Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218205341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4218205341.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: C. W., nar.

X.X.XXXX, bytom C. Z. XX/XX/X, S., Rakúska republika, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: V. S., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XX, S., zastúpený: JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokát, so sídlom SNP 36, Nové Zámky,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že darovacia zmluva zo dňa X.XX.XXXX uzavretá medzi darkyňou O. S., nar. XX.XX.XXXX
a obdarovaným V. S., nar. X.X.XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na
6. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, číslo vchodu XX, na X. D. v D. R. vedený na LV č. XXXX

pre k. ú. D. R., parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 331 m2 - zastavané plochy a nádvoria, je voči
žalobkyni právne neúčinná.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.12.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že darovacia zmluva
zo dňa 4.12.2015, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie D. R., uzatvorená medzi
darcami dcérou žalovaného a žalovaným ako obdarovaným, je voči žalobkyni právne neúčinná. Uviedla,

žedcéražalovanéhoodroku2013do1.12.2015pôsobilaužalobkyniakotzv.24-hodinováopatrovateľka
a striedavo s ďalšou opatrovateľkou žila v byte žalobkyne. Rozsudkom Krajinského súdu v St. A. zo dňa
XX.X.XXXX, č. k. XXHv 52/17d -42 bola uznaná dlžníčka vinnou, že v dobe od začiatku roku 2014 do
1.12.2015 viacerými čiastkovými útokmi odcudzila žalobkyni hotovosť vo výške najmenej 60.000 Eur s
úmyslomsiichprisvojiťatýmsanaúkoržalobkyneneoprávneneobohatiť.Uvedenýmkonanímspáchala
dcéra žalovaného trestný čin tzv. ťažkej zárobkovej krádeže a bola odsúdená na trest odňatia slobody v
trvaní 18 mesiacov, z toho časť trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu 3 rokov. Zároveň jej bola týmto rozsudkom uložená povinnosť nahradiť žalobkyni
škodu vo výške 60.000 Eur do 14 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6.6.2018. Dlžníčka- dcéra žalovaného dňa 1.12.2015 (potom ako bolo zistené odcudzenie hotovosti)
prehlásila, že odcudzila žalobkyni sumu 35.000 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť tak, že prvú splátku vo
výške 17500 Eur do 9.12.2015 a zvyšnú čiastku v 35 mesačných splátkach po 500 Eur, teda dňa
1.12.2015 uznala dlh. Dňa 4.12.2015, teda len 3 dni po tomto uznaní dlhu uzatvorila dcéra žalovaného
so žalovaným darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. XX na 6. p. v bytovom dome so súp. č.

XXXX chod XX na D. ulici v D. R.. Z odôvodnenia vyššie spomínaného Rozsudku (konanie od roku
2017) vyplýva, že dlžníčka uviedla, že je vlastníčkou bytu financovaného z úveru. Napriek tomu, že tento
byt previedla ešte v roku 2015 je zrejmé, že sa naďalej cíti byť vlastníčkou, čo len potvrdzuje účelovosť
prevodu.2. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu, že je pravdou, že dcéra previedla na neho
svoju nehnuteľnosť. O uznaní dlhu zo dňa 1.12.2015 sa dozvedel až počas prebiehajúceho trestného

konania v Rakúsku v roku 2017. Jeho dcéra sa pred viacerými rokmi od nich odsťahovala, bývala sama
s priateľom a dlhé roky pracovala v zahraničí. Jeho a manželku ako rodičov pravidelne navštevovala,
nikdy nespomenula, že by mala nejaké dlhy, ich vzťah bol veľmi dobrý, nemali tajnosti a tak ani nemohol
vedieť o jej úmysle ukrátiť veriteľa- žalobkyňu. Predmetný byt kúpila dlžníčka dňa 17.3.2015 za kúpnu
cenu 34.000 Eur a to z poskytnutého úveru od Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 36500 Eur.

Bol kúpený v pôvodnom stave a vyžadoval úplnú rekonštrukciu a preto jej poskytol finančnú čiastku na
rekonštrukciu vo výške 25000 Eur. Z obavy, aby ju priateľ nepresvedčil s nehnuteľnosťou nakladať a
previesť na neho vlastnícke právo od dcéry požadoval, aby na neho tento byt previedla. V čase výkonu
trestu odňatia slobody jeho dcéry splátky za úver platil on. Žalobkyňa mala dobrý vzťah s jeho dcérou,
chodili spolu na výlety, večere, či dovolenky. Vypracovanie darovacej zmluvy zabezpečoval on, podklady
boli u právnika od začiatku novembra 2015, nakoľko dcéra pracovala v Rakúsku na turnusy, darovacia

zmluva bola pripravená a keď dcéra prišla domov tak sa zmluva podpísala. Dcéra sa mu s problémom
nezdôverila, len kamarátke, ktorá jej dohodla stretnutie s právnikom. O všetkých skutočnostiach sa on
a jeho manželka dozvedeli až počas trestného konania vedeného v Rakúsku.

3. Súd vykonal výsluch zástupcov strán sporu, žalovaného, svedkov: Dr. V. U., Dr. N. P., O. S., A. G.,

oboznámil sa prekladom rozsudku Rakúskej republiky sp.č. XX Hv/52/17d-42, prekladom uznania O. S.
zo dňa X.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú, D. R.:

4. Z LV č. XXXX pre k.ú. D. R. zo dňa 20.11.2015 súd zistil, že O. S., dcéra žalovaného dňa 19.3.2015
kúpnou zmluvou nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti na parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria

o výmere XXX m2 a to bytu č. XX na 6. poschodí, vchod XX v celosti. Ďalej súd z LV č. XXXX pre k.ú. D.
R. zo dňa 3.12.2018 zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 4.12.2015 sa žalovaný stala vlastníkom vyššie
popísaných nehnuteľností v celosti.

5. Súd výsluch U. Z., Dr. H. U.- P., O.. Y. U. považoval za nadbytočný, preto dokazovanie ich výsluchom

zamietol a nevykonal ho.

6. Svedok Dr. V. U. - syn žalobkyne uviedol, že dcéra žalovaného bola opatrovateľkou jeho matky.
Niekedy v lehote 2015 jeho matka zistila, že na jej účte je prekvapujúco málo peňazí. Na základe indícií
jeho matky potom on j s manželkou zisťovali okolnosti v banke a takto dňa 1.12.2015 konfrontovali

dcéružalovaného.Jehomatkabolapsychickypoznačenátýmtozistením,pretožemalasopatrovateľkou
veľmi dobrý vzťah a chcel ju ušetriť veľkého stresu a preto matka nebola prítomná pri konfrontácii. Pri
podpisovaní uznania dlhu dňa 1.12.2015 sa s dcérou žalovaného dohodli na splátkovom kalendári tak,
že prvú polovicu dlhu zaplatí do 9.12.2015 a ostatné po 500 Eur mesačne. Uviedla, že nadviaže kontakt
so svojim otcom a požiada ho o pomoc, v kontakte bola p. S. s pánom P., ktorý je jeho zaťom a bol aj

prítomný pri uznávacom prejave a on dohodol aj ďalší postup.

Svedok Dr. N. P. - manžel vnučky žalobkyne uviedol, že dcéru žalovaného pozná od prvého dňa, kedy
začala opatrovať žalobkyňu. Často starú mamu navštevovali, usporadúvali oslavy, výlety, na ktorých
bola aj dcéra žalovaného. Vnučka žalobkyne, teda jeho manželka aj s deťmi minimálne raz do týždňa

žalobkyňunavštevovali,onminimálnerazzadvatýždne.Totoistéboloajsdruhouopatrovateľkou,podľa
toho ktorá mala turnus. Vzťahy medzi jeho rodinou a dcérou žalovaného boli veľmi dobré, často a rada
rozprávala o svojich súkromných veciach, o priateľovi, o tom, že si kúpila byt, ktorý zariadila. O tom, že
chýbajú peniaze na účte sa dcéra žalovaného dozvedela od neho dňa 1.12.2015 pri konfrontácii, o tom,
že niečo nie je v poriadku sa dozvedela niekoľko týždňov pred 1.12.2015. V kľude a v pokoji jej povedali,

čo zistili, ona sa bránila, že nič neukradla, tak jej dali pol hodinu času, aby si to premyslela a potom
priznala,žepeniazeodcudzila.Spísaliuznanieapovedalijej,žekeďvšetkoprebehnetakakosadohodli,
tak nepodajú na ňu trestné oznámenie. A ona povedala, že poprosí rodinu a otca, aby jej pomohli a že
prvú splátku 17500 Eur zaplatí v hotovosti. Keďže pracuje ako advokát tak vie, že osoby, ktoré majú
dlhy zrejme nemajú dosť finančných prostriedkov. Hovorila, že by nechcela stratiť byt, preto sa dohodli,

že nemusí všetku sumu 35 000 Eur naraz zaplatiť. Keďže rodina bola z toho smutná, ponúkol sa, že
on bude kontaktnou osobou. Dňa 3.12.2015 mu zavolala dcéra žalovaného, že bola s otcom v banke a
požiadala o pôžičku, ako náhle dostane odpoveď od banky cca o týždeň tak ho bude informovať. Čakal
vyše týždňa, nehlásila sa a tak 15.12.2015 jej zavolal sám. Vtedy uviedla, že z banky nedostane peniazea ona nemá z čoho ten dlh vyplatiť. Ani 3.12.2015 ani 15.12.2015 nespomenula, že byt previedla, hoci
oni ju upozorňovali, že v prípade exekúcie môže o byt prísť. Tak jej povedal, že je to škoda a že musí
na ňu podať trestné oznámenie, a podal ho svokor po 15.12.2015. Chceli jej dať šancu, aby dlh uhradila

a nebola odsúdená.

Svedkyňa O. S. - dcéra žalovaného uviedla, že keď prišla na výmenu po dvoch týždňoch dňa 1.12.2015
do domácnosti žalobkyne, čakali ju tam všetci členovia rodiny - syn, jeho priateľka, muž vnučky
žalobkyne s tým, že chýbajú nejaké peniaze a nech sa k tomu prizná. Nechápala o čo sa jedná. Povedali

jej, že buď sa prizná a uzná dlh, alebo pôjde do väzenia. Ona sa zľakla, nikdy nemala problémy s políciou
a tak pod nátlakom napísala uznanie dlhu, ktorý jej diktoval syn žalobkyne - vidieť, že je písaný bez
chyby a ona neovláda v takom rozsahu nemčinu. Keď odchádzala pred posledným turnusom všetko
bolo v poriadku a aj jej narodeniny so žalobkyňou v novembri oslávili. Mala so žalobkyňou veľmi dobrý
vzťah, brala ju ako člena rodiny a od žalobkyne dostávala na sviatky aj darčeky a aj peniaze do obálky.
Žalobkyňa žila nadštandardne a aj členom svojej rodiny dávala drahé darčeky a aj finančnú hotovosť.

Syn sa ju snažil kontrolovať ohľadom financií, avšak žalobkyňa mu nikdy pravdu neuviedla. Svoj byt
kupovala na úver, ktorý splácala ona a jej priateľ platil réžiu, ostatné výdavky hradili na polovicu s
priateľom Petrom. Raz spomenula rodičom, že priateľ si nárokuje na časť bytu a vtedy otec nesúhlasil s
tým, že on tam dal svoje peniaze a keď sa vrátila z Rakúska povedal jej, že sa nakontaktoval na právnika
a že dá vypracovať darovaciu zmluvu. Otec nevedel, čo sa deje v Rakúsku, dozvedel sa o tom, až keď

začalo trestné stíhanie. Po celý čas trestného konania mala tlmočníka, mala pridelených právnikov v
Rakúsku a potom mala svojho zo Slovenska. Ona uznala len 35000,-Eur, potom z toho zrazu bola suma
60000 Eur, no mali na to výpisy z účtov. Ona si žiadne peniaze, ktoré patrili žalobkyni nenechala. Priateľ
na ňu nevyvíjal žiadny nátlak, chcel podiel na byte preto, že platil réžiu bytu okolo 220 Eur. V banke
nebola, keď sa vrátila z Rakúska, to si vymyslela, otec sa nepýtal, prečo sa vrátila z Rakúska. Ona

sa zdôverila kamarátke U., tá ju zobrala k svojmu právnikovi a potom všetko riešil on. Nie všetko sa
zapisovalo do zošita o príjmoch a výdavkoch a žalobkyňa nikdy nepovedala pravdu o peniazoch synovi
V.. S priateľom A. bola 6 rokov, pohádali sa kvôli prepisu časti bytu a rozišli sa z dôvodu, že si prestali
rozumieť.

Svedok A. G. uviedol, že v ten deň, keď dcéru žalovaného v rodine žalobkyne obvinili mu volala dcéra
žalovaného, vtedajšia priateľka, aby pre ňu prišiel do Bratislavy. Povedala mu, že jej dali podpísať pod
nátlakom papier, že zmizli nejaké peniaze, v aute plakala a podela, že žiadne peniaze nezobrala. Vzťah
priateľky a žalobkyne bol veľmi dobrý, chodili spolu na obedy, dovolenky, kupovali si darčeky. Viackrát sa
bavili o tom, že by chcel nejaký podiel na byte, keď platil celú réžiu, pri celej prerábke bol on. O incidente

v Rakúsku nemal hovoriť jej otcovi, že si to vyrieši sama. Neskôr mu povedala, že iniciátorom darovacej
zmluvy bol jej otec. Do bytu sa nasťahovali niekedy v lete 2015, aj keď bol vlastníkom bytu, úver platila
dcéra žalovaného a réžiu on. Pri rozhovore jeho priateľky a jej otca nebol, nevie o čom sa rozprávali,
vie informácie len sprostredkovane.

7. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),

Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom

rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

8. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa v konaní
o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku.
Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho

veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazné bremeno nesie veriteľ. Preukázanie
úmyslu dlžníka cum animo fraudanti nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „ druhou stranou“ sú
osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na
osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (t.j. v čase právneho
úkonu) nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať.

Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,
ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka
odporovateľnosti).

9. Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, uvádza ustanovenie §
42a ods. 2 OZ. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: a) existencia právneho úkonu,
ktorýmsaukracujepohľadávkaveriteľa,b)platnosťodporovateľnéhoprávnehoúkonu,c)vymáhateľnosť
pohľadávky veriteľa, d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti) úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka odporovateľnosti), e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).

10. Súd mal za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady vyššie uvedené na to, aby mohol
žalobe vyhovieť. Predovšetkým tým, že v čase 4.12.2015, keď bol právny úkon - darovacia zmluva
podpísaná existovala vymáhateľná pohľadávka žalobkyne a to uznanie dlhu zo strany dcéry žalovaného.
Jej námietka, že uznanie podpísala pod nátlakom žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Jej ďalšie

námietka, že ovláda nemecký jazyk len kuchynskou rečou je len jej snahou spochybniť jej právny úkon
a to uznanie dlhu. Aj z odsudzujúceho rozsudku vydaného v Rakúsku vyplýva, že podľa konštatovania
senátu dobre disponuje dostatočnými jazykovými znalosťami a mohla pochopiť obsah listiny, pretože
tieto jej znalosti sa prejavovali aj na hlavnom pojednávaní, pretože začala obžalovaná odpovedať na
komplexné otázky predsedu, skôr ako by čakala na preklad tlmočníka. A keďže dcéra žalovaného trávila

veľa času so žalobkyňou, jej rodinou a pracovala tam od roku 2013 na dvojtýždňové turnusy tak sa javí
nepravdepodobné, že by nerozumela, čo písala v jej uznávacom prejave.

11. Súd poukazuje na súdnu prax, ktorá riešila výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ pri
odporovateľných žalobách. Najvyšší súd SR riešil uvedenú otázku napr. v rozhodnutí sp.zn.4 Cdo

198/2010, kde uviedol“ hoci v právnej teórii a praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa
zodpovedá zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu
odkloniť sa od záverov vyslovených už v rozsudku NS SR z 23.12.1999 sp. zn. 3Cdo 102/99 (R
44/2001). Ako je uvedené v citovanom rozhodnutí „ vymáhateľnú pohľadávku môžeme charakterizovať
akopohľadávku,ktorejsamožnodomáhaťnasúde.Narozdielodtohojevykonateľnoutakápohľadávka,

ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný
titul“. Z uvedeného tak vyplýva, že podmienkou uplatnenie odporovateľnosti nie je právoplatné súdne
rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, no musí ísť o pohľadávku, ktorá je žalovateľná na súde. Účelom
odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by
bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný.

12. Krátko po tom ako dcéra žalovaného uznala svoj dlh previedla na žalovaného - svojho otca
nehnuteľnosť. Teda ide tu o úmysel ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. Týmto úkonom došlo k zmenšeniumajetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje uspokojenie veriteľovho nároku, nakoľko iný majetok
nemá.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný je otcom a teda osobou blízkou O. S., úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i
vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu zákon predpokladá. Právnemu úkonu tu nemožno s
úspechom odporovať, iba vtedy, keď druhá strana (t.j. osoba blízka dlžníkovi) nepoznala úmysel dlžníka
ukrátiťveriteľa.Vtomtoprípadevšakmusíbyťpreukázanánevedomosťdruhejstrany.Vzhľadomktomu,
že žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal tú skutočnosť, že nevedel o úmysle svojej

dcéry ukrátiť veriteľa a ani ho nemohol poznať aj pri náležitej starostlivosti, bol splnený ďalší predpoklad
prevyhotoveniežalobe.Tusúdpoznamenáva,žežalovanýmalsdcérouveľmidobrývzťah,navštevovali
sa, dokonca jej poskytol značnú hotovosť na rekonštrukciu bytu, on dal vyhotoviť darovaciu zmluvu.
Stal sa vlastníkom, napriek tomu jeho dcéra platila splátky úveru. Tvrdenia žalovaného, že už niekedy
v novembri 2015 riešil darovaciu zmluvu, za tým účelom mal navštíviť advokáta žiadnym spôsobom
nepreukázal a preto súd jeho tvrdenia považoval za účelné. Verzia žalovaného, že k darovacej zmluve

došlo z dôvodu, že si mal priateľ jeho dcéry nárokovať na časť bytu je nereálna a aj svedok G. svojou
výpoveďou túto skutočnosť vyvrátil. Taktiež ničím nebolo preukázané, že by žalovaný poskytol svojej
dcére sumu 25000 Eur na rekonštrukciu bytu.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalobkyňa v konaní
plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému vo výške 100%.

14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.