Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219667
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8111219667.5

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XX, XXX XX S., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľákom, Jesenná 8, 080 05 Prešov proti
žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpenému advokátom JUDr.
Alojzom Naništom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, o

odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.8C/161/2011-1320zodňa05.11.2019takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd zastavuje konanie v časti sumy 85.973,44 eur spolu s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 11.07.2011 žalobca žiadal,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 375.344,06 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z

omeškania z tejto sumy od 11.07.2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Prešov,
nachádzajúcichsavk.ú.Prešov,zapísanýchnaLVč.XXXXX,ktorénadobudoldovlastníctvanazáklade
kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.01.2017, pod číslom V XXX/XXXX. Na
niektorýchnehnuteľnostiach-pozemkochvovlastníctvežalobcusanachádzaverejneprístupná,verejná
vnútrobloková zeleň, spolu o výmere 7321 m2 a to: parc. KN C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere

4377 m2, parc. KN C č.XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1040 m2, parc. KN C č.XXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 296 m2, parc. KN C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 354 m2, par. KN C č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 465 m2, parc. KN C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 441
m2, parc. KN C č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 225 m2, parc. KN C č. XXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 123 m2, spolu o výmere XXXX m2. Ak pozemky žalobcu neboli vo verejnom záujme
vyvlastnené, je žalobca ako vlastník pozemkov povinný strpieť obmedzenie vlastníckeho práva tým, že

jeho pozemky sú užívané pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo - verejná vnútrobloková zeleň
v obytnej zástavbe, ale za náhradu. Žalovaný disponuje pozemkami vo vlastníctve žalobcu ich užívaním
a tým plní svoju verejnú funkciou súvisiacu s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosťou
stanovenouzákonom,ktorúbyvšakinakmuselplniťinýmspôsobom,napr.podobnépozemkysverejnou
zeleňou za rovnakým účelom kúpiť, alebo prenajať, prípadne zeleň tam osadiť. S odkazom na vyššie
uvedené je preto nesporné, že žalovaný užíva majetok žalobcu bez právneho dôvodu a tým z jeho

strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu, s
povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý jepotrebné aplikovať aj na tento prípad. Za 7321 m2 zabratých a užívaných nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu, sa bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného rovná peňažnej sume: v roku 2007, za
obdobie od 12.07.2007 do 31.12.2007, t.j. spolu za 173 dní - vo výške 51.147,11 eura. V roku 2008, za

obdobieod01.01.2008od31.12.2008-vovýške94.806,95eura.Vroku2009,zaobdobieod01.01.2009
do 31.12.2009 - vo výške 90.048,30 eura. V roku 2010, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 - vo
výške 90.048,30 eura. v roku 2011, za obdobie od 01.01.2011 do 11.07.2011 vrátane, t.j. spolu za 192
dní - vo výške 49.293,40 eura. Výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje spolu sumu 375.344,06
eura.

Uznesením č.k. 8C/161/2011-1316 zo dňa 09.10.2019 súd pripustil zmenu žaloby v znení, že: ,,Žalovaný
jepovinnýzaplatiťžalobcovi-zaužívanienehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.úz.Prešov,zapísaných
na LV č. XXXXX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-
C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C
č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, spolu o výmere 6188 m2, na ktorých sa
nachádza verejne prístupná - verejná vnútro bloková zeleň, za obdobie od 02.05.2009 do 11.07.2011

sumu 317 391,51 eura a za obdobie od 15.01.2012 do 31.12.2012 sumu 155.550,04 eura, za užívanie
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Prešov, zapísaných na LV č. XXXXX, parc. KN-C č. XXXX/X,
parc. KN-C č. XXXX/X, parc. KN-C č. XXXX/X, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, spolu o
výmere 2845 m2, na ktorých sa nachádzajú inžinierske stavby vo vlastníctve žalovaného, a to pozemné
komunikácie a chodníky, za obdobie od 14.09.2011 do 31.12.2012 sumu 96.748,56 eura, a za užívanie

nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Prešov, zapísaných na LV č. XXXXX, parc. KN-C č. XXXX/
XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX, parc. KN-C č. XXXX/XX,
parc.KN-Cč.XXXX/XX,parc.KN-Cč.XXXX/XX,parc.KN-Cč.XXXX/XX,parc.KN-Cč.XXXX/XX,spolu
o výmere 3821 m2, nachádzajúcich sa okolo bytových domov, na ktorých sa nachádzajú inžinierske
stavby vo vlastníctve žalovaného, a to pozemné komunikácie a chodníky a oporné múry, za obdobie

od 25.03.2011 do 31.12.2012 sumu 177.221,78 eura, spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 317.391,51 eura od 11.07.2011 do zaplatenia, spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.294,04 eura od 02.11.2011 do zaplatenia, spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 5.029,34 eura od 09.12.2011 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.102,88 eura od 10.01.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

50.126,91 eura od 11.02.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
14.467,42 eura od 10.02.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
17.293,90 EUR od 10.03.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
18.486,58 eura od 11.04.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
17.890,24 eura od 10.05.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

18.486,58 eura od 12.06.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
12.572,16 eura od 14.07.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
5.318,08 eura od 17.07.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
18.486,58 eura od 21.08.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
18.486,58 eura od 12.09.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

17.890,24 eura od 12.10.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
18.486,58 eura od 20.11.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
17.890,24 eura od 21.12.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
18.486,58 eura od 15.01.2013 do zaplatenia, spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
150.805,45 eura od 08.04.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet

žalobcu. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Podľa žalovaného uplatnené nároky nie sú
dôvodné, vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, resp. jeho časti. Poukázal na to,
že žalobca sa domáhal výrubu 62 kusov stromov v danej lokalite k čomu mu nebol daný súhlas. Ak v
správnom konaní súhlas s výrubom 62 kusov stromov nebol daný, neznamená to, že disponujú alebo

disponovali s pozemkami žalobcu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z., v ktorom je upravené tzv. nerozlučne spojené právo vlastníka bytu v dome s domom postaveným na
takomto pozemku a na priľahlom pozemku. Podľa žalovaného žalobca mohol počas celého rozhodného
obdobia realizovať, aj realizoval, svoje vlastnícke právo pričom nedošlo k žiadnej skutkovej ani právnej
zmene na predmetných parcelách od času kedy kúpnou zmluvou pozemky v danej lokalite nadobudol.

Namietal taktiež výšku tvrdeného bezdôvodného obohatenia. Žiadaná výška je niekoľkonásobne vyššia
ako kúpna cena za pozemky, aj z toho je zrejmá nedobromyseľnosť konania žalobcu a rozpor jeho
konania s dobrými mravmi.Súd prvej inštancie uviedol, že z ohliadky na mieste samom v lokalite Pod skalkou zistil, že v predmetnej
veci sa jedná o spevnené plochy a nádvoria, ktoré tvoria nástupnú alebo rozptylovú plochu pred
jednotlivými bytovými domami, je to plocha alebo územie, ktoré je vybavené základnou občianskou

vybavenosťou pre bytové domy ako sú prístrešky, pre zberné miesta komunálneho odpadu, zariadenie
pre čistenie kobercov, zariadenia pre sušenie bielizne a prvky drobnej architektúry. Podľa prítomného
Ing. arch. E. z odboru hlavného architekta žalovaného, predmetné pozemky sú pozemkami priľahlými k
bytovémudomu,sčímvšakžalobcanesúhlasilnakoľkomáísťoverejneprístupnépozemky,prístupnéaj
vlastníkovi, ktoré v prevažnej miere užíva verejnosť. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poukazoval

na to, že zo strany žalovaného nebolo predložené žiadne stavebné povolenie, ktoré by preukazovalo
povolenie stavieb pozemných komunikácií a chodníkov nachádzajúcich sa na ulici Pod skalkou. Stavby
pozemnýchkomunikáciíachodníkovbolizriadenénacudzompozemku,bezsúhlasuvlastníkaavlastník
pozemku nebol účastníkom stavebného konania.
Súdprvejinštancie,citujúcčlánok2ods.3,článok20ods.1a2ÚstavySlovenskejrepubliky,ustanovenia
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - § 2 ods. 6, § 23 ods. 1,

ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a ustanovenia Občianskeho
zákonníka - § 123, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mal za to,
že preskúmanie prejednávanej veci je potrebné podrobiť najmä cez prizmu dobrých mravov, ktoré sú
merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého správania a dobra. Konštatoval, že samotné podanie žaloby žalobcom je právom

aprobovaný postup, otáznym sa javilo či takémuto výkonu práva je potrebné poskytnúť ochranu. Súd
uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vedel, že bude obmedzený vo
svojich vlastníckych právach, pretože pozemky podľa názoru súdu tvoria takzvaný priľahlý pozemok
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Ide o pozemky v absolútnej blízkosti bytových domov, pričom bez
prechodu cez niektoré z parciel by ani fyzicky nebol možný vstup do jednotlivých bytových domov.

Žalobca ako vlastník nie že bol obmedzený na svojich vlastníckych právach, ale chcel byť, vzhľadom
na vedomosť o reálnom stave pozemkov, vo svojich vlastníckych právach obmedzený, Muselo mu byť
zrejmé, že tieto pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú, nepoužiteľné napr. na výstavbu
a pod., keďže tvoria pozemkový komplex pri bytových domoch. Podľa súdu obmedzenie pozemku
mohlo a malo byť zohľadnené v kúpnej cene, za akú žalobca pozemky nadobudol, teda akékoľvek

čo i len potenciálne obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene. Úvahu žalobcu, že výšku náhrady -
bezdôvodného obohatenia je potrebné stanoviť tak, ako keby pri predmetných pozemkoch neexistovala
zástavba, považoval za čisto hypotetickú. Podľa súdu špekulatívne nadobúdanie vlastníckeho práva
len za účelom vytvárania zisku v dôsledku právnych reziduí z minulosti nemôže obstáť. Nejedná sa o
ojedinelý prípad, ale o sériu súdnych sporov, ktorých je cca 50, pričom všetky sú viac-menej v rovnakom

právnom aj spoločenskom kontexte. Súd prvej inštancie poukázal v súvislosti s nárokom žalobcu na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti žalobcu č. 4014/12 z 25.07.2019,
ktorá bola vyhlásená za neprípustnú, v rozhodnutí je okrem iného uvedené, že sťažovateľ systematicky
získaval právne tituly k množstvu pozemkov v meste Prešov a jeho okolí, na ktorých boli postavené
budovy, cesty a iné stavby zriadené pred zmenami v roku 1989. V rozhodnutí bolo konštatované, že

nemožno tvrdiť, že sťažovateľ uplatňoval niečo iné ako špekulatívne súkromnoprávne občianskoprávne
nároky bez legitímnej dôvery v zmysle článku 1 Protokolu č. 1, z toho dôvodu nedisponoval žiadnym
„vlastníctvom“ chráneným týmto ustanovením.
Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc

z úspechu žalovaného vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného
sporového poriadku.
K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom procesnom postupe súdu a v porušení žalobcovho

práva na spravodlivý proces uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany právneho zástupcu
žalobcukvypovedaniužalobcomudelenéhoplnomocenstvapričomouvedenomúkoneprávnyzástupca
žalobcu informoval súd podaním z 22.07.2019, súdu doručeným 24.07.2019. Krátko pred vypovedaním
plnomocenstva bol advokátovi žalobcu 19.07.2019 zo strany súdu prvej inštancie doručené predvolanie
na pojednávanie vytýčené na 08.10.2019, o nariadení ktorého však právny zástupca žalobcu žalobcu

neinformoval, z uvedeného dôvodu sa žalobca na pojednávanie nedostavil.
Natomtopojednávaní,pojednávaní08.10.2019,vneprítomnostižalobcudošlokvyhláseniuuzneseniao
skončení dokazovania, vyhláseniu uznesenia o odročení pojednávania za účelom verejného vyhlásenia
rozsudku na deň 05.11.2019, o ktorom ale súd prvej inštancie žalobcu žiadnym spôsobom neinformoval,čím došlo k porušeniu práva na žalobcu na spravodlivý proces keď mu bola odňatá možnosť uplatniť
svoje procesné práva spájané s týmto procesným úkonom na verejnom vyhlásení rozsudku.
K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že ak súd prvej inštancie požiadavku
žalobcu vyplývajúcu z nadobudnutia nehnuteľnosti v súlade so zákonmi platnými v Slovenskej republike
charakterizoval, resp. videl v nej príkry rozpor s dobrými mravmi, uviedol, že zamietnutím žaloby došlo
zo strany súdu prvej inštancie k ujme na právach žalobcu pokojne užívať svoj majetok a brať z neho

úžitky nakoľko súd prvej inštancie základné právo na pokojné užívanie majetku a branie úžitkov z neho,
t.j. výkon základných práv žalobcu, nerešpektoval. V tejto súvislosti odkázal na názory vyplývajúce
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Českej republiky, v zmysle
ktorých uplatnenie základného práva nemôže byť dôvodom pre nemožnosť nadobudnúť právo alebo
pre odňatie práva (Ústavný súd Slovenskej republiky nález sp.zn. PL. ÚS 18/97 z 03.06.1998) aj na to,
že domáhanie sa práva na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné kvalifikovať ako

zneužitie vlastníckeho práva či výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože vlastník sa domáha
toho, čo mu podľa práva patrí (Ústavný súd Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 1750/10 z 03.01.2011), ale
aj na rozhodnutia ďalších súdov, aj Krajského súdu v Prešove, ktorými mu bola v obdobných veciach
priznaná suma bezdôvodného obohatenia.
Žalobca uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie pozemky, náhrada za užívanie ktorých bola žiadaná vo

forme bezdôvodného obohatenia charakterizuje ako priľahlý pozemok v danom prípade sa nejedná o
žiadne priľahlé pozemky bytových domov, ale o vnútroblokovú zeleň, cesty a chodníky, čo má vyplývať
aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/168/2017-761 z 27.09.2018.
Za nedôvodný žalobca považoval aj odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci jeho sťažnosti. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Európsky súd pre

ľudské práva sa vyjadril v tom zmysle, že sťažovateľ si „uplatňoval špekulatívny občianskoprávny
nárok bez legitímnej nádeje na úspech“. Po prečítaní si predmetného rozhodnutia je zrejmé, že toto
označenie „špekulatívny“ je ponímané v kontexte spoločne s inštitútom legitímnej nádeje na úspech,
ktorú však podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva sťažovateľ nemal z dôvodu, že v čase
rozhodovaniavnútroštátnychsúdovužbolaspoňjedenpodobnýprípad,vktoromsúdyaplikovali§3ods.

1 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vzťahu k „dobrým mravom“ uviedol, že súd prvej inštancie jeho
žalobu zamietol práve z dôvodu výkonu jeho práva - tzn. zákonného postupu žalobcu, súd ale neuviedol
ani jedno zákonné ustanovenie, na základe ktorého by mohol, ak by nechcel konať svojvoľne, mohol
žalobu zamietnuť. Následkom uvedeného došlo k porušeniu niekoľkých článkov Ústavy Slovenskej
republiky a Listiny základných práv a slobôd a to článku 2 ods. 3 ústavy, článku 12 ods. 4 ústavy, článku

20 ods. 1 a 4 ústavy.
Podľa žalobcu rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo aj k porušeniu princípu viazanosti súdu právnym
názorom Krajského súdu v Prešove, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj k porušeniu zákazu svojvôle a princípu právnej istoty súdneho rozhodovania.
Postup súdu prvej inštancie nesie znaky svojvôle a tým porušuje základné právo žalobcu na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj
konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a nasl. CSP.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CS) a dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aj keď nie

pre všetky dôvody, ktoré boli v odvolaní sformulované.

5.Odvolaciaargumentáciažalobcu,vychádzajúczobsahuodvolaniaazdôrazneniakomplexužalobcom
tvrdených pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o tom, že súd prvej inštancienesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočnenie jeho procesných práv a povinností
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci čím majú byť naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného
sporového poriadku.

Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolaním vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení
jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,

ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej
republiky, sp.zn. II. ÚS 78/05).

6. Právo žalobcu na spravodlivý proces malo byť súdom prvej inštancie podľa tvrdenia žalobcu porušené
tým, že nebol súdom riadne oboznámený s časom a miestom verejného vyhlásenia rozsudku.

7. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie vyhlásil, ako zo zápisnice vyplýva, dňa 05.11.2019 a to na
základe uznesenia, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 08.10.2019. Predvolanie na pojednávanie, na
ktorom bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania na vyhlásenie rozsudku, t.j. na pojednávanie
08.10.2019, prevzal právny zástupca žalobcu JUDr. Ladislav Lukáč dňa 18.07.2019. Po doručení tohto
predvolania (ktoré bolo zo 04.07.2019) právnemu zástupcovi žalobcu, bolo dňa 24.07.2019 doručené

súdu prvej inštancie oznámenie z 22.07.2019 o skončení zastupovania žalobcu, čo súd vzal na vedomie,
očomsvedčíto,ževyjadreniežalovanéhoz19.08.2019spolusprílohamibolozaslanépriamožalobcovi,
ktorý ho prevzal 23.09.2019.
Žalobca sa na pojednávanie 08.10.2019, napriek tomu, že ako strana sporu bol riadne predvolaný,
nedostavil, súd vyhlásil uznesenie o konaní o predmete sporu v jeho neprítomnosti a v jeho

neprítomnosti vyhlásil okrem iného aj uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia
rozsudku, čo súdu umožňuje ust. § 219 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z predmetného zákonného
ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu neprítomnú stranu sporu osobitne predvolávať, pretože ide len o
pokračovanie meritórneho pojednávania, na ktorom súd rozhodol o čase a mieste vyhlásenia rozsudku
vo veci (Civilný sporový poriadok, komentár, nakl. C.H.Beck, Praha, 2016, str. 809).

8.Akzustanovenia§219ods.2CSP,ktorývzákonnejformeobsahujepresnépravidlá,aktivityapostupy
súdu, nevyplýva osobitná povinnosť súdu informovať tú stranu sporu, ktorá nebola bez ospravedlnenia
prítomná na pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia
rozsudku, uvedené je odrazom článku 6 základných princípov Civilného sporového poriadku o rovnom

postavení strán sporu v konaní, aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nakoľko je nepochybné, že tento princíp rovnosti je jedným z esenciálnych zložiek práva na
spravodlivý proces.

9. Ak bol žalobca cestou svojho vtedajšieho právneho zástupcu na pojednávanie, na ktorom sa rozhodlo

o ďalšom postupe v konaní, predvolaný riadne a včas, bolo vecou jeho rozhodnutia a vzťahu s osobou,
ktorú svojím zastúpením v konaní splnomocnil, zvoliť ďalší postup, nebolo vecou súdu skúmať interné
vzťahy žalobcu a jeho vtedajšieho zástupcu v tom zmysle, či pred ukončením právneho zastúpenia
bol JUDr. Ladislavom Lukáčom upovedomený o tom, že súd nariadil termín pojednávania na deň
08.10.2019.

Vtomtozmysletedakžiadnemupochybeniusúdunedošloaodvolaciaargumentáciažalobcuoporušení
jeho práva na spravodlivý proces pre tvrdené neoboznámenie s časom a miestom vyhlásenia rozsudku
bola bez relevancie.

10. Pokiaľ bola, ako z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd v predchádzajúcich bodoch tohto svojho

rozhodnutia, odvolacia námietka žalobcu založená na tvrdení o porušení jeho práva na spravodlivý
proces neoboznámením s časom a miestom vyhlásenia rozsudku bez relevancie, totožné nie je možné
jednoznačne bez ďalšieho uviesť o odvolacích námietkach založených na argumentoch o nesprávnosti
skutkových zistení a nesprávnom právnom posúdení veci.

11. Žalobou bol uplatnený nárok označený ako náhrada za užívanie nehnuteľností, založený na
skutkovom tvrdení o tom, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu označených v zmluve sa nachádza
verejná vnútrobloková zeleň, ktorú žalobca tým, že plní svoju verejnú funkciu súvisiacu so zákonom mu
uloženou povinnosťou užíva, a to bez právneho dôvodu, čím z jeho strany dochádza k bezdôvodnémuobohacovaniu, výška ktorého za obdobie od 12.07.2007 do 11.07.2011 predstavuje 375.344,06 eura za
pozemky vo výmere 7.312 m2.

12. Uznesením č.k. 8C/161/2011-385 zo 16.04.2014 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby
rozšírením nielen o bezdôvodné obohatenie za tvrdené užívanie pôvodne žalobou označených
pozemkov spolu vo výmere 7.312 m2 za ďalšie obdobie, od 12.07.2011 do 31.12.2012, ale aj za ďalšie
pozemky spolu vo výmere 2.845 m2 za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012 a pozemky vo výmere
3.821 m2 za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012 a žalovanému tak mala byť uložená povinnosť

zaplatiť sumu 832.885,33 eura.

13. Uznesením č.k. 8C/161/2011-1316 z 09.10.2019 súd prvej inštancie pripustil ďalšiu zmenu žaloby,
ktorou bol uplatnený nárok za užívanie ďalších pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným pričom
predmetomužívaniamalabyťnielenverejnávnútroblokovázeleň,akobolopôvodneargumentované,ale
na niektorých z nich aj inžinierske stavby vo vlastníctve žalovaného - pozemné komunikácie, chodníky

a oporné múry.

14. Predmetom konania v dôsledku súdom aprobovaných zmien dispozičných úkonov žalobcu nedošlo
k zmene pôvodne žalobou tvrdeného skutkového stavu spočívajúceho v poukazovaní na to, že je to
žalovaný, ktorý bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

15. Forma a obsahové náležitosti rozsudku sú dané ustanovením § 220 Civilného sporového poriadku,
jednou z obsahových náležitostí rozsudku je okrem iného jasné a výstižné vysvetlenie toho ako
súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie (ods. 2 veta druhá § 220 Civilného sporového poriadku).

16. Sled a hodnotenie parciálnych skutkových zistení vychádzajúcich z vykonaných dôkazov je
predpokladom riadneho zistenia skutkového stavu pričom z povahy veci vyplýva, že tieto skutkové
zistenia, ak majú byť jednoznačné a zrozumiteľné, nemôžu byť protirečivé, v opačnom prípade nemôže
byť rozsudok preskúmateľný.

17. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že jeho body 3 - 36 sú „inventúrou“ spisu v zmysle popisu
obsahu podaní strán sporu a realizovaných procesných úkonov bez záveru, z ktorého by bolo možné
usúdiť aký skutkový stav súd prvej inštancie zistil, v tom zmysle, či je to žalovaný ktorý je subjektom
užívajúcim vnútroblokovú zeleň či už v úplnosti alebo sčasti, ak áno, na základe akého titulu, či už

právneho alebo iného, či je subjektom užívajúcim alebo vlastniacim inžinierske stavby na pozemkoch
- pozemné komunikácie, chodníky, či je alebo nie vlastníkom alebo užívateľom oporného múra, ktorý
má byť na pozemkoch žalobcu, t.j. či je subjektom, ktorý má majetok žalobcu podľa jeho tvrdenia bez
právneho dôvodu užívať a tým sa obohacovať v celom tvrdenom rozsahu, aj v súvislosti so záverom
vyplývajúcim z bodu 58. rozsudku, že predmetné pozemky (bez ozrejmenia toho či všetky alebo v akom

rozsahu) alebo na základe čoho tvoria takzvaný priľahlý pozemok a aký právny následok to má, v tom
zmysle, že pri takomto závere o charaktere sporných pozemkov ako priľahlých k bytovým domom v
zmysle zákona č. 1182/1993 Zb. (zrejme č. 182/1993 Z.z. - pozn. odv. súdu), vyvstáva v prvom rade
potreba zodpovedania otázky voči komu a prečo by žaloba mala smerovať.

18. Z odôvodneného súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom právne posúdenie
musí konkrétne poukázať na právny predpis, z ktorého sa vyvodzuje právne posúdenie.

19. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby výrokom II. rozsudku založil na aplikácii ochrany pred takým

výkonom práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, citujúc ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

20. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 3Cdo/49/96) iba na základe tohto
zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno založiť vznik, zmenu alebo zánik

práv a povinností, toto ustanovenie nemá vlastnú normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a
interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných morálnych
pravidiel, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Iný extenzívny
výklad tohto ustanovenia by bol v rozpore s jeho poslaním a účelom. Platí pritom, že jeho aplikáciimusí predchádzať konkrétne zistenie, že v posudzovanej veci výkon práva inak vyplývajúceho zo
záväzkového vzťahu alebo z inej právnej skutočnosti by, s prihliadnutím na postavenie druhej strany a
so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti, zásah do výkonu existujúcich práv vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov umožňuje.

21. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva význam inštitútu dobrých mravov s čím nie je možné nesúhlasiť.
Pri absencii riadne zisteného skutkového stavu, absencii odpovede na žalobné tvrdenia o tom, že
žalovaný má zákonnú povinnosť plniť verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov práve

na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, absentuje odpoveď na kľúčový aspekt dôvodu žaloby v zmysle
existencie základu nároku v dôsledku čoho je zamietnutie žaloby s poukazom na rozpor s dobrými
mravmi nie zrozumiteľné a preskúmateľné.

22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 od. 1 písm. b) a c) Civilného sporového
poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne.
Vzhľadom na tvrdenia žalobcu o tom, že pozemky v jeho vlastníctve sú pozemkami, užívaním ktorých
žalovaný plní svoje verejné funkcie, vyhodnotí toto tvrdenie v tom zmysle, či je relevantné, v úplnosti, vo
vzťahu ku všetkým pozemkom vo vlastníctve žalobcu alebo len k niektorým z nich, pokiaľ áno, z akého

dôvodu, v záujme zistenia či je daný základ nároku.
Vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že niektoré pozemky v jeho vlastníctve sú zastavané stavbami -
miestnymi komunikáciami, chodníkmi, oporným múrom, vyhodnotí o aké stavby ide, komu vlastnícky
patriace, či ide o stavby neoprávnené, umiestnené na cudzom pozemku, alebo nie, zaoberať sa bude
tým, či, ak je žalovaný vlastníkom týchto stavieb, nadobúdacím titulom k nim a dôsledkami z toho

vyplývajúcimi v tom zmysle, či mu k pozemkom pod týmito stavbami, pokiaľ ide o stavby vo verejnom
záujme, nevzniklo nejaké právo zo zákona a či sa netýka aj priľahlej plochy k týmto pozemkom.
Vezme zreteľ na to, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia, čo znamená, že
strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu voči nemu právne kvalifikovať pretože právna
kvalifikácia je vecou súdu. Súd je ten kto skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu

niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne
určiťčijetužalobcompožadovanýprávnyvzťahaleboprávoalebonieje,alebopotvrdiťtakéskutočnosti,
ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/196/2009,
rozhodnutie z 22.9.2010).
Vezmezreteľnato,akopätovnedospejeknázoruoaplikovateľnostiustanovenia§3ods.1Občianskeho

zákonníka, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia nie je pravidlom, ale výnimkou umožňujúcou
odstránenie tvrdosti len v konkrétnych mimoriadnych súvislostiach. V zásade však platí, že o nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi nejde vtedy keď vlastník pri nadobúdaní predmetu vlastníctva
neporušil právo a preto mu nemôžu nepatriť práva vlastníka spojené s predmetom vlastníctva. Platí síce
súčasne, že obmedzenie vlastníctva z dôvodu sociálnej funkcie vlastníctva je prípustné, ale len vtedy

keď je stanovené zákonom, sleduje legitímny cieľ a zachováva vzťah primeranosti. Pokiaľ je vlastníctvo
legitímne a legálne, zásah do práva vlastníka nemôže narušiť spravodlivú rovnováhu medzi verejným
záujmom a ochranou práv jednotlivca (Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Sporrong a Lönnroth
proti Švédsku č. 7151/75 a 7152/75 z 23.9.1982), rovnováha je o.i. narušená ak je jednotlivec nútený
niesť osobitne nadmerné bremeno - Perdigao proti Portugalsku, č. 24768/06, rozsudok zo 16.11.2010).

Zaoberať sa bude tvrdeniami strán sporu prezentovanými v priebehu konania, zopakovanými aj v
priebehu odvolacieho konania, tiež žalovaným vznesenou námietkou premlčania.
V priebehu ďalšieho konania bude postupovať, aj vzhľadom na to, že konanie začalo ešte dňa
11.07.2011, hospodárne.

24. Súd prvej inštancie po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom
posúdení vecí odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak aby obsahovalo dostatok
dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné a vnútorne nerozporné.

25. V novom rozhodnutí rozhodne o nároku na náhradu trov celého konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.