Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204543
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118204543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov: 1) U. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, bytom R. XXXX/XXA, XXX XX T. a 2) T.. V. U., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom R. XXXX/XXA, XXX XX T., obaja právne zastúpení JUDr. Alojz Naništa, advokát, IČO:
35519193, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: D.A.H., s.r.o. Prešov, so sídlom
Budovateľská 35, 080 01 Prešov, IČO: 31 717 152, právne zastúpenému advokátom JUDr. Branislavom
Kahancom, IČO: 42084792, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zriadenie vecného bremena,
o odvolaní žalobcov ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/19/2018-251 zo

dňa 10.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Zriaďuje v prospech vlastníka stavby súp. č. XXXX postavenej na parcele registra Z. č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavaná plocha o výmere 140 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. T., obec T., okres T.
vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu peši, motorovými a nemotorovými

dopravnými prostriedkami cez parcelu
- Z. č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. T. v časti označenej ako „diel 4“ o výmere 70 m2,
- Z. č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. T. v časti označenej ako „diel 5“ o výmere 111 m2,
- Z. č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. T. v časti označenej ako „diel 6“ o výmere 2 m2,

tak ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. XXX/XXXX vyhotovenom dňa 25.10.2018 K.. M. F.
a úradne overenom dňa 06.12.2018 pod číslom 61-2443/18 Okresným úradom Prešov katastrálnym

odborom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie
vecného bremena v sume 6 578,85 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi ani žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou súdu doručenou dňa 25.04.2018
domáhali toho, aby súd zriadil právo vecného bremena prechodu vo vzťahu k pozemkom žalovaného,

ako aj vo vzťahu k pôvodne ďalšiemu žalovanému, ktorým boli Železnice Slovenskej republiky. Žaloba
bola odôvodnená tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súp. č. XXXX na parc.
C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. T.,
a zároveň bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. C-KN č. XXXX - záhrady o výmere 515 m2, č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 680 m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
25 m2 a na nej stojacej stavby bez súpisného čísla, všetkých zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. T.. K
svojim nehnuteľnostiam prechádzajú z mestskej komunikácie na ulici F. v T. po parcelách vo vlastníctve

žalovaných, iný prístup k svojej stavbe nemajú. Nemajú právne zabezpečený prístup k stavbe súp. č.
XXXX na parcele C-KN č. XXXX/X a k parcelám, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. T.. V čase keď
kupovali od pôvodne žalovaného v 1. rade Železníc Slovenskej republiky Bratislava, parcelu č. XXXX -
záhrady o výmere 515 m2, teraz zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. T., susediacu so stavbou súp. č. XXXX,
boli zo strany predávajúceho ubezpečení, že zmluvne im zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve

cesty po parcele E-KN č. XXXX/X k parcele, ktorú od neho kúpili. Vychádzali z toho, že táto parcela
je vo výlučnom vlastníctve pôvodne žalovaného v 1. rade, Železníc Slovenskej republiky Bratislava. Až
zo znaleckého posudku, ktorý si dali vyhotoviť, sa vierohodne dozvedeli, že prístupová asfaltová cesta
vedie nielen po časti parciel pôvodne žalovaného Železnice Slovenskej republika Bratislava, ale aj po
časti parciel žalovaného.
Z dôvodu, že po začatí konania medzi žalobcami a pôvodne žalovaným Železnice Slovenskej republiky

došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena spôsobom a v rozsahu ako požadovali žalobcovia,
vzali žalobcovia žalobu proti Železniciam Slovenskej republiky späť a predmetom konania zostal iba
spor medzi žalobcami a žalovaným, ktorý bol pôvodne žalovaným v 2. rade.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že komunikácia, zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve prístupu po ktorej k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, ktorá mala byť vecným bremenom

dotknutá, nie je verejnou účelovou komunikáciou, nachádza sa v uzavretom areáli, o použití ktorej
rozhoduje vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza. Vzhľadom na návrhy žalovaného, aby vecné
bremeno práva prístupu k pozemkom žalobcov bolo zriadené inak ako navrhovali žalobcovia, buď
prístupom od Torysy alebo prístupom spoza budovy v jeho vlastníctve, vykonal dokazovanie obhliadkou
na mieste samom a zaoberal sa aj možnosťou trasovania vecného bremena po pozemku žalovaného

v zmysle geometrického plánu, ktorý dal vyhotoviť žalovaný, kde nevyhnutná cesta cez pozemok vo
vlastníctve žalovaného, parc. č. XXXX/X, mala prechádzať popri plote až k vstupu na pozemok žalobcov.
Požiadavka na toto trasovanie bola žalovaným odôvodňovaná aj investičným zámerom s parcelou
XXXX/X, na ktorej by chcel postaviť bytový dom, za tým účelom a disponoval aj vyjadreniami k tomuto
zámeru od spoločnosti Distribúcia SPP, Východoslovenskej distribučnej, Krajského pamiatkového úradu

Prešov. Žalovaný súčasne uviedol, že žalobcom zabezpečí obligačné právo prechodu cez pozemky v
jeho vlastníctve po existujúcej neverejnej účelovej komunikácii, a to až do času než dôjde k výrubu
stromov, ktoré sú prekážkou zriadenia vecného bremena po trase, ako žalovaný navrhol.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia s trasovaním vecného bremena podľa návrhu žalovaného
nesúhlasili. Neverejná účelová komunikácia, po ktorej navrhujú oni zriadiť vecné bremeno, existuje už

cca70rokovacelýtentočasbolavyužívanánafunkciuprechoduaprejazdu.Pokiaľbymalobyťzriadené
vecné bremeno ako navrhoval žalovaný, znamenalo by to rozsah väčší o 213 m2, čo samozrejme
znamená aj vyššiu cenu za zriadenie tohto vecného bremena, naviac prístupová cesta by takto mala
viesť po nespevnenej trávnatej ploche, na ktorej rastú stromy vysokého veku, 50 a viacročné, v počte
16 kusov a niekoľko stromov mladšieho veku. Keďže takto navrhovaná trasa by mala smerovať po

nespevnenej trávnatej ploche, bolo by potrebné zlikvidovať živý plot a pristúpiť k výrubu stromov, pričom
nie je možné garantovať, že príslušné štátne orgány vydajú súhlas na takýto výrub, najmä ak existuje v
areáli cesta, po ktorej žalobcovia môžu získať prístup k svojej nehnuteľnosti.
S odkazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky a krajských súdov Slovenskej republiky, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nemajú

právne relevantný titul na prechod po pozemku vo vlastníctve žalovaného, aby sa mohli dostať k
svojej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť čiastočne nastala aj ich zavinením, pretože kúpili nehnuteľnosť
bez prístupu k nej. V tom čase však vlastníkom kupovanej budovy aj prístupovej cesty od verejnej
komunikácie boli Železnice Slovenskej republiky, pričom až zo znaleckého posudku vyplynulo, že v
katastrálnych podkladoch je existujúca komunikácia zachytená nesprávne a po zameraní komunikácie

vyšlo najavo, že sa táto nachádza nielen na pozemkoch v správe Železníc Slovenskej republiky, ale aj na
pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie posudzoval navrhnuté trasovanie vecného
bremena oboch strán sporu, pričom z geometrického plánu K.. F., ktorý predložili žalobcovia vyplynulo,
že vecné bremeno ako ho navrhovali žalobcovia zaťažuje žalovaného v rozsahu 181 m2 a je trasované
výlučne po existujúcej neverejnej účelovej komunikácii vo forme spevneného povrchu. Je rozdiel medzi

týmto návrhom a trasovaním vecného bremena ako ho navrhol žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalovanýžiadnymspôsobomneuviedol,prečoprekážkouvrámcirealizáciejehoinvestičnéhozámeruby
mal byť diel „d“, ako vyplýva z geometrického plánu, znaleckého posudku, ale prekážkou ním tvrdeného
investičnéhozámerubyužnebolaparcelavovlastníctvaŽeleznícSlovenskejrepubliky,pretínajúcaparc.č. XXXX/X v jeho vlastníctve. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný tiež žiadnym spôsobom neuviedol,
že ak vecné bremeno nemá byť zriadené spôsobom navrhovaným žalobcami, pretože zamýšľa túto
účelovú komunikáciu prechádzajúcu cez jeho parc. č. XXXX/X zrušiť, akým spôsobom by cez tieto

pozemky prechádzal on, a akým spôsobom by sa dostal k susediacim nehnuteľnostiam - k stavbám
v jeho vlastníctve. Na základe toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že námietky žalovaného voči
trasovaniu vecného bremena po existujúcej neverejnej účelovej komunikácii sú irelevantné, pretože
žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal, že toto trasovanie znemožňuje vhodnejšie využitie parc.
č. XXXX/X, resp. investičný zámer žalovaného na tomto pozemku. Súd prvej inštancie poznamenal,

že žalovaný svojím postupom „robil prieky žalobcom“, a to napriek tomu, že právne relevantný titul
vstupu do tohto areálu nemá ani on, ale do areálu na ulici F. vstupuje cez pozemky vo vlastníctve
Slovenskej republiky v správe Železníc Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru,
že najúčelnejšie je zriadenie vecného bremena po trase ako navrhovali žalobcovia, keďže tam už
existuje spevnená komunikácia. Trasovanie žalovaným navrhnutej nevyhnutnej cesty popri oplotení
a po nespevnenej trávnatej ploche s nejasným výhľadom možnej úpravy na prechod a prejazd, s

nevyhnutnosťou výrubu živého plota a niekoľkých mohutných stromov bez preukázania potrebného
rozhodnutia o súhlase s výrubom od príslušného štátneho orgánu, považoval iba za účelovú obranu.
Za účelovú tiež považoval „dočasnú“ ponuku obligačného práva prechodu, ktorá neobsahovala žiadne
podrobnosti a mal za to, že problematická bola aj možná odplata.
Čo sa týka odplaty za zriadenie vecného bremena, stotožnil sa so znaleckým posudkom, ktorý bol

vyhotovený K.. O., kde suma odplaty bola stanovená na čiastku 35,95 eura za 1 m2, čo pri rozsahu
vecného bremena 183 m2 predstavuje 6.578, 85 m. Uviedol, že žalobcami navrhovaná suma odplaty
273,- eur, čo zodpovedá sume 1,50 eura/1 m2 je sumou odplaty, s ktorou nesúhlasil ani pôvodne
žalovaný Železnice Slovenskej republiky a v sume odplaty 35,- eur/1 m2 bolo zriadené aj zmluvné vecné
bremeno žalobcov s pôvodne žalovanými Železnice Slovenskej republiky.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na § 255 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia
§ 257 Civilného sporového poriadku, majúc za to, že v prejednávanej veci išlo o konanie, v ktorom
spôsob vyporiadania vzťahu strán sporu vyplýva zo zákona. Žalobcovia boli úspešní v základe nároku,
výška odplaty závisela od úvahy súdu a znaleckého posudku. Žalobcovia v prejednávanej veci určili
odplatu zrejme nereálne. Navrhovali odplatu takmer v 24-násobne nižšej sume ako bola priznaná. Preto

súd v tejto skutočnosti videl dôvody hodné osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov konania žalobcom
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. Žalovaný odvolanie podal z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) Civilného sporového poriadku. Podľa žalovaného základným

predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je
nemožnosť vlastníka stavby zabezpečiť prístup inak, pričom jedná sa o takzvanú faktickú nemožnosť
a právnu nemožnosť, pričom obidva uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Právna
nemožnosť v danom prípade s prihliadnutím na postoj žalovaného preukázaná nebola. Žalovaný vyvinul
aktivitu smerujúcu k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Podal návrh na mimosúdne vyriešenie listom

z 02.12.2019, kde poskytol žalobcom dve možné alternatívy, jednak ponúkol žalobcom na odpredaj
novovytvorenú parcelu Registra C-KN č. XXXX/XX vo výmere 396 m2 za všeobecnú trhovú cenu, ktorá
by bola určená znaleckým posudkom, alebo ako druhú možnosť navrhol odkúpenie nehnuteľnosti toho
času zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, tiež za trhovú
cenu určenú podľa znaleckého posudku. Keďže žalobcovia sa nevyjadrili, ponúkol cestou ich právneho

zástupcu tretiu alternatívu, a to možnosť zriadenia vecného bremena, ktoré bude zodpovedať právu
prechodu a prejazdu v prospech každodobého vlastníka stavby so súpisným č. XXXX, pričom toto vecné
bremeno navrhol zriadiť odplatne a pri určovaní ceny vychádzal z vyhotoveného znaleckého posudku
K.. O.. Týmto preukázal, že právna nemožnosť v okolnostiach predmetného sporu nejestvuje. Podľa
žalovaného v danom prípade tiež nebola naplnená faktická nemožnosť, keďže žalovaný predkladal

rôzne alternatívy riešenia sporového konania, urobil všetky kroky smerujúce k tomu, aby bolo možné
zabezpečiť žalobcom prístup k stavbe podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX. Žalovaný v odvolaní
poukázal na to, že pri zriaďovaní vecného bremena, mal by byť vlastník pozemkov obmedzený v
najmenšej možnej miere a je potrebné rešpektovať prípadné ďalšie funkčné využitie pozemku. Preto
navrhol trasovanie vecného bremena tak, aby vzhľadom na ním v budúcnosti plánované využitie

predmetnej parcely bolo zriadené vecné bremeno podľa neho najvhodnejšie. K investičnému zámeru
predložil aj stanovisko Mesta Prešov, vyjadrenie SPP, aj Krajského pamiatkového úradu v Prešove,
čím preukázal, že už pred podaním žaloby sa zaoberal možnosťou spôsobu využívania aj tých parciel,
ktoré sú predmetom tohto konania. Samotná skutočnosť, že predmetná „vízia“ žalovaného nedospela doštádia územného rozhodnutia a žiadosti o stavebné povolenie, nemôže podľa žalovaného postačovať
pre záver o odôvodnených pochybnostiach o týchto tvrdeniach. Poukázal tiež na to, že rozhodovaním
nebol rešpektovaný princíp právnej istoty, ktorý má vyplývať tak z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 22Cdo/1987/2004, ale aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 22Cdo/3903/2008 a sp.zn. 22Cdo/2411/2008. Tiež sa súd v ničom nevysporiadal, nezisťoval
skutočnosti súvisiace s tým, z akého dôvodu žalobcovia odkupovali stavbu. Nejednalo sa o rodinný
dom, ale o technickú stavbu, ktorú predávajúci v minulosti využíval na technické účely. Žalobcovia
pritom nepodnikajú, stavbu nepotrebujú, nie sú na ňu odkázaní, pretože sú vlastníkmi rodinného

domu v Prešove a je isté, že túto stavbu v krátkej budúcnosti, čo deklarovali, hodlajú predať po
zriadení vecného bremena za mnohonásobne vyššiu cenu ako bola kúpna cena. O špekulatívnom
jednaní žalobcov svedčí aj fakt, že títo uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena s pôvodne
žalovaným Železnice Slovenskej republiky Bratislava, pričom s ním takýto postup odmietli, aj keď im
boli ponúkané tri alternatívy. Podľa žalovaného žalobcovia „požadujú veľa muziky za málo peňazí“,
o čom svedčí ponúkaná odplata žalobcami za vecné bremeno 273,- eur. Pokiaľ by súd zriadil právo

cesty žalovaným navrhovaným spôsobom podľa ním predloženého geometrického plánu v koridore o
šírke 3 metre a potrebnej dĺžke okolo hranice susediacich pozemkov, takéto právo cesty za náhradu
by bolo dodržaním zákonných podmienok a zrovnateľnosti výhody, ktorú cesta poskytuje a ujmy, ktorá
by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa
náležitým spôsobom nevysporiadal komplexne s argumentáciou žalovaného. Žiadal preto, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby akceptoval
jeho argumentáciu.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že majú za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo veci samej je správne. Podľa žalobcov sa súd prvej inštancie zaoberal obidvomi

podmienkami pre zriadenie vecného bremena, ktorým je nemožnosť vlastníka stavby zabezpečiť prístup
inak, pričom by malo ísť o takzvanú faktickú a právnu nemožnosť ako kumulatívne podmienky. Podľa
žalobcov súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného vysporiadal a trefne tiež skonštatoval, že
žalovaný svojím postupom „robil prieky žalobcom“ napriek tomu, že ani on sám nemá právne relevantný
titul vstupu do areálu, do areálu na ulici F. vstupuje cez pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky,

v správe Železníc Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný namietal zistenia, resp. hodnotenie účelu, ku
ktorému má slúžiť stavba, ku ktorej má byť zriadená prístupová cesta, poukázali na to, že zákon nehovorí
o tom, na aký účel má slúžiť stavba, ku ktorej má byť vo forme vecného bremena byť zabezpečený
prístup, z tohto hľadiska môže ísť o stavbu, ktorá slúži na akýkoľvek účel, nezáleží na tom, či ide o
stavbu na účely bývania, podnikania alebo na verejné účely. Uviedli taktiež, že pod pojmom priľahlý

pozemok má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez
ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii „ceste“, prípadne k pozemku, z ktorého sa
môže dostať z verejnej komunikácie. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak
právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej
stavbe. Odvolanie žalovaného mali žalobcovia za nedôvodné. Doplnili, že alternatívu ktorú uviedol súd

navrhovali od začiatku sporu. V polovici roka 2019 sa od žalovaného začali objavovať rôzne ďalšie
návrhy, podľa ich názoru špekulatívne, a tieto radikálne odmietli. Ich podozrenia o špekulácii žalovaného
sa potvrdili keď tento odmietol návrh mimosúdnej dohody Železníc Slovenskej republiky na prechod
po ich pozemkoch v inej časti prístupovej cesty, ktoré sú vlastníctvom Železníc Slovenskej republiky.
Oni sa so Železnicami Slovenskej republiky dohodli, majú právoplatne zriadený prístup a prechod po

pozemkoch v správe Železníc Slovenskej republiky.

4. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku III., ktorým im súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu
trov konania napriek tomu, že v ich prospech ako vlastníkov stavby vecné bremeno spočívajúce v práve
vstupu, prechodu a prejazdu peši, motorovými vozidlami a nemotorovými dopravnými prostriedkami

cez parcely špecifikované vo výroku rozsudku pod č. I., zriadil. Podľa žalobcov tým, že súd prvej
inštancie im nepriznal nárok na náhradu trov konania, daný je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z § 257 CSP, uviedli, že pre použitie tohto zákonného
ustanovenia musia byť splnené kumulatívne podmienky, jednak existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa a výnimočnosť okolností. V danom prípade súd prvej inštancie za dôvody hodné osobitného

zreteľa mal to, že odplatu navrhovali takmer v 24-násobne nižšej sume ako bola priznaná, neodôvodnil
však, prečo sú tieto okolnosti výnimočné do takej miery, že úspešným žalobcom v konaní nepriznal
náhradu trov konania. Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena pritom nie je potrebný
návrh vlastníka pozemku, resp. vlastníka stavby, pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúcehovecnémubremenunevyhnutnejcestysúdurčíapriznáajbeznávrhu.Žiadnyprávnypredpisnestanovuje
akým spôsobom má byť táto náhrada určená. Má byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemkov v
dôsledku práva cesty utrpí. Nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo potrebné v konaní uplatniť

vzájomnou žalobou. Pri určení výšky náhrady nemožno vychádzať len z ceny určenej podľa cenových
predpisov, je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu
z verejnej komunikácie, rovnako aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej
cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Určenie výšky náhrady je preto na úvahe súdu, ktorá musí byť
zdôvodnená. Ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust.

§ 257 CSP a nie § 255 ods. 1 CSP, vec nesprávne právne posúdil. Žiadali preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že žalobcom priznáva voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením a prizná tiež žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %; žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§
34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami (§ 359
CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v
odvolaniach. Preskúmal aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba
zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.04.2021 (§ 319
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolania dôvodným neboli.

6. Odvolacia argumentácia oboch strán sporu bola z hľadiska odkazu na zákonom - Civilným sporovým
poriadkom, vymedzené odvolacie dôvody, založená na tvrdení o nesprávnom právnom posúdení tej

časti rozsudku, ktorú odvolaním napadli (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), žalovaný mal okrem toho
za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP) a vychádzajúc z obsahu doplňujúceho dôvodu odvolania realizovaného do
uplynutia odvolacej lehoty mal žalovaný tiež za to, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nezhostil
svojej povinnosti rozhodovať v súlade s princípom legitímneho očakávania (článok 2 CSP), čo môže

zodpovedať odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, porušenie práva žalovaného na
spravodlivý proces ľubovôľou v rozhodovaní.

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

9. Porušeniu práva na spravodlivý proces nerešpektovaním ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít zodpovedá taký výsledok rozhodovacej činnosti, ktorý vedome bez jednoznačných dôvodov v
totožných skutkových okolnostiach ignoruje názory z takej judikatúry vyplývajúce.

10. Odvolací súd posúdil relevantnosť tvrdení strán sporu odkazujúcich na nimi vymedzené odvolacie

dôvody, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).11. Po oboznámení s obsahom spisu, postupom súdu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným
skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z účelne
realizovaných dôkazov riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku

ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne
konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel.
Je evidentné, že sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a
námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k
správnemu, presvedčivému právnemu záveru.

Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), nedospel k
existencii dôvodu, pre ktorý by mal do úvahy súdu prvej inštancie zasiahnuť a preto, majúc za to, že pri
zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadná formulácia totožného hodnotenia inými jazykovými
prostriedkami bola len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz
ma byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom. Preto len na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia k odvolacím dôvodom strán sporu dodáva:

12. Právnym záujmom žalobcov, ako z obsahu, ktorým bol právny dôvod žaloby vymedzený, bola
požiadavka, podstata ktorej vychádzala z oprávnenia vlastníkov nehnuteľnosti - stavby, realizovať
užívacie právo k predmetu vlastníctva spôsobom, dôsledkom ktorého má byť vecnoprávne obmedzenie

vlastníckeho práva iného - žalovaného, zriadením vecného bremena práva cesty.

13. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka regulujúceho základné podmienky pre
zriadenie práva cesty súdom vyplýva, že oprávneným subjektom, v prospech ktorého má byť vecné
bremeno zriadené, je vlastník stavby, ktorý preto, že nie je vlastníkom priľahlého pozemku nemá právne

zabezpečený prístup k stavbe a tento prístup nie je možné zabezpečiť inak.

14. Priľahlým pozemkom sa nemieni len pozemok bezprostredne priliehajúci k vlastníkovej stavbe alebo
k pozemku ju obklopujúcemu, ale aj iné vzdialenejšie pozemky, ktoré, ak má byť účel vecného bremena
naplnený, sú pre zriadenie cesty potrebné. Vzhľadom na to, že podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu, pričom jeho
atribútom je aj záväzok jeho nezneužitia na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
(ods. 3 článku 20 Ústavy), bolo potrebné vyhodnotiť, či výsledkom procesnej aktivity a následku z toho
vyplývajúcemu boli skutkové zistenia odôvodňujúce záver, ku ktorému sa jeho právnym posúdením
dospelo.

15. Podľa odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nie je možné vytknúť žalovaným tvrdené pochybenia.
Je nepochybné, že žalobcovia pri kúpe nehnuteľnosti zanedbali dôsledky možných zmien vo
vlastníckych alebo iných pomeroch k pozemku, na ktorom bola v čase kúpy zriadená prístupová cesta k
ich nehnuteľnosti. Uvedené však neznamená, že by táto skutočnosť mala byť pre posúdenie dôvodnosti

samotného zriadenia vecného bremena rozhodujúcou, alebo že podstatným by mal byť fakt, že žalovaný
im v prístupe k ich nehnuteľnosti nebráni.

16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Zo zákonného textu vyplýva, že vecné bremeno prístupovej cesty je možné zriadiť len vtedy, ak prístup
nie je možný inak; či už fakticky alebo právne, najmä zmluvou.

17. Pri neexistencii konsenzu je na súde, ktorý má zvoliť riešenie objektívne možné zodpovedajúce
daným pomerom v záujme účelu, ktorý má byť dosiahnutý. Z vyhodnotenia existujúceho stavu, ako ho
súd prvej inštancie opísal a východísk, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu, vyplýva (bod 6. odôvodnenia
prvoinštančného rozsudku), komplexné zdôvodnenie lokalizácie vecného bremena prístupovej cesty, s
ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Odvolacie argumenty žalovaného zdôrazňujúce existenciu právnej

možnosti iného spôsobu riešenia prístupu žalobcov k ich nehnuteľnosti, korešpondujú s námietkami
žalovaným prezentovanými už v priebehu prvoinštančného konania, s ktorými sa súd prvej inštancie
vysporiadal. Pokiaľ žalovaný akcentoval to, že pri zriaďovaní vecného bremena nebol vzatý zreteľ
na možné, v budúcnosti plánované využitie parcely, čo môže byť prístupovou cestou ovplyvnené, jepotrebné uviesť, že vo všeobecnosti má byť povinný z vecného bremena obmedzený čo najmenej, ale ak
by zriadené vecné bremeno malo presiahnuť túto mieru v tom zmysle, že by malo byť vzaté do úvahy iné
akosúčasnévyužitiepozemku,muselbyexistovaťobjektívneexistujúcidôkazotomtozámere,napríklad

dôkaz o začatí konania o povolení stavby. Existencia relevantného dôkazu zostala však len v rovine
verbálnych hypotetických tvrdení. Zisťovanie stanovísk Mesta Prešov k využívaniu plochy, vyjadrenie
VSD, SPP a Krajského pamiatkového úradu, všetko z obdobia apríl - máj 2017, t.j. viac ako 3 roky pred
rozhodnutím súdu tomu nasvedčuje. Napokon aj v odvolaní je uvedené, že ide o „víziu“, čo znamená že
išlo o odvolací argument založený len na hypotetickej možnosti, ktorá je bez relevancie.

18. K odvolaciemu argumentu založenému na tom, že súdom zvolený variant trasovania prístupu mal
zohľadňovať to, že žalobcovia pri ňom nemusia byť zaťažení ďalšími nákladmi, napríklad stavebnými
úpravami, odvolací súd opätovne uvádza, že v zmysle článku 20 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke
právo žalovaného k pozemku požíva ochranu, rovnaké právo, ochrana vlastníctva, majetkových hodnôt,
musí byť poskytnutá aj žalobcom. V tomto vlastníckom práve žalobcov je obsiahnuté aj ich právo na

zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti, ktoré nemôže byť ovplyvnené finančnými nákladmi v zjavnom
nepomere k tomu, čo sa zriadením vecného bremena získa, osobitne za situácie existujúcej, dlhodobo
využívanej prístupovej cesty, aj, nielen, na pozemku žalovaného.

19. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje ani znaky rozporu s legitímnym očakávaním žalovaného v

zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Pokiaľ má v
rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa žalovaného absentovať zisťovanie skutočnosti z akého dôvodu
žalobcovia kupovali stavbu, a za akú cenu, je potrebné uviesť nielen to, že táto požiadavka nebola
v priebehu prvoinštančného konania žalovaným nastolená, ale predovšetkým to, že je pre posúdenie
sporu bez akéhokoľvek významu.

20. Žalobcovia mali za právne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na
náhradu trov konania. Súd mal podľa nich vychádzať z toho, že v konaní boli úspešní, nárok na náhradu
trov im mal byť priznaný. Dôvodom výnimočnej aplikácie § 257 CSP nemôže byť to, že žalobcovia
navrhovali za zriadenie vecného bremena 24-násobne nižšiu odplatu aká reálne prichádzala do úvahy,

keďže samotná náhrada za zriadenie vecného bremena nie je samostatným nárokom.

21. S argumentom o tom, že nejde o samostatný nárok je možné súhlasiť, nakoľko poskytnutie náhrady
za zriadenie vecného bremena je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie prístupovej cesty. Uvedené
však neznamená, že by sa na postoj, prístup žalobcov, ktorí, ako uviedol súd prvej inštancie v rozsudku,

čiastočne to, že nemajú právne relevantný prístup sami zavinili, a ktorým bolo na ohliadke mieste
samom - 26.03.2019 avizované, že dôležitý je nielen základ, ale aj výška náhrady (žalobcovia mienili
ako náhradu za zriadené vecné bremeno zaplatiť žalovanému 273,- eur - písomnosť z 12.12.2018),
nemal brať zreteľ.

22. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania a nesmie byť
len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia prejednávanej veci.
Porovnávať úspech či neúspech vo veci nie je možné len tým ako bolo v konkrétnom návrhu rozhodnuté,
ale treba ho posúdiť v širších súvislostiach (Ústavný súd Českej republiky II. ÚS 228/04).

23. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pričom zjavne museli byť uzrozumení
s neexistenciou právneho titulu na prechod k nim po pozemku iného. V prejednávanej veci to nebol
žalovaný, ktorý by dal príčinu k podaniu žaloby. Z jeho vyjadrenia k žalobe vyplýva, že žalobcovia podali
na súd žalobu bez akéhokoľvek upozornenia, ak v tejto situácii mali žalobcovia úspech v konaní, čo
sa týka základu nároku keďže vecné bremeno prístupovej cesty bolo zriadené, korektnému riešeniu

veci v zmysle ponuky ceny za zriadenie vecného bremena v danej lokalite v objektívne prijateľnej
výške, vskutku nemôže zodpovedať návrh rovnajúci sa zlomku skutočnej hodnoty práva, ktorým získajú
možnosť realizácie úžitkovej hodnoty na úkor žalovaného. V zhode s názorom súdu prvej inštancie mal
aj odvolací súd túto okolnosť za okolnosť vykazujúcu znaky výnimočnosti a znaky dôvodov hodných
osobitnéhozreteľazodpovedajúcupodmienke,priexistenciiktorejúspešnejstranesporujemožnépodľa

§ 257 CSP náhradu trov konania nepriznať.

24. Z dôvodov ktoré uviedol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP, podľa § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní nebol úspešný ani žalovaný, ani žalobcovia,
preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.