Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200583
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819200583.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci žalobkyne
(oprávnenej z vyživovacej povinnosti) L. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Rožňave na J. XX zastúpenej
advokátom JUDr. Ladislavom Csákóm so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Hviezdoslavovej
4 proti žalovanému (povinného z vyživovacej povinnosti) B. B. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v Rožňave

na J. P. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 8.8.2019 č.k. 4Pc 3/2019-60 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, vo výroku o dlžnom
výživnom a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8.8.2019 č.k. 4Pc 3/2019-60 zmenil rozsudok Okresného súdu

Rožňava č.k. 9C 6/2009-25 zo dňa 30.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.1.2009 tak, že zvýšil
výživné od odporcu - povinného na navrhovateľku - oprávnenú na 220 Eur mesačne od 28.2.2019,
ktoré zaviazal odporcu - povinného platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu. Zaviazal
odporcu - povinného zaplatiť nedoplatok na výživnom navrhovateľke - oprávnenej vo výške 400 Eur
za obdobie od 28.2.2019 v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným od
právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti a výroku o
trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1
písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Pokiaľ ide o odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP uviedla, že
súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz vyžiadať správu od ORPZ - ODI Rožňava a od správy Katastra

v Rožňave, aké motorové vozidlá a aké nehnuteľnosti žalovaný nadobudol a aké aktuálne vlastní a
ohľadne majetkovej situácie si urobil obraz výlučne na základe subjektívnych a ničím neoverených
tvrdení žalovaného. Tým, že neodôvodnil nevykonanie dôkazu, je naplnený aj odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalovaný síce potvrdil, že je vlastníkom viacerých bytov, ale tieto nehnuteľnosti
sú zaťažené záložným právom, avšak neprodukoval žiadne dôkazy a neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k svojim tvrdeniam, preto súd jeho tvrdenia nemal v žiadnom prípade akceptovať. Ak žalovaný

dostal úver, resp. viaceré úvery, je to stopercentný dôkaz o tom, že jeho finančná a majetková situácia
je ďaleko lepšia, než sa to snažil on prezentovať. Aj v tomto smere bolo možné ľahko vykonať dôkaz,
a to zabezpečením verejne dostupných listov vlastníctva. Navyše súd sa nevysporiadal ani s hodnotou
jeho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti R. F., s.r.o., ktorú vlastní s manželkou, hoci tam bol
vykonaný prednedávnom vklad v hotovosti v neobvyklej výške. Nemá o tom žiadne pochybnosti, že tieto
peniaze patrili v skutočnosti žalovanému, hoci ich vložil na účet s.r.o. údajne niekto iný, pričom žalovaný

vo vzťahu k týmto svojim tvrdeniam neprodukoval žiadne dôkazy. S poukazom na odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedla, že súd síce mal vykonanými dôkazmi preukázané, že príjemžalovaného činí najmenej 846,43 Eur, ale nezohľadnil aj jeho ďalšie príjmy (napríklad príjem v rámci
s.r.o.) a navyše zohľadnil aj také výdavky, ktoré na rozdiel od výživného nemajú povahu prednostnej
pohľadávky. Nezohľadnil zárobkové možnosti a schopnosti žalovaného, ktoré sú dané napríklad aj tým,

že si mohol dovoliť veľmi nákladnú volebnú kampaň, že v priebehu konania nadobudol nové motorové
vozidlo, môže si dovoliť mesačne platiť úverové splátky až vo výške 1.200 Eur a v meste Rožňava, kde
ho takmer každý pozná, je notoricky známe, že je jedným z najúspešnejších podnikateľov mesta. Súd
prehliadol aj skutočnosti, na ktoré poukázal jej právny zástupca v záverečnej reči, v rámci ktorej zhrnul,
že zárobkové možnosti a schopnosti žalovaného sú ďaleko lepšie, ako platiť výživné len v súdom určenej

výške 220 Eur, teda v tomto smere bol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd
taktiež prehliadol, že ako dieťa má právo zdieľať životnú úroveň toho rodiča, ktorý je na tom lepšie, čiže
v danom prípade otca - žalovaného, ktorý je vlastníkom, podľa svojho vlastného vyjadrenia, deviatich
bytov,jednéhorodinnéhodomuaviacerýchmotorovýchvozidiel,pretonemôžesúhlasiťstým,žebyjeho
pomerom zodpovedalo výživné 220 Eur. Súd nesprávne právne posúdil vec, keď jej vytkol, že v petite
podaného návrhu nerozlíšila medzi výživným a tvorbou úspor, keďže takáto povinnosť pre výživným

oprávnené plnoleté dieťa nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine, ale ani žiadneho iného
právneho predpisu. Už v návrhu poukázala na to, že požadované výživné od otca by zahŕňalo aj jej
možnosť tvorby úspor, ale vzhľadom na to, že je plnoletá, nie je potrebné rozčleňovať priznanú sumu
výživného. Namietala výrok o nepriznaní náhrady trov konania, ktorý navyše okrem formálneho dôvodu
všeobecného charakteru žiadnym spôsobom neodôvodnil. S poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/ CSP

zdôraznila, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v
jeho odôvodnení a nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a
dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 220 ods. 2 CSP, ako
aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 388 CSP zmenil

a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal právo na náhradu všetkých trov konania v rozsahu 100%
(vrátane trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania), alternatívne zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že počas pojednávaní žalobkyňa a jej právny

zástupca považovali jeho vyjadrenia za postačujúce a netrvali na ďalšom dokazovaní. Po petite
odvolania ide o znevažovanie a obviňovanie súdu zo zanedbania svojich povinností a o obštrukčné
konanie zo strany právneho zástupcu žalobkyne. Ohľadne jeho majetkových pomerov bola žalobkyňa
a jej právny zástupca informovaní z portálov UGKK SR a Finančnej správy SR. Informácie ohľadne
vlastníckych vzťahov motorových vozidiel poskytol osobne na pojednávaní, ktoré boli z protistrany

považované za dostačujúce a nezniesli námietky. Finančné inštitúcie mu investičné stimuly poskytli na
základe úspešne uzatvorených sledovaných účtovných období. Na základe čerpania úverov postavil
svoje aktívne podnikanie v oblasti nehnuteľností, ich obnovy, prenájmu a predaja. Nakoľko táto forma
podnikania je finančne náročná, rok 2018 uzavrel len s miernym ziskom. Predložiť listinné dôkazy o
vlastníctve nemal uložené a žalobkyňa na pojednávaniach o ich predloženie nežiadala. R. F., s.r.o.

je spoločnosť, v ktorej majú s manželkou MUDr. H. B. vklad 5.000 Eur pri podiele 50/50, čo právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní overil a pokladal za dostačujúce. Ohľadne finančného vkladu do
tejto spoločnosti opakovane uviedol, že suma bola poukázaná na účet jeho manželky od jej otca Y. na
vyrovnanie ich záväzkov, potrebné investície a nákup motorového vozidla pre potreby svojej dcéry. Na
pojednávaní protistrana považovala tieto tvrdenia za presvedčivé a Y. T., ktorého právny zástupca dlhé

rokypoznáaspolupracovalsnímapokladáhozadôveryhodnúosobu,nežiadalvovecivypočuť.Napriek
tomu v odvolaní dochádza k ďalšiemu zavádzaniu v tvrdení, že financie boli z jeho zdrojov, ktoré tvrdenie
jeľahkovyvrátiteľnépodloženímpôvodufinančnýchprostriedkovapohybovnaúčtoch.SpoločnosťR.F.,
s.r.o. je v investičnom období a nevyprodukovala doposiaľ žiadne zisk. K výdavkov vo volebnej kampani
sa vyjadril na pojednávaní, že na základe vývoja udalostí z boja o post primátora Mesta Rožňava odstúpil

a nevyvíjal ďalšie aktivity ani investície, čoho dôkazom je aj zaslanie podkladov do Registra volieb do
samosprávy, čiže dochádza opätovne k zavádzaniu zo strany žalobkyne, nakoľko tieto informácie mala
a sú dostupné aj v registri, čo dokazuje, že na svoju kampaň nepoužil žiadne finančné prostriedky.
K zavádzaniu súdu dochádza aj ohľadne nadobudnutia vlastníckych práv k automobilu, keďže žiadne
nenadobudol a jediné dvojročné motorové vozidlo BMW 330E bolo zakúpené zo zdrojov R. F., s.r.o..

Splácanieúverovapôžičiekvovýške1.158,48Eurmesačnejepotrebnénavytváraniezisku,ktoréplynie
z prenájmu nehnuteľností. Neplatenie úverov a pôžičiek by malo katastrofálne následky, nakoľko majú
s manželkou založený skoro celý majetok, čo by viedlo k úplnému výpadku príjmov, k strate majetku a
privodenie stavu osobného bankrotu a privedenie stavu bezdomovca s rodinou a s maloletým dieťaťom.Ak žalobkyňa tvrdila, že nemá žiadne príjmy, klamala, pretože pred podaním žaloby pracovala ako
pomocná predavačka v spoločnosti E., kde je jej matka vedúcou predajne a mala možnosť ísť pracovať
aj ako sprievodca v Q. P., čo jej nevyhovovalo rovnako, ako práca v zmrzlinárni v Rožňave. Otázka

úpravy výživného do nedávanej minulosti nebola aktuálna, nakoľko žalobkyni on a jeho manželka z
času na čas dávali finančné dary a v jej domácnosti bol druh matky žalobkyne Ing. E., ktorý nie malým
podielom prispieva na chod domácnosti a jej výdavky. Ohľadne námietky k tvorbe úspor zastáva názor,
že každý rozumný človek nejakú tvorbu úspor má, ale v tomto prípade ide o snahu žalobkyne tieto tvoriť
nie z vlastnej práce a odriekania, ale z vydierania a snahy obohatiť sa na úkor jeho práce a odriekania.

Ohľadnenáhradytrovkonaniapodotkol,žecelémuprocesusadalovyhnúť,alejehosnahaodosiahnutie
konsenzu sa nestretla s ochotou žalobkyne a jej právneho zástupcu. V procesoch s dospelým dieťaťom
na náhradu trov konania obvykle nemá právo žiaden z účastníkov, preto ani s touto námietkou žalobkyne
nesúhlasí. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu a odvolanie zamietol.

4. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že podané odvolanie považuje za dôvodné
v celom rozsahu tak, ako to vyplýva z jeho písomného vyhotovenia a nič na tom nemení ani žalovaným
označené vyjadrenie. Žalovaný sa snaží podsúvať myšlienku o tom, čo bolo pre ňu a jej právneho
zástupcu „postačujúce“ na pojednávaní, ale myslí si, že žalovaný nemá také procesné postavenie, aby
mal možnosť hodnotiť túto otázku. Každopádne je však na mieste ustáliť, že mal a aj má nielen povinnosť

tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, ktorú vo vzťahu k svojim vlastným tvrdeniam neuniesol a to ani
napriek tomu, že značná časť jeho tvrdení, ktoré predniesol na pojednávaní, je podľa nej irelevantná
vo vzťahu k predmetu konania. To isté sa vzťahuje aj na jeho tvrdenia uvádzané vo vyjadrení. Tvrdenie
žalovaného o obchodnom podiely v spoločnosti R. F., s.r.o. Rožňava nemôže obstáť. Nie je dôležité,
odkiaľ boli peniaze poukázané, dôležité je to, že koho boli peniaze, pričom žalovaný opakovane tvrdil len

to, že peniaze boli poukázané z účtu jeho svokra, nie však aj to, že by sa jednalo o peniaze jeho svokra.
Je to podstatný rozdiel, o tom už ani nehovoriac, že ani v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno. Tvrdenie, že sa peniaze poskytli za účelom kúpy auta pre jeho manželku rovnako nemôže
obstáť, keďže tieto peniaze sa neposkytli jej, ale označenej obchodnej spoločnosti a teda vozidlo, ktoré
sa kúpilo, rovnako nepatrí jeho manželke ale s.r.o. a je prostredníctvom samozrejme aj samotnému

žalovanému. Tieto tvrdenia v žiadnom prípade nepovažovali za presvedčivé tak, ako to uvádza žalovaný
a to ani napriek tomu, že je pravda, že jej právny zástupca naozaj už nielen dlho pozná svokra
žalovaného, ale si ho aj veľmi vysoko váži. Má však zato, že pán T. s touto vecou nemá nič spoločné a
jeho meno bolo len zneužité žalovaný. Platí to o to viac, že žalovaný ho v konaní ani nenavrhol vypočuť
ako svedka, hoci bol poučený aj o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP). Obáva sa, že žalovaný

je na omyle, keď vyslovuje názor, že ich strana mala navrhnúť výsluch menovaného, keďže nemali
právny záujem na jeho výsluchu, lebo menovaný by nemal svedčiť o skutočnostiach nimi tvrdených, ale
práve naopak. Je irelevantné tvrdenie, že sa žalovaný stiahol z boja o post primátora Mesta Rožňava
a prestal realizovať ďalšie aktivity či investície. Podstatné je to, že pokiaľ má na financovanie svojej
volebnej kampane prostriedky, mal by mať aj na výživné pre svoju dcéru. Žalovaný vyslovene klame, keď

uvádza, že on na voľby nevynaložil žiadne financie, čomu odporuje jeho ďalšie tvrdenie, že potom, ako
sa z boja o post primátora stiahol, ďalšie financie prestal realizovať. Navyše celá Rožňava bola plná jeho
billboardov a propagačných materiálov, ktoré stoja nemalé peniaze, čo je notoricky známe. Tvrdenia
žalovaného, že mala možnosť pracovať v Q. P. a v zmrzlinárni Rožňava sú bez právneho významu a to
aj bez ohľadu na to, že žalovaný ani netvrdí, v ktorom období, ale aj keby boli pravdivé, hádam nemyslí

vážne, že by mala pracovať súčasne na troch miestach popri škole. Tvrdenia žalovaného, že jej dával
nejaké finančné dary, odporujú dokonca aj jeho tvrdeniam v účastníckej výpovedi. Súčasne ju zaráža,
keď žalovaný sa snaží preniesť svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako jeho dcére na Ing. E., ktorý
na rozdiel od neho nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. Rovnako ju zaráža názor žalovaného, keď jej
vytýka, že sa nesnaží vytvoriť sama tvorbu úspor, ale sa o ne snaží jeho vydieraním a snahou obohatiť

sa na jeho úkor. Žalovaný zabúda, že je študentkou a nie osobou, ktorá by mala svoj vlastný relevantný
príjemarovnakoajnato,žemávočinejvyživovaciupovinnosť,pretokjehozlomyseľnémunázoru,žeho
vydiera, sa radšej ani vyjadrovať nebude. Žalovaný zavádza ak tvrdí, že celému procesu sa dalo vyhnúť,
pretože nemal snahu prispievať na jej výživu sumou vyššou, než bola pôvodná úprava vyživovacej
povinnosti a o tom, že sa o to skúšala mimosúdne ešte pred podaním návrhu na súd, zmienila sa už

aj v podanom návrhu. Navyše o tom, že sa procesu nedalo predísť jasnou rečou svedčí aj to, že sú v
štádiu odvolacieho konania, čiže k žiadnemu .............................medzi nimi nedošlo nielen mimosúdne,
ale dokonca ani v priebehu súdneho konania. Trvala na tom, aby odvolací súd rozhodol o podanom
odvolaní v zmysle jeho petitu.5. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobkyne opakovane poukázal na fakt, že počas pojednávaní
žalobkyňa a jej právny zástupca považoval jeho vyjadrenia za postačujúce a netrvali na ďalšom

dokazovaní, teda nejde o jeho objektívne ani subjektívne vyvodenie záveru. O jeho majetkových
pomeroch bola protistrana dobre informovaná, nakoľko všetky informácie o jeho majetkových,
vlastníckych pomeroch a obratoch či podieloch v obchodnej spoločnosti R. F., s.r.o. sú voľne prístupné
v registroch SR. Na vyzvanie súdu je ochotný kedykoľvek požadované písomnosti predložiť. Navrhol
ako svedka vypočuť pána T., aby potvrdil jeho tvrdenia ohľadom pôvodu peňazí, výšky prevodu, dôvodu

poskytnutia finančného krytia a kúpy dvojročného osobného motorového vozidla BMW 330E, ale právny
zástupca žalobkyne nepovažoval za potrebné svedka vypočuť. Nemal ani jediný billboard a niekoľko
kusov doma vytlačených plagátov vo formáte A2, ktorých hodnota bola niekoľko centov, nestojí ani
za zmienku. V Registri volieb je táto skutočnosť ohľadne výdavkov preukázateľné. Zotrval na tom, že
žalobkyňa o tom, že nemá žiadne príjmy, klamala. Svoju vyživovaciu povinnosť na nikoho neprenáša
a ani sa nikdy o to nesnažil. Tvrdenie, že jej peniaze nikdy neposlal, je z výpisu účtu vyvrátiteľné. K

vyživovacej povinnosti nemá námietky, len ako uviedol, aj keď sa mu dcéra prestala zdraviť a prejde po
ulici vedľa neho s aroganciou jej vlastnou, vyživovaciu povinnosť si bude plniť tak ako nariadil súd. K
tvorbe úspor zastáva názor, že aby si žalobkyňa šetrila z toho, čo si sama zarobí tak, ako každý iný.
Žalobkyňou požadované výživné 500 Eur je pre neho neúnosné rovnako, ako 400 Eur je nereálna a
odzrkadľuje charakter žalobkyne. Žalobkyňa a jej právny zástupca, ktorý koná obštrukčne napriek jeho

apelu, nemá snahu ani pochopenie pre doriešenie sporu a dosiahnutie zmieru. Obaja sledujú výhradne
svoj osoh a zavádzaním súdu prehlbujú jeho bolesť a znásobujú sklamanie z dcéry. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie pokladá za opodstatnené, odborné a spravodlivé, ktoré navrhol v plnom rozsahu potvrdiť.

6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykoná navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu
na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP a dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1

písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci riadil

žalovaný a aké procesné obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 191CSP možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky

odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia písomného
vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj
článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ďalších rozhodnutí Ústavného súdu SR treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové
zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydanie obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých,
neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutočného stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým poukázať na jeho správnosť a odôvodnenosť.

Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa účastníkov konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných opravných prostriedkov.

13. Rodinnoprávne vzťahy, a teda aj práva a povinnosti z nich vyplývajúce, sú upravené výlučne
špeciálnym právnym predpisom, a to Zákonom o rodine, ktorého ustanovenia sú kogentné a nemožno
ich vykladať rozširujúco ani zužujúco. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu
prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. V preskúmavanom

prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že žalobkyňa (oprávnená z
vyživovacej povinnosti) zneužíva inštitút výživného, pretože pokračuje v príprave na budúce povolanie a
rozširuje si svoje vzdelanie v súlade s jej ústavným právom zaručujúcim článok 2 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zbierky), podľa
ktorého sa nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie a článok 42 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého

má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu,
ktorá v zásade trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, ale na druhej strane vlastný
majetok a eventuálny príjem dieťaťa priamo ovplyvňuje určenie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti
rodiča. Zákonodárca má však namysli predovšetkým príjmy, ktoré dieťa dosahuje v období jeho
prípravy na budúce povolanie a ktoré majú určitú povahu trvalosti a opakovateľnosti, pretože ojedinelé

príjmy dieťaťa dosahované napríklad svojou pracovnou činnosťou v období školských prázdnin, resp.
brigádnickej činnosti, spravidla nemôžu ovplyvniť výšku ani trvanie vyživovacej povinnosti povinného
rodiča, pretože len málo zasahujú do priemeru, z ktorých je táto povinnosť určená a slúži oprávnenému
(dieťaťu) k dosiahnutiu určitého prilepšenia a nie na úhradu jeho základných osobných potrieb.

14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k výroku rozsudku o
zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
neriadil dôsledne § 185 CSP a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o
výživnom, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciou
zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného

stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu
pokladá za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré
z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom
riadil. Vážnym nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd
prvej inštancie napriek zisteniu, že žalovaný (povinný z vyživovacej povinnosti) je vlastníkom, resp.

spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností a má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, nevyhodnotil opodstatnenosť jeho výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou, napriek
tomu, že pre ustálenie príjmu, ako vymeriavacieho základu pre určenie výživného nie sú všetky výdavky
uplatnené v daňovom priznaní relevantné, pretože niektoré výdavky môžu mať charakter prehnanevysokého štandardu alebo zveľaďujú majetok podnikateľského subjektu, napríklad nadobudnutím
hnuteľných vecí, resp. nehnuteľného majetku, navyše, ktorý bol v priebehu konania aj preukázaný.
Súd prvej inštancie svoj myšlienkový postup pri posudzovaní príjmových a majetkových pomerov

žalovaného dostatočne nevysvetlil, keď pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z mesačného príjmu
žalovaného 846,43 Eur a nechal bez povšimnutia, že žalovaný je vlastníkom a spoluvlastníkom
niekoľkých nehnuteľností a darovacou zmluvou nadobudol rodinný dom. Rovnako sa nevysporiadal s
úverovou zaťaženosťou žalovaného 320.000 Eur v zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, ako
neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba zobral a nezistil zdroj príjmu na úhradu mesačných splátok

úveru 1.200 Eur. Z týchto dôvodov odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené na domnienkach,
v dôsledku čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a
odôvodnenosti. Z takto vykonaného dokazovania a ani zo zisteného skutočného stavu nie je možné
vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery žalovaného vo vzájomnej súvislosti
s odôvodnenými potrebami žalobkyne, v dôsledku čoho nie je zachované ani právo dieťaťa podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča (žalovaného) nie je

zrejmá,tedazáverysúduprvejinštancieorozhodujúcichskutočnostiachsúnezrozumiteľnéanedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

15. Odvolací súd tiež konštatuje, že výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa nedoplatku na výživnom
je neurčitý, pretože súd prvej inštancie neuviedol, ku ktorému dátumu určil dlh na výživnom 400 Eur.

16.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvejinštancievykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom žalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť voči
žalobkyni v primeranom rozsahu. Rovnako dôsledne zistiť rozsah odôvodnených potrieb žalobkyni

v súlade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zásady, že výživné má
prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vzhľadom
na to, že žalovaný má príjem aj z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je nevyhnutné
cieleným výsluchom žalovaného zistiť a následne vyhodnotiť opodstatnenosť jeho výdavkov súvisiacich
s podnikateľskou činnosťou, lebo pre ustálenie príjmu, ako vymeriavacieho základu pre určenie

výživného, nie sú všetky výdavky uplatnené v daňovom priznaní relevantné, pretože niektoré výdavky
môžu mať charakter prehnane vysokého štandardu alebo zveľaďujú majetok podnikateľského subjektu,
napríklad nadobudnutím hnuteľných vecí, resp. nehnuteľného majetku. Vzhľadom na žalovaným
prezentovaný príjem bude potrebné cieleným výsluchom žalovaného zistiť zdroj príjmu na úhradu
ním tvrdených výdavkov, t.j. z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje svoje základné životné

náklady a tiež splátky úveru a zistené okolnosti posúdiť z hľadiska všetkých relevantných zákonných
ustanovení Zákona o rodine s tým, že prvoradým hľadiskom pre určenie výživného je vždy záujem
dieťaťa. Bude potrebné porovnať pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase nového rozhodnutia súdu prvej inštancie a posúdiť zmenu pomerov vo vzťahu k
zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom žalovaného vo vzájomnej súvislosti

s odôvodnenými potrebami žalobkyne so zreteľom na jej právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Dostatočným spôsobom sa vysporiadať so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami, ktoré majú
vzťah k prejednávanej veci, teda zaujať stanovisko k vplyvu zistených skutočností na existenciu
zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom so všetkých hľadísk
zakotvených v príslušných ustanoveniach Zákona o rodine. Pretože odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok

o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o dlhu
na výživnom za rozhodné obdobie, ako aj spôsobe jeho zaplatenia. Súd prvej inštancie bude povinný
svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného
skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).