Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720205370
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720205370.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcov: v rade 1/ B. J., X.. XX.XX.XXXX, L. G. E. XXX, XXX XX G.
J. H., v rade 2/ E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. G. E. XXX, XXX XX G. J. H., proti žalovaným: v rade 1/
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 35 799 200, v rade 2/
AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2020 sa
žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej len ako „žalobcovia“) domáhali, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by

uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť držať sa výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX-X. zo dňa 18.12.2006
formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1/1,
nachádzajúcich sa v k. ú. V. E., obec V. E., okres H., vedených S. Ú. H., F. S., zapísané na LV č. XXX,
a to pozemky parcely K. „. U. X. F. H. parc. č. XXX/X, výmera 651 m2, druh pozemku záhrada, parc.
č. XXX/X, Y. XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X, Y. XX H.X, druh

pozemku záhrada a stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXX/X, druh stavby rodinný dom až
do skončenia a právoplatného rozhodnutia vo veci samej. A zároveň, žalovanému v rade 2/ povinnosť
zdržať sa vykonanie dražby určenej dražobníkom na deň XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v miestnosti „. na
2. poschodí, G. S., R.. R..K..S.., R. R. C. L. XX, XXX XX Ž., a to nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v
spoluvlastníckom podiele 1/1, nachádzajúcich sa v k. ú. V. E., obec V. E., okres H., vedené S. Ú. H., F.
S., zapísané na LV č. XXX, a to pozemky J. K. „. U. X. F.Á. H. parc. č. XXX/X, Y. XXX H.X, druh pozemku

záhrada, parc. č. XXX/X, výmera XXX H.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/
X, výmera 10 m2, druh pozemku záhrada a stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXX/X, druh
stavby rodinný dom až do skončenia a právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia žiadali, aby
súd priznal žalobcovom voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili nasledovne: Žalovaný v rade 1/ a

2/ ohrozujú a porušujú práva žalobcov, pričom v dôsledku ich konania im hrozí zásah do ústavných práv,
a to do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, práva
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o ich osobe, práva vlastniť majetok
a práva na ochranu obydlia, nakoľko žalobcom hrozí strata jediného obydlia ako i obydlia ich detí.
Podľa žalobcov žalovaný v rade 1/ odstúpil od úverovej zmluvy dňa 03.06.2014, čím sa v zmysle §

48 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) zrušuje
od začiatku zmluva ako i záložná zmluva ako závislá zmluva, ktorá má byť podľa žalovaných v rade1/ a 2/ dôvodom na výkon záložného práva. Z dôvodu hospodárnosti žalobcovia navrhli pripojenie
spisu sp. z. 7Csp/81/2017 v ktorom sa prejednávala vec o zaplatenie 65.021,82 eur s príslušenstvom,
ktorá bola právoplatne skončená rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/256/2019-483 zo dňa

24.06.2020, pričom súd zamietol žalobu žalobcu (v tomto konaní žalovaného v rade 1/) s odôvodnením,
že odstúpením od zmluvy žalovaného v rade 1/ došlo k zániku zmluvy od počiatku s výnimkou uvedenou
v § 48 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno dohodnúť iný okamih zániku zmluvy, pričom
v danom prípade došlo k tomuto inému okamihu zániku zmluvy odstúpením dohodou strán v zmysle
čl. VII. Bod. 2 úverových podmienok, podľa ktorej úverová zmluvy zaniká dňom doručenia. Žalovaní (v

tomto konaní žalobcovia) vzniesli námietku premlčania voči uplatňovanému nároku a súd na premlčanie
prihliadol a žalobcovi premlčané právo nepriznal. Ďalej uviedli, že v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka
vo vzťahu k úverovej a záložnej zmluve ide o spotrebiteľské zmluvy, od seba vzájomne závislé, pričom
zánik jednej z týchto zmlúv spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, preto majú za to, že žalovaní
nemajú platný právny dôvod na vykonanie dražby. Žalobcovia na internetovej stránke našli oznámenie
o dražbe, ktorá sa má konať dňa 26.01.2021, pričom toto oznámenie považujú za neplatný právny úkon,

z ktorého nemožno urobiť platný právny úkon, a to konania a vykonania dražby, ani príklep licitátora,
preto žiadajú súd, aby rozhodol, že tento právny úkon je neplatný a aby nariadil neodkladné opatrenie
až do skončenia a právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti právnych úkonov.

Ďalej uviedli, že o zámere žalovaných vydražiť dom sa dozvedeli keď ich oslovil znalec, ktorý uviedol, že

dražobník ho poslal ohodnotiť dom. Znalecký posudok namietli, avšak ich námietky neboli akceptované,
podľa tvrdenia žalovaného v rade 2/ boli podané námietky neskoro, čo namietajú ako porušenie práva,
pričom v uvedenej nehnuteľnosti žijú aj ich dve deti. Žalobcovia uzatvorili so žalovaným v rade 1/
dňa 28.12.2006 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX,
na základe ktorej im veriteľ poskytol tzv. medziúver s istinou vo výške 49.790,88 eur a dlžníci sa

zaviazali splácať vklady na stavebné sporenie mesačne vo výške 129,46 eur a splácať úroky z úveru
mesačnými splátkami vo výške 253,93 eur, ako je uvedené v čl. IV bode 1.1. a v 2.1. zmluvy. Toho istého
dňa žalobcovia uzatvorili so žalovaným v rade 1/ zmluvu o zriadení záložného práva č. XXXXXXXX/
XXXXXXXXX-X., ktorou mali zabezpečiť pohľadávku z predmetnej zmluvy na nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX, špecifikované v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobcovia sa dostali do

omeškania so splácaním, a tak žalovaný v rade 1/ listom zo dňa 03.06.2014 odstúpil od zmluvy č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX a o niečo neskôr sa pokúsil o výkon záložného práva. Žalobcovia však boli
neúspešní pri obrane pred výkonom záložného práva, kedy tunajší súd žalobu žalobcov o určenie
neexistencie záložného práva zamietol sp. zn. 15C/167/2015, ktorý Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.
zn. 10Co/141/2017 potvrdil. Žalobcovia boli neúspešní aj s dovolaním, pred tým Krajský súd v Žiline

zmeňujúcim uznesením sp. zn. 8Co/401/2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej banke
dočasne zakázal výkon záložného práva. Žalovaný v rade 1/ podal proti žalobcovi žalobu o zaplatenie
sumy 65.021,82 eur s príslušenstvom, konanie sa skončilo plným úspechom žalovaných (v tomto
konaní žalobcov). Zamietavým výrokom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp/81/2017 v spojení so
zmeňujúcim zamietavým výrokom rozsudku odvolacieho súdu 7Co/256/2019 došlo k zamietnutiu žaloby

v celom rozsahu. Žalovaný opätovne pristúpil k výkonu záložného práva a žalovaný v rade 2/ doručil
žalobcovomvýzvunaumožnenieobhliadkynehnuteľnosti.Ďalejžalobcoviauviedli,žekonaniežalovanej
v rade 1/ spočívajúce v uplatňovaní záložného práva, ktorým bola zabezpečená pohľadávka, o ktorej
už súd rozhodol právoplatným zamietavým rozsudkom, je potrebné považovať za nelegálne. Zamietavé
rozhodnutie tak vo vzťahu k obligačnej pohľadávke možno interpretovať tak, že žalobcovia nie sú povinní

zaplatiť nič a pohľadávka žalovaného v rade 1/ neexistuje. Záložné právo tak, ako akcesorický záväzok
je závislé od hlavného záväzku a ak neexistuje hlavný záväzok nemôže podľa žalobcov existovať ani
akcesorický záväzok. Podľa žalobcov je diskutabilné, či zamietnutím žaloby o plnenie práva nastáva
len nevymáhateľnosť existujúcej pohľadávky alebo či pohľadávka neexistuje. Vo vzťahu k vecnému
právu, záložnému právu, ktorým zabezpečená obligačná pohľadávka neúspešne uplatnená na súde

veriteľom, však je potrebné považovať pohľadávku za neexistujúcu s fatálnym dopadom na záložné
právo. Záložné právo je závislé od obligačnej pohľadávky, preto treba záložné právo považovať za
zaniknuté a analogicky aplikovať § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka o zániku záložného práva
následkom zániku zabezpečenej pohľadávky. Podľa žalobcov je potreba dočasnej úpravy pomerov
celkom zrejmá, bezprostredne im hrozí strata vlastníctva k ich nehnuteľnostiam, ktoré sú ich obydlím.

Zároveň majú za to, že v danom prípade nejde o prekážku rozhodnutej veci v súvislosti s konaním sp. zn.
15C/167/2015, v ktorom došlo k zániku predbežného opatrenia, nakoľko medzičasom došlo k podstatnej
zmene skutkového a právneho stavu a preto, pokiaľ by súd žalobcom uložil povinnosť podať žalobu, táto
by smerovala k určeniu, že záložné právo nie je, nešlo by o prekážku rozhodnutej veci. Ďalej uviedli,že neexistuje žiadna platná pohľadávka žalovaného v rade 1/ a tak nemôže byť platný ani právny úkon
Vyhlásenie o pravosti, výške a platnosti pohľadávky a ani zmluva o dražbe uzavretá medzi žalovanými a
poukázal na nález ústavného súdu ČR z 08.03.2005, sp. zn. Pl. ÚS 47/04. Vzhľadom na uvedené majú

za to, že súd tu dôvody hodné osobitného zreteľa, z dôvodov neexistencie pohľadávky, neexistencie
záložnej zmluvy, neplatnosti právnych úkonov žalovaných, súd ohrozené základné práva garantované
a zakotvené v Ústave SR, preto navrhujú nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ na podporu svojich tvrdení predložili súdu Zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 28.12.2006, Sadzobník poplatkov
a odmien za poskytnuté služby, Úverové podmienky pre FO, Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 09.10.2006, výzvu zo dňa 07.09.2020, Oznámenie o dražbe zo dňa 09.12.2020,
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 04.03.2015, znalecký posudok a potvrdenia o
pobyte.

4. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8.Podľa§326CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúcehokjehonariadeniu.PodľaCSPtakýmitodôvodmisúprávnyafaktickýstavmedzistranami,ktorý
vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu preukázať, že absencia

takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného
nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne
ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú
uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom
alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z
povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti,
ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na

osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok,
ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je
potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.12. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia

alebo jeho zamietnutím súd nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, na
základe ktorých vyvodí opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

13. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd žalovanému v rade 1/ a v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

14. Súd po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniaakoajvyplývajúcichzďalšíchlistinnýchdôkazov,majúcpritomnazreteli zmyselneodkladných
opatrení, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodov tvrdených žalobcami. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že

záložné právo zaniklo a že na takýto skutkový stav je nutné aplikovať analogicky ustanovenia o zániku
záložného práva následkom zániku pohľadávky. V danom smere súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/256/2019 - 483 zo dňa 24.06.2020, ktorý v bode 28. odôvodnenia rozhodnutia
uviedol, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka (spoludlžníka) splatiť
celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, čo znamená, že v dôsledku zrušenia zmluvy na základe

odstúpenia od zmluvy sa zmluva nezrušuje od začiatku s účinkami ex tunc, ale záväzok veriteľa voči
dlžníkovi je zachovaný na základe zmluvy ku dňu jeho odstúpenia, teda ako by nastali podmienky
odstúpenia od zmluvy ex nunc. V bode 29. odôvodnenia sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením
prvoinštančného rozhodnutia, v zmysle ktorého sa zmluva medzi žalobcami a žalovaným v rade 1/
zrušila a medzi stranami vznikol nový záväzkovoprávny vzťah, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Pričom odvolací súd v bode 34. odôvodnenia uviedol, že žalobca podal na súd žalobu
po uplynutí dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto nebolo dôvodné
priznať žalobcovi nárok na zaplatenie istiny mimoriadneho medziúveru vo výške 49.790,88 eur ako ani
zmluvného úroku a úroku z omeškania, ale v danom smere bolo nutné prihliadnuť na vznesenú námietku
premlčania a uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepriznať. Z priložených listinných

dokladov je zrejmé, že medzi žalobcami a žalovaným v rade 1/ došlo dňa 09.10.2006 k uzavretiu
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, v zmysle ktorej sa záložné právo zriadilo na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. žalovaného v rade 1/, ktorou sa rozumie pohľadávka,
ktorá vznikla zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX
uzatvorenej medzi žalobcami v postavení dlžníkov a žalovaným v rade 1/ v postavení veriteľa dňa

18.12.2006. Súd uvádza, že možnosť odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy pre neuhradenie splátky
bola dojednaná v Úverových podmienkach pre FO, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou predmetnej
zmluvy. Súd má za to, že odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok zo záložného práva, aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, záväzok dlžníkov vrátiť peňažné prostriedky trvá aj po odstúpení od
zmluvy. V danom smere teda platí, že peňažné prostriedky boli poskytnuté, dlh vznikol na základe

uzatvorenej úverovej zmluvy a plnenie povinností vzniknutých z úverovej zmluvy je v tomto prípade
zabezpečené záložným právom, preto záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky nezanikol a
nezanikol tak ani záväzok zo záložného práva. Súd poukazuje na znenie článku VII. ods. 3 úverových
podmienok pre FO, kde je uvedené, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka ani spoludlžníka splatiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, a rovnako tak v prípade

odstúpenia od úverovej zmluvy zostávajú tiež zachované práva spojené so zabezpečením pohľadávky
veriteľa poskytnutého úveru. Súd v danom smere uvádza, že dovolaním sa premlčania pohľadávky v
predchádzajúcom konaní, sa premlčaná pohľadávka mení na naturálnu obligáciu, ktorej splnenie nie
je plnením bez právneho dôvodu, t.j. nezaniká, pričom s poukazom na § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka,akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadneavčassplnená,môžesazáložný

veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je
premlčaná, pričom premlčanie § 151md Občianskeho zákonníka ako dôvod zániku záložného práva
nedefinuje. Súd pre úplnosť uvádza, že záložné právo, resp. výkon záložného práva je právom, ktoré
premlčaniu podlieha. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť právneho úkonu, a to Oznámenia o dražbe, súd
uvádza, že uvedené bude predmetom konania vo veci samej.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia dostatočným spôsobom
neosvedčili dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, neprodukovali také dôkazy, ktoréby odôvodňovali potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, preto súd návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

16.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúduvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

18. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, teda v zmysle vyššie
citovaných ustanovení im vznikol voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
ale súd zo súdneho spisu vznik trov konania žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ v priebehu
konania nemal preukázaný, nárok na ich náhradu mu nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené v II.
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal. Táto lehota do 28.2.2021 neplynie (§ 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.,
zákona č. 155/2020 Z. z. a zákona č. 421/2020 Z. z.).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.