Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220201809
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4220201809.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcov: 1/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
P., 2/ mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, P., zast. zákonným zástupcom: K. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, P., 3/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, P. O. Box XX, XXX XX T., proti žalovanému: Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6,
Komárno, o žalobe za neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje a vec postupuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.05.2020 bola súdu doručená žalobca označená ako „Žaloba za neprimeraný zásah od
súkromného a rodinného života (čl. 8 Dohovoru EDĽP) podľa § 11 a nasl. OZ s poukazom na čl. 7

ods. 5, čl. 154c Ústavy podáva poukazom na čl. 8 Dohovoru (EDĽP). V žalobe žalobcovia žiadajú o
vydanie rozsudku, ktorým by súd konštatoval, že „vo veci vedenej pred OS J. sp. zn. XXT XX/XXXX
bola spôsobená ujma na právach a to porušením práva rodiny na súkromný a rodinný život a to tým, že
súd nezohľadnil tie záujmy a požiadavky, ktoré vychádzajú z tých označených skutočností a z ústavného
príkazu čl. 41 a čl. 8 Dohovoru (EDĽP), nezohľadnil záujmy rodiny a záujmy maloletého, ktorý má právo
na obidvoch rodičov v zmysle zákona o rodine. Tieto práva neboli k smerom neprimeranosti trestu

zohľadnené a súd absolútne nevzal na zreteľ právo na súkromný a rodinný život, konal z pomsty a
nečestne.“

2. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány..

3. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

4. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

5. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú
zachované.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Právomoc súdu na konanie je jednou z procesných podmienok konania. V zmysle § 161 ods. 1
CSP súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania, t.j. od momentu

jeho začatia až do právoplatného skončenia. Kedykoľvek v priebehu konania súd zistí nedostatok
procesnejpodmienky,postupujevkonanívzávislostiodtoho,čiideoodstrániteľnýaleboneodstrániteľný
nedostatok podmienky konania. Právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť
súdu prejednať a rozhodnúť vec. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu
konania nevyhnutne vedúcu k vydaniu uznesenia o zastavení konania.

9. Preskúmaním podanej žaloby súd zistil, že žalobcovia 1/ - 3/ sa ňou domáhajú voči Okresnému
súdu J. konštatovania porušenia ich práva na súkromný a rodinný život neprimeraným zásahom
žalovaného.. Súd preto postupujúc podľa § 10 ods. 1 CSP konanie vo veci konštatujúc nedostatok
svojej právomoci na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe zastavil a vec postúpil Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, keďže z podania žalobcov 1/ - 3/ vyplýva, že ním namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, pričom rozhodovanie o takýchto podaniach v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky patrí
Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1

CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. V danej veci žalobcovia 1/ - 3/ procesne zavinili zastavenie konania, keďže podali žalobu
na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Keďže však žalovanému doposiaľ preukázateľne žiadne
trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).