Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/278/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703897872
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8703897872.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad,
so sídlom ull. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému: neb. D. H., nar.:
XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXXX/X.X, H., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod jeho sp.
zn. č. EX 840/2003, o vymoženie sumy 148,11 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor n e m á n á r o k na náhradu trov exekúcie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa dňa 12.12.2003 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie
148,11 eur (4.462 Sk) s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného

rozkazuOkresnéhosúduPoprad,sp.zn.:1Ro1998/00zodňa26.09.2002Súdvydalpovereniesúdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 12.01.2004.

2. Dňa 24.07.2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia
povinného počas vykonávania exekúcie. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie zároveň
uplatnil náhradu trov exekúcie, na ktorých úhradu žiadal vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie

zaviazať oprávneného.

3. Uznesením č. k,. 13Er/278/2003-12 zo dňa 04.11.2014 tunajší súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku zastavil a zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 64,50 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti
uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, následkom čoho Krajský súd v

Prešove uznesením sp. zn. 5CoE/3/2016-22 zo dňa 18.02.2016 uznesenie súdu 1. stupňa zrušil a vrátil
na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v uznesení sp. zn. 5CoE/3/2016-22 zo dňa 18.02.2016 okrem iného uviedol, že v
predmetnej veci bola prvou primárnou skutočnosťou, pre ktorú bol daný zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie smrť povinného. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie až po viac ako štyroch

rokoch od úmrtia povinného. Súd prvého stupňa vyhovel podnetu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie bez prihliadnutia na skutočnosť, že u subjektu, ktorý stratil spôsobilosť na práva a povinnosti
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka, pričom nemožno posudzovať jeho
majetnosť alebo nemajetnosť v rámci exekučného konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Smrťou povinného došlo k jeho strate spôsobilosti byť účastníkom
konania. Odvolací súd teda konštatoval, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, teda zastavenie pre nemajetnosť povinného, tu neprichádza do úvahy a exekúcia musí byťzastavená z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že je tu
iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a Ex. por. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť

aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak tento

zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd opätovne pristúpil k
rozhodovaniu o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pričom pri rozhodovaní postupoval

s ohľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

15. V prejednávanej veci mal súd z obsahu spisového materiálu ako aj vykonaným šetrením z
príslušných registrov za preukázané, že dňa 24.07.2014 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 04.07.2010 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo

uznesením sp. zn. 5D/193/2010, Dnot 151/10 zo dňa 05.10.2011 a s právoplatnosťou ku dňu 22.10.2011
pre nemajetnosť poručiteľa (povinného) zastavené. Smrťou povinného počas konania teda došlo k
strate jeho procesnej subjektivity, pričom táto jednak vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou konania
a jednak predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú
vadu konania, pričom v konkrétnostiach toho ktorého prípadu je potrebné rozlišovať, či strana konania

nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Práve
ustanovenia § 63 až 66 Civilného sporového poriadku normatívne pokrývajú tie situácie, keď strana
sporu procesnou subjektivitou disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila. Ak súd zistí, že strana
sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o tzv. neodstrániteľnú vadu
konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

16. Nakoľko po začatí konania povinný zomrel, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím
stratil aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže povinný zomrel bez
právneho nástupcu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§

196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

19. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

20. Podľa ods. 2 prvej vety citovaného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

21. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

22. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v
čase začatia exekúcie. Citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa možnosť, nie však
povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému a to za splnenia zákonných
podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné

a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
zastavenie exekúcie, t. j. či z objektívneho hľadiska prichádza do úvahy tzv. procesné zavinenie (o tom,
či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z procesného hľadiska a
posudzovať ho podľa procesného výsledku). Ďalšiu zákonnou možnosťou je potom nepriznanie náhrady
trov exekúcie.

23.Vdanomprípadesúdexekúciuzastavilzdôvodu,žepovinnývpriebehuexekučnéhokonaniazomrel.
Keďže posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy len vtedy, ak povinný právne existuje a v
predmetnej veci povinný počas konania procesnú spôsobilosť smrťou stratil, nemožno uvažovať o jeho
majetnosti či nemajetnosti a teda nemožno ani zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie v zmysle

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd taktiež nezistil vyhlásenie konkurzu na majetok povinného
a taktiež nezistil žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na
zastavení exekúcie, resp. nezistil na strane oprávneného existenciu takej okolnosti, na základe ktorej
by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekučné konanie sa začalo
dňa 12.12.2003, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie a povinný

zomrel až v priebehu vykonávania exekúcie, o 7 rokov neskôr. Nakoľko povinným nebola uhradená
pohľadávka a ani pri náležitej starostlivosti v čase začatia exekučného konania v roku 2003 oprávnený
ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať vznik dôvodov na zastavenie exekúcie v roku 2010.
Navyše súdny exekútor o úmrtí povinného nemal vedomosť 4 roky, keďže návrh na zastavenie exekúcie
podal až v roku 2014. Vzhľadom na to, že súd nezistil relevantný dôvod na zaviazanie oprávneného na

úhradu trov exekúcie, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

24. Na záver súd poznamenáva, že v konečnom dôsledku síce môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou

charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie pohľadávky
oprávneného, resp. trov exekúcie, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na
oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van

der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu
SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia,

exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.