyňou dňa 21.02.2012 a bod 6 predmetnej
zmluvy doplnil žalovaný dňa 09.03.2012, kedy je aj žalovaným zmluva podpísaná. V týchto bodoch
sú však uvádzané rozdielne údaje, ktoré nie sú zhodné, preto žalobkyňa mala za to, že nedošlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatný právny úkon
pre nedodržanie písomnej formy. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že z predmetnej zmluvy vyplýva
výška úrokovej miery 70,02 % a pri revolvingu 76,21 % a tieto úrokové miery zásadne presahujú obvyklú
hodnotu úrokových mier úverov poskytovaných bankami v rozhodnom období, keď v tomto období bola

obvyklá úroková miera 13,72 %. Ročné úrokové sadzby, ktoré dojednal žalovaný boli teda v rozpore s
dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu je predmetná zmluva o úvere neplatná. Na základe tejto zmluvy
žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 1.531,34 Eur a to najprv sumu 1.001,83 Eur a 23.06.2014 ešte sumu
529,51 Eur. Žalobkyňa v prospech žalovaného na zmluvu o úvere uhradila sumu 1.089,89 Eur, čovyplýva z prehľadu splácania splátkového kalendára, ďalej sumu 1.858,49 Eur, čo vyplýva z listiny export
pohybov na účte zo dňa 15.08.2013 a sumu 474,98 Eur, čo vyplýva z poštových poukazov predložených
žalobkyňou, spolu takto žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného na predmetnú zmluvu 3.423,36

Eur. Podľa žalobkyne sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor, keď bez právneho titulu od nej
prijímal úhrady nad rámec istiny úveru a bezdôvodné obohatenie takto predstavuje sumu 1.892,03 Eur
(úhrady 3.423,36 Eur mínus istina úveru 1.531,34 Eur. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje nárok na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len vo výške 1406,57 Eur, ktoré tvorí súčet úhrad žalovanej
vykonanýchvprospechžalovanéhovobdobíod13.03.2015do13.10.2017,spolusúrokmizomeškania,

keď dňa 14.02.2018 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 19.02.2018 a takto sa dostal do
omeškania nasledujúceho dňa, teda 20.02.2018.

2. Žalobkyňa zároveň navrhovala eventuálne určiť, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a
bez poplatkov, pretože v zmluve absentujú zmluvné náležitosti a to celková výška a konkrétna mena
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tiež výška, počet a termíny splátok - istiny,
úrokov a iných poplatkov.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom tvrdil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je platná,
pretože jediný rozdiel medzi údajmi uvedenými v bode 6 a 7 zmluvy je v údaji RPMN, ktorý však

nie je predmetom dohody zmluvných strán, teda údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle § 44
Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktoré môžu byť a sú výsledkom
dohody medzi stranami. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru
vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pri podaní
žiadosti o úver, údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane určiteľným až pri schválení

úveru.

4. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že výšku ročnej úrokovej sadzby a RPMN považuje za rozpornú s dobrými
mravmi, žalovaný uviedol, že zmluva bola uzavretá v roku 2012 a tvrdil, že takáto úverová zmluva
sa mala riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný

zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže prednostné použitie Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené Zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné
od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto podľa nich môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho
zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Výška
úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka a argument žalobkyne

zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale je v rozpore s týmto
ustanovením zákona. Samotná výška odplaty bola v čase uzavretia zmluvy upravená v § 53 ods.6
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie predstavuje zákon, na ktorý sa odvoláva § 502 Obchodného
zákonníka. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu
uzatvorenia zmluvy, teda k 09.03.2012 upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods.6 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Žalovaný vzhľadom na uvedené mal za to, že pri porovnaní výšky

odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola
podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určovania, že ide o odplatu na
finančnom a nie bankovom trhu je hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR a tá
bola pre túto zmluvu vo výške 45,23 %.

5. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy, žalovaný mal za
to, že na takéto určenie nie je daný dôvod a poukázal na uznesenie NS SR z 22.02.2018 sp. zn.
3Cdo/146/2017, z ktorého vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Nie sú dôvodné ani
tvrdenia žalobkyne o absencii údajov o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, pretože

doba trvania zmluvy a aj termín konečnej splatnosti úveru sú v zmluve riadne uvedené, pričom určenie
konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené určením podľa dátumu splátok a počtu mesačných
splátok.6. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v zmluve absentuje celková výška spotrebiteľského úveru, a že jej bol
poskytnutý úver v nižšej výške, tieto tvrdenia tiež podľa žalovaného nie sú pravdivé, pretože ak aj
žalobkyni bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je to uvedené v zmluve, bolo to spôsobené tým, že

zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok, čo vyplýva zo samotného
obsahu zmluvy.

7. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol svojím rozsudkom č. 6Csp/26/2018-88 zo dňa 15.01.2019 tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.406,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne z tejto sumy počnúc dňom 20.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Ďalej určil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere, ktorú mali uzavrieť strany sporu
dňa 09.03.2012 je neplatná a zároveň vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnej uplatnenej výške 100 % a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a

žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v odvolaní.

9. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 43Co/44/2019-124 zo dňa 03.07.2019 bol rozsudok
tunajšieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, pretože krajský súd dospel k tomu
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

prvoinštančného súdu nie je správne, keďže odvolací súd má za to, že spôsob uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zodpovedá postupu stanovenom v § 43c ods.1 aj § 44 ods.2 Občianskeho
zákonníka, čo žalobkyňa potvrdila čerpaním úveru a najmä tým, že z jej strany došlo k čiastočným
úhradám, z ktorého konania vyplýva, že takouto zmluvou bola žalobkyňa viazaná. Rozhodnutie súdu o
tom, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere, ktorú mali strany sporu uzavrieť dňa 09.03.2012 je

neplatná, preto nie je správne. S právnym posúdením spôsobu uzatvárania predmetnej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným, ktorá má nesporný charakter spotrebiteľskej zmluvy súdom prvej inštancie v
tom, že k jej uzavretiu nedošlo, keďže medzi vyplnením návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom v bode 5.
a jeho prijatím žalovaným v bode 6. návrhu došlo k zmenám v údajoch o hodnote RPMN bez toho, aby
bola žalobkyňa takto žalovaným zmenený návrh akceptovala, sa odvolací súd nestotožnil. Nestotožnil

sa ani s tým jeho názorom, že predmetná zmluva pre nedostatok písomnej formy vôbec nevznikla a
preto je neplatná, v dôsledku čoho poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky bez právneho
dôvodu. Údaj o správnej výške RPMN nie je podľa odvolacieho súdu sám o sebe spôsobilým dôvodom
na zmenu zmluvy a nie je ani v tejto časti novým návrhom, keďže dohodu o výške RPMN žiaden zákon
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nepredpokladá. Ani Oznámenie o schválení úveru žalobcom ako

veriteľom nie je možné považovať za nový návrh žalobcu a ani za protinávrh, aj keď sú v ňom uvedené
tie isté údaje ako v bode 6. predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vrátane RPMN, pričom jej výška
nemá na platnosť zmluvy žiaden podstatnejší vplyv. Aj keď je nižšia, nejedná sa o zmenu tohto údaju,
ak bola určená veriteľom v súlade so Zák. č. 129/2010 Z. z. Nesprávne uvedená RPMN má za následok
len to, že by sa poskytnutý spotrebiteľský úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov, aj to len

za predpokladu, že výška RPMN bola stanovená v neprospech spotrebiteľa, čo vyplýva z ustanovenia
§ 11 ods.1 písm.b) Zák. č. 129/2010 Z. z.

10. Aj keď odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere za platný právny úkon,
vyslovil právny názor, že to neznamená, že by nemohla byť neplatnou niektorá jej časť, týkajúca

sa aj žalobcom namietaného rozporu dohody o výške úrokov z úveru s dobrými mravmi, prípadne,
že by nemohla obsahovať iné údaje v neprospech žalobkyne, pre ktoré by mohol byť spotrebiteľský
úver eventuálne bezúročný a bez poplatkov a aj keď zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené
v Občianskom zákonníku a aj v Zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je súd prvej
inštancie oprávnený podrobiť práva a povinnosti v nej obsiahnuté v zmysle § 11 ods.1 Zák. č. 129/2010

Z. z. súdnej kontrole ohľadom tých jej náležitostí, nekalosť ktorých by mohla mať za následok to, že
žalovaným poskytnutý úver by sa považoval za bezúročný, ako aj za úver bez poplatkov. Ďalej odvolací
súd vyslovil právny názor, ktorý je pre prvoinštančný súd záväzný, že eventuálny návrh, ktorý žalobca
v konaní podal a to, aby súd určil, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, nie
je právne opodstatnený, keďže túto situáciu rieši sám Zákon o spotrebiteľských úveroch tak, že ukladá

súdu si túto otázku vyriešiť ex offo aj bez návrhu ako prejudiciálnu a to aj preto, aby mohol rozhodnúť
o tom, či bol spotrebiteľ povinný platiť dohodnutú výšku úrokov z úveru a poplatky, alebo nie. Ak teda
žalobkyňa prevzala od žalovaného sumu 1.170,00 Eur, resp. 1.001,83 Eur na základe platnej zmluvy,
nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, iba ak vo výške úrokov a poplatkov,aj to len za predpokladu aplikácie § 11 ods.1 Zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto musí posúdiť nárok
uplatnený žalobkyňou ako nárok vzniknutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zistiť, v akom
rozsahu bol úver žalovanému splatený. Vyhodnotí tiež tú skutočnosť, či bola žalobkyňa povinná platiť

takú výšku úrokov z úveru, na akej sa so žalovaným dohodla vrátane poplatkov, ak potom prvoinštančný
súd dospeje k tomu záveru, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným je bezúročný a bez poplatkov,
posúdi jej uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za opodstatnený len v tej časti, ktorá
zodpovedá ňou zaplatenej sume žalovanému nad rozsah poskytnutého úveru bezdôvodne.

11. Súd už okrem vykonaného dokazovania oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 21.02.2012, resp. 09.03.2012, zmluvnými
dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., prehľadom
splácania úveru, kópiami ústrižkov poštových poukážok, písomnými vyjadreniami žalovaného a
žalobkyne, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, výpisom identifikácie príjmu zo dňa
09.01.2017, exportom pohybov na účte SK zo dňa 05.12.2017 a výsluchom právneho zástupcu

žalobkyne na pojednávaní vzhľadom na právne záväzný názor odvolacieho súdu vec posúdil takto:

12. Podľa § 40 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) účinného ku dňu 09.03.2012,
ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. Podľa § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

14. Podľa § 43a ods.1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho

vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

15. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

16. Podľa § 44 ods.2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

17. Podľa § 46 ods. 2, prvá veta OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému

návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

18. Podľa § 52 ods. 1 cit. zák. je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa ods. 2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

09.03.2012 (ďalej ZoSÚ) sa na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

23. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.24. Podľa § 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

26. Súd ex offo podrobil v zmysle § 11 ods.1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súdnej
kontrole práva a povinnosti zmluvných strán obsiahnutých v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere
a dospel k tomuto záveru:

27. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa

09.03.2012 vo vzťahu k tomu, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods.2
písm.f) a písm.k) Zák. č. 129/2010 Z. z. súd dospel k tomu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože v bode 5. je uvedená splatnosť úveru len
počtom splátok 42 vždy do 20-eho dňa v mesiaci a tak je tomu aj v bode 6. predmetnej zmluvy, preto
podľa ustanovenia § 11 ods.1 Zák. č. 129/2010 Z. z., ak uvedený údaj spotrebiteľská zmluva neobsahuje,

považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Dátum splatnosti poslednej splátky
nemusí zodpovedať aj termínu konečnej splatnosti úveru, pretože nie je povinnosťou spotrebiteľa, aby
si sám vypočítal a vyhodnotil údaje uvedené v zmluve, ak túto povinnosť ukladá zákon dodávateľovi,
teda žalovanému. Pojem termín predstavuje presné časové vymedzenie a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmluve nie je uvedený a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom

na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru
nemôže byť v zmluve vyjadrený len udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany a
v tomto prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Žalobkyňa teda pri podpise zmluvy nebola
informovaná, ako to ustanovuje zákon o dobe trvania zmluvy, keď uvedený údaj v zmluve absentuje.
Zmluva o úvere tak údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje a v čase uzatvárania

zmluvyspotrebiteľkoutejtoneboloznámeaniakýjetermínkonečnejsplatnostiaanidobatrvaniazmluvy,
pretožetátobolauvedenáažnáslednevoznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,čoboložalobkyni
doručené až dodatočne.

28. Nie sú žiadne pochybnosti ani o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a

spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač.
Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám vopred naformuloval podľa svojej
predstavy, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Súd ďalej poukazuje aj na to, že v bodoch 5., ako aj v bode
6. predmetnej zmluvy je uvedená RPMN za úver vo výške 67,78 % a ročná úroková sadzba 70,02 %,

čo je nelogické, pretože RPMN predstavuje všetky náklady za predmetný úver a v žiadnom prípade
nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba úveru, ktorá je navyše aj neprimeraná a teda v zmysle §
3 Občianskeho zákonníka rozporná s dobrými mravmi.

29. Súd preto považuje úver poskytnutý žalobkyni žalovaným v zmysle predmetnej zmluvy za bezúročný

a bez poplatkov a teda žalovaný mal nárok len na vrátenie poskytnutej istiny úveru, teda 1.170,00 Eur,
avšak v tomto prípade len na vrátenie sumy 1.001,83 Eur, pretože z pripojených listinných dôkazov
- výpisu narastajúcich obratov - identifikácia príjmu na čl.14 spisu vyplýva, že žalovaný poukázal
na účet žalobkyne dňa 12.03.2012 sumu 1.001,83 Eur a dňa 23.06.2014 ešte sumu 529,51 Eur,
pretože zvyšná suma bola strhnutá na odplatu, ktorá však z ničoho nevyplýva. Žalovaný sa na úkor

žalobkyne bezdôvodne obohatil, pričom výška bezdôvodného obohatenia vyplýva taktiež z dokladov
predložených žalobkyňou a to z listinných dôkazov, prehľadu splácania splátkového kalendára na čl.15
spisu, exportu pohybov na účte čl.15pv a 16 spisu, ústrižkov poštových poukážok na čl.17 spisu.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 1.531,34 Eur (1.001,83 Eur + 529,51Eur). Žalobkyňa uhradila žalovanému na zmluvu o úvere sumu 1.089,89 Eur, čo vyplýva z prehľadu
splácania splátkového kalendára, sumu 1.858,49 Eur, čo vyplýva z listiny - export pohybov na účte a
sumu 474,98 Eur, čo vyplýva z pripojených ústrižkov poštových poukážok. Spolu žalobkyňa uhradila

v prospech žalovaného sumu 3.423,36 Eur a z tohto je možné vyvodiť, že žalovaný sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobkyne, pretože bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny
úveru 1.531,34 Eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu 1.892,02 Eur, čiže úhrady
žalobkynevovýške3.423,36Eurmínusposkytnutáistinaúveru1.531,34Eur.Žalobkyňasivšakuplatnila
nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 1.406,57 Eur, ktoré tvorí súčet úhrad

žalobkyne v prospech žalovaného v období od 13.03.2015 do 13.10.2017, čo vyplýva z hore uvedených
listinných dôkazov. Súd v zmysle § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy žalobkyni, pretože úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je nutné považovať
z uvedených dôvodov za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho došlo na strane žalovaného k
prijatiu plnenia bez právneho dôvodu.

30. Pokiaľ žalobkyňa naďalej žiadala určiť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 09.03.2012 je
neplatná, eventuálne určiť, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a
bez poplatkov, súd jej žalobu v tejto časti zamietol a to vzhľadom na bod 51. uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. 43Co/44/2019 zo dňa 03.07.2019, kde odvolací súd vyslovil právny názor
záväzný pre prvoinštančný súd, že takýto návrh nie je právne opodstatnený, keďže túto situáciu rieši

sám zákon o spotrebiteľských úveroch tak, že ukladá súdu si túto otázku vyriešiť ex offo aj bez návrhu
ako prejudiciálnu, čo vlastne súd v konaní aj urobil.

31. O povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 517 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 3 a 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 Zák. č. 160/2015 Z. z. a keďže žalobkyňa mala
vo veci úspech len čiastočný a to vzhľadom na zamietnutie žaloby v časti určenia neplatnosti, resp.
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, náhradu trov pomerne rozdelil a žalobkyni priznal právo na
náhradu trov konania vo výške 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.

b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.