Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1716204013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: F. Ž., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX, M.
V., zastúpenej: Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, proti
žalovaným: X/ R.. N. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX F., M. V., X/ W.. F. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. K.V.
XXX/XX F., M. V., obom zastúpeným advokátom: JUDr. Roman Klimek, so sídlom Radničné námestie 5,

Pezinok a súčasne: Advokátska kancelária - Dr. Robert Vlček, s.r.o., so sídlom Brnianska 19, Bratislava,
o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 16. decembra 2019, č.k. 10C/67/2016 - 275, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe a určil, že darovacia zmluva

uzatvorená medzi F. O., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX F. Ž. X/ R.. N. O., I.. XX.XX.XXXX,
na základe ktorej bolo darovaním prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Pezinok, správa katastra na liste vlastníctva č. XXXX, pre T. B., T.: M. V., N. Ú.: M. V., F. G.
N. X. M. M. Č. XXX, B. na B. Č.. XXXX/X v podiele o veľkosti 2/3, a tiež Darovacia
zmluva uzatvorená medzi F. O., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX F. Ž. X/ W.. F. O., L.. W., I..
XX.XX.XXXX, na základe ktorej bolo darovaním prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej

Okresným úradom Pezinok, správa katastra na liste vlastníctva č. XXX, pre T. B., T.: M. V., N. Ú.: M. V.,
F. G. N. I.I. T. F. E. B. F. I. M. B. Č.. XXXX/X, T. O.W. XXX W., a to v podiele o veľkosti 2/4, sú neplatné.
Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd ustálené, že dňa 08.07.2014 bola darkyňou F. O.,
L.. F., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX podpísaná darovacia zmluva, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, správa katastra

na liste vlastníctva č. XXXX, pre T. B., T.: M. V., N. Ú.: M. V., F. G. N. X. M. M. Č. XXX, B. na B. Č..
XXXX/X O. B. o veľkosti 2/3 na žalovaného 1/ darovaním a zároveň darovacia zmluva, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, správa
katastra na liste vlastníctva č. XXX, pre T. B., T.: M.G. V., N. Ú.: M. V., F. G. N. I. T. F.
E. B. F. I. M. B. Č.. XXXX/X, o výmere 392 m2, a to v podiele o veľkosti 2/4 na žalovanú 2/. Za
nespornúpovažovalexistenciuzávetudarkyne,keďžeobesporovéstranypotvrdilijehoexistenciuajeho

existencia bola tiež potvrdená výsluchom svedkov. Za nespornú považoval tiež následnú stratu závetu
darkyne. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí strán
sporu a z výpovede svedkyne K. B. je zrejmé, že dlhodobým zámerom darkyne bolo prostredníctvomzávetu odovzdať nehnuteľnosti po svojej smrti žalobkyni za to, že ju doopatruje. O zmene tohto zámeru
informovali výlučne žalovaní, pričom svedectvom ošetrovateľky I. V. uvedené nebolo potvrdené, keďže
darkyňa pred ňou niečo spomínala, ale neuvádzala darovanie. Konkrétne si nespomenula. Žiadna iná

z vypočutých osôb, okrem žalovaných, nemala vedomosť o existencii zmlúv, o ich príprave alebo o
úmysle darkyne darovať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných. Nepovažoval pritom za potrebné
zaoberať sa rodinnými vzťahmi medzi sporovými stranami a darkyňou, keďže predmetom konania je
určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ, pre ktoré sú rodinné vzťahy medzi
darkyňou a stranami sporu právne irelevantné a zo zákona je podstatné skúmanie duševného zdravia

darkyne v čase podpisu zmlúv a to, či ju prípadná duševná porucha spravila na taký úkon neschopnou.
Malpreukázané,žedarkyňabolazdôvodujejnepriaznivéhozdravotnéhostavuvdlhodobejstarostlivosti
sporových strán, predovšetkým však žalobkyne, s ktorou bývala v jednom rodinnom dome. Posledné
mesiace života bola prítomná aj ošetrovateľka, ktorá sa o darkyňu starala približne dve hodiny denne.
Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu bola dňa 04.07.2014 darkyňa hospitalizovaná v Národnom
onkologickom ústave, na oddelení paliatívnej medicíny. Ošetrujúca lekárka uviedla ako diagnózu ťažký

metabolický rozvrat, so zlyhávaním obličiek, spôsobeným terminálnou fázou pokročilého onkologického
ochorenia. K podpisu darovacích zmlúv došlo v nemocnici dňa 08.07.2014 za prítomnosti pracovníčky
notárskeho úradu, žalovanej 2/ a tretej osoby, ktorá ležala s darkyňou na izbe. Darkyňa dňa 14.07.2014
zomrela. Poukázal na to, že do konania boli predložené dva znalecké posudky znalcov MUDr. Viera
Horváthová a MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA. Oba znalecké posudky sa zhodli v zásadnej otázke,

ktorou bol zlý zdravotný stav darkyne, predovšetkým jej zlý psychický stav v čase podpisu zmlúv. Znalci
sa rozchádzali v názore, či uvedený stav mohol mať nepochybne vplyv na schopnosť darkyne posúdiť
svoje konanie. Zo ZP MUDr. Viery Horváthovej č. 10/2017 vyplýva jednoznačný záver, že darkyňa
nebola dňa 08.07.2014 spôsobilá zrealizovať právne úkony a neuvedomovala si ich vážnosť a dôsledky
vzhľadom na jej celkový zdravotný stav a predovšetkým psychický stav. Darkyňa v uvedenom čase

nemala dostatok psychických rezerv na to, aby bola schopná posúdiť podstatu, význam a následky
právnych úkonov, nebola psychicky spôsobilá na zrealizovanie platných právnych úkonov a
neuvedomovala si v plnej miere vážnosť uvedeného úkonu. Pacient v stave a v situácii, v akej
bola darkyňa dňa 08.07.2014, sa môže správať podrobivo a vyhovieť inštrukcii, napriek nepochopeniu
situácie. Schopnosť posúdenia právneho úkonu, ktorý darkyňa vykonala 08.07.2014, sa rovná nule.

Znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA v ZP č. 64/2018 nespochybnil skôr vypracovaný ZP
10/2017, ktorý mal pri vypracovaní svojho znaleckého posudku k dispozícii. V posudku zároveň uviedol,
že je možné s určitosťou tvrdiť, že darkyňa trpela nešpecifikovanou psychickou poruchou zapríčinenou
poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou. Jej vtedajší chorobný stav
mal dva komponenty, prvý vyplýval z vaskulárnej demencie, ktorej hĺbka presnejšie stanovená nebola.

Druhý vyplýval z nepriaznivého telesného stavu, účinku liekov, ktoré ovplyvňovali stav vedomia darkyne.
Uvedeným potvrdil závery uvedené v ZP 10/2017, avšak zároveň uviedol, že nie je možné s určitosťou
tvrdiť, že darkyňa nebola schopná primerane vyhodnotiť závažnosť a následky situácie, kedy darkyňa
podpísala zmluvy. Tento záver podložil predovšetkým tvrdeniami žalovaných, že príprava zmlúv nebola
jednorazovou záležitosťou, bola s darkyňou vzájomne diskutovaná a darkyňa tak nebola vystavená

novej či nečakanej životnej situácii. Ako však bolo uvedené vyššie, dlhodobý zámer darkyne previesť
nehnuteľnosti na žalovaných nebol v konaní preukázaný, pričom zostal len v rovine tvrdenia žalovaných,
čím sa záver znalca v ZP 64/2018 stáva v danej časti nepodloženým. Argumentácia žalovaných, že
ZP 10/2017 je preukázateľne tendenčný, subjektívne orientovaný a medicínsky nepodložený, nie je
relevantná, keďže tento bol vypracovaný kvalitne a nestranne. Práve naopak, ZP 64/2018 považoval za

neobjektívny, keďže znalec v závere posudku okrem medicínskych záverov argumentuje
aj nepodloženými tvrdeniami žalovaných o príprave zmlúv, ich vzájomných rodinných vzťahov a o
prirodzenej životnej kontinuite pri podpise zmlúv, čo vzhľadom na položenú otázku, znalcovi z odvetvia
psychiatria neprináleží. Zároveň poukázal na to, že z čestného vyhlásenia primárky oddelenia W.. F.
Š. F. T.H. Y. W.. Y. X. vyplýva, že darkyňa minimálne reagovala na základné podnety (jedenie, pitie),

pričom si neuvedomovala svoje konanie. Na otázky odpovedala sporadicky, nesúvisle a bezo zmyslu,
mala časté stavy zmätenosti. Uvedené zodpovedá aj vyjadreniam žalobkyne a svedka R.. W. N.Y..
Svedkyňa K. B. na pojednávaní uviedla, že jej žalovaná 2/ volala, že darkyňa je v nemocnici,
informovala sa od nej, na ktorom oddelení a že by ju išla navštíviť. Na to jej žalovaná 2/ povedala, že
tam nemá chodiť, pretože ona už nikoho nevníma a že by ju ani nepoznala. Toto svedectvo nebolo

žalovanými rozporované. Z čestného vyhlásenia ošetrujúcich lekárok mal preukázané, že darkyňa dňa
08.07.2014 užila lieky, ktoré podľa vyjadrení znalcov a lekárok môžu na pacienta pôsobiť utlmujúco,
prípadne pôsobia na krátkodobú pamäť pacienta, okrem iných aj náplasť Fentanyl 75ug/h, pričom
táto náplasť nebola podaná na noc, ako je to uvedené pri iných liekoch. Znalkyňa v ZP 10/2017 apri konfrontácii uviedla, že podané lieky ako Fentanyl a lieky na potlačenie bolesti môžu ovplyvňovať
vedomie pacienta. Uvedené potvrdili aj výpovede žalobkyne a ošetrovateľky I. V., ktorá navyše uviedla,
že po podaní náplasti darkyňa nekomunikovala, pretože celé dni prespala, zhruba jeden až jeden a pol

dňa. Žalovanými namietaná skutočnosť, že darkyňa až do nočných hodín neužívala lieky, ktoré mali
vplyv na schopnosť posudzovať právne úkony, preto úplne neobstojí, keďže v konaní bolo preukázané,
že také lieky boli podávané darkyni aj počas dňa. Vo vzťahu k výpovedi notárskej koncipientky W.. X. W.
F. O. I.L. V.. V. N. konštatoval, že výpoveď notárky v konaní nebola relevantná, nakoľko sa sama
nezúčastnila podpisu zmlúv a ani ich osvedčovania. Výpoveď notárskej pracovníčky bola ovplyvnená

výraznýmčasovýmodstupomodvykonanéhoúkonuosvedčovaniapodpisovdarkyne,keďžesinevedela
spomenúť na presné okolnosti a ani si nevedela spomenúť na presné rozhovory, ktoré pri osvedčovaní
viedli. Potvrdila, že osvedčovala podpisy darkyne, avšak nespomenula si na osobu darkyne ani na to,
či darkyni čítala zmluvy, pričom si nespomenula ani na to, či si zmluvy čítala sama darkyňa. Opísala
síce štandardný spôsob vykonávania osvedčovania podpisov mimo notárskeho úradu, avšak vzhľadom
na to, že si nevedela spomenúť na priebeh osvedčovania podpisov darkyne, ani na spôsob akým

zistila schopnosť darkyne posudzovať právne úkony, jej výpoveď nepovažoval za takú podstatnú, že
by svojím obsahom znížila relevanciu ostatných vyššie uvedených dôkazov, ktorými sa preukazovala
neschopnosť darkyne posudzovať právne úkony. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že darkyňa
bola v čase podpísania zmlúv v takom zdravotnom a psychickom stave, ktorý ju robil nespôsobilou na
uzatvorenie právneho úkonu, ktorým bolo darovanie nehnuteľností žalovaným. Toto mal za nepochybné

na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým, nie však výlučne, zo ZP 10/2017, z čestných
vyjadrení ošetrujúcich lekárok a výpovedí svedkov.

3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 1,2,
§ 39 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V

prvom rade posudzoval splnenie procesných podmienok pre konanie a následné rozhodnutie vo veci,
predovšetkým namietanú prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 161 C.s.p. v spojení s § 230
C.s.p., pričom zistil, že neexistuje prekážka, pre ktorú by nemohol konať a rozhodnúť vo veci. V konaní
vedenom pred Okresným súdom Pezinok sp. zn. 37C/215/2014 bolo rozsudkom zo dňa
03.06.2016 rozhodnuté o zamietnutí návrhu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po

poručiteľovi, keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem. Rozhodnutím zo dňa 24.05.2016
bolo konanie zastavené v časti určenia neplatnosti právnych úkonov pre späťvzatie žaloby v tejto časti.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v konaní sp. zn. 37C/215/2014 nedošlo k prejednaniu veci a k
záväznému posúdeniu existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami a
zároveň nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, preto toto konanie netrpí procesnou prekážkou.

Zároveň posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov a
dospel k záveru, že žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu preukázala. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právnych úkonov spočíva v tom, že právne postavenie žalobkyne ako
dedičky predmetných nehnuteľností po darkyni by bolo zmarené a výrok o neplatnosti právneho úkonu,
ktorý je predmetom tohto sporu je potrebný v konaní pred iným orgánom, ktorým je príslušný okresný

úrad - katastrálny odbor. Žalobkyňa zároveň nemá inú možnosť ako dosiahnuť ochranu svojich práv
a nárokov vyplývajúcich z jej práva na dedenie. V takom prípade len súdne rozhodnutie môže byť
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, vzhľadom na to, že žalovaní podali
návrh na vklad do katastra nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností a nehnuteľnosti sa považujú za
súčasť majetkovej sféry, ktorá spadá do dedičstva po darkyni - poručiteľke, z čoho pramení objektívny

stav právnej neistoty. Vo vzťahu k dôvodnosti podanej žaloby v prvom rade poukázal na to, že neplatnosť
právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 1 OZ prichádza do úvahy vtedy, keď je účastník právneho
úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť
právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho
úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť." (Z IV, s. 456,

obdobne aj R 4/1971). Vzhľadom na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, teda vzhľadom na
skutočnosť, že darkyňa bola v čase podpísania zmlúv v takom zdravotnom a psychickom stave, ktorý
ju robil nespôsobilou na uzatvorenie právneho úkonu, ktorým bolo darovanie nehnuteľností žalovaným,
určil, že sporné darovacie zmluvy sú neplatné. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnili tým, že súdprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že súd prvej inštancie
síce vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie vo veci, ale do odôvodnenia implementoval skutočnosti,

ktoré v dokazovaní nikdy neboli preukázané, čo malo za následok to, že súd dospel k nesprávnym
zisteniam a potom z takýchto nesprávnych zistení aj vychádzal pri vynesení rozsudku. V konaní sa
totiž nepreukázalo, že žalobkyňa bývala a žila v spoločnej domácnosti s neb. F.. O. a z tohto titulu
sa o nebohú aj každodenne starala a opatrovala ju v kritickom období 2011 až
2014. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa aj podľa výpovede svedka N., aj podľa

výpovede ostatných svedkov a strán sporu bývala v domácnosti partnera p. N. O. Z. - N.
O. F. X. M.. V., kde má aj trvalý pobyt chodila prakticky len na víkendy. To, že sa o neb. O. v čase, keď to
najviac potrebovala starala opatrovateľka B.. V. z opatrovateľskej služby, potvrdila aj samotná
žalobkyňavosvojejvýpovedi.Rovnakosúdustálil,žeoneb.O.F.sastaralavýlučnežalobkyňa,alepočas
dokazovania sa preukázal opak, že sa o ňu starali rovnakým dielom aj žalovaní 1/, 2/ ako aj deti strán
sporu. Taktiež súd konštatoval, že existoval závet spísaný neb. F.. O.. Nakoľko však žalobkyňa a nikto

zo svedkov v konaní závet nepredložil, súd nemôže takéto tvrdenie a dôkaz brať v úvahu pri hodnotení
dôkazov. Sama žalobkyňa vo výpovedi potvrdila, že keď sa stratil závet, tak nepodnikla nijaké kroky,
aby bola táto listina získaná späť, alebo bol závet spísaný znova. Pokiaľ mala žalobkyňa zo závetu v
budúcnosti profitovať, tak by určite vo veci podnikla náležité úkony a nenechala by to len tak. Nesprávne
tiež súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebola zistená skutočnosť, že neb. O.F. mala zámer dlhodobo

pred smrťou vyriešiť majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, t. j. jej úmysel ako darkyne
darovať nehnuteľnosti uvedené v darovacích zmluvách na žalovaných 1/ a 2/. Opak totiž preukazuje
to, že realizácia zámeru neb. O. darovať nehnuteľnosti žalovaným 1/ a 2/ sa udiala vo viacerých
štádiách, keď mala darkyňa podpísať zmluvy v sídle notárskeho úradu, ale nakoniec sa tak stalo až
v nemocnici, kde bola hospitalizovaná (darkyňa a obdarovaní mali viac termínov u notára na podpis).

Zdôraznili, že žalobkyňa a ani svedkovia neposkytli súdu ani jeden relevantný dôkaz o to, že neb. F..
O. ako darkyňa bola tesne pred vykonaným úkonu/o, a ani v čase vykonania úkonov, psychicky chorá
(naposledy bola vyšetrovaná na psychický stav v r. 2012 podľa zdravotnej dokumentácie) a aj z tohto
dôvodu je zistenie súdu záver súdu mylné a nesprávne, čo sa potom prejavilo aj na hodnotení takéhoto
dôkazu. Skutočnosti uvedené svedkyňou o existencii závetu, o pomeroch v rodine a o zdravotnom stave

neb. F.. O.. Svedkyňa bola sestrou neb. F.. O. a posledné roky života nebohej ju táto odmietala. Ako
sestra neb. O. na ňu celý život žiarlila, závidela jej majetok. Taktiež nemala dobrý vzťah k žalovanej
2/, a preto vo svojej výpovedi uviedla, že táto si so svokru (I.. O.) nerozumela atď. Poukázali na to,
že v zmysle § 38 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právny úkon vykonaný osobou,
ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Najčastejšie pôjde o osoby, ktoré boli právoplatným súdnym

rozhodnutím pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo bola rozhodnutím súdu ich spôsobilosť
obmedzená (v tomto prípade pôjde o tie právne úkony, ktoré by "zasiahli do obmedzenia"). Ďalej ide
o prípady, ak vykonali právny úkon osoby, ktoré ešte nedosiahli spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu, pretože podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne
úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Neplatným je aj právny úkon uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok spôsobilosti na právne
úkony v jednotlivom prípade môže byť aj dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osnova
nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie
o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v

duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín
(z odboru zdravotníctva, psychiatrie, apod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je
vecoukonkrétnehoposúdenia,čiosobakonala vprechodnejalebotrvalejduševnejporuche.
Pre konečné rozhodnutie súdu vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu musí mať podľa ustálenej
súdnej praxe konajúci súd nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že osoba, ktorá napadnutý úkon/y

vykonala trpela vážnou psychickou poruchou a v tejto duševnej poruche vykonala aj právne úkony v
rozhodnom čase. Dôležité je aj zistenie psychického stavu osoby vykonávajúcej právny úkon v období
pred vykonaním právneho úkonu. Súd prvej inštancie na návrh strán sporu pripustil do konania založenie
dvoch odborných znaleckých posudkov MUDr. Horváthová a MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA za
účelom posúdenia zdravotného stavu - duševného stavu v čase kedy neb. F.. O. v postavení darkyne

vykonala podpísanie oboch napadnutých právnych úkonov. Úlohou znalcov bolo posúdiť, či neb. F.. O.
bola v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy
podpísala predmetné darovacie zmluvy. Znalci s poukazom na to, že posudky robili po smrti neb. F.. O.
a vychádzali z totožnej zdravotnej dokumentácie a súdneho spisového materiálu, dospeli kodlišnémuzáveruvposúdenírozhodujúcejotázky,čineb.F..O.bolavpotrebnejmiereschopná v
primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy. Z
tohto dôvodu súd pripustil, aby boli súdni znalci vo svojich záveroch konfrontovaní. Napriek tomu, že

znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA vyriekol záver, že cit.: "Nie je možné s určitosťou tvrdiť,
že nebohá nebola v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť aj následky situácie,
kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy" a tento záver potvrdila pri konfrontácii oboch znalcov
na pojednávaní dňa 18.02.2019 aj W.. K.. Súd napriek tomu vyniesol rozhodnutie, že určil napadnuté
úkony za neplatné. Na základe akých poznatkov súd prvého stupňa dospel k takémuto záveru, keď v

danej veci je úplne odkázaný na posúdenie stavu na základe odborných znalostí, resp. na poznatky
príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, psychiatrie, apod.) (§ 206 a nasl. C.s.p.). V danej
veci však súd posudzoval, resp. vyhodnotil medicínske (forenzné) zistenia bez patričných vedomostí,
a teda nesprávne. Ani jeden zo znalcov nedospel vo svojom posudku k jednoznačnému záveru, že s
určitosťou možno tvrdiť, že nebohá nebola v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť
závažnosť aj následky situácie, kedy podpísala predmetné darovacie zmluvy. Súd prvej inštancie pritom

pri hodnotení dôkazov vôbec neprihliadol na výpoveď notárky V.. N. F. V. B. W.. W. (nie koncipientky ako
ju pomenoval súd). Obe tieto osoby sú profesionálne pracovníčky s dlhoročnými skúsenosťami
pri uzatváraní a aj overovaní zmlúv pri osobách chorých, osôb v staršom veku, prípadne
u osôb hospitalizovaných v nemocničnom zariadení v dôsledku zlého zdravotného stavu, nie však
psychického. Súd nedostatočne vyhodnotil a nevzal do úvahy pri vyrieknutí rozhodnutia najmä výpoveď

svedka W.. W., pracovníčky notárskeho úradu, ktorá bezprostredne realizovala dňa 8.7.2014 podpis a
overenie darovacích listín, ktorých platnosť žalobkyňa napadla. Súd doslovne dehonestoval jej odborné
znalosti a vôbec neprihliadol na jej výpoveď a dlhoročné skúsenosti (20 ročná prax) v obdobných
veciach. Táto svedkyňa doslovne viackrát pred súdom uviedla, že cit.: "keby som pozorovala na darkyni
čo i len náznak zmätenosti, tak by som jej podpis neoverila". Súd prvej inštancie vychádzal tiež z tvrdení

W..F..Š.F.W..Y..X., atojednakzichvýpovedínapojednávaníakoajzčestnýchprehlásenídoložených
žalobkyňou do súdneho spisu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považujeme ich výpovede a obsah
čestných prehlásení za tendenčné, nepravdivé a rozporuplné, t.j. bez závažnej výpovednej hodnoty,
nakoľko žalobkyňa sa s dotyčnými osobami osobne pozná z profesionálneho i osobných kontaktov, preto
aj vypovedali tendenčne, obe svedkyne podpísali na pokyn žalobkyne čestné prehlásenia s totožným

obsahom, čo žalovaní napadli v konaní na súde prvej inštancie. Obe prehlásenia nevychádzajú zo
skutočného stavu a nezodpovedajú denným dekurzom pacienta neb. F.. O., ani jedna z týchto svedkýň
napriek medicínskemu vzdelaniu nemajú príslušnú atestáciu na posudzovanie psychickej spôsobilosti
neb. F.. O., a preto ich závery v tomto smere sú neodborné a irelevantné, čo samé priznali v konaní
pred súdom. Súd prvej inštancie nevzal v úvahu pri vyslovení svojho právneho záveru skutočnosť, že

neb. F.. O. nebola od r. 2012 vyšetrená na psychický stav, nikdy nebola liečená na žiadnu
psychickú chorobu a aj v čase hospitalizácie a vykonania právnych úkonov (8.7.2014) nebola liečená
na akúkoľvek psychickú chorobu (diagnózu). Na základe akých skutočností potom mohli žalobkyňa,
svedkyne(lekárky)anakoniecajsúdprvejinštanciedospieťkzáveru,ženeb.F..O.akodarkyňakonalav
takejduševnejporuche,abynemohlazodpovedne aprimeraneposúdiťnásledkysvojhokonania

v čase podpisu oboch darovacích zmlúv. Na základe uvedeného konštatovali, že žalobkyňa neuniesla
predsúdomdôkaznébremeno,pretožesinesplnilapovinnosťtvrdeniaaanidôkaznúpovinnosť,nakoľko
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nebohá pani F. O. nebola pozbavená spôsobilosti na
právne úkony, jej spôsobilosť na právne úkony v čase právnych úkonov nebola ani nijako obmedzená a
znalecké posudky nepreukázali skutočnosť, že v okamihu právneho úkonu bola nebohá nespôsobilá na

právne úkony, resp. že by konala v duševnej poruche. Vytkli tiež súdu prvej inštancie, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia vykazuje znaky
ľubovôle a náhodnosti, pričom súd nevysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím
by naplnil a splnil zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. S poukazom

na uvedené žiadali odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Plne sa stotožnila s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, dokazovanie

nie je zaťažené procesnými vadami, súd správne prihliadol na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, skutkové zistenia sú súladné s obsahom súdneho spisu, nevykazujú žiaden neprimeraný
nesúlad medzi súdom vyhodnotenými dôkazmi a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je
logickým vyústením zisteného skutkového stavu. Poukázala na to, že žalovaní v odvolaní namietajúsprávnosť iba vybraných skutkových zistení, pričom tieto námietky často nekorešpondujú so zisteniami
súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žalovaní tak argumentujú proti skutkovým
zisteniam, ktoré súd prvej inštancie nekonštatuje. Nestotožňuje sa s tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré

žalovanívodvolaníuviedliazistenýskutkovýstavajehohodnoteniepodľajejnázorupodstatneprispieva
k tomu, aký právny záver súd prvej inštancie na jeho základe urobil. Žalovaní v odvolaní neodkazujú
na konkrétne body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré by mali obsahovať, podľa ich názoru,
nepreukázané skutočnosti. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzajú, že v konaní nebolo preukázané, že
žalobkyňažilaabývalavjednejdomácnostisF.O.,ztohtotitulusaoňukaždodennestaralaaopatrovala

ju v období 2011- 2014 a že nebolo preukázané, že sa o F. O. starala výlučne žalobkyňa, súd prvej
inštancie v bode 40. odôvodnenia uvádza: "Darkyňa bola z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu
v dlhodobej starostlivosti sporových strán, predovšetkým žalobkyne, s ktorou bývala v jednom rodinnom
dome". Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd nehovorí ani o
výlučnej starostlivosti žalobkyňou, a ani o každodennej starostlivosti, ako to nesprávne tvrdia žalovaní.
Ide preto o nesprávnu argumentáciu žalovaných, ktorí tým vytvorili "chybu" skutkových zistení súdu.

Pokiaľ ide o mieru prítomnosti žalobkyne v spoločnej domácnosti, v tejto súvislosti sú kľúčové:
výpoveď žalobkyne (zápisnica z pojednávania zo dňa 19.10.2017, str. 2): "Posledné tri roky pred smrťou
darkyne zhruba v rokoch 2011- 2014 začala byť slabšia... Starala som sa o ňu spolu s dcérou, v tom čase
študentkou medicíny.", výpoveď žalovaného 1/ (zápisnica z pojednávania zo dňa 19.10.2017, str. 5- 6):
"O mamu sme sa starali tak, že sestra sa o ňu starala cez týždeň, na víkendy odchádzala, vtedy sme sa

omamustaralimy,jasmanželkou.",výpoveďsvedkyneI.V.(zápisnica zpojednávaniazodňa
05.11.2018): "Jedlo pripravovala žalobkyňa, bývali v jednej domácnosti." a "Mala navarené...žalobkyňa
uviedla, že jej potom, keď príde domov z práce, dá večeru, cca 16:00- 17:00.", výpoveď svedka R.. N.
(zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2017, str. 7- 8): "Na otázku PZ žalobcu, trávili ste niekedy čas
i s nebohou F. O., áno, zo začiatku som navštevoval nebohú sporadicky, posledné tri roky pred smrťou

to bolo trvale." A výpoveď svedkyne K. B. (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2017, str. 5; písomné
svedectvo zo dňa 06.08.2014): "Na otázku, kto sa staral viac o nebohú F. O. v období posledných
mesiacov uvádza, žalobkyňa.", ktoré preukazujú, že od roku 2004 až do matkinej smrti sa zdržiavala
prevažne v spoločnej domácnosti s matkou, mala tam trvalý pobyt a bola jej tam doručovaná pošta.
Jej dcéra tam bývala po celý čas s ňou a aj v súčasnosti sporné nehnuteľnosti užíva na bývanie. V

ostatnom čase pred smrťou F. O. bola jej stála prítomnosť nevyhnutná aj z dôvodu osobnej starostlivosti
o matku. O matku sa starala nepretržite okrem času, kedy si plnila pracovné povinnosti. Aj v posledné
dni pred hospitalizáciu v júli 2014 sa o matku celodenne osobne starala, poberala vtedy aj ošetrovné z
dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o matku. Deti žalovaných sa o starú matku osobne nestarali,
naposledy pred smrťou ju boli navštíviť v marci 2014 pri príležitosti jej narodenín. Žalovaní poskytovali

starostlivosť iba na požiadanie žalobkyne (výpovede účastníkov konania, zápisnica z pojednávania
19.10.2017, str. 2 a 6). Len zo skutočnosti, že žalovaní bývali v bezprostrednej blízkosti F. O. nemožno
vyvodiť, že z tohto dôvodu F. O. aj poskytovali osobnú starostlivosť. S ohľadom na priznaný stupeň
odkázanosti na sociálnu službu pani V.Á. poskytovala sociálnu službu F. O. iba v rozsahu cca 2 hodín
počas pracovných dní posledné 3 mesiace pred smrťou, na čo poukazuje aj súd prvej inštancie v bode

40 odôvodnenia. Pokiaľ svedkyňa uviedla, že v čase, keď poskytovala sociálnu službu, vídala najmä
žalovanú 2/, bolo to dané tým, že žalobkyňa bola v čase poskytovania sociálnej služby v práci, zatiaľ
čo žalovaná 2/ bola v tom čase nezamestnaná a zdržiavala sa doma. Žalovaná 2/ sa, napriek tomu, že
bola v čase pred smrťou F. O. nezamestnaná, žiadnym spôsobom nepodieľala na osobnej
starostlivosti o F. O.. Nie je preto možno na základe vykonaných dôkazov ustáliť, ako je uvedené v

odvolaní, že sa celý deň o F. O. starali opatrovateľka a žalovaní. Pokiaľ ide o závet, ako uvádza súd
prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia, existenciu závetu bola zhodne potvrdená oboma sporovými
stranami, a preto podľa ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. je toto skutkové tvrdenie považované za
nesporné. V tomto kontexte sa javí ako značne neobvyklé, ak žalovaní poukazujú na to, že žalobkyňa
mala "podniknúť náležité úkony", aby bol závet spísaný znova alebo získaný späť, ak takýto závet

jednak, podľa ich nového tvrdenia v odvolaní, neexistoval a jednak spísanie závetu nie je vecou tretej
osoby, ale je vo výlučnej kompetencii poručiteľa. K námietke dlhodobého zámeru vyriešiť majetkové
vzťahy darovaním zdôraznila, že jedinými osobami, ktoré v konaní tvrdili zámer zomrelej F. O. U.zavrieť
s nimi darovacie zmluvy, boli samotní žalovaní, pričom túto skutočnosť nepreukázali žiadnymi dôkazmi,
čím neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia. V tomto smere aj súd prvej

inštancie opodstatnene na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žiadna iná z
vypočutých osôb, okrem žalovaných, nemala vedomosť o existencii zmlúv, o ich príprave alebo o úmysle
darkyne darovať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných. Žalovaní toto skutkové zistenie v odvolaní
nespochybnili, keďže neuviedli žiaden konkrétny dôkaz (napr. vypočutého svedka), ktorý by podporil ichtvrdenia o dlhodobom zámere F. O. darovať im nehnuteľnosti. Ide teda o správne skutkové zistenie súdu.
Opakovane zdôraznila, že argumentácia v odvolaní proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie v
bode 4 písm. a), b) a e) časti II. je argumentáciou proti skutkovým zisteniam, ktoré súd netvrdí a takúto

argumentáciu je potrebné odmietnuť ako chybnú a nesprávnu. Pokiaľ žalovaní namietajú, že neposkytla
ani jeden relevantný dôkaz o psychickej chorobe O., "psychická choroba" nie je podmienkou vyslovenia
neplatnosti právneho úkonu, pričom v konaní bol preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav, obmedzené reakcie poručiteľky v rozhodnom čase aj na základné podnety (jedenie, pitie), pri
ktorých si F. O. neuvedomovala svoje konanie, jej reakcie na otázky (sporadicky, nesúvisle, bezo zmyslu)

v rozhodnom čase, potvrdené tak ošetrujúcimi lekárkami W.. Š. F. W.. X., ako aj svedkyňou K.
B., ktorej žalovaná 2/ uviedla, že do nemocnice nemá chodiť, pretože "ona už nikoho nevníma a že by ma
ani nepoznala" (nesporované svedectvo). Na silných utlmujúcich účinkoch podávaných liekov sa zhodli
vo výpovediach ošetrujúci lekári a aj znalci. Pokiaľ žalovaní spochybňujú svedkyňu K. B., existencia
žalovanými tvrdeného zlého vzťahu pani F. O. a žalovanej 2/ s K. B. nebola v konaní predmetom
dokazovania.Pokiaľboližalovanípresvedčení,žepreukázanietejtoskutočnostimávplyvnarozhodnutie

vo veci samej, mali možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnúť dôkazy na preukázanie tohto
tvrdenia. V odvolacom konaní je pritom možné novoty použiť len za zákonom vymedzených podmienok
(§ 366 C.s.p.), čo v tomto prípade nie je splnené. Pokiaľ by pritom existoval vzťah vzájomnej nedôvery
medzi F. O. F. K. B., nie je pravdepodobné, že by si F. O. E. K. B. za svedkyňu pri spísaní závetu. Aj častý
vzájomný kontakt oboch poukazuje na to, že vzťahy medzi nimi neboli narušené. K vzťahu svedkyne K.

B. k žalovaným žalobkyňa uvádza, že skutočnosť, že svedkyňa vypovedala pravdu, ktorá nevyznieva v
prospech žalovanej 2/, ešte neznamená, že k nej nemá dobrý vzťah. Samotná svedkyňa hodnotí svoj
vzťahkžalovanýmakokladný,bolaimdokoncasvedkyňounasvadbe.Vsúvislostisvýpoveďaminotárky
V.. N. a jej zamestnankyne W.. W. poukázala na to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, z akých
dôvodov nepovažoval výpovede uvedených svedkýň za presvedčivé a natoľko podstatné,

aby znížili relevantnosť ostatných v konaní vykonaných dôkazov. Ako nenáležité v tejto súvislosti pôsobí
tvrdenie žalovaných, že konajúca zamestnankyňa notárky V.. N. bola spôsobilejšia posúdiť duševný stav
pani F. O. v deň podpisu darovacích zmlúv ako jej ošetrujúce lekárky, ktoré síce nemajú atestáciu v
odbore psychiatria, na druhej strane majú dlhodobé skúsenosti s pacientmi v stave, v akom bola pani
F. O. počas hospitalizácie bezprostredne pred svojou smrťou, ako s účinkami liekov, ktoré jej boli v

tom čase, osobitne v deň podpisu zmlúv, podávané. Žalovaný 1/ pritom mal vedomosť, že F. O. bola v
deň podpisu sporných darovacích zmlúv okrem podania iných liekov nalepená náplasť (Fentanyl), a to
v čase pred podpisom, pričom poznal účinky tohto lieku na F. O., teda že po podaní tohto lieku bola,
ako sám uviedol, zmätená (zápisnica zo dňa 19.10.2017, str. 6). Tieto účinky lieku popísala vo svojej
výpovedi aj W.. O. K. (zápisnica zo dňa 18.02.2019, str. 2), ako aj svedkyňa I. V., ktorá vo výpovedi

uviedla, že po podaní náplaste F. O. jeden až jeden a pol dňa vôbec nekomunikovala,
ale celý ten čas prespala (zápisnica z pojednávania zo dňa 05.11.2018, str. 3). K ďalším tvrdeniam
žalovaných v odvolaní uviedla, že ako vyplýva aj z výpovede oboch ošetrujúcich lekárok
W.. F. Š. F. W.. Y. X. (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2017 , str. 2 a 4), lekárky sa osobne
so žalobkyňou nepoznajú, nie sú v súkromnom kontakte, obe zhodne vo výpovedi uviedli, že strany

sporu im nie sú známe, pripustili možnosť, že sa s nimi stretli pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
F. O., ale konkrétne si na nich nespomenuli. Nie je zrejmé, o aké vykonané dôkazy žalovaní opierajú
tvrdenia, že sa s ošetrujúcimi lekárkami pozná "osobne z profesionálnych i osobných kontaktov" a že
ošetrujúce lekárky podpísali na jej pokyn čestné prehlásenia predložené v konaní. Svedkyne uviedli,
že formulácie v čestných prehláseniach sa im javia ako ich vlastné, zodpovedajú tomu že ich napísala

osoba s medicínskym vzdelaním, obsah prehlásení zodpovedá zdravotnej
dokumentácii F. O. a jej denným dekurzom a podpisy na prehláseniach sú ich vlastné. Žalovaní sa
týmito dôkazmi nepodloženými tvrdeniami snažia spochybniť objektívnosť a dôveryhodnosť svedkýň,
a to spôsobom, ktorý hraničí s neoprávneným zasahovaním do dobrého mena týchto svedkýň. Súd
prvej inštancie sa riadne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania a závery,

ktoré z neho vyvodil, sú vecne správne. Nestotožnil sa ani s právnym názorom žalovaných ohľadne
hodnotenia znaleckých posudkov. Zdôraznila, že hoci v znaleckom posudku MUDr. Ivana Andrého, PhD.
je v závere v odpovedi na otázku č. 2 uvedené, že "Nie je možné s určitosťou tvrdiť, že pani F. O. nebola
dňa 08. júla 2014 v potrebnej miere schopná primerane vyhodnotiť závažnosť a následky situácie, kedy
podpísala predmetnú darovaciu zmluvu, avšak konkrétne na tento záver reagovala vo svojej výpovedi

na pojednávaní dňa 18.02.2019 znalkyňa MUDr. Horváthová, ktorá na otázku súdu, či súhlasí s
názorom znalca MUDr. Andrého v časti prvej vety odpovede na druhú otázku uviedla: "Usudzujem, že
nebola schopná, ale neviem to povedať na 100%, podľa môjho názoru schopnosť posúdenia PÚ, ktorý
F. O. vykonala 08.07.2014, sa rovná nule." Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaných, že záver znalcaMUDr. Ivana André, PhD. bol potvrdený v rámci konfrontácie znalcov na pojednávaní dňa 18.02.2019,
naopak,znalkyňaMUDr.Horváthovázotrvalanasvojichzáverochuvedenýchvňoupodanomznaleckom
posudku. Okrem toho, v uvedenom type konania je potrebné, aby konajúci súd vychádzal nielen zo

záverov znaleckého posudku resp. v tomto prípade dvoch znaleckých posudkov, ale aby prihliadal aj na
ostatné dôkazy (najmä na výpovede v konaní vypočutých svedkov) a ku všetkému, čo v konaní vyšlo
najavo. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nefavorizoval len závery znaleckých posudkov, ale
ich závery konfrontoval s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré vytvorili logický obraz
o skutkovom deji. Nepochybne boli v tomto kontexte dôležité svedecké výpovede K. B., R.. W. N.Y., T.

Y. F. O., ale aj samotných žalovaných, ktorí svoje tvrdenia (napríklad o dlhodobej príprave darovacích
zmlúv) v konaní nepreukázali. K požiadavke, aby skutkový záver bol urobený úplne jednoznačne a
bez akéhokoľvek náznaku nepravdepodobnosti, je potrebné pristupovať s prihliadnutím na požiadavku
spravodlivej rovnováhy medzi relevantnými protichodnými záujmami účastníkov konania. V konaní
bolo preto preukázané, že F. O. urobila napadnuté právne úkony v stave duševnej poruchy, ktorá u
nej vylučovala možnosť posúdiť následky svojho konania v miere potrebnej pre vykonanie platného

právneho úkonu. Pokiaľ žalovaní opakovane tvrdia, že spôsobilosť na právne úkony F. O. nebola nikdy
obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu, táto skutočnosť v predmetnej veci nie je podstatnou pre
posúdenie, či F. O. pri realizácii napadnutých právnych úkonov konala v duševnej poruche, ktorá ju robila
na tento úkon neschopnou, keďže duševnou poruchou sa rozumie aj stav prechodnej duševnej poruchy
vylučujúci u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania a/alebo konanie ovládnuť. Môže

ísť aj o krátkodobú poruchu psychických funkcií, poruchu vedomia či inú ťažkú duševnú odchýlku, ktorá
má za následok stratu alebo podstatné zmenšenie rozpoznávacích alebo ovládajúcich schopností. Súd
prvej inštancie preto správne vyložil aplikovanú právnu normu a zároveň ju správne aplikoval na riadne
a dostatočne zistený skutkový stav. Na základe uvedeného podané odvolanie označila ako nedôvodné
a uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobkyne k ich odvolaniu vyjadrili obavy z toho, aby vec bola
prejednaná a rozhodnutá odborne, spravodlivo a nestranne, a to vzhľadom na skutočnosť, že zastúpenie
žalobkyne prevzala advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., teda advokátska kancelária, v
ktorej je spoločníčkou a tiež konateľkou Mgr. Mária Kolíková súčasná ministerka spravodlivosti SR,

nakoľko žalobkyňa, hoci bola v plnom rozsahu úspešná na súde prvej inštancie, ukončila zastupovanie
v danej veci doterajšiemu právnemu zástupcovi a nakoľko negatívne vnímajú každodenné informácie
o nekalých praktikách v súdnom systéme SR, ktoré poukazujú na doslova šokujúce a protizákonné
konanie niektorých sudcov a žalobkyňa sa viackrát vyjadriť v tom smere, že na odvolacom súde
potrebuje právnikov, ktorí vedia veci zariadiť úspech aj na vyššom stupni, t.j. na Krajskom súde, pričom

hoci Mgr. Kolíková (voči ktorej nič nemajú) má v súčasnosti pozastavenú advokátsku činnosť z titulu
výkonu štátnej funkcie, tak už len názov kancelárie a to, že pani ministerka je stále
spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá bola ďalej splnomocnená žalobkyňou na zastupovanie v
predmetnej veci vzbudzuje obavu žalovaných v tom, že vec bude spravodlivo prejednaná a
spravodlivo a odborne rozhodnutá, nakoľko senát odvolacieho súdu môže byť vystavený nepriamemu

tlaku, nakoľko Mgr. Kolíková je v podstate najvyššou nadriadenou všetkých sudcov na
území SR s rozsiahlymi právomocami, ktoré o.i. môžu "znepríjemniť" každodenný život sudcu. Uviedli
tiež, že naďalej trvajú na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. V nadväznosti na
tvrdenia žalobkyne v jej vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že k otázke vedenia spoločnej domácnosti
s darkyňou a starostlivosti o darkyňu sa dostatočne vyjadrili vo všetkých predchádzajúcich podaniach

a na týchto tvrdeniach naďalej trvajú. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa každodenne starala o neb. O.,
tak je to len opätovne účelové a nepravdivé z jej strany, čo vyplýva z už vykonaných dôkazov. Za
účelové a nepravdivé tvrdenia vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu, ktoré nemajú oporu v skutkovom
stave zistenom na súde prvej inštancie, označili tiež tvrdenia týkajúce sa vzťahu svedkyne B. k darkyni a
tiež tvrdenia ohľadne dlhodobého záujmu darkyne darovať nehnuteľnosti žalovaným, ktorý je viditeľný vo

viacnásobnom pokuse o dojednanie termínu podpisu darovacích zmlúv v sídle notárskeho úradu, pričom
z dôvodu hospitalizácie darkyne k tomu došlo až v priestoroch nemocnice. Nevedomosť iných osôb o
zámeroch darkyne, ako je tomu aj v prípade darovania predmetných nehnuteľností, pritom samo osebe
neznamená neexistenciu takéhoto zámeru. Opätovne tiež zdôraznili námietku hodnovernosti výpovedí
svedka N. a svedkýň W.. X. F. W.. M., ktorí boli vypočutí na návrh žalobkyne s tým, že je potrebné, aby

ich odvolací súd zobral do úvahy v kontexte s ich prezentovanou procesnou obranou a nespochybniteľné
tvrdenia či už svedkov p. V. - opatrovateľka neb. O., V.. N. - I., W.. W.N., pracovník notára), alebo oboch
znalcov (napriek tomu, že znalkyňa MUDr. Horváthová bola navrhnutá zo strany žalobkyne). Napokon
zopakovali, že v celom konaní nebola dostatočne preukázaná nespôsobilosť darkyne vykonať právnyúkon - podpísať darovacie zmluvy a tým nebol naplnený predpoklad na použitie § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v
medziach dôvodov podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385C.s.p.apodľa§378ods.1C.s.p.,adospelkzáveru,žeodvolanie
žalovaných nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.

8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal
súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre
posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti darovacích
zmlúv zo dňa 08.07.2014 z dôvodu, že darkyňa bola v čase ich podpisu v takom zdravotnom
a psychickom stave, ktorý ju robil nespôsobilou na ich uzatvorenie. V tomto smere sa správne
prvoinštančný súd správne s odkazom na ustálenú judikatúru (Z IV, s. 456 a R 4/1971) sústredil najmä

na zistenie skutočností, nevyhnutných na posúdenie otázky, či darkyňa dokázala ovládať svoje konania
a posúdiť následky svojho konania, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že mal na
pamäti, že neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ vyžaduje nepochybné zistenie,
že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

9. V súvislosti s kvalitou ustálenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie odvolací súd, a to aj v
nadväznosti sa obsah odvolacích námietok žalovaných smerujúcich de facto iba k správnosti skutkových
zistení, po podrobnom preskúmaní rozsahu a kvality vykonania dokazovania, avšak tiež vyhodnotenia
vykonaných dôkazov prvoinštančným súdom dospel k záveru, že v tomto smere niet súdu prvej
inštancie čo vytknúť. Okrem toho, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté a predložené dôkazy,

ani žalovaní nenamietajú, že by v procese vykonávania dôkazov došlo k akémukoľvek
pochybeniu. Z hľadiska správnosti hodnotenia dôkazov možno konštatovať, že pre účely posúdenia
významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie v spore a tiež z hľadiska ich hodnovernosti (najmä
výpovedí svedkov, sporových strán, listinných dôkazov, i znaleckého dokazovania) súd prvej inštancie
náležite okrem obsahu dôkazov prihliadol aj na všetky relevantné skutočnosti, ktoré v spore vyšli najavo.

Vyhodnotenie vykonaných dôkazov bez ďalšieho spĺňa všetky kritériá správneho hodnotenia dôkazov,
keď ho treba považovať za súladné s obsahom vykonaných dôkazov, a tiež s tým, čo v priebehu
konania vyšlo najavo, pričom zároveň vychádza zo správneho logického vyhodnotenia jednotlivých
čiastkových okolností veci (ich nadväznosti, vzájomného prepojenia, súladu, či rozporu a významu v
konaní)ktorétvoriazákladprejehosprávneskutkovézisteniavýznamnéprerozhodnutievdanomspore.

Prvoinštančný súd preto skutkový stav pre účely rozhodnutia v spore ustálil správne a z jeho skutkových
zistení v súlade s ust. § 383 C.s.p. vychádzal bez ďalšieho aj odvolací súd.

10. Námietky žalovaných v odvolaní, smerujúce proti správnosti ustálenia skutkového stavu
prvoinštančným súdom, považuje odvolací súd za nedôvodné. Žalovaní totiž svoju podrobnú

argumentáciu, v rámci ktorej namietajú nesprávne ustálenie skutkového stavu, sústredili na námietky,
podľa ktorých súd nesprávne ustálil vzťahy v rodine (napr. medzi darkyňou a jej sestrou a tiež ďalších
vzťahov), nesprávne ustálil, kto sa ako a kedy o darkyňu osobne staral, s kým bola kedy a ako často v
kontakte. Tieto skutočnosti sú však z hľadiska posúdenia kľúčovej otázky, teda otázky, či bola darkyňa
vzhľadom na svoj momentálny zdravotný a psychický stav v čase podpisu darovacích zmlúv spôsobilá

ovládať svoje konania, no najmä posúdiť jeho následky, celkom bez významu. Správne v tomto smere
aj súd prvej inštancie základný skutkový záver o indispozícii darkyne v čase podpisu darovacích zmlúv
oprel o závery znaleckého skúmania a ďalšie v konaní zistené skutočnosti, ktoré mu napomohli odstrániť
akékoľvek pochybnosti, ktoré mohli v súvislosti so záverom o nespôsobilosti darkyne
vzniknúť. Odhliadnuc od toho, že aj skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vzťahov rodine,

existencie závetu ktorý "sa stratil", ako aj otázky, kto sa o darkyňu kedy osobne staral, považuje odvolací
súd za správne, ani pochybenie pri hodnotení dôkazov by v tomto smere nemalo zásadný význam pre
rozhodnutie v spore, a preto sú tieto námietky žalovaných z hľadiska správnosti napadnutého
rozsudku bez právneho významu.

11. Nedôvodne tiež žalovaní súdu prvej inštancie vytýkajú pochybenie pri ustálení skutkového stavu
na základe znaleckých posudkov znalcov MUDr. Ivana André, PhD. a MUDr. Viery
Horváthovej, keď tieto hodnotil bez dostatočnej odbornej kvalifikácie. Aj znalecký posudok je totiž súd
povinnýpodrobiťriadnemuhodnoteniu(akokaždýinýdôkaz),pričomvpreskúmavanejvecisúddokoncauskutočnil konfrontáciu znalcov na pojednávaní a po podrobnom vyhodnotení oboch posudkov
dospel k správnemu záveru, že posudok MUDr. Viery Horváthovej preukazuje, že darkyňa v rozhodnom
čase nemala dostatok psychických rezerv na to, aby bola schopná posúdiť podstatu, význam a následky

právnych úkonov, nebola psychicky spôsobilá na zrealizovanie platných právnych úkonov a
neuvedomovala si v plnej miere vážnosť uvedeného úkonu. Správne súd prvej inštancie v tejto
súvislosti prihliadal aj na písomné svedectvo primárky oddelenia W.. F. Š.N. F. T. Y. X. W.. Y. X., ktoré
uviedli, že darkyňa minimálne reagovala na základné podnety (jedenie, pitie), pričom si neuvedomovala
svoje konanie, na otázky odpovedala sporadicky, nesúvisle a bezo zmyslu, mala časté stavy zmätenosti

s tým, že uvedené zodpovedá aj vyjadreniam svedka R.. W. N. F. M. K. B.. Pokiaľ sa žalovaní
snažia v podanom odvolaní spochybniť hodnovernosť primárky oddelenia W.. F. Š. a ošetrujúcej lekárky
darkyne W.. Y. X. a ich schopnosť odborného posúdenia stavu darkyne a zároveň sa snažia navodiť
dojem, že výsledok tohto konania závisí iba od znaleckého posudku, odvolací súd tieto ich námietky
považuje za nedôvodné a zjavne účelové. Vyjadrenia primárky W.. F. Š.N. F. T. Y. W.. Y. X. totiž nie sú
významné z odborného hľadiska v zmysle ich posúdenia v rámci odboru psychiatrie, avšak

ako svedectvo o ich priamych poznatkov o stave darkyne hospitalizovanej na ich oddelení. Práve takéto
poznatky sú pritom dôležitým prameňom relevantných informácii na základe ktorých možno vysloviť
komplexný záver o tom, či určitá osoba v čase uskutočnenia právneho úkonu disponovala schopnosťou
posúdiť následky svojho konania a je povinnosťou súdu, aby tieto skutočnosti náležite zohľadnil a
vyhodnotil v rámci procesu hodnotenia dôkazov a okolností, ktoré v súdom konaní vyšli najavo. Práve

v súlade s uvedeným v danom spore súd prvej inštancie zohľadnil vyjadrenia primárky a ošetrujúcej
lekárky darkyne, o ktorých hodnovernosti niet dôvodu pochybovať, nakoľko nebol preukázaný žiadny
ich vzťah k žalobkyni (o ktorom žalovaní špekulujú) a samotná skutočnosť, že vyhlásenia
spísali na žiadosť žalobkyne, nemá za stavu, keď ich obsah je v súlade s ostatnými dôkazmi, z hľadiska
ich hodnovernosti relevanciu. Rovnako nie je žiadny dôvod pochybovať o pravdivosti či hodnovernosti

svedectiev R.. W. N. F. K. B.. V spore totiž neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k takémuto záveru.

12. Pokiaľ žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že vôbec neprihliadol na výpoveď notárky V.. N. F.
V. B. W.. W., v tomto smere sa odvolací stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie, ktorý celkom

správne výpoveď notárky nepovažoval za relevantnú, nakoľko sa sama nezúčastnila podpisu zmlúv
a ani ich osvedčovania a výpoveď jej zamestnankyne nepovažoval za významnú z dôvodu, že bola
ovplyvnená výrazným časovým odstupom od vykonaného úkonu osvedčovania podpisov darkyne,
nevedela spomenúť na presné okolnosti a ani si nevedela spomenúť na presné rozhovory, ktoré pri
osvedčovaní viedli, nespomenula si na osobu darkyne ani na to, či darkyni čítala zmluvy, ani na to, či si

zmluvy čítala sama darkyňa. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na to, že súd prvej inštancie ich
výpovede zohľadnil, avšak nepovažoval ich za také podstatné, aby svojím obsahom znížila relevanciu
ostatných vyššie uvedených dôkazov, ktorými sa preukazovala neschopnosť darkyne posudzovať
právne úkony. Nedôvodne tiež žalovaní v tejto súvislosti účelovo zdôrazňujú, že zamestnankyňa notárky
pred súdom uviedla, že keby pozorovala na darkyni čo i len náznak zmätenosti, tak by jej podpis

neoverila.Zastavu,keďsisvedkyňanapresnéokolnostitohtokonkrétnehopodpisunevedelaspomenúť,
ide totiž o čisto hypotetické vyhlásenie, ktoré nemá schopnosť priniesť žiadne konkrétne (priame ani
nepriame) svedectvo o zdravotnom a duševnom stave darkyne v čase podpisu darovacích zmlúv.
Námietky žalovaných preto ani v tomto smere nemôžu obstáť.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď v spore bolo i podľa odvolacieho súdu nepochybne
preukázané, že darkyňa v okamihu podpisu sporných darovacích zmlúv, ktoré sú predmetom tohto
sporu, nebola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná posúdiť následky svojho konania, je správny i
právny záver súdu prvej inštancie, že obe sporné darovacie zmluvy sú s poukazom na ust. § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a to v celom rozsahu.

14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým podanej žalobe vyhovel a určil,
že obe sporné darovacie zmluvy sú neplatné, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

15. Pre úplnosť odvolací súd v nadväznosti na žalovanými naznačené obavy o nestrannosť a objektivitu

rozhodovania odvolacieho súdu konajúci senát poznamenáva, že v tomto smere na obavy o možnosť a
schopnosť odvolacieho súdu rozhodnúť v tomto spore nestranne a bez obáv o vyvodenie akýchkoľvek
konzekvencii zo strany aktuálnej ministerky spravodlivosti Mgr. Márie Kolíkovej, bez ohľadu spôsob
rozhodnutia, nie je žiadny dôvod. Napriek hrozivým medializovaným informáciám z prostredia justície,ktoré môžu v laickej verejnosti vyvolať mylnú predstavu o bežnom fungovaní všeobecných súdov na
Slovensku, by totiž čo i len náznak snahy o akékoľvek priame či nepriame zasahovanie do
rozhodovacej činnosti, prípadne náznak akejkoľvek hrozby postihu zo strany ministerky spravodlivosti,

ktorá má naviac prerušený výkon advokátskej činnosti, boli odvolacím súdom kategoricky odmietnuté a
nepochybne aj signalizované orgánom príslušným zaoberať sa prípadnými trestnoprávnymi následkami
pokusu o zasahovanie do nezávislosti súdu. Odvolací súd nepochybuje o tom, že vyššie uvedeného
si je vedomý aj právny zástupca žalovaných, a preto zostáva nejasný dôvod, pre ktorý sa žalovaní o
týchto svojich podozreniach vlastne zmieňujú, keď v konaní riadnu námietku zaujatosti v zmysle ust. §

52 C.s.p., o ktorej by bolo možné rozhodnúť, nevzniesli.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná, priznal jej proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).