Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703897872
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8703897872.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: neb. D. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XXXX/XX, H. - J. J., zomr. XX.XX.XXXX,
o vymoženie 148,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. E. T. proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/278/2003-25 zo dňa 14.11.2019 takto
r o z h o d o l :
O d m i e t a odvolanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Vyslovil, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9a ods. 1; 57 ods. 1 písm. g); 57 ods. 2; 58 ods. 1; 243h
ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 62; 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
4. Konštatoval, že z obsahu spisového materiálu ako aj vykonaným šetrením z príslušných registrov
ma za preukázané, že dňa 24.07.2014 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný dňa 04.07.2010 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo uznesením
sp. zn. 5D/193/2010, Dnot 151/10 zo dňa 05.10.2011 a s právoplatnosťou ku dňu 22.10.2011 pre
nemajetnosť poručiteľa (povinného) zastavené. Smrťou povinného počas konania teda došlo k strate
jeho procesnej subjektivity, pričom táto jednak vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou konania
a jednak predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú
vadu konania, pričom v konkrétnostiach toho ktorého prípadu je potrebné rozlišovať, či strana konania
nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Práve
ustanovenia § 63 až 66 Civilného sporového poriadku normatívne pokrývajú tie situácie, keď strana
sporu procesnou subjektivitou disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila. Ak súd zistí, že strana
sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o tzv. neodstrániteľnú vadu
konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
5. Nakoľko po začatí konania povinný zomrel, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím stratil
aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže povinný zomrel bez právneho
nástupcu, exekučný súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. E. T. a
to čo do výroku, ktorým bolo vyslovené, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.7. V odvolaní namietal, že súdny exekútor má vždy nárok na úhradu trov exekúcie. Nie je totiž zrejmé,
prečo by mal všetky náklady vynaložené v súlade so zákonom a účelne, ktoré počas exekúcie vznikli,
znášať sám, keď iba konal svoju zákonom ustanovenú povinnosť. Je na oprávnenom, či sa rozhodne
podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak ho podá, musí počítať aj s tým, že exekúcia nemusí byť vždy
úspešná a že môže byť zastavená, či už pre nemajetnosť povinného, alebo zánik jeho subjektivity (napr.
úmrtím). Uznesenie okresného súdu je nezákonné a nelogické okrem iného aj preto, že teoreticky, ak
by exekútor viedol viacero exekučných konaní, v ktorých by na majetok povinných súd vyhlásil konkurz,
pracoval by v každom jednotlivom prípade zadarmo a bola by ohrozená jeho existencia ako súdneho
exekútora, keďže odmenu za výkon exekučnej činnosti by mu súdy nepriznali, pričom inú zárobkovú
činnosť súdny exekútor zo zákona vykonávať nemôže. Aj keď v Exekučnom poriadku nie je výslovne
uvedené, že by v takomto prípade mal trovy exekúcie znášať oprávnený, vyplýva táto povinnosť z
ústavy, dodatkového protokolu a dohovoru. Exekučnú činnosť vykonával na základe zákona a na návrh
oprávneného. Výkon exekučnej činnosti na základe tohto návrhu ako štátom splnomocnená osoba
odmietnuť nemohol a vo veci som konať musel. Náhradou za obmedzenie zárobkových aktivít súdnych
exekútorov zákon garantuje a ustanovuje, že exekútor má nárok na odmenu, na náhradu hotových
výdavkov a na náhradu za stratu premeškaného času pri výkone exekučnej činnosti.
8. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
ho zruší a schváli trovy exekúcie tak, ako ich súdny exekútor vyčíslil v návrhu na zastavenie exekúcie
zo dňa 18.07.2014.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné
odmietnuť.
10. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
11. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).
12. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).
13. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil,
keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok
napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné.
15. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa §
386 písm. c/ CSP odmietol.
16. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučnýmporiadkom,ktorýjeodlišnýodtrovkonania,pričomrozhodnutieotrováchexekúcienemožnopodľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
17.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.