Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208983
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119208983.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci navrhovateľky: L., trvale bytom

B. zastúpenej advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, Košice, Moyzesova 46, proti L. bytom
B., zastúpenému advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Košice, Štúrova 20, za účasti maloletej C.
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, Seleziánov
1, Michalovce, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu t a k t o

r o z h o d o l :

Rozvádza manželstvo L. s L., uzavreté X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev L., vo zväzku XX,
ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode zveruje maloletú C. do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Zo strany otca určuje pre dieťa výživné vo výške 300 eur mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke
maloletej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletou upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý víkend v
mesiaci od 9:00 hodiny do 17:00 hodiny s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť
a priviezť ju do bydliska otca a je oprávnená s maloletou v tomto bydlisku zotrvať 2 hodiny.

Otec po ukončení stretnutia je povinný maloletú zaviezť do bydliska matky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.8.2019 požiadala navrhovateľka o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k ich
maloletej dcére. Vo svojom návrhu uviedla, že si prestali s manželom rozumieť v každom ohľade a ich
manželstvo je už len formálnym zväzkom. Na čas po rozvode navrhla zveriť ich maloletú dcéru do jej

osobnej starostlivosti. Požadovala zaviazať otca maloletej, aby na výživu ich dcéry prispieval sumou
400 Eur mesačne.
Styk otca s maloletou navrhla neupravovať z dôvodu, že ich dcéra má len 6 mesiacov.

2. Manžel s rozvodom súhlasil. Bol ochotný prispievať na potreby maloletej sumou 200 Eur mesačne,
trval však na úprave jeho styku s dcérou.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnosťami.

4. Podľa ustanovenia § 92 Zákona č.161/2015 Z.z., Civilného mimosporového priadku na konanie
o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločnébydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný
súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný
súd navrhovateľa.

5. Súd zistil, že posledné spoločné bydlisko mali manželia v B.
6. Zo sobášneho listu účastníkov konania zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa
X.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev L. vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX pod
poradovým číslom XXX..

7. Z rodného listu maloletej C. zistil, že sa narodila X.X.XXXX.

8. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že na rozvode manželstva trvá. Od začiatku ich manželského
spolužitia si neporozumeli v ničom. Manžel sa o potreby manželky ani domácnosti nezaujímal,
nehospodárili spolu. Problémy medzi nimi vyvrcholili po narodení ich dcéry. Po pôrode mala problémy.

Manžel o nich vedel, ale nijak jej nepomáhal, nezobral ich na zreteľ. O celú domácnosť, aj o dcéru
sa starala s vypätím všetkých síl sama. Bola veľmi vyčerpaná, dieťatko sa nechcelo prisať. Mlieko
si odsávala pár týždňov, snažila sa, aby malo aspoň na začiatku materské mlieko, neskôr prešli na
špeciálnu stravu. Manželovi vadil plač ich dcéry. Pre manželku nemal ani jedno pekné, ani slušné slovo,
nepocítila z jeho strany žiaden prejavil lásky. Kvôli plaču dieťaťa sa musela s dcérou presťahovať do

inej izby, aby nebol rušený, pretože keď malá v noci plakala, manžel hrubo nadával. Počas dovolenky
sa rozhodol cestovať sám dva týždne po európskych krajinách, ona ostala s dieťaťom sama doma.
Navrhovateľka to nevydržala a keď ich dcéra mala tri mesiace, odišla k svojim rodičom, ktorí jej s
výchovou dcéry pomáhali,

9. Maloletá C. má 15 mesiacov. Matka ju kŕmi špeciálnou stravou, Sunarom premium 3, ktoré na 5 - 6 dní
stojí 13,49 eur. Do jedného roka veku bolo špeciálne mlieko hradené zdravotnou poisťovňou, od roku ho
matka kupuje za svoje peniaze. Matka vynakladá na stravu 190 eur, v čom sú započítané rôzne kaše,
mäsové prípravky, detské čaje, dojčenská voda a špeciálne mlieko. Na plienky mesačne vynaloží 90
eur, na hygienické potreby dieťaťa 45 eur, na jeho očkovanie za rok 107 eur, občas kupuje lieky, rôzne

probiotiká a D vitamín. Probiotiká stoja 11 eur, D vitamín 7 eur. Na oblečenie pre dcéru vynaloží mesačne
v priemere 100 eur, kupuje jej hračky asi za 60 eur. Za uskladnenie pupočníkovej krvi sa ročne platí
85 eur. S maloletou chodí mesačne dvakrát na rehabilitačné cvičenie do U. kde jedna hodina stojí 20
eur, týždenne sú to dve hodiny. Spolu s nákladmi na cestovné na to vynaložila 140 eur. Dcére musela
kúpiť sedačku do auta za 179 eur, kúpila jej stoličku na sedenie za 150 eur, baby videomonitor stál 8

eur, parný mixér 100 eur, za trojkolku vynaložila 70 eur, športový kočík stál 164 eur, ohrádka 99 eur,
chodítko 25,90 eur a hracia podložka 29 eur.

10. Matka je na materskej dovolenke, poberá dávky v materstve vo výške 370 eur a prídavok na dieťa
25 eur.

11. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Príčiny ich nezhôd však vidí ináč. Tvrdil, že na
narodenie dcérky sa veľmi tešil. Bol veľmi šťastný, bol pri pôrode. Od začiatku sa o dcérku staral. On
prvý okúpal ich dieťa, pomáhal ho prebaľovať, staral sa oňho aj po tom, keď prišiel domov z práce, či už
zo služby, alebo z roboty. Bol ochotný manželke pomáhať, ale potreboval si po návrate z práce pár hodín

pospať, no manželka to neakceptovala. Často ho v noci budila rôznymi hysterickými výkrikmi, že je niečo
s ňou, alebo s dieťaťom. Keď sa nedokázala o dcéru sama starať, resp. bola vyčerpaná po pôrode a
on musel chodiť do práce, chodila k nim jej matka, ktorá u nich prebývala počas celého dňa. Vtedy jeho
manželka chodila po meste za svojimi záľubami a často trávila čas aj na sociálnych sieťach. Čo sa týka
ich spoločného hospodárenia, jeho manželka dostávala materskú dávku vo výške 1 200 eur. Z toho

mu dala 100 eur na spoločné bývanie, ostatné peniaze minula tak, že ani nevedel na čo a požadovala
od neho ďalšie peniaze. Nakupoval veci do domácnosti podľa pokynov manželky. Aj on kupoval dcére
rôzne veci. Kúpil jej športový kočiar, postieľku, chodítko, vaničku, baby monitoring a tiež odsávačky
a oblečenie pre dieťa. Kúpil jej aj diamantové náušničky, ktoré matka demonštratívne nechala doma,
keď s dcérou odišla. Ten spôsob, akým odišla zo spoločnej domácnosti ho šokoval. Mal záujem na tom,

aby sa ich vzťahy upravili. Dovolenku si plánovali spoločne rok dopredu. V U. bol dva dni, stretával sa
s kolegami z výskumnej agentúry, je jej európskym korešpondentom. Chcel dohodnúť určitú odbornú
spoluprácu aj s priateľmi lekármi v I. V tom čase mu ešte manželka písala, že našla ambulanciu, ktorúby mohli zakúpiť, že by tam spoločne pracovali. Manželka je už atestovaná všeobecná lekárka, on sa
na atestáciu pripravuje.

12. Manžel navrhovateľky je v prevažnej miere E. a na 40 % vykonáva prácu C.. Špecializuje sa na B.

13. Z potvrdení o jeho príjmoch súd zistil, že v januári 2020 mal čistý príjem na univerzite vo výške X
XXX,XX eur, vo februári XXX,XX eur, v marci X XXX. eur a v apríli XXX,XX eur. Výška jeho príjmu
závisí od toho, koľko skupín, alebo koľko hodín odučí. Okrem toho pracuje v E. kde má základný plat

podľa potvrdenia E. eur v hrubom, čo je po čistom XXX eur. Môže tam aj slúžiť. Tieto služby nie sú
pravidelné, ale dokáže si na službách mesačne privyrobiť aj 1000 eur. Ešte ďalších 12 mesiacov, kým
nebude atestovaným lekárom, bude mať takýto nízky príjem. Ku svojim výdavkom uviedol, že na bývanie
vynakladá 500 eur, na stravu 450 eur. Má nábeh na celiakiu, musí mať špeciálnu stravu. Na oblečenie
dáva 100 eur, na hygienu 50 eur, na telefón 50 eur, cestovné výdavky, cestovanie za dieťaťom, na
kongresy a podobne ho stojí mesačne 175 eur, 100 eur vynakladá na ďalšie vzdelávanie, 70 eur platí

za svoje poistenie, 250 eur posiela ako výživné pre dcéru, 100 eur sporí dcére každý mesiac, doteraz
jej našetril 750 eur. Dieťaťu tiež kupoval v priebehu mesiaca hračky a ošatenie približne v sume 50 až
100 eur. Manželka mu nechcela umožniť, aby používal jej autosedačku. Musel si kúpiť svoju a takisto
aj kočiar. Výdavky má mesačne približne vo výške 1500 - 1700 eur. Chcel prispievať na potreby dcéry
sumou 200 eur. K tejto sume dospel tak, že prihliadol na jej potreby, aj na možnosti jej matky. Uviedol,

že v banke má okolo X XXX - X XXX eur, manželka má na svojom účte okolo XX XXX eur.
Trval na tom, aby mal upravený styk s dcérou. Tvrdil, že má určité otcovské zručnosti pri starostlivosti o
dieťa. Nikdy dcéru nevystavil nebezpečenstvu. Rád by mal dcéru u seba každý druhý týždeň od piatku
do nedele. Doteraz mal umožnené vidieť ju 4 hodiny každý druhý týždeň. Chodil pravidelne za ňou do
L. kde sa jeho manželka s dcérou zdržiavajú, niekedy aj so svojimi rodičmi. Prestal dcéru navštevovať,

keď vypukla kríza s koronou, pretože ako lekár prichádzal do styku s mnohými ľuďmi, u ktorých nemohol
vylúčiť, že sú nakazení. Mrzelo ho, že matka dieťa na jeho príchod nepripravila tak, aby dcéra bola v
pohode.

14. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká

na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

15. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

17. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

18. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

19. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

20. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

21. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.22. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť
rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

23. Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je
natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

24. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve

účastníkov pretrváva vážny rozvrat, je vážne narušené a obaja účastníci už nemajú záujem na jeho
zachovaní, či obnovení. Preto súd toto manželstvo rozviedol.

25. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

26. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27.Podľaust.§75ods.1,2zákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadne súdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z

nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

29. Vzhľadom na potreby maloletej a s prihliadnutím k príjmu jej rodičov súd určil výživné vo výške 300
eur. Deti vo veku maloletej Lary rýchlo rastú, každý druhý mesiac rodičia pre ne kupujú nové ošatenie.
Na stravu pre maloletú matka vynaloží 190 eur, na plienky a hygienu asi 130 eur. 200 eur, ktoré bol
ochotný otec na potreby dcéry zasielať, by na tieto základné potreby dieťaťa nepostačovali. Neobstojí
argumentácia otca o tom, aké má matka maloletej úspory, pretože z týchto musí zabezpečovať potreby

svoje kým nepracuje a jej jediným príjmom sú dávky v materstve. Príjem otca vo výške približne 2
552 eur je dostatočne vysoký na to, aby takéto výživné svojej dcére poskytoval. Aj keď je jeho príjem
závislý od počtu služieb a môže byť v niektorých mesiacoch nižší, postačuje otcovi na zabezpečenie
jeho základných potrieb.30. Podľa ustanovenia § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

31. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

32. Vzhľadom na vek maloletej a so súhlasom matky dieťaťa súd určil styk otca s dcérou tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Matka je ochotná maloletú priviezť do B. a zotrvať s ňou
potrebný čas na adaptáciu dieťaťa v ich spoločnom byte. Otec je ochotný dieťa postupne odvykať od
prítomnosti matky, uviedol, že ak by to bolo potrebné, zaviezol by dcéru k matke aj pred uplynutím doby
určeného styku. Len pri vzájomnom pochopení a tolerancii jedného voči druhému bude ich dieťa vyrastať

v pokojnej atmosfére. Obaja rodičia musia mať na zreteli, že sú rovnocennými rodičmi s rovnakými
právami a povinnosťami a od ich správania bude záležať, ako bude ich dieťa prosperovať, od toho bude
závislé jeho duševné aj fyzické zdravie.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o rozvode manželstva možno podať odvolanie na Okresný súd Košice v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).Proti rozhodnutiu o schválení rodičovskej dody nie je možné podať
odvolanie. / § 122 CMP - Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. /

U p o z o r n e n i e :

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré
mal pred uzavretím manželstva.