Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3616202367.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu
JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
XXX XX W. F. XXX, právne zastúpenej R.. E. P., advokátkou, so sídlom kancelárie L. 7, XXX XX W.,
proti žalovanej U. U., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt T. XXX/XX,
XXX XX T. - W., právne zastúpenej R.. K. Y. R., advokátkou, so sídlom kancelárie Q. X/B, XXX XX T.,

za účasti intervenienta na strane žalovanej Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A,
841 04 Bratislava, IČO 35 709 332, právne zastúpeného JUDr. J. C., advokátkou, so sídlom kancelárie
T. Y. XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy
3 923,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k.
4C/41/2016-256 zo dňa 4. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanej a intervenientovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a vo výroku III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Podanú žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáha zaplatenia sumy
3 923,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 6.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania, odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 9.3.2016 na jej motorovom vozidle zn. VW Polo Slovakia
Comfortline,ev.č.M.spôsobilvodičpoistenéhovozidlaC.U.smotorovýmvozidlomFIATSTILO,ev.č.T.-
XXX F. poškodenie zadného nárazníka, predného nárazníka, výstuhy, masky, predného čela, reflektora,

prednej kapoty, zámku, predného blatníka, predných dverí, bezpečnostných pásov, zadnej kapoty a
ďalšie poškodenia uvedené v zápisoch o poškodení motorového vozidla vyhotovených žalovanou
s výškou škody 3 923,59 eur. V čase vzniku poistnej udalosti bola poistenou vozidla, ktoré spôsobilo
škodu, žalovaná. K poškodeniu jej vozidla dňa 9.3.2016 prišlo tak, že vodič poisteného motorového
vozidla Fiat Stilo, ev.č. T. - XXX F. C. U. zozadu pri jazde poškodil jej motorové vozidlo, ktoré vplyvom
nárazu sa posunulo do pred ňou stojaceho vozidla. Ihneď po dopravnej nehode bola privolaná polícia

a záchranná služba. S poistenou majiteľkou motorového vozidla Fiat Stilo spísala správu o nehode. Po
nehode bolo jej motorové vozidlo opravované v zmluvnom servise žalovaného, v spoločnosti ARAVER
a. s. Trenčín, prevádzka Nitra. Na základe súhlasu žalovaného mala zapožičané náhradné motorové
vozidloA3W.-XXXQ.vpočte41dnívzhľadomnajejzdravotnýstav.Hodnotajejvozidlapreddopravnou
nehodoubolavovýške12600eur.Pritakejtodopravnejnehodebolažalovanápovinnáuhradiťžalobkyni
na strate hodnoty vozidla 30 % hodnoty vozidla pred nehodou. Uviedla, že pred nehodou bolo vozidlo

v dobrom technickom stave s rokom výroby 2014, zakúpené za cenu 15 200 eur. Žalovaná vyčíslila
nákladynaopravuvozidlavovýške8954,34eur,pričomtútosumuuhradilaservisuARAVERažalobkyniuhradila za poškodenie jej motorového vozidla sumu 139,79 eur ako znehodnotenie vozidla. Podľa
žalovanej bola škoda na motorovom vozidle žalobkyne vo výške 9 094,13 eur. Za prenájom osobného
motorového vozidla vyčíslila žalovaná náhradu škody servisu ARAVER sumou

2 173,16 eur, pričom túto sumu znížila o 143,59 eur, ktorú bola povinná uhradiť servisu ARAVER.
Žalovaná uviedla, že zníženie o sumu 143,59 eur predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného
vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla. S týmto stanoviskom žalovanej žalobkyňa
nesúhlasí, nakoľko toto stanovisko nemá oporu v zákone. Má za to, že žalovaná jej mala zaplatiť 143,59
eur za prenájom vozidla a 30 % zo sumy

12 600 eur, teda sumu 3780 eur, spolu sumu 3 923,59 eur. Dňa 23.3.2016 nahlásila žalobkyňa sťažnosť
Generali poisťovňa, a.s. telefonicky a táto sťažnosť bola zaevidovaná dňa 24.3.2016 pod č. 26S203DO
a dňa 2.5.2016 nahlásila žalobkyňa sťažnosť Generali poisťovňa a.s. telefonicky a táto sťažnosť bola
zaevidovaná dňa 3.5.2016 pod č. XXSXXXHX, pričom odpovede na sťažnosti jej doteraz neboli zaslané.
Žalovaná jej listom zo dňa 4.5.2016 oznámila, že jej uhradí poistné plnenie v sume 139,79 eur za
poškodenie jej motorového vozidla a listom zo dňa 5.5.2016 jej oznámila, že náhradu škody za prenájom

náhradného vozidla uhradí vo výške 2 029,57 eur, pričom táto suma už bola krátená o sumu 143,59 eur.
Žalobkyňa poukázala na § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
v znení neskorších predpisov, v ktorom sa uvádza, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Poukázala tiež na to, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a/, b/ a
d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené
v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie

alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku, tiež na to, že poistený má právo
aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie
v rozsahu podľa ods. 2 ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak zákon neustanovuje inak. Za škodu na
jej motorovom vozidle zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola

škoda spôsobená. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie
za škodu spôsobné prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení
u žalovaného. Jej nároky na náhradu škody za poškodenie jej motorového vozidla sú kryté povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s predmetom žaloby sa nestotožňuje a uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva. Dňa 9.3.2016 došlo k vzniku poistnej udalosti na základe dopravnej
nehody, ktorou bola žalobkyni na jej motorovom vozidle zn. VW Polo Comfortline spôsobená škoda.
O uvedenej udalosti bola na mieste jej vzniku spísaná správa o nehode, boli privolaní príslušníci
PZ a záchrannej služby. Poukázala na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Ďalej uviedla, že má so spoločnosťou Generali poisťovňa, a.s. uzavretú poistnú
zmluvu zo dňa 16.12.2015 č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu.
Po dohode so žalobkyňou bolo dňa 10.3.2016 jej poškodené motorové vozidlo odovzdané spoločnosti
ARAVER a. s., ktorá zabezpečila jeho opravu. Žalobkyni bolo po dobu opravy zapožičané náhradné

motorové vozidlo. Náklady spojené s opravou motorového vozidla žalobkyne predstavovali spolu sumu
8 954,34 eur a náklady spojené s prenájmom náhradného motorového vozidla sumu 2 173,16 eur.
PoukázalanafaktúruvystavenúspoločnosťouARAVERa.s.preukazujúcureálnevynaloženénákladyna
opravu poškodeného motorového vozidla, čiže žalobkyňa mylne uvádza, že náklady boli vyčíslené ňou.
Upozornila na to, že vyfakturovaná suma bola uhradená jej poisťovateľom a nie priamo ňou a tiež na to,

že žalobkyňa opäť nesprávne uvádza, že subjektom, ktorý jej argumentoval dôvody výšky poskytnutých
poistných náhrad bola ona. Aj tieto úkony boli žalobkyni adresované od jej poisťovateľa. Suma uhradená
spoločnosti ARAVER, a.s. vo výške 8 954,34 eur predstavuje náklady na opravu motorového vozidla
a suma vo výške 139,79 eur predstavuje vyčíslené znehodnotenie poškodeného motorového vozidla.
Tým, že poškodené motorové vozidlo prešlo značnou opravou, jeho používanie a opotrebené súčiastky

boli nahradené novými, je nemožné hovoriť o jeho strate na hodnote, ktorú si žalobkyňa bez náležitých
podkladov stanovila na sumu 30 % z hodnoty vozidla pred škodovou udalosťou. Tak ako je uvedené
v § 4 ods. 2 písm. b/ PZP, poškodenému je možno uhradiť iba uplatnené a preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením. Má za to, že žalobkyňa žalobou uplatnený nárok nepreukázalaa ňou uvádzané tvrdenia nie sú podložené relevantnými dôkazmi, ktoré by poslúžili k náležitému
objasneniu uvádzaných skutočností. V sporovom konaní nepostačuje len niečo tvrdiť, ale uplatňovaný
nárok a uvádzané skutočnosti je potrebné aj dokázať, aby tým strana sporu uniesla svoje dôkazné

bremeno. Navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. V replike zotrvala žalobkyňa na skutočnostiach uvedených v žalobe (odsek 3. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie) a v duplike žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe (odsek 4. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie).

5. Dňa 16.1.2017 vstúpil do konania intervenient. Oznámil, že nevykonával likvidáciu poistných udalostí
na základe znaleckých posudkov, ale na základe výpočtov v kalkulačnom softvére Audatex, ktorý rieši
výpočty nákladov na opravy havarovaných vozidiel a aplikácie VDC. Poškodená dňa 23.3.2016 žiadala,
aby bola škoda riešená ako totálna škoda. Likvidátor však vykonal výpočet aplikáciou VDC (Vehicie
damage calculation), podľa ktorej je všeobecná hodnota vozidla v sume 12 748,28 eur, ktorá je vyššia

ako kalkulácia opravy, preto nebolo pristúpené k likvidácii škody ako totálnej škody a odsúhlasili opravu
vozidla.
Na základe vystavenej faktúry za opravu vozidla č. 601 161579 zo dňa 29.4.2016 vykonali kontrolu
opravy v kalkulačnom softvére Audatex, ktorý rieši výpočty nákladov na opravy havarovaných vozidiel
a aplikáciou VDC. Po vykonaní tejto kontroly uhradili na účet ARAVER a.s. fakturovanú sumu 8 954,34

eur a priamo na účet žalobkyni sumu 139,79 eur ako znehodnotenie vozidla. Žalobkyňa si nárok na
náhradu škody na motorovom vozidle
v sume 3780 eur vyčíslila tak, že podľa nej bola hodnota vozidla pred dopravnou nehodou
vo výške 12 600 eur, poskytnuté poistné plnenie je vo výške 9 094,13 eur a má za to, že jej majú
doplatiť 30 % zo sumy 12 600 eur, t.j. 3 780 eur. K žalobe však nepriložila žiadny listinný dôkaz, z

ktorého by bolo zrejmé, ako dospela k hodnote vozidla v sume 12 600 eur pred dopravnou nehodou
a na základe akých právnych predpisov platných v SR požaduje doplatenie tejto sumy. Ako náhradné
motorové vozidlo jej bolo poskytnuté vozidlo vyššej kategórie oproti kategórii vozidla, ktoré vlastní, a to
z dôvodu, že potrebovala špeciálne vybavené vozidlo vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý preukázala
lekárskymi správami. Intervenient priznal aj dĺžku opravy, ktorá bola adekvátna vzhľadom na rozsah

poškodenia vozidla a výšku nájomného za prenájom náhradného vozidla v danom regióne. Žalovaná
suma 143,59 eur za náhradné vozidlo predstavuje náklady, ktoré by vznikli poškodenej používaním jej
vlastného vozidla. Tieto náklady sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

6. V odsekoch 6. - 11. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie obsah ústnych a písomných
vyjadrení žalobkyne, žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne a intervenienta prostredníctvom
právnej zástupkyne, ktorými strany sporu a intervenient uplatnili prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu uvedenom v odseku 12.
odôvodnenia rozsudku a zistil, že dňa 9.3.2016 bola na motorovom vozidle zn. VW Polo Slovakia
Comfortline, ev.č. M.-XXXDH pri dopravnej nehode spôsobená škoda motorovým vozidlom zn. S.
STILO, EČ T., ktorého vlastníkom je žalovaná. Vodičom vozidla zn. Fiat Stilo ev. č. T. bol v čase
nehody manžel žalovanej C. U.. Vlastníkom poškodeného motorového vozidla v čase vzniku dopravnej

nehody až do 21.9.2017 bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. Žalobkyňa
bola len jeho držiteľkou. Vlastníčkou motorového vozidla sa žalobkyňa stala až 21.9.2017, kedy bola
ukončená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský
úver za účelom financovania kúpy poškodeného motorového vozidla. Zmluva bola ukončená z dôvodu
splatenia úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k predmetu

financovania prejde na kupujúceho (žalobkyňu) až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých
jej splátok s príslušenstvom, a k tomu došlo dňa 21.9.2017. Žalovaná mala v čase dopravnej nehody
uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku
motorového vozidla s intervenientom. Po dohode so žalobkyňou jej bolo na obdobie do vykonania
opravy poškodeného motorového vozidla zapožičané náhradné motorové vozidlo. Spoločnosť ARAVER

a.s., ktorá zabezpečovala opravu poškodeného motorového vozidla, vystavila dňa 29.4.2016 faktúru č.
601161579 o oprave vozidla na sumu 8 954,34 eur. Túto sumu intervenient uhradil priamo spoločnosti
ARAVER a.s. Žalobkyni za znehodnotenie jej vozidla uhradil sumu 139,79 eur. Priamo spoločnosti
ARAVER a.s. intervenient zároveň uhradil sumu 2 029,57 eur, ktorá predstavovala náhradu škody zaprenájom náhradného motorového vozidla žalobkyni. Pôvodne bola táto suma vo výške 2 173,16 eur,
ale bola znížená o sumu 143,59 eur, ktorá predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného motorového
vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorým by prišlo jeho

používaním žalobkyňou po dobu prenájmu náhradného vozidla.

8. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 420 ods. 1, 3, § 427 ods.1, § 442
ods. 1, 2, § 443 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel súd prvej inštancie

k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. V danej veci sa súd prvej inštancie v prvom
rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby. Aktívna legitimácia je
stav, kedy strana sporu, žalobca, je tým subjektom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol
žalovať. Žalovaná, ako aj intervenient, tvrdili, že žalobkyňa nemala a nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie žaloby o náhradu škody, pretože v čase škodovej udalosti nebola vlastníčkou poškodeného
motorového vozidla. Vlastníkom bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a

žalobkyňa bola jeho držiteľkou. Žalobkyňa financovala kúpu poškodeného motorového vozidla sčasti
z vlastných finančných prostriedkov a sčasti prostredníctvom spotrebiteľského úveru s tým, že podľa
zmluvy o úvere malo vlastnícke právo k predmetu financovania prejsť na kupujúceho až po úplnom
zaplatení kúpnej ceny, respektíve všetkých jej splátok. V priebehu konania, dňa 21.9.2017, sa žalobkyňa
stala vlastníčkou osobného motorového vozidla, pretože splatila úver s príslušenstvom, a tým došlo aj

k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí
z toho, že žalobkyňa bola
v konaní aktívne vecne legitimovaná aj v čase, keď bola len držiteľkou osobného motorového vozidla,
pretože vozidlo kúpila. Na zaplatenie kúpnej ceny za toto vozidlo použila sčasti svoje prostriedky a sčasti
prostriedky z úveru. Vozidlo nemala ani v nájme, ani ho neužívala bez právneho dôvodu. Jej konanie

po celú dobu splácania úveru smerovalo jednoznačne k tomu, že chcela byť jeho vlastníčkou. Vozidlo si
kúpila, len na zaplatenie kúpnej ceny si zabezpečila finančné prostriedky prostredníctvom úveru. Súd
prvej inštancie preto uzavrel, že žalobkyňa bola vecne legitimovaná na podanie žaloby aj keď dočasne
(po dobu splácania úveru) nebola vlastníčkou motorového vozidla. Jednoznačnou skutočnosťou však
je, že od 21.09.2017 žalobkyňa už je vlastníčkou poškodeného motorového vozidla a preto je (v čase

rozhodnutia sporu) aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá na tomto
vozidle vznikla.

9. Súd prvej inštancie musel pri rozhodnutí v tejto veci vychádzať z toho, že žaloba od začiatku konania,
hoci po formálnej i obsahovej stránke obsahuje všetky náležitosti podania podľa § 127 CSP a žaloby

podľa § 132 a nasl. CSP, nie je jednoznačná a určitá v tom aký nárok žalobkyňa vlastne podanou
žalobou po právnej stránke uplatňuje. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 3.2.2017 sama poukazuje
na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody proti škodcovi
v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia
za poisteného škodcu

v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto jej podania tiež vyplýva, že poškodený si môže
vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, poistenému alebo voči poisťovateľovi alebo
voči obom naraz. Z právneho zdôvodnenia nároku žalobkyne v podanej žalobe ani z jej nasledujúcich
vyjadrení nie je zrejmé a jednoznačné, ktorý z týchto nárokov (proti škodcovi, poistenému, prípadne

poisťovateľovi) žalobkyňa
v tomto konaní uplatňuje. Jednoznačné a určité uplatnenie nároku je pritom nevyhnutné, pretože
jednotlivé nároky možno uplatniť voči jednotlivým a rôznym žalovaným, ktorí zodpovedajú každý podľa
iných ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne podľa iných právnych predpisov. To, aký nárok
žalobkyňa v konaní vlastne uplatňuje má význam pre stanovenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

a samozrejme pre rozhodnutie súdu o tom, či ten ktorý žalovaný je vzhľadom na druh a obsah nároku v
konaní pasívne vecne legitimovaný alebo nie. Žalobkyňa v podanej žalobe aj vo vyjadrení k stanovisku
žalovaného zdôvodňovala (po právnej stránke) svoj nárok § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý sa týka
nároku na náhradu škody poškodeného voči poisťovateľovi poisteného. V takom prípade by bol vo veci
pasívne vecne legitimovaný poisťovateľ žalovanej, za predpokladu, že by žalobkyňa uplatňovala právo

na poistné plnenie ako to v podanej žalobe (na prvej strane) uviedla. Vo vyjadrení zo dňa 3.2.2017
poukazovala na zákon č. 381/2001 Z.z. a na § 442
a 443 Občianskeho zákonníka, ktoré inak stanovujú rozsah škody ako zákon č. 381/2001 Z.z. Z
uvedených skutočností teda nebolo možné jednoznačne stanoviť, či žalobkyňa uplatňuje nárok nanáhradu škody proti poistenému alebo nárok na zaplatenie poistného plnenia, ktorého sa ako poškodená
môže priamo domáhať voči poisťovateľovi žalovanej. V súvislosti s odstránením týchto pochybností sa
právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 4.9.2018 vyjadrila tak, že žalobkyňa si žalovanú

sumu uplatňuje proti žalovanej ako náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom za
zavinenie žalovanej považuje to, že žalovaná dala vozidlo do vlastníctva svojmu manželovi a ten zavinil
dopravnú nehodu. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných
podmienok : protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a zavinenie škodcu, ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii čo len

jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované
ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti
vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s
právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne
predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou

podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný
tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom
majetková ujma môže existovať len vtedy, ak je ju možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s

ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny
a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda
spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody.

Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho
spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody,
existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným
nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva

definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je
vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť.
Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda
protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že

poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť, musí preukázať, že na škode vzniknutej
porušením právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.

10. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vo vzťahu k žalovanej neboli a nie sú
splnené všetky uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu a nie je preto ani daná zodpovednosť
žalovanej za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní.
To, že žalovaná nenesie vinu za porušenie právnej povinnosti, v dôsledku ktorej bola škoda
spôsobená,nemuselažalovaná preukazovať,pretoževkonaní medzistranaminebolispornéokolnosti,

za ktorých došlo k vzniku škodovej udalosti. Nebola teda spornou ani skutočnosť, že žalovaná škodu na
poškodenom motorovom vozidle žalobkyni nespôsobila. Spôsobil ju manžel žalovanej, ktorý vozidlo v
čase škodovej udalosti viedol. Je síce pravdou, že žalovaná dala vozidlo, ktoré je jej vlastníctvom svojmu
manželovi a on ním spôsobil dopravnú nehodu. Žalovaná však tým, že dala vozidlo k dispozícii
manželovi, neporušila žiadnu právnu povinnosť a to, že dala vozidlo k dispozícii ani nie je

v žiadnej príčinnej súvislosti s tým, že žalobkyni vznikla škoda. Právnu povinnosť porušil jednoznačne
vodič vozidla a toto porušenie právnej povinnosti je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobkyne.
Manžel žalovanej však nebol žalovaným v tomto spore. Žalovanou v tomto spore je poistená a
prevádzkovateľka vozidla, ktorá však nezodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti
podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale podľa iného zákonného ustanovenia. Na strane žalovanej

v danom prípade potom chýba (absentuje) nielen zavinenie, porušenie právnej povinnosti, ale aj
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádzanásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalovaná tak následok
v podobe vzniku škody priamo nespôsobila, spôsobil ho vodič motorového vozidla, manžel žalovanej.

11.Vzhľadomnato,žepredpokladyvznikuzodpovednostizaškodupodľa§420Občianskehozákonníka
v podobe zavinenia, porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti na strane žalovanej neboli
preukázané, súd prvej inštancie sa už nezaoberal výškou škody, nakoľko by to bolo nadbytočné.
Rovnako nadbytočné by bolo v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie, preto návrh žalobkyne na

doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru dopravy na pojednávaní
zamietol.

12. Na základe všetkých uvedených skutočností a toho, že žalovaná nezodpovedá za škodu spôsobenú
žalobkyni podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, súd prvej
inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej a intervenientovi, ktorý vystupoval na jej strane, priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaná bola v konaní plne úspešná. V zmysle
§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne
právne posúdenie žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 24.8.2018 o 00:26:19 zaslala jej právna zástupkyňa

do elektronickej schránky doklady od spoločnosti WOLKSWAGEN Finančné služby, s.r.o. Bratislava a
vyjadrenie k veci. Potvrdenie o odoslaní elektronického podania obdržala dňa 24.8.2018 o 00:26:43 a
zo súdu prvej inštancie jej bola dňa 24.8.2018 o 10:56 hod. zaslaná doručenka k všeobecnej agende.
Na začiatku pojednávania dňa 4.9.2018 o 8.15 hod. na Okresnom súde Partizánske konajúca sudkyňa
trvala na tom, aby jej právna zástupkyňa predložila vyjadrenie a doklady pre strany v konaní zo dňa

24.8.2018, ktoré bolo súdu zaslané elektronicky. Nakoľko právna zástupkyňa žalobkyne mala za to, že
vyjadrenie spolu s prílohami zaslala včas, ďalšie rovnopisy pre strany sporu už nemala na pojednávaní
k dispozícii. Dňa 31.8.2018 podal vyjadrenie právny zástupca žalovanej elektronicky k vyjadreniu
žalobkyne zo dňa 3.2.2017, ktoré neboli žalobkyni ani intervenientovi zaslané a konajúca sudkyňa
nežiadala od právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní ich predloženie. Podľa názoru žalobkyne

išlo o zaujatosť sudkyne a o uprednostňovanie strán žalovanej a intervenienta, čím bol porušený aj
princíp rovnosti strán. Poukázala na to, že súd prvej inštancie pochybil, keď vyjadrenie žalovaného
doručené súdu dňa 31.8.2018, jej bolo predložené až na pojednávaní dňa 4.9.2018, a teda žalobkyňa
a ani jej právna zástupkyňa nemali dostatok času na prípravu. Následne sudkyňa z elektronického
spisu vytlačila vyjadrenia a ich prílohy a tieto odovzdala na pojednávaní stranám sporu. Od právnej

zástupkyne žalobkyne sudkyňa žiadala okamžité vyjadrenie, následne konanie prerušila na 10 minút.
Po odchode žalovanej strany chcela odísť z pojednávacej miestnosti žalobkyňa a jej právna zástupkyňa,
ale ako sa právna zástupkyňa žalobkyne postavila, zatočila sa jej hlava, mala poruchy videnia, musela
sa posadiť a požiadala sudkyňu o súhlas občerstvenia sa minerálkou. Nato jej sudkyňa povedala, že
nie, že má ísť von a tam sa má napiť. Na chodbe sa právna zástupkyňa žalobkyne tiež necítila dobre,

mala zdravotné problémy, napriek tomu musela pokračovať vo svojich vyjadreniach. O tom, že sa právna
zástupkyňa žalobkyne necítila dobre vedela len sudkyňa. Žalobkyňa ďalej namietala odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko sa pojednávania dňa 4.9.2018 zúčastnila a konkrétne vie, čo
jej právna zástupkyňa povedala. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, ako sa
uvádza aj v zápisnici z pojednávania, že „voči žalovanej si uplatňujeme náhradu škody a nie vyplatenie

poistného plnenia podľa § 420 Obč. zák.“ Moja právna zástupkyňa uviedla, že si neuplatňuje vyplatenie
poistného plnenia podľa § 420 Obč. zák., ale neuviedla (pravdepodobne správne má byť uviedla), že si
uplatňujem náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. Náhradu škody si žalobkyňa uplatnila proti žalovanej
podľa § 427 Obč. zák. Žaloba bola jednoznačná, určitá a na dotaz súdu, aký nárok uplatňuje, uviedla,
tento nárok právna zástupkyňa žalobkyne súdu bližšie špecifikovala. Uvedené uviedla aj v písomnom

podaní zo dňa 3.2.2017. Podľa názoru žalobkyne sudkyňa, ktorá mala vedomosť o indispozícii právnej
zástupkyne žalobkyne a neriešila priebeh pojednávania, ale napriek tejto skutočnosti pojednávala, bola
právnej zástupkyni žalobkyne odňatá možnosť konať a uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutédôkazy. Záverom žalobkyňa poukázala na chybu v odôvodnení rozsudku, kde sa uvádza, že prvé
pojednávanie bolo vytýčené na deň 19.1.2018 a správne má byť 19.1.2017. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.11.2018 k odvolaniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa napriek
odkazu na štyri ňou uvedené odvolacie dôvody, v odvolaní bližšie odôvodňuje len odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Žalovaná preto nevie posúdiť, ktoré navrhnuté dôkazy súd
prvej inštancie nevykonal resp. z ktorých dôkazov mal súd prvej inštancie dospieť k nesprávnym

skutkovým zisteniam. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nie je
žalovanej zrejmé v čom súd nemal postupovať správne a znemožnil tak žalobkyni uplatniť jej patriace
procesné práva v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru
žalovanej namietaný postup týkajúci sa doručenia vyjadrení strán sporu nie je znemožnenie uplatnenia
procesných práv, pretože súd prvej inštancie poskytol obom stranám dostatočný čas na oboznámenie
sa s obsahom vyjadrení a za týmto účelom prerušil pojednávanie na 10 minút. Žalovaná sa nevie

vyjadriť k tvrdeným skutočnostiam o zhoršenom zdravotnom stave právnej zástupkyne žalobkyne.
Žalovaná tvrdí, že pokiaľ bol tento stav zhoršený, mohla právna zástupkyňa žalobkyne požiadať
o odročenie pojednávania. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa takto nepostupovali. Pojednávanie
prebiehalo štandardným spôsobom v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Žalobkyňou vykreslený
priebeh pojednávania nie je v súlade s tým, ako pojednávanie reálne prebiehalo. Obom stranám sporu

bolo v priebehu konania umožnené reagovať na uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany
druhou stranou. Základným argumentom žalovanej, pre ktorý považovala žalobu za nedôvodnú, bola
absencia pasívnej legitimácie žalovanej. Keďže písomné podania žalobkyne boli mätúce a nebolo
z nich jednoznačné, akého nároku sa žalobkyňa domáha, súd prvej inštancie v súlade s princípom
ústnosti vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne, aby sa výslovne vyjadrila aká je právna kvalifikácia ňou

uplatneného nároku. Na túto otázku odpovedala s poukazom na § 420 Obč. zák. a na tomto základe
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Nie je pravdou tvrdenie žalobkyne,
že existuje rozpor medzi zápisnicou z pojednávania zo dňa 4.9.2018 a tým, čo na pojednávaní odznelo.
Špecifikácie žalobkyňou uplatneného nároku sa dožadovala aj žalovaná, keďže tomuto nároku nevedela
prispôsobiť svoju procesnú taktiku v konaní. Žalobkyňa bola právne zastúpená, čo odôvodňuje v celom

rozsahuaplikáciučlánku11.základnýchprincípovCSP.Žalobkyňavodvolaníneuvádzavčomnachádza
nesprávne právne posúdenie veci. Taktiež neuviedla ako by malo podľa jej názoru vyzerať správne
právne posúdenie. Žalovaná sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a navrhuje,
aby odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Intervenient na strane žalovanej vo vyjadrení zo dňa 27.11.2018 k odvolaniu žalobkyne a k
uplatneným odvolacím dôvodom s poukazom na tvrdenia žalobkyne o zaujatosti sudkyne vo vzťahu
k doručeniu písomného vyjadrenia na pojednávaní dňa 4.9.2018 uviedol, že sa nestotožňuje s
tvrdením, že žaloba bola jednoznačná a určitá. V žalobe sú uvádzané viaceré nepresnosti, ktoré
následne žalobkyňa korigovala v písomných vyjadreniach po námietkach žalovanej. Žalobkyňa v konaní

nepreukázala dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, žalobkyňa v tomto prípade neuniesla dôkaznú
povinnosť. Nepreukázala výšku žalobou uplatneného nároku, v žalobe len tvrdila, že hodnota jej vozidla
v dôsledku dopravnej nehody klesla o 30 % v porovnaní s hodnotou vozidla pred nehodou, pričom
vychádzala z ceny vozidla v čase dopravnej nehody 12 600 eur. O týchto tvrdeniach nepredložila nijaký
dôkaz. Zároveň žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 143,59 eur, ktorá jej bola odpočítaná

z poskytnutého plnenia ako suma zodpovedajúca znehodnoteniu jej vlastného vozidla v prípade jeho
používania po dobu jeho opravy v dôsledku dopravnej nehody. V súvislosti s užívaním náhradného
vozidla je potrebné zohľadniť náklady, ktoré by boli poškodenému vznikli, pokiaľ by používal vlastné
motorové vozidlo, a teda ktoré v konečnom dôsledku nevynaložil (ušetril). Používaním vlastného
motorového vozidla by vznikol na strane poškodeného majetkový úbytok zodpovedajúci nákladom

na (ušetrenú) prevádzku vlastného motorového vozidla (prevádzkové, mazacie kvapaliny a pod.) a
samotného opotrebenia vozidla. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
vynaložil vyššie náklady na vypožičanie veci, ktorá má nahradiť vec v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnú, v porovnaní s nákladmi na užívanie poškodenej veci; zaplatením požičovného sa zmenší
existujúci majetkový stav poškodeného, avšak dôsledkom poškodenia vlastnej veci, pre ktorú bolo

nutné použiť vypožičanú vec, je iba vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie
veci výdavky, ktoré by boli spojené s užívaním veci vlastnej (rozsudok NS zo dňa 30.11.1990 sp.zn.
1Cz 86/90, publikovaný pod R 7/1992, rozsudok NS ČR zo dňa 7.2.2007 sp.zn. 25Cdo 2744/2006,
rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo 3/2015). Intervenient predložil v konaní dôkazy, o ktoré opieral svojetvrdenia, konkrétne výpočet všeobecnej hodnoty vozidla zo dňa 22.4.2016 a výpočet výšky škody zo
dňa 4.5.2016, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom bola likvidovaná poistná udalosť. S poukazom na § 4
ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. intervenient a žalovaná namietali žalobou uplatnený nárok od počiatku čo

do dôvodu a čo do výšky. Žalobkyňa mala možnosť v priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení
predložiťodbornévyjadrenieresp.znaleckýposudok.Rozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmzamietol
návrhy na doplnenie dokazovania navrhované žalobkyňou, považuje za správne. V tomto smere nie
je naplnený ani odvolací dôvod tvrdený žalobkyňou. Intervenient považuje nárok žalobkyne za nárok
bez právneho základu. Žalobkyňa nepopiera, že jej motorové vozidlo bolo riadne opravené, toto je

schopné ďalšej prevádzky a náklady na jej opravu boli riadne uhradené. Záverom poukázal na to, že
je nespochybniteľnou skutočnosťou, že hodnota vozidla vplyvom času klesá bez ohľadu na to, či ide
o vozidlo poškodené dopravnou nehodou. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.1.2019 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 19.11.2018 uviedla, že v

plnom rozsahu zotrváva na obsahu a dôvodoch odvolania, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nesprávne. V tomto vyjadrení žalobkyňa opätovne uvádzala priebeh pojednávania týkajúci sa
doručovania vyjadrenia žalobkyne zo dňa 24.8.2018, ako aj zhoršenia zdravotného stavu jej právnej
zástupkyne.Opätovnepoukázalanazápisnicuvtejčasti,ktorásatýkaprávnehoposúdeniauplatneného
nároku. Zdôraznila, že jej právna zástupkyňa uviedla iba to, že si uplatňuje náhradu škody, ale neuviedla,

že túto škodu uplatňuje podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zotrvala na tvrdení, že žaloba bola
jednoznačná, určitá a na dotaz súdu bol špecifikovaný uplatnený nárok. V súvislosti s odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalobkyňa uviedla, že pôvodne navrhovala vypočuť svedkov,
ale vzhľadom na hospodárnosť konania na poslednom pojednávaní dňa 4.9.2018 navrhla vykonať
znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu poškodenia a stanovenia výšky škody. Návrh na

doplnenie dokazovania znalcom súd prvej inštancie zamietol. Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.1.2019 k vyjadreniu intervenienta zo dňa 27.11.2018 uviedla, že
považovala za podstatné, aby strany sporu a súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že došlo k zmene
majiteľa osobného motorového vozidla VW Polo Slovakia Comfortline ev.č. M. D.. Spolu s oznámením

zaslala súdu osvedčenie o evidencii a prehlásenie o ukončení zmluvy so spoločnosťou VOLKSWAGEN
Finančné služby s.r.o. Bratislava zo dňa 21.9.2018. Taktiež zotrvala na tvrdení, že súd prvej inštancie
nepostupoval v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci. Súd porušil rovnosť strán v zmysle čl. 6 základných princípov CSP. Žalobkyňa zopakovala
tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu jej právnej zástupkyne. Pri dopravnej nehode dňa 9.3.2016

došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, ktoré spôsobil vodič poisteného vozidla Fiat Stilo
ev.č. T. XXXBY C. U., manžel žalovanej. Rozsah poškodenia je uvedený v zápisoch o poškodení
motorového vozidla vyhotovený intervenientom s výškou škody 3 923,59 eur. Za súhlasu intervenienta
mala žalobkyňa zapožičané osobné motorové vozidlo A3 W. v počte 41 dní vzhľadom na zdravotný
stav žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne motorové vozidlo malo pred dopravnou nehodou hodnotu

12 600 eur, a na základe straty hodnoty vozidla má intervenient uhradiť žalobkyni 30 %
hodnoty vozidla pred nehodou. Vozidlo bolo pred nehodou v dobrom technickom stave, rok výroby 2014,
zakúpené v sume 15 200 eur. Intervenient vyčíslil náklady na opravu vozidla v sume 8 954,34 eur a
túto sumu uhradil servisu Araver a žalobkyni za poškodenie motorového vozidla uhradil sumu 139,79
eur ako znehodnotenie jej vozidla. Podľa intervenienta bola škoda na vozidle v sume 9 094,13 eur

a za prenájom motorového vozidla intervenient vyčíslil náhradu škody servisu Araver a.s. v sume 2
173,16 eur, pričom túto sumu znížil o sumu 143,59 eur, ktorú bola žalobkyňa povinná uhradiť servisu
Araver a.s. Zníženie o sumu 143,59 eur má podľa intervenienta predstavovať výdavky na prevádzku
poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla. Žalobkyňa má za to, že
intervenient jej mal uhradiť sumu 143,59 eur za prenájom vozidla a 30 % zo sumy 12 600 eur, čo

predstavujesumu3780eur,spolu3923,59eur.Ktvrdeniamintervenienta,žežalobkyňamalavpriebehu
konania predložiť odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, poukázala na vyjadrenie žalovanej zo
dňa15.7.2016,vktoromtátouviedla,žepoisťovateľžalovanejdisponujeznaleckýmposudkomtýkajúcim
sa motorového vozidla vypracovaným v čase vzniku poistnej udalosti a žalovaná v tomto vyjadrení
navrhla, aby bol tento znalecký posudok súdu do konania predložený intervenientom. Žalobkyňa

nemala k dispozícii fotodokumentáciu poškodeného vozidla, túto vykonal intervenient. Na základe tejto
fotodokumentácie mohol znalec z odboru dopravy vypracovať znalecký posudok. Bez podkladov od
intervenienta žalobkyňa nemala možnosť dať si vypracovať odborné vyjadrenie ani znalecký posudok.
Vzhľadom na uvedené a z dôvodu hospodárnosti navrhla žalobkyňa vo veci znalecké dokazovanie.19. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 2.1.2019 k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na svojich tvrdeniach o
tom, že nebol porušený princíp rovnosti sporových strán, právnej zástupkyni žalobkyne nebola odňatá

možnosť konať pred súdom, na tvrdeniach o správnosti postupu súdu na odstránenie nejednoznačnosti
rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe, vrátane právneho predpisu, na základe ktorého
žalobkyňa uplatnila svoj nárok. Poukázala na to, že nie je úlohou žalovanej, aby nahrádzala procesnú
aktivitu žalobkyne a predkladala znalecké posudky a iné dokumenty o škode, ktorej náhradu si uplatňuje
žalobkyňa. V konaní žalobkyňa doposiaľ nepredložila relevantný doklad o tom, aká škoda jej mala na

motorovom vozidle vzniknúť, resp. prečo si uplatňuje nárok na zaplatenie peňažného plnenia práve v
sume 3 923,59 eur s príslušenstvom. Vo vzťahu k intervenientovi žalobkyňa nepostupovala podľa
§ 189 CSP tak, aby súd v rámci edičnej povinnosti zaviazal intervenienta na vydanie veci potrebné pre
zistenie skutkového stavu, znaleckého dokazovania.

20. Intervenient vo vyjadrení zo dňa 14.2.2019 poukázal predovšetkým na svoje vyjadrenie zo dňa

27.11.2018. Zároveň uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej. K uplatnenému nároku poukázal
na to, že žalobkyňa má v konaní povinnosť tvrdenia a tomu zodpovedajúcu dôkaznú povinnosť.
Intervenient predložil v konaní všetky doklady, ktorými disponoval. Žalobkyňa preto bola dostatočne
oboznámená s tým, o aké doklady intervenienta ide. Intervenient vo vyjadrení zo dňa 13.1.2017 uviedol,
že v rámci likvidácie poistnej udalosti nebol z jeho strany vyhotovený znalecký posudok, ale žalobkyňou

uplatnené nároky týkajúce sa dopravnej nehody boli likvidované na základe výpočtov v kalkulačnom
softweare Audatex, ktorý rieši výpočty nákladov na opravy havarovaných vozidiel a aplikácie VDC.
Intervenientom predložené dôkazy žalobkyňa účinne nepoprela ani nepredložila iné dôkazy, ktoré by
spochybňovali správnosť výpočtu intervenienta. Žalobkyňa nepredložila v konaní relevantné dôkazy o
strate hodnoty na vozidle vo výške 30 % hodnoty vozidla pred nehodou. Doklady týkajúce sa likvidácie

poistnej udalosti boli dostupné stranám sporu ako súčasť súdneho spisu. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie oboznámením celého obsahu spisu, voči vykonaným dôkazom nevzniesla žalobkyňa
nijaké námietky. K námietkam žalobkyne, že nemala k dispozícii fotodokumentáciu intervenient uviedol,
že táto fotodokumentácia sa nachádza v súdnom spise ako súčasť spisu Okresného riaditeľstva PZ v
Topoľčanoch zn. ORPZ-TO-ODI 1-36/2016-P. Vo vzťahu k uplatnenému nároku vo

výške 143,59 eur intervenient poukázal na rozhodnutia NS SR a NS ČR, ktoré potvrdzujú správnosť
jeho postupu. Uvedené výdavky by žalobkyňa vynaložila pokiaľ by bola po dobu používania náhradného
vozidla, používala vlastné motorové vozidlo. Tým, že jej vlastné motorové vozidlo nebolo používané,
nedošlo k jeho znehodnoteniu. Výpočet týchto výdavkov intervenient preukázal a podložil výpočtom,
ktorý žalobkyňa nespochybnila.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a

jemu predchádzajúceho konania.

22. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne nesprávny podľa § 389 ods.
1 písm. c/ CSP zrušiť, nakoľko nezistil dôvody na jeho potvrdenie alebo zmenu a doplnenie dokazovania

odvolacím súdom nie je účelné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie
vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem.

23. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. V rámci
tohto postupu posudzoval odvolací súd odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý žalobkyňa
odôvodňovali tvrdeniami :
1/ porušenie princípu rovnosti strán spočívajúci v postupe súdu prvej inštancie, kedy zákonná sudkyňa

napojednávanídňa4.9.2018žiadalaodžalobkynepredloženieďalšíchrovnopisovvyjadreniažalobkyne
a dokladov, ktoré žalobkyňa zaslala súdu prvej inštancie elektronicky a tieto boli súdu prvej inštancie
doručené dňa 24.8.2018, pričom od žalovanej predloženie rovnopisov vyjadrenia žalovanej, ktoréžalovaná zaslala súdu prvej inštancie elektronicky dňa 31.8.2018 nežiadala a vyjadrenie žalovanej boli
žalobkyni doručené až na pojednávaní dňa 4.9.2018.
2/ porušenie princípu rovnosti strán spočívajúci v postupe súdu prvej inštancie, kedy zákonná sudkyňa

po doručení vyjadrení strán sporu (žalobkyne doručené dňa 24.8.2018 a žalovanej doručené dňa
31.8.2018) žiadala od žalobkyne okamžité vyjadrenie a následne prerušila pojednávanie na 10 minút,
aby sa strany sporu vzájomne oboznámili s vyjadrením protistrany. Doručením vyjadrenia žalovanej
na pojednávaní dňa 4.9.2018 nemala žalobkyňa a jej právna zástupkyňa dostatok času na prípravu
pojednávania.

3/ porušenie princípu rovnosti strán spočívajúci v postupe súdu prvej inštancie, kedy zákonná sudkyňa,
ktorej boli oznámené po prerušení pojednávania zdravotné problémy právnej zástupkyne žalobkyne
(točenie hlavy, poruchy videnia, necítila sa dobre) nesúhlasila, aby sa právna zástupkyňa žalobkyne
napila minerálky v pojednávacej miestnosti s tým, že sa má napiť na chodbe. Následne pokračoval
súd prvej inštancie v pojednávaní a právna zástupkyňa žalobkyne musela pokračovať vo vyjadreniach
napriek tomu, že sa necítila dobre a vedela o tom len zákonná sudkyňa.

24. Žaloba, ktorou si žalobkyňa uplatnila proti žalovanej peňažný nárok na zaplatenie 3 923,59
eur s príslušenstvom, došla súdu prvej inštancie dňa 2.6.2016 spolu s listinami, ktorými žalobkyňa
preukazovala dôvodnosť tohto nároku. Uznesením č.k. 4C/41/2016-21 zo dňa 6.7.2016 súd prvej
inštancie podľa § 167 ods. 1 - 4 CSP vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe a zároveň jej doručil

poučenie o procesných právach a povinnostiach v písomnom vyhotovení. Žalovaná sa vyjadrila k
žalobe podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 18.7.2016. Spolu s vyjadrením doručila súdu
prvej inštancie podanie s názvom oznámenie o spore zo dňa 14.7.2016, ktoré adresovala Generali
Poisťovňa, a.s., Bratislava. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne
dňa 15.8.2016, ku ktorému sa právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa 22.8.2016,

ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 24.8.2016. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené právnej
zástupkyni žalovanej dňa 10.10.2016. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa
19.10.2016, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 19.10.2016. Dňa 16.1.2017 bolo súdu prvej inštancie
doručené podanie Generali Poisťovňa, a.s., ktorým táto poisťovňa vstúpila do konania ako intervenient
na strane žalovanej a podala vo veci vyjadrenie spolu s listinami

o poistnej udalosti a o jej likvidácii. Dňa 19.1.2017 sa konalo vo veci prvé pojednávanie za účasti strán
sporu, právnych zástupkýň strán sporu a zástupkyne intervenienta.

25. Z uvedeného postupu súdu prvej inštancie, strán sporu a intervenienta v konaní do prvého
pojednávania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v rámci postupu, ktorý súvisel s prípravou

pojednávaniapriposudzovaníobsahužalobyaprocesnýchpodmienokvkonanízhľadiskavšeobecných
náležitostí žaloby ako podania nepostupoval podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, z čoho možno predpokladať,
že obsah žaloby považoval za podanie, z ktorého je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, že ide
o podanie úplné a zrozumiteľné.

26. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 19.1.2017 (prvé pojednávanie v spore) vyplýva, že žalobkyňa
predniesla žalobu (§ 181 ods. 1 CSP) a v spore sa vyjadrila žalovaná a intervenient, všetci s odkazom
na svoje písomné podania. Intervenient vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne. Následne súd prvej inštancie oboznámil obsah žaloby a listín, ktoré predložili strany sporu a
ktoré na základe návrhu strán sporu vyžiadal súd prvej inštancie. V súvislosti s preskúmaním postupu

súdu prvej inštancie na tomto pojednávaní odvolací súd konštatuje, že v priebehu tohto pojednávania
absentuje postup súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 prvá a druhá veta CSP. Na tomto pojednávaní
súd prvej inštancie neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a neuviedol svoje predbežné
právne posúdenie.

27. Dňa 10.2.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 3.2.2017 s vecným
odôvodnenímuplatnenéhonárokuajspoukazomnavyjadreniezodňa22.8.2016.Predmetnévyjadrenie
bolo žalovanej a intervenientovi doručené spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň
4.9.2018. Dňa 24.8.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne, ktorým zaslala súdu

prvej inštancie listiny týkajúce sa skutočnosti, že žalobkyňa predčasne ukončila a finančne vysporiadala
zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o. Bratislava, že
došlo k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania ažalobkyňa ako držiteľka stala vlastníčkou motorového vozidla. Dňa 30.8.2018 bolo súdu prvej inštancie
doručené vyjadrenie žalovanej.

28. V poradí druhé pojednávanie sa konalo v spore dňa 4.9.2018 za účasti strán sporu, právnych
zástupkýň a zástupcu intervenienta. Na tomto pojednávaní bolo vyjadrenie žalobkyne spolu s prílohami
doručené žalovanej a intervenientovi a vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni a intervenientovi.
Na oboznámenie sa s obsahom vyjadrení prerušil súd prvej inštancie pojednávanie na čas 10 minút,
následne strany sporu a intervenient uviedli, že sa oboznámili s dokladmi a v pojednávaní je možné

pokračovať. Na tomto pojednávaní uviedol súd prvej inštancie svoje predbežné právne posúdenie, v
ktorommalzato,ženastranežalobkynejeaktívnalegitimáciaapokiaľideonárokuplatnenýžalobkyňou
mala by žalobkyňa jednoznačne a konkrétne uviesť aký nárok si uplatňuje. K predbežnému právnemu
posúdeniu sa vyjadrili strany sporu a intervenient. V rámci vyjadrenia sa k predbežnému právnemu
posúdeniu veci súdom prvej inštancie navrhla právna zástupkyňa žalobkyne pribrať do konania znalca,
ktorý sa vyjadrí k poškodeniu motorového vozidla a k výške škody.

29. V odseku 20. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobkyne obsahuje
poformálnejiobsahovejstránkevšetkynáležitostipodaniapodľa§127CSPažalobypodľa§132anasl.
CSP. Zároveň však vyslovil, že žaloba žalobkyne nie je jednoznačná a určitá v tom, aký nárok žalobkyňa
podanou žalobou uplatňuje po právnej stránke. V súvislosti s týmto konštatovaním poukázal súd prvej

inštancie na podanie žalobkyne zo dňa 3.2.2017 a na jeho obsah, najmä na jej tvrdenia, že je potrebné
dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody proti škodcovi v zmysle § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu v
zmysle§15zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pričom poškodený si môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní

proti škodcovi, poistenému alebo proti poisťovateľovi, alebo proti obom naraz. Podľa názoru súdu
prvej inštancie z právneho zdôvodnenia nároku žalobkyňou, ani z jej nasledujúcich vyjadrení, nie je
zrejmé a jednoznačné, ktorý z týchto nárokov žalobkyňa uplatňuje. Jednoznačné a určité uplatnenie
nároku je nevyhnutné pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Zo skutočností uvedených
v žalobe a vo vyjadreniach žalobkyne nebolo možné jednoznačne stanoviť, či žalobkyňa uplatňuje

nárok na náhradu škody proti poistnému alebo nárok na zaplatenie poistného plnenia, ktorého sa
môže ako poškodená priamo domáhať voči poisťovateľovi žalovanej. Pri posudzovaní nároku žalobkyne
uplatnenéhožalobouzohľadnilsúdprvejinštancieajvyjadreniežalobkynenapojednávanídňa4.9.2018,
vktoromžalobkyňauviedla,žesiuplatňujenároknanáhraduškodypodľa§420Občianskehozákonníka
(odsek 21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

30. Po posúdení postupu súdu prvej inštancie v rámci prípravy pojednávania s prihliadnutím na dôvody,
ktoré súd prvej inštancie uviedol v odseku 20. odôvodnenia rozsudku a následne hodnotil v odseku 21.
a 22. odôvodnenia rozsudku, absentuje v postupe súdu prvej inštancie postup podľa § 129 ods. 1 a 2
CSP. Z názoru vysloveného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žaloba žalobkyne mala vady

podania a z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie išlo o podanie, z ktorého nebolo zrejmé, čo sa
ním sleduje. Absencia tejto všeobecnej náležitosti žaloby zaťažila žalobu nezrozumiteľnosťou. Za tohto
procesného stavu odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie nepostupoval v príprave pojednávania,
t.j. v období od podania žaloby do začatia pojednávania dňa 19.1.2017, dôsledne, keď nepostupoval
podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP a v rozhodnutí žalobkyni vyčítal, že žaloba nie je jednoznačná a neurčitá

v tom, aký nárok žalobkyňa uplatňuje po právnej stránke. Nezrozumiteľným podaním je podanie, pri
ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 ods. 1 CSP zistiť, ktoré tvrdenia
sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z
hodnotenia, že žaloba po formálnej a obsahovej stránke obsahuje všetky náležitosti podania podľa §
127 CSP a žaloba podľa § 132 CSP, je odvolací súd toho názoru, že toto hodnotenie je nesprávne a bez

vykonania postupu podľa § 129 ods. 1, 2 CSP aj predčasné, najmä z hľadiska obsahovej stránky žaloby.

31. Všeobecne platí, že pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje
zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. Relevantné skutkové zistenia v prejednávanom
spore sú myšlienkovým postupom súdu podradené pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v

danej veci aplikovať. Žiadne ustanovenie procesného predpisu neukladá strane sporu povinnosť na
tvrdené skutočnosti uvádzať právne posúdenie pri uplatnenom nároku. Právne posúdenie je výlučne
vecou rozhodovacej činnosti súdu. Aj v prípade, že strana sporu uvádza právne posúdenie tvrdených
skutočností alebo preukázaného skutkového stavu, súd nie je týmto právnym posúdením veci viazaný.Neuvedenie právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku nie je vadou žaloby a nie je zákonným
dôvodom na odmietnutie podania/žaloby. Je procesne neprípustné, aby súd na základe právneho
posúdenia veci stranou sporu bez svojej ingerencie určoval vecnú legitimáciu strany sporu, predmet

konania a tým aj predmet dokazovania. Strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, tieto
povinnosti sú viazané výlučne na pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, teda skutkový dej, predstavuje samotný základ žaloby.

32. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom žaloby a zistil, že peňažný nárok vo výške 3 923,59

eur s príslušenstvom uplatnila žalobkyňa ako poškodená proti žalovanej ako vlastníčke motorového
vozidla Fiat Stilo ev.č. T prevádzkou ktorého došlo k poškodeniu motorového vozidla VW Polo Slovakia
Comfortline, ev.č. M.. V opise rozhodujúcich skutočností žalobkyňa okrem iného uviedla skutočnosti,
z ktorých vyplýva, že opravu motorového vozidla, súhlas na zapožičanie náhradného motorového
vozidla a nájom za poskytnuté náhradné vozidlo uhradila žalovaná (čl. II. žaloby), hoci z ďalšieho opisu
rozhodujúcich skutočností vyplýva, že uvedené bolo hradené spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s.,

s ktorou uzatvorila žalovaná poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa označenia strán sporu v žalobe, táto poisťovňa
nebola stranou v spore. V súvislosti s označením strán v spore a opisom rozhodujúcich skutočností,
ktoré žalobkyňa označila v žalobe a v žalobe uviedla, odvolací súd konštatuje, že obsah žaloby vykazuje
vady tak ako ich odvolací súd uviedol v odseku 30. tohto odôvodnenia. Súd prvej inštancie bol povinný

odstraňovať vady žaloby zákonným postupom a spôsobom.

33. V postupe súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 4.9.2018 odvolací súd nezistil žalobkyňou
namietané porušenie princípu rovnosti strán tak ako to tvrdila v odvolaní a jej tvrdenia vyhodnotil ako
nedôvodné. Uplatnenie dôvodov na odročenie pojednávanie podľa § 178 ods. 2 CSP,

prípadne zo zdravotných dôvodov, ktoré sa mali vyskytnúť na pojednávaní na strane právnej zástupkyne
žalobkyne, je právom strany sporu, s ktorým disponuje výlučne táto strana sporu. V rozsahu tohto
práva a dispozície s ním je daná aj zodpovednosť strany sporu toto právo využiť. Z obsahu zápisnice
o pojednávaní ani zo zvukového záznamu o pojednávaní nevyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne
alebožalobkyňapožiadalioodročeniepojednávaniazdôvodu,ževyjadreniežalovanejimbolodoručené

až na pojednávaní dňa 4.9.2018 alebo z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, ku ktorému malo podľa
tvrdenia žalobkyne dôjsť na pojednávaní.

34. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že súd

prvej inštancie nedodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup súdu prvej inštancie
podľa § 129 ods. 1, 2 CSP o odstraňovaní vád podania/žaloby, v dôsledku čoho zaťažil konanie vadou
s následkom zrušenia rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP pre existenciu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Existencia tohto odvolacieho dôvodu má vždy za následok zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

35. K vecnoprávnym dôvodom odvolania, ktoré sa týkajú právneho posúdenia veci odvolací súd s
poukazom na odsek 31. tohto odôvodnenia so zohľadnením, že žalobkyňa ako stranu sporu označila
ako žalovanú vlastníčku motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle žalobkyne, uvádza :

36. Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie prevádzateľa podľa § 428 Občianskeho zákonníka.
Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného

nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň umožňuje poškodeným účinnú a
rýchlu náhradu škody, najmä tým, že poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti
škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná dopravnému prostriedku.
Subjektomzodpovednýmzaškodujepodľa§427Občianskehozákonníkaosobavykonávajúcadopravu
a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. Žalovaná ako vlastník motorového prostriedku má v danom

spore postavenie osoby podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi tejto zodpovednosti
sú : udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sa vzťahuje na škody v rozsahu uvedenom v§ 429 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o škodu na veciach, táto sa hradí podľa § 442 Občianskeho
zákonníkavrozsahuskutočnejškodyaušléhozisku,pričomsaprihliadanavšeobecnúcenupoškodenej
veci v čase poškodenia podľa § 443 Občianskeho zákonníka.

37. Po posúdení a vyhodnotení postupu súdu prvej inštancie a dokazovania pred súdom prvej inštancie,
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu odvolania podaného žalobkyňou proti rozsudku,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie tvrdenia žalobkyne zakladajúce odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP sú opodstatnené a dôvodné.

38. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP uvedeným
v tomto rozhodnutí, po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odstráni vady žaloby postupom
podľa § 129 ods. 1, 2 CSP, zachová postup podľa § 167 ods. 2 - 4 CSP a po ustálení predmetu konania a
dokazovaniavrámciprípravypojednávania,nariadinaprejednanievecipojednávanie,naktoromvykoná
postup podľa § 181 ods. 2 CSP pri zohľadnení skutkových tvrdení strán sporu (§ 150 ods. 1 CSP) a

nesporných skutkových tvrdení, ktoré protistrana nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP). Stranám sporu uvedie
predbežné právne posúdenie veci v aktuálnom štádiu konania, následne rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná podľa § 185 ods. 1 CSP, prípadne podľa § 185 ods. 2 CSP. Ustanovenie
§ 150 ods. 2 CSP umožňuje súdu prvej inštancie vyzvať strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení
ich primeraným konkretizovaním v prípade, že vznikne potreba dodržať prejav materiálneho vedenia

sporu. Po zopakovaní, prípadne doplnení dokazovania, bude súd prvej inštancie postupovať podľa §
191 CSP a na zistený skutkový stav aplikuje správnu právnu normu, pričom právnym posúdením, ktoré
budú prezentovať strany sporu nie je viazaný.

39. V rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok
(zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobkyne ako aj u žalovanej. Miera úspechu
vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§

393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).