Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. apríl 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12P/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120211204
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120211204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci rodičov: navrhovateľky, matky

R. zast. Advokátkou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., so sídlom Mudroňová 29, Košice, konajúcou U.,
bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. U.4 sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. U. mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
a to od 15.10.2020 do budúcna.

Dlžné výživné od 15.10.2020 do 31.03.2021 vo výške 2.758 € sa zaväzuje otec zaplatiť do 30.06.2021.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživné, na tvorbu úspor pre mal. U. mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
na osobitný účet zriedený v prospech mal. a to od 15.10.2020.

Dlžné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 15.10.2020 do 31.03.2021 vo výške 1100,21 € sa otec
zaväzuje zaplatiť do 30.6.2021.

Otec je oprávnený stretávať sa s U. každú druhú sobotu v kalendárnom mesiaci v roku a to od 10,00 hod.
do 18,00 hod. Otec si prevezme mal. v meste bydliska matky a v čase ukončenia styku otec odovzdá
mal. v mieste bydliska matky. Matka je povinná mal. na styk s otcom riadne pripraviť.

Právo zastupovať U. a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.

Daňový bonus a prídavok na dieťa je oprávnená poberať matka.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka R. (ďalej len maloletý alebo syn). K návrhu boli pripojené prílohy: rodný list maloletého,
mzdové listy za rok 2020 a 2019, výpisy z obchodného registra a výpisy z listov vlastníctva.

2. Návrh odôvodnila tak, že po opakovaných nezhodách s otcom maloletého, ktorý ich niekoľkokrát
vyháňal zo svojho bytu, dňa 24.06.2019 opustila s maloletým spoločnú domácnosť a nasťahovala

sa k rodičom. Následne sa spoločne s maloletým presťahovali do bytu na ulicC. ktorý im zabezpečil
otec matky . D.Ďalej v návrhu uviedla, že s ohľadom na predpokladané majetkové zázemie otca
a s prihliadnutím na svoje príjmové možnosti a starostlivosť o dieťa, matka navrhuje zaviazať otca
maloletého na vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. vo výške 500,-Eur mesačne, a to od podanianávrhu na začatie konania a zároveň určiť otcovi povinnosť prispievať maloletému na tvorbu úspor vo
výške 200,-Eur mesačne na osobitne zriadený sporiaci účet a to od podania návrhu na začatie konania.
Matka si je vedomá skutočnosti, že dieťa má právo na kontakt so svojim otcom a zároveň otec má právo

na kontakt so svojim dieťaťom, že je v záujme dieťaťa, aby dobre poznalo svojho otca a malo s ním
dobrý vzťah, nakoľko to ovplyvní jeho prežívanie v ďalších obdobiach jeho života, matka nemá záujem
znemožniť kontakt otca s dieťaťom. Vzhľadom k prejavom otca voči maloletému synovi matka navrhuje,
aby sa otec stretával so synom jeden deň v mesiaci. Zároveň, ak otec bude mať záujem, matka mu
umožní stretávanie sa so synom aj mimo rozsudkom určeného času.

3. Súd dňa 19.10.2020 vyzval otca aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k pripojenému návrhu v troch
vyhotoveniach a označil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otec napriek tomu, že si výzvu
súdu prevzal dňa 08.11.2020, tak sa nielen že nevyjadril v uloženej lehote, ale otec sa vôbec v priebehu
nevyjadril a to ani po doručení predvolania na pojednávanie dňa 02.01.2021.

4. Súd predvolal rodičov za účelom možného zmierlivého riešenia a uzatvorenia rodičovskej dohody,
avšak otec sa dvakrát ospravedlnil. Tretí pokus o predvolanie za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody
nebol realizovaný a bol vytýčený termín pojednávania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa

s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :

6. Zo správy kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Odbor sociálnych
vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Košice (ďalej len úrad) zo
dňa 23.02.2021 vyplýva najmä, že matka býva od júna 2019 v 4-izbovom byte so svojím synom nakoľko

sa musela vysťahovať zo spoločnej domácnosti. Vzhľadom na vzťahové a komunikačné problémy vo
vzťahu sa matka so synom odsťahovala a vyriešila svoju bytovú otázku s pomocou svojich rodičov.
Vzťah je narušený a zo strany matky nie je možná obnova ďalšieho spolužitia. Starostlivosť o dieťa
zabezpečovala v plnej miere matka, otec sa synovi nevenoval. Otec maloletého podľa jeho vyjadrenia
nekontaktuje, dokonca ani na narodeniny ani na Vianoce. Občas navštívil syna v byte matky a hral sa

s ním. Počas prázdnin neprejavil záujem o syna, so starostlivosťou matke vypomáhali rodičia a sestra
matky. matkin príjem predstavuje suma 870 €. Výdaje matky: plyn 50 €, elektrina 50 €, správca 180
€, rekuperácia 150 € štvrťročne, ošatenie maloletý 200 €, hygiena 20 €, strava 100 €, voľno časové
aktivity 50 €, hračky, knihy 150-200 € mesačne. Úradom bola matke poskytnutá možnosť poradenstva na
Referáteporadensko-psychologickýchslužieb,sčímnesúhlasí.MaloletýnavštevujeSúkromnúšportovú

materskú školu, Alejova 2, Košice, kde sú poplatky 350 € + 50 €, ktoré hradí rodina matky. Matka
prejavila záujem zmeniť materskú školu, ale otec dieťaťa sa matke vyjadril: „nech sa neopováži.“
Maloletý navštevuje rehabilitáciu raz týždenne, kde absolvuje cvičenia s rukou. V domácnosti matky
úrad vykonal sociálne zisťovanie a previedol so súhlasom a bez prítomnosti matky rozhovor s maloletým
v prirodzenom rodinnom prostredí. Byt je nadštandardne zariadený, ktorý pozostáva z obývacej izby,

kuchyne, spálne a dvoch izieb pre syna. Jedna izba maloletého je pre voľný čas, kde má k dispozícií
veľa hračiek - prevažne lego. V druhej izbe maloletý spáva. Maloletý počas rozhovoru uviedol: „tatík bol
zlý na nás, mamka mu nadávala, on nepríde, nemá nás rád, mňa má rád, on nikdy nepríde, lebo má
veľa, veľa práce.“ Maloletý má v domácnosti matky vytvorené veľmi dobré podmienky pre svoj fyzický,
psychický a sociálny vývin. Otec bol predvolaný na úrad dňa 16.12.2020, kde sa bez uvedenia dôvodu

nedostavil. Otec uviedol, že je podnikateľ. Na otázku ako prebieha stretávanie sa so synom, odpovedal
„nijak“, so synom sa nestretáva. Naposledy syna videl pred pol rokom. Súhlasí so zverením maloletého
do osobnej starostlivosti matky, s požadovanou výškou výživného 500 € nesúhlasí, navrhuje výživné 200
€, s navrhovanou tvorbou úspor nesúhlasí, navrhuje tvorbu úspor 50 €. S úpravou styku 1x v mesiaci od
soboty od 10 hod. do nedele do 18 hod. súhlasí. Zo strany úradu bolo otcovi maloletého odporúčané, aby

podal na súd svoje stanovisko vo veci podaného návrhu, vrátane príjmov a výdajov, nakoľko ako uviedol,
sa konajúcemu súdu doposiaľ nevyjadril. Na základe uvedených skutočností úrad odporúča zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti matky. Výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám
maloletého po preukázaní a s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca. Styk upraviť
1x v mesiaci a to od soboty od 10 hod. do nedele do 18 hod.

7. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnejstarostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4, 5 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

9. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

10. Podľa § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5, 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

11. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Zároveň so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky otec vyslovil súhlas pri šetrení úradom. Súd vzhľadom na takto zistený skutkovýstav mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby po rozchode svojich rodičov malo zachovanú
kontinuálnosť výchovného prostredia, a preto zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.

15. V časti úpravy styku otca s maloletým súd ten určil v súlade s návrhom matky, s ktorým otec
vyslovil súhlas pri šetrení úradom. Podľa názoru súdu je v záujme maloletého, mať presne upravený a
vymedzený styk, ktorý prispeje k jeho predvídateľnosti a potrebnej stabilite výchovného prostredia.

16. Nakoľko sa otec o svojho maloletého syna dostatočne nezaujíma, čo sám potvrdil pred úradom,

keď na otázku ako prebieha styk s maloletým odpovedal „nijak“, súd považuje za potrebné aby právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok mala matka. Teda aby nezáujem a pasivita otca nebola
prekážkou pri zastupovaní maloletého a správe jeho majetku.

17. Čo sa týka výšky výživného súd poukazuje, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného

dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. D. Súd je
povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou
zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na
príjmoch alebo majetku.

18. Súd sa oboznámil aj s deklarovaným výdavkami matky na domácnosť a maloletého, ktoré považoval
za primerané, ako jediný neprimeraný výdavok (ktorý by mohol byť značne nižší) súvisí s nákladmi
na súkromnú škôlku, avšak so zmenou škôlky zo súkromnej na štátnu, ktorému je matka naklonená
otec nesúhlasí, preto ak chce dopriať svojmu maloletému synovi takýto nadštandard, je tu odôvodnený

predpoklad, že je schopný a ochotný za takýto nadštandard zaplatiť. Súd ma za preukázaný aj príjem
matky, nakoľko z výsledku lustrácie vyplýva, že jej priemerný vymeriavací základ predstavuje sumu
1.100 €.

19. Vzhľadom k tomu, že otec sám deklaroval, že je podnikateľ a teda výsledok z lustrácie sociálnej

poisťovne zo dňa 19.10.2020 nemožno považovať za smerodajný podklad k určeniu vyživovacej
povinnosti k maloletému, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že tieto údaje nielen môžu ale
aj ovplyvňujú samotní podnikatelia, z výsledku predmetnej lustrácie vyplýva, že otec je zamestnancom
spoločnosti Incos s.r.o. Košice s priemerným vymeriavacím základom vo výške cca 469 Eur. K. a dlžné
výživné na tvorbu úspor za obdobie od 15.10.2020 do 31.03.2021 vo výške 1.100,21 €, ktoré zaviazal

otca zaplatiť do 30.06.2021.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu
trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia.