Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203914
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714203914.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: 1/ C. U., W..
XX.XX.XXXX, M. F. C. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ K.. L. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. R. XXX, XXX XX
M., 3/ K.. M. Č., W.. X.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XX, XXX XX Ž., 4/ H. Q., W.. X.XX.XXXX, M. F. V. Q.
XXXXX/XXX, XXX XX Y. - T., 5/ Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. Q. XXXXX/XXX, XXX XX Y., 6/ Y. H., W..
X.XX.XXXX, M. F. Q. XXXX/XX, XXX XX U., 7/ E. V., W.. X.XX.XXXX, M. F. G. XXXX/X, XXX XX Y., 8/ C.

V., W.. XX.X.XXXX, M. F. Ľ.. Š. XXXX/X, XXX XX U., 9/ Y. V., W.. X.X.XXXX, M. F. Ľ.. Š. XXXX/X, XXX
XX U., žalobcovia v rade 1/ až 9/ zastúpení splnomocneným zástupcom - M. Č., W.. XX.XX.XXXX, M. F.
T. XXXX/XX, XXX XX Ž., proti žalovaným: 1/ Y. Č., W.. XX.XX.XXXX, M. F. I. XXXX/XX, XXX XX U., 2/ Ľ.
Z., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. XXXX/X, XXX XX U., obaja právne zastúpení JUDr. Gabriela Kľačanová,
advokátka so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste

vlastníctve č.XXXX a liste vlastníctve č.XXXX parc.č. XXXX, XXXX/XX k.ú. U. zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamieta.

III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcom v rade 1/ až 9/ nárok na náhradu účelne vynaložených

trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, žalobou podanou dňa 26.3.2014 žiadali, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva
k označeným nehnuteľnostiam. Z podanej žaloby a následných podaní zástupcu žalobcov vyplynulo,
že títo žiadali určiť výšku spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.XXXX E.
Č..XXXX V..Ú.. U.Ú.. V priebehu konania žalobcovia vzali žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, zapísaným na N. Č..XXXX, N. Č..XXXX parc.č.XXXX, XXXX/XX späť a žiadali,
aby bolo riešené vlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.XXXX a to len k nehnuteľnosti
parc.č. XXXX o výmere XXXX m2. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti
spoluvlastnícke podiely k celku vlastnia žalobcovia nasledovne: žalobca v rade 1/ podiel XXXX/XXXXX,
žalobca v rade 2/ podiel XXXXX/XXXXX, žalobca v rade 3/ podiel XXXXX/XXXXX, žalobca v rade 4/
podiel XXXX/XXXXX, žalovaný v rade 1/ podiel XXXXX/XXXXX, žalovaný v rade 2/ podiel XXXXX/

XXXXX.
Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali tým, že nehnuteľnosť parc.č. XXXX, pôvodne zapísaná vo vložke
č.XXX nadobudli na základe dedičského rozhodnutia č.D 666/1945 po X. Č. dedičia po 1/8-ine a to X.
Č., C. Č., H. Č., Y. Č.. Druhú polovicu nehnuteľnosti vlastnil J. Č. a na základe dedičského rozhodnutia
D 493/1955 po nebohom J. Č. (tento vlastnil polovicu predmetnej nehnuteľnosti) nadobudol dedičstvo
H. Č..

Žalobcovia tvrdili, že H. Č. odpredal z predmetnej nehnuteľnosti časť o výmere XXXX Y. a to kúpnou
zmluvou zo dňa 7.9.1972 Československému štátu. Táto výmera mala zodpovedať len podielu vovlastníctve H. Č., avšak k zápisu do katastra nehnuteľností následne došlo tak, ako keby H. Č. predával
nehnuteľnosť za všetkých spoluvlastníkov a podľa tohto boli následne vypočítané spoluvlastnícke
podiely k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa žalobcov H. Č. odpredal časť pozemku o výmere XXXX m2

a to iba zo svojho podielu a následne ich podiely mali byť zachované.

2. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli dedením po
svojich právnych predchodcoch. Pokiaľ išlo o zmluvu, ktorú uzavrel H. Č., tvrdili, že išlo o predaj
nehnuteľností o výmere XXXX m2 z parcely č.XXXX za všetkých spoluvlastníkov (toto tvrdenie sa

pripojenými listinnými dokladmi nepreukázalo).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov, výsluchom žalovaných, listinnými dokladmi
- dedičským rozhodnutím D 666/45, výpisom z LV č.XXXX, XXXX, XXXX k.ú. U., protokolom č.D.
Okresného úradu Martin, katastrálnym odborom, osvedčením o dedičstve po C. Č., X. A. E. Y. U., kúpnou
zmluvou zo dňa 7.9.1972, žiadosťou o preplatenie náhrady za nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 7.9.1972, listinnými dokladmi, predloženými Štátnym archívom v Žiline so sídlom Bystrička,
rozhodnutím Okresného úradu Martin, katastrálny odbor zo dňa 19.5.2016, identifikáciou parciel (čl.
402-404, 407, 408), pripojeným dedičským spisom sp.zn. 18D/700/2013 a zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov vlastníctvo k parcele č.XXXX zapísané v PKN vložke
č.XXX V..Ú.. U. I. U. XXXXX Y. patrilo X. Č., C.. Š. v 1-ici, J. Č.Á. v 1-ici. Následne na základe dedičských
rozhodnutí došlo k nadobudnutiu vlastníctva tých nehnuteľností takto: podľa dedičského rozhodnutia D
666/45 po X. Č. nadobudli dedičia podiely v 1/8-ine a to X. Č., C. Č., H. Č. E. Y. Č.. Po J. Č. na základe
dedičského rozhodnutia D 493/55 polovicu predmetnej nehnuteľnosti nadobudol H. Č..

H. Č. kúpnou zmluvou zo dňa 7.9.1972 odpredal Československému štátu časť nehnuteľnosti, zapísanej
vo vložke č.XXX parc.č. XXXX o výmere XXXX Y.. Tvrdenie žalovaných, že H. Č. predával nehnuteľnosť
za všetkých spoluvlastníkov, sa v priebehu konania neukázalo pravdivým, preto bolo možné vychádzať
z toho, že H. Č. odpredal uvedenú výmeru zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť bola
preukázaná po predložení listinných dokladov Štátnym archívom v Žiline so sídlom na F. (čl. 267 a

nasledujúce), zo zmluvy bolo zrejmé, že predávajúcim bol len H. Č., iní spoluvlastníci ho k predaju
nesplnomocnili.

5. Žalovaní, ktorí žiadali žalobu žalobcov zamietnuť, na svoju obranu uviedli, že po nebohom J. Č.
pozemky zapísané v pozemno-knižnej vložke č.XXX podľa D 493/55 dedil o veľkosti 1-ice na základe

vzájomnej dedičskej dohody H. Č.X., ktorý vyplatil ustupujúcich dedičov X. A., C.. Č., C. Č.W., Y. U., C..
Č.. Ďalej tvrdili, že zo zmluvy zo dňa 7.9.1972 z PKN vložky č.XXX parcely č.XXXX bolo odpredaných
XXXX m2, pričom sa nestotožňovali s argumentáciou žalobcov, že sa jednalo len o časť prináležiacu
H. Č. tak, ako to tvrdili žalobcovia, keďže parcela č.XXXX bola v podielovom spoluvlastníctve štyroch
osôb, ako to vyplýva z PKN vložky č.XXX. Parcela XXXX vedená katastrom nehnuteľností na LV č.XXXX

k.ú. U.M. ako parcela registra E, je parcelou, ktorej výmera nie je právne záväzná s prihliadnutím na
ustanovenie § 70 Katastrálneho zákona. Záväznou by bola len v prípade, ak by sa jednalo o parcelu
registra C. Za predpokladu, že by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcov, žalovaní tvrdili, že pokiaľ
by aj neboli spoluvlastníkmi nehnuteľností titulom dedenia, spoluvlastnícke podiely by vydržali. Žalovaní
v rade 1/ a 2/ poukázali na tú okolnosť, že svoje spoluvlastnícke podiely v k.ú. U. pôvodná PKN vložka

č.XXX nadobudli titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch na základe notárskych osvedčení
o dedičstve. Obaja žalovaní boli dobromyseľní a ich držba nehnuteľností sa opierala o dovolený právny
titul a to právoplatné rozhodnutie, vydané v dedičských konania po ich právnych predchodcoch. Ani pri
bežnej opatrnosti nemali (ani nemohli mať) po dobu držby k nehnuteľnosti akékoľvek pochybnosti o tom,
že by im vlastnícke právo nepatrilo, pričom žalobcovia spochybnili vlastnícke právo žalovaných až dňa

26.3.2014, kedy podali svoju žalobu na súd.

6. Žalovaný v rade 1/ nadobudol spoluvlastnícke podiely k parcele EN č.XXXX zapísanej na LV č.XXXX
k.ú. U. titulom dedenia po svojom otcovi H. Č. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.7.1999
sp.zn. D 854/98, Dnot 198/1998 v 1-ine a na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 17D/377/2012-28, Dnot

305/2012 zo dňa 15.11.2012 v 1/16-ine. Žalovaný v rade 1/ nikdy do dňa 26.3.2014 nemal pochybnosť
o tom, že by nemal vlastniť predmetné zdedené spoluvlastnícke podiely.7. Žalovaný v rade 2/ nadobudol spoluvlastnícke podiely k parcele EN č.XXXX zapísanej na LV č.XXXX
k.ú. U. titulom dedenia po svojej matke Y.. H. Z., C.. Č. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa
13.11.2003 sp.zn. 17D/1435/2002, Dnot 8/2003, právoplatné dňa 13.11.2003 v 1-ine a po svojom starom

otcovi H. Č. na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 17D/377/2012-28, Dnot 305/2012 zo dňa 15.11.2012
právoplatné dňa 15.11.2012 v 1/16-ine. Jeho matka Y.. H. Z., C.. Č. nadobudla spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1-iny titulom dedenia po svojom otcovi H. Č. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa
21.7.1999 sp.zn. D 854/98, Dnot 198/1998. Žalovaný v rade 2/ tvrdil, že nikdy do dňa 26.3.2014 nemal
pochybnosť o tom, že by nemal vlastniť predmetné spoluvlastnícke podiely.

H. Č. A. H. XX.XX.XXXX, pričom žalovaní mali za to, že spoluvlastnícke podiely by vydržali za
predpokladu, že by právna argumentácia žalobcov bola správna, ku dňu 10.11.2005. Podľa ich vyjadrení
jediným, kto v minulosti užíval a obhospodaroval predmetnú nehnuteľnosť, bol právny predchodca
žalovaných H. Č., ktorý v celosti zaplatil aj trovy, spojené s dedičstvom. Následne parcelu užívalo
Poľnohospodárske družstvo vo U. a od roku 2001 E. L..C..I.. L..

8. Žalovaní žiadali, aby súd pripojil spis 18D/700/2013, ktorý obsahoval návrh na obnovu dedičského
konania po J. Č.Á.. Tento spis bol pripojený k predmetnému konaniu a z tohto spisu bolo zistené, že
návrh na obnovu bol zamietnutý.

9. Právna zástupkyňa žalovaných doplnila obranu žalovaných v tom, že podľa jej názoru žalobcovia

sa mali domáhať určenia vlastníckeho práva tým, že mala byť podaná žaloba o určenie veci patriacej
do dedičstva po právnych predchodcoch, pretože dedičské rozhodnutia ani list vlastníctva nesvedčia
tomu, že by právny predchodcovia mali podiely v takej výške, ako žiadajú žalobcovia. Ďalej tvrdila, že
žalobcovia ako dedičia predstavujú nerozlučné spoločenstvo a preto by mali v konaní vystupovať všetci.
Napríklad poukázala na dedičské rozhodnutie po Y. U., kde dedičmi sú Y. E. C., pričom v konaní je

žalobcom len C..

10. Zmocnený zástupca žalobcov sa nestotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaných.
Opakovane ústne a písomne zhrnul svoje tvrdenie s poukazom na listinné doklady, teda dedičské
rozhodnutia a tvrdil, že dedičnosť po J. Č. je nespochybniteľne rozhodnutá rozhodnutím D 493/55. Pokiaľ

ide o zápisy na list vlastníctva, tieto vychádzali z dedičských rozhodnutí aj v prípade dedičstva po Y.
U. dedičia mali vysporiadané dedičstvo medzi sebou a nebolo potrebné zahŕňať všetkých dedičov do
tejto žaloby. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, vychádzajúc z dedičského rozhodnutia
D 666/45 po X. Č. a to k parc.č. XXXX, kde došlo k dedičským postupnostiam tak, že kataster neuchránil
dedičské podiely v zmysle dedičských rozhodnutí.

11. Žalobcovia zosumarizovali dedičskú postupnosť dedičov po poručiteľovi H. Č., V. A. X.X.XXXX a
poručiteľke X. Č., C.. Š., ktorá zomrela X.X.XXXX vo vzťahu k dedičstvu pozemkov vo vložke č.XXX
V..Ú.. U..
Dedičmi po X. Č. F. X. A., C.. Č., ktorá zomrela X.X.XXXX, bola dcérou J. Č.W. E. X. Č., C.. Š., zákonnou

dedičkou po nej je F. U., C.. A.F., W.. X.X.XXXX, ktorá previedla svoje vlastnícke práva na dcéru K.. L. Š.,
C.. U.. Ďalším dedičom je C. Č., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Bol synom J. Č. E. X.N. Č., C.. Š.. Zákonnými
dedičmi sú C. Č., W.. XX.X.XXXX, ktorý previedol svoje vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam
na syna K.. M. Č.W., W.. X.X.XXXX. Ďalšou dedičkou Y. U., C.. Č., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, bola
dcérou J. Č. E. X. Č., C.. Š.. Zákonným dedičom je C. U., W.. XX.X.XXXX. Dedičom je aj H. Č., V. A.

XX.XX.XXXX, bol synom J. Č.W. E. X. Č., C.. Š.. Jeho zákonnými dedičmi bola J. Č., C.. M., manželka
H. Č., V. A. X.X.XXXX, Y. Č., W.. XX.X.XXXX, L., H. Z., C.. Č., dcéra, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a po
nej sú dedičia Ľ.Š. Z., W.. XX.X.XXXX (vnuk po H. E. J. Č. a pravnuk po J. Č.), dcéra V.Í. F., C.. Z., W..
XX.X.XXXX, (vnučka po H. E. J. Č., pravnučka po J. Č.).
Vychádzajúc z uvedenej dedičskej postupnosti tak, ako to tvrdil zmocnený zástupca žalobcov boli v

konaní na strane žalobcov uvedení žalobcovia, na strane žalovaných označení ako žalovaní v rade 1/
Y. Č. a v rade 2/Ľ. Z..

12. Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných,
že pokiaľ svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX parc.č. XXXX nadobudli

na základe uvedených dedičských rozhodnutí (v rozsudku špecifikované v článku 7.), tak svoje
spoluvlastnícke podiely nesporne držali v dobrej viere ako svoje vlastníctvo, držba bola oprávnená,
pretože vychádzala z dedičských rozhodnutí, o ktorých nemali žiadnu pochybnosť a až v roku 2014
podaním žaloby v tejto veci zistili, že žalobcovia majú pochybnosti o výške ich spoluvlastníckychpodielov. H. Č. zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaný v rade 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel po
svojom otcovi H. Č. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.7.1999 (D 854/98, Dnot 198/1998
v 1-ine). Rovnako na základe tohto dedičského rozhodnutia nadobudla spoluvlastnícke podiely Y.. H.

Z. (dcéra H. Č.) a po nej nadobudol spoluvlastnícke podiely syn a to žalovaný v rade 2/ na základe
osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.11.2003 (17D/1435/2002, Dnot 8/2003).

13. Podľa osvedčenia o dedičstve 17D/377/2012, Dnot 305/2012 bolo prejednané dedičstvo po H. Č., V.
A. XX.XX.XXXX a to z toho dôvodu, že v predchádzajúcich dedičských rozhodnutiach po menovanom

nebolo prejednané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to k.ú. U. U. Č..XXX T..Č.. XXXX v podiele 1/8-
iny o výmere XXXX m2 (z tejto bolo odpredané XXXX m2 na výstavbu). Dedičia v tomto uzavreli dohodu
a predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudli Ľ. Z. E. Y. Č., každý v 1/16-ine k celku.

14. Nespornou podľa súdu bola tá skutočnosť, že každý zo žalovaných nadobudol spoluvlastnícky podiel
1-iny k predmetnej nehnuteľnosti od svojich právnych predchodcov. U žalovaného v rade 1/ od svojho

otca H. Č. v roku 1999, u žalovaného v rade 2/ nadobudla dcéra H. Č. Y.. H. Z., C.. Č. v roku 1999 a po
nej žalovaný v rade 2/ v roku 2003. Pretože vlastníctvo nadobudli na základe právoplatných dedičských
rozhodnutí, ich vlastníctvo nikdy nebolo spochybnené, bol súd toho názoru, že žalobcovia nesporne
vydržali tieto spoluvlastnícke podiely v takom rozsahu, ako boli nimi nadobudnuté na základe dedičských
rozhodnutí. Nesporne možno konštatovať, že tu bola oprávnená držba.

15. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že vec alebo právo mu patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Podľa ustanovenia § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť po dobu desať rokov, ak ide o
hnuteľnosť po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17. Podľa ustanovenia § 134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1. sa započítava aj

doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

18. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaných, že pokiaľ by mali byť zmenené výšky spoluvlastníckych
podielov v zmysle podanej žaloby, je predovšetkým potrebné, aby došlo k prejednaniu spoluvlastníckych
podielov po poručiteľoch, ktorí ich nadobudli po X. Č.. Jednalo sa o X. A., C.. Č., C. Č. E. Y. U., C..

Č. vrátane H. Č., ktorí po X. Č., C.. Š. zdedili polovicu z predmetnej nehnuteľnosti. Potom, ako došlo
k odpredaju výmery XXXX m2 na základe zmluvy, ktorú uzavrel H. Č. H. X.X.XXXX, všetci dedičia po
X. Č. v tejto dobe ešte žili. X. A., C.. Č. zomrela X.X.XXXX, C. Č.Á. zomrel XX.XX.XXXX, Y. U., C..
Č. zomrela XX.XX.XXXX. Teda po menovaných troch ak by dedičské podiely, ktoré boli predmetom
ich dedičstva mali byť v inej výške musia v dedičských konaniach po nich prejednať a v dedičskom

rozhodnutí rozhodnúť za prítomnosti všetkých dedičov, o výške dedičského podielu, ktorý nadobudnú
po poručiteľoch dedičia.

19. Z dôvodu vydržania predmetných nehnuteľností tak, ako to súd konštatoval ako aj z dôvodu toho, že
časť žaloby mala byť nesporne riešená tak, že vec bude patriť do dedičstva po poručiteľoch, pretože súd

v tomto rozhodnutí nemôže vyporiadavať spoluvlastnícke podiely poručiteľov na dedičov, bola žaloba
žalobcov v celom rozsahu zamietnutá.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku a vyslovil,
že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože boli v konaní v celom rozsahu

úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.