Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. august 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212698
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3115212698.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Mesto Nová Dubnica,

Trenčianska45/41,NováDubnica,IČO00317586,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriouJUDr.
Katarína Martinková, Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58, IČO 42 151 147 proti žalovaným 1) T. H.,
bytom F. C., P. D. 83X/XX, 2/ W. H., bytom F. C., P. D. XXX/XX, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í v y p r a t a ť byt číslo XX, nachádzajúci sa na treťom poschodí
bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXX/X, nachádzajúceho sa na ulici
H. D., v katastrálnom území F. C., ktorý je evidovaný Okresným úradom Ilava, Katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXXX.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/, 2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť vypratať byt číslo XX,nachádzajúci
sa na treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXX/X,
nachádzajúceho sa na ulici H. D., v katastrálnom území F. C., ktorý je evidovaný Okresným úradom
Ilava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX. Poukázal na to, že žalovaní ako nájomcovia
uvedeného bytu si opakovane neplnia riadne svoje povinnosti, neplatia v určenej výške nájomné a
úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Pre neplatenie týchto úhrad za obdobie august až december

2014 bola preto žalovaným daná výpoveď z nájmu bytu, výpovedná lehota skončila 31. 5. 2015. Žalovaní
v stanovenom čase byt neodovzdali a doposiaľ ho užívajú.

2. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Pripustili, že v roku 2014 neuhradili nájomné a úhrady za služby
spojené s užívaním bytu, bolo to však z toho dôvodu, že v tom období boli v nepriaznivej finančnej situácii
a nebolo v ich možnostiach tieto platby realizovať. Žalovaný 1/
zostal práceneschopný, v rovnakom období nemala príjem ani žalovaná 2/. Výpoveď z nájmu nenapadli

súdnou cestou, mali záujem so žalobcom rokovať a nakoniec všetky nedoplatky zaplatili. Podľa názoru
žalovaných súd by mal akceptovať finančnú situáciu, v ktorej sa nachádzali a vzhľadom na to, že ide
o mestský byt, mal by vychádzať z toho, že nájom naďalej trvá a dôvod nájmu zanikol. Za účelom
preukázania svojich tvrdení žalovaní navrhli vypočuť primátora mesta a ďalších zamestnancov a navrhli
vykonať dokazovanie za účelom preukázania ich hmotnej núdze.

3. Žalovaný 1/, T. H., pri svojom výsluchu uviedol, že v predmetnom byte býva spoločne s rodinou od

r. 2004, v októbri 2012 bola urobená nová nájomná zmluva. Pripustil, že v minulosti sa viackrát stalo,
že mali problém s platením nájomného, zakaždým to nejako doplatili a v byte zostali. Posledný krát
neplatili nájom v r. 2014, niekedy od augusta. Neplatili nájom zhruba do konca roka, v r. 2015 už nájom
platili. K svojim zárobkovým pomerom uviedol, že je dlhoročným zamestnancom železnice, jeho terajšípríjem po zrážkach je cca 400,00 - 480,00 eur v čistom, zrážky predstavujú DDS, stravné lístky, poistenie
a podobne. Bez zrážok by mohol mať príjem aj 700,00 eur v čistom, pokiaľ ide o ostatné zrážky, boli
aj to zrážky zo spotrebných úverov. V roku 2014, v mesiacoch marec, apríl, máj, bol práceneschopný.

Žalovaná 2/ je jeho manželka, majú dve deti, narodené v r. 1999 a 2000, obidve deti chodia t. č. na
strednú školu. Manželka nerobí, nemá príjem. Keď dostali výpoveď z nájmu, snažili sa to nejako riešiť,
žalobu o neplatnosť výpovede na súd nedávali. Žiadali stretnutie s primátorom, aj sa s ním stretli. Bolo
to o tom, že majú doplatiť dlžné nájomné a byt si odkúpiť. Dlžné nájomné zaplatili postupne, ale na
odkúpenie bytu finančné prostriedky nezískali. Podobné problémy s neplatením nájmu mali už raz v

minulosti, rovnako dostali výpoveď z nájmu, táto sa stiahla, keď dlh zaplatili.

4. Žalovaná 2/, W. H., pri svojom výsluchu uviedla, že pracuje ako finančný agent pre V., priemerne
mala ročne príjem asi 800,00 eur v čistom. Teraz viac ako rok nemá z tejto činnosti žiadny príjem.
Licencia na túto prácu jej skončila po 4 rokoch, na konci r. 2013. Bolo potrebné urobiť skúšky, s tým sú
poplatky celkom asi 100,00 eur, to znamená, že od r. 2014 doteraz prácu finančného agenta nerobí

a nemá z nej žiadny príjem. Iné zamestnanie si nehľadala, na skúšky nešla z rôznych dôvodov, bol za
to poplatok, bol chorý manžel, otec mal infarkt, aj tomu bolo treba pomáhať. Teraz má naplánované
skúšky na apríl, keď ich urobí, začne znova robiť prácu finančného agenta. Výpoveď z nájmu bytu mali
viackrát, koľkokrát to bolo, nevedela presne uviesť. Jej príjem bol nepravidelný, niekedy zarobila 300
eur za mesiac, niekedy 1 100,00 eur, keď bolo menej peňazí, tak to vykrývali aj spotrebnými úvermi.

Keď dostali výpoveď z nájmu, snažili sa kontaktovať primátora a dohodnúť sa, že uhradia dlh, vždy ho
v minulosti predtým uhradili. Primátor ich tlačil do toho, aby za niekoľko týždňov odkúpili byt, čiastku na
odkúpenie bytu sa zohnať nepodarilo, asi aj preto, že majú nezaplatené splátky z iných úverov.

5. Žalobca upresnil, že celkový dlh za obdobie od júla do decembra 2014 žalovaní splácali v

priebehu roka 2015, od januára do 9. 7. 2015, menšími platbami. Dňa 9. 7. 2015 bol celý dlh z roku
2014 zaplatený, ale žalovaní zároveň neplatili pravidelné predpísané mesačné platby, čo znamená, že
platbami splácali dlh, ale nový dlh na riadnych mesačných platbách zároveň vznikal. Iné platby, ako
uvedené v prehľade platieb z r. 2015, žalovaní nezaplatili. Hoci bolo viac rokovaní so žalovanými, aj na
úrovni primátora mesta, žalovaní nikdy prenajímateľovi nepreukazovali hmotnú núdzu, ktorá by mohla

spôsobiť neplatenie predpísaného nájomného a služieb. So žalovanými bol problém dlhšiu dobu. Dňa
9. 11. 2011 bol schválený mestským zastupiteľstvom zámer odpredať byt žalovaným, kúpna zmluva bola
uzavretá 19. 12. 2011, s tým, že zaplatenie kúpnej ceny bolo rozložené do viacerých splátok.
Keďže z kúpnej ceny nebolo nič zaplatené, došlo k spätnej kúpe bytu na mesto a vklad spätnej
kúpy bol povolený rozhodnutím príslušného katastra v auguste 2012. Z toho dôvodu bola schválená

nová nájomná zmluva so žalovanými zo dňa 31. 10. 2012. Následne došlo k neplateniu dohodnutého
nájomného, 13. 12. 2012 bola uzavretá dohoda o splatení dlhu, ktorý bol v tej dobe 754,12 eur. Dňa 11.
2. 2013 bola daná žalovaným výpoveď z nájmu pre nezaplatené nájomné, táto výpoveď bola 31. 5. 2013
zrušená z dôvodu zaplatenia dlžného nájomného. Ďalšia výpoveď z nájmu bola daná 20. 1. 2015. Z
výpovedí z nájmu vyplýva plynutie výpovednej lehoty, žalovaní kontaktovali primátora mesta iba niekoľko

dní pred uplynutím výpovednej lehoty. Žalovaným sa niekoľko krát vyšlo v ústrety, aj napriek tomu s nimi
boli stále problémy, dokonca 4. 6. 2013 žalovaní žiadali predĺženie nájomnej zmluvy a odstránenie závad
na byte. Aj napriek tejto situácii k 14. 3. 2016 žalovaní dlhujú 314,38 eur, nemajú zaplatený február 2016.

6. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, vyplynulo, že žalovaní sú nájomcami bytu číslo XX,

nachádzajúceho sa na treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele
číslo XXX/X, nachádzajúceho sa na ulici H. D., v katastrálnom území F. C., ktorý je evidovaný Okresným
úradomIlava,Katastrálnymodboromnalistevlastníctvač.XXXX,atonazákladezmluvyonájmebytuzo
dňa 31. 10. 2012. 20. 1. 2015 obom žalovaným bola daná výpoveď z nájmu bytu, z toho dôvodu, že k 16.
1. 2015 neplatili žiadne úhrady v období od augusta do decembra 2014. Obom žalovaným bola doručená

táto výpoveď 3. 2. 2015, výpovedná doba skončila 31. 5. 2015. Žaloba o neplatnosť týchto výpovedí
zo strany žalovaných podaná nebola. Dňa 22. 5. 2015 boli žalovaní písomne vyzvaní k odovzdaniu
predmetného bytu ku dňu 1. 6. 2015, výzvu obaja prevzali 22. 5. 2016, byt doposiaľ neodovzdali. Podľa
predpisov nájomného a ďalších úhrad mali žalovaní zaplatiť v auguste 2014 345,26 eur a v mesiacoch
september až december po 359,26 eur, z týchto platieb nezaplatili ani jednu. Dlh bol vyrovnávaný ďalšími

platbami v roku 2015, k úhrade dlhu došlo v júli 2015, zároveň však v tomto období nebolo zaplatené
predpísané nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi
sporné neboli.7. Žalovaní považovali výpoveď z nájmu bytu za nedôvodnú, pretože bola následkom ich hmotnej
núdze a teda nedostatkom finančných prostriedkov v rozhodnom období. Z listinných dôkazov, ktoré
predložili, bolo zistené, že žalovanému 1/ bola v roku 2014 vyplatená čistá mzda celkom 7 037,00 eur,

čo je priemerne mesačne 586,41 eur. V mesiacoch marec - apríl mu pre nemoc mzda vyplatená nebola,
v mesiacoch február a máj mal z rovnakého dôvodu nižšiu mzdu (394,54 eur resp. 128, 64 eur) oproti
ostatným mesiacom, kedy dosahoval čistý zárobok cca 800,00 eur. Doklad o výplate nemocenských
dávok žalovaný 1/ nepredložil. Žalovaná 2/ doklady o reálnych príjmoch za rok 2014 nepredložila
žiadne. Uchádzala sa o dávku v nezamestnanosti, táto jej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky

Považská Bystrica, zo dňa 6. 4. 2016 nebola poskytnutá, pre nesplnenie zákonom daných podmienok,
konkrétne preto, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
teda v období od 15. 3. 2013 do 14. 3. 2016 (15. 3. 2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o
zamestnanie)preukázaladobupoisteniavnezamestnanostiodsvojhozamestnávateľalendo4.7.2014,
teda v počte len 477 dní. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín svojim rozhodnutím zo dňa 19. 4.
2016 nepriznal žalovanej 2/ pomoc v hmotnej núdzi, s poukazom na to, že započítaný príjem žiadateľky

a členov jej domácnosti predstavoval v marci 2016 559,43 eur, pričom suma životného minima podľa
zákona č. 601/2003 Z. z. bola 517,12 eur.

8. Z dôkazov predložených žalovanými súd zistil, že ich argumentácia, smerujúca k tomu, že v čase
dania výpovede z nájmu bytu boli v hmotnej núdzi, čo by mohlo mať za následok ďalšie trvanie

nájomného vzťahu v prípade zaplatenia dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu v
zákonom určenej lehote, nebola dôvodná. Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, považuje suma
alebo úhrn súm 198,09 eur, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 138,19 eur, ak ide o ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur ak ide o nezaopatrené dieťa. v prípade žalovaných

ide o štvorčlennú rodinu s dvoma maloletými deťmi, suma životného minima rodiny žalovaných bola
ku dňu podania výpovede z nájmu bytu 526,00 eur (1 x 198,09 eur, 1 x 138,19 eur, 2 x 90,42 eur).
Príjem žalovaného 1/ bol v decembri 2014 782,56 eur, teda prevyšujúci zákonom určené životné
minimum. Nebolo teda možné konštatovať, že žalovaní neplatili z dôvodu hmotnej núdze. Výpoveď z
nájmu bytu bola daná zákonným spôsobom, nájomný vzťah skončil 31. 5. 2015, žalovaní doposiaľ v

predmetnom byte bývajúci, teda byt užívajú bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 29. 9. 2016 žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť predmetný byt
vypratať.

9. V dôsledku odvolania sa žalovaných sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne ako súd druhej

inštancie a uznesením zo dňa 13. 3. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

10. Žalovaní v odvolaní uviedli, že dňa 15. 7. 2004 im žalobca pridelil sociálny byt, nakoľko išlo o mladú
rodinu s dvoma nezaopatrenými deťmi, bez možnosti nadobudnúť obydlie inak. Od uvedeného dňa

žalovaní pravidelne platia nájomné a mesačné preddavky v predmetnom byte. Žalobca podal žalobu 2.
6. 2015 za nezaplatené úhrady za obdobie august až december 2014, ktoré boli uhradené. Tvrdili, že
stále majú záujem o odkúpenie predmetného bytu. Po viacerých pokusoch o odkúpenie predmetného
bytu pristúpili k podpisu kúpnej zmluvy, avšak nakoľko sa im nepodarilo vybaviť úhradu kúpnej ceny v
celku, museli naďalej pokračovať v nájme. Od začiatku tohto nezrealizovaného prevodu vlastníckych

práv bol na nich a celú rodinu vyvíjaný hrubý nátlak, mesto vystupovalo z pozície sily. Bytový dom, v
ktorom sa predmetný byt nachádza, je pre sociálne slabšie vrstvy. Žalovaný 1/ kandidoval v roku 2014
na post primátora mesta F. a z dôvodu dvojitého štátneho občianstva je práve konaním predstaviteľov
mesta v predmetných konaniach o prevode vlastníckych práv predmetného bytu diskriminovaný. V
podanom odvolaní citovali článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv. So žalovanými boli uzavreté dve nájomné zmluvy. Žalobca oznámil žalovaným
výpoveď z nájmu listom zo dňa 20. 9. 2010, zo dňa 11. 2. 2013 a zo dňa 20. 1. 2015 s tým, že dvakrát
bola zrušená výpoveď z nájmu, a to 30. 12. 2010 a 31. 5. 2013, z čoho vyplýva, že bolo výlučne
na vôli žalobcu riadiť nájomný vzťah účastníkov nájomného vzťahu. Súd sa s platobnou schopnosťou
žalovaných oboznámil, avšak neprihliadol na dôvody osobitného zreteľa, že im bol poskytnutý nájomný

byt pre sociálne slabé rodiny a skutočnosť, že sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Dlžné nájomné uhradili
a nemali tak dôvod odovzdať predmetný byt na výzvu žalobcu zo dňa 22. 5. 2015. Uviedli, že nájomný
vzťah naďalej trvá, pretože žalobca prijímal po celú dobu úhrady za nájom a služby s užívaním bytu
a nikdy nevracal predmetné platby, čím konkludentne prejavoval vôľu byť účastníkom nájomnéhovzťahu. Namietali, že súd sa nezaoberal otázkou, či medzi stranami sporu existuje nájomný vzťah, či
je dôvodné vypratanie predmetného bytu, resp. prečo je potrebné poskytnúť ochranu žalovaným ako
dobromyseľným užívateľom bytu. Tým boli práva žalovaných porušené, nebola im poskytnutá zákonom

ustanovená ochrana, žalovaní sú vo vzťahu k žalobcovi spotrebitelia, boli sankcionovaní pri omeškaní
s platením nájomného a
služieb,pričomžalobcapoužilnekalúpraktiku,atoinštitútvýpovedenájmuakoduplicitnúsankciu,ktorou
sa súd vôbec nezaoberal.

11. Súd druhej inštancie mal za to, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie predčasne dospel k
záveru o splnení hmotnoprávnych predpokladov pre vypratanie bytu žalovanými. Zdôraznil, že nájomný
vzťah je typickým odplatným právnym vzťahom. Neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované
s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace je zákonným dôvodom, pre ktorý môže prenajímateľ
vypovedať nájom bytu. Pokiaľ nájomca na súde neuplatní do troch mesiacov od doručenia výpovede
neplatnosť výpovede (§ 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka), súd výpoveď nájmu bytu

nepreskúmava a teda nezaoberá sa tým, či výpoveď nájmu bytu bola daná zákonným spôsobom. V
danej veci nájomcovia žalobu o neplatnosť výpovede na súde neuplatnili. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie neposudzoval hmotnú núdzu žalovaných ku dňu doručenia výpovede (§ 710 ods. 4
Občianskeho zákonníka). Vyhodnocoval príjem žalovaného 1/ v decembri roku 2014, ktorý prevýšil
zákonom určené životné minimum 526,00 eur (správne 517,12 eur) podľa zákona č. 601/2003 Z. z.. Vec

neposudzoval z hľadiska, či boli splnené predpoklady zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka, teda, či nájomca prenajímateľovi preukázal, že svoju povinnosť plniť nájomné
nesplnil z dôvodu, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a či došlo k úhrade dlžného nájomného
pred uplynutím ochrannej lehoty.
12. Po právnej stránke posúdil súd vec podľa nasledujúcich ustanovení:

12.1. Podľa § 710 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom
bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu. Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d),

že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že
ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje
o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
12.2. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné

alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
12.3. Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo
sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede

nájmu bytu zanikol.

13. Z uvedených ustanovení vyplýva, že predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka je splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené
kumulatívne:

a/ Nájomca po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka pre neplatenie
nájomného musí v prvom rade preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil
z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (§ 710 ods. 4
Občianskeho zákonníka). Aj keď zákon výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi
preukázať, že nájomné nezaplatil z dôvodu hmotnej núdze, z ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho

zákonníka možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite, a to
najneskôr do konca
výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka). Len ak stav hmotnej núdze
v predmetnom časovom limite prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o
ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

b/ Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711
ods. 5 Občianskeho zákonníka, je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí
dlžné nájomné prenajímateľovi, alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady. (Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/133/2009 - R 40/2012.)14. Nebolo sporné, že žalobca dal žalovaným 1/ i 2/ výpoveď z nájmu bytu, datovanú 20. 1. 2015.
Dôvodom výpovede bolo neplatenie nájmu za obdobie august až december 2014. Trojmesačná

výpovedná lehota uplynula 31. 5. 2015, obom žalovaným bola výpoveď doručená 3. 2. 2015. Žaloba o
neplatnosť výpovede podaná nebola. Žalovaní po zániku nájmu bytu predmetný byt neuvoľnili, doposiaľ
ho užívajú.

15. Sporné bolo, či ku dňu doručenia výpovede boli žalovaní v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,

teda či došlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov, v takom
prípade by výpovedná lehota uplynula 30. 11. 2015. Sporné rovnako zostalo, či žalovaní preukázali
žalobcovi, prenajímateľovi, že sú ku dňu doručenia výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
a to v čase do 31. 5. 2015. K tejto otázke možno poukázať na list žalovaného 1/, adresovaný žalobcovi
dňa 27. 5. 2017, v ktorom žalovaný žiada o osobné stretnutie za účelom prerokovania veci a stiahnutia
výpovede, nakoľko sa u nich zmenila situácia, s tým že nedoplatky, ktoré vznikli jeho dlhodobou

práceneschopnosťou, zaplatí. Podľa predloženého prepisu zvukového záznamu sa žalovaní stretli s
primátorom mesta 3. 7. 2015. Listinné dôkazy, týkajúce sa PN žalovaného 1/, ochorení rodičov a dcéry,
žiadostí o podporu a príspevky, prehľadu exekúcií, predložili žalovaní súdu 25. 4. 2016, ďalšie 11. 8.
2016. V tento deň žalovaná 2/ súdu predložila vyúčtovanie za svoju podnikateľskú aktivitu, z ktorej
vyplýva, že v januári 2015 mala príjem 26,75 + 44,12 eur.

16. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaní uviedli, že nezaplatené úhrady za obdobie
august až december 2014 zaplatili 4. 2. 2015 345,26 eur a 345,26 eur, 16. 2. 2015 14,00 eur a 159,26
eur, 26. 3. 2015 100,00 eur, 25. 6. 2015 100,00 eur, 29. 6. 2015 359,26 eur, 2. 7. 2015 159,26 eur, 6.
7. 2015 100,00 eur, 9. 7. 2015 100,00 eur.

17. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 12. 11. 2018 (odročené pre nevykázané doručenie
predvolania), 7. 1. 2019 (odročené pre predloženú PN žalovanej 2/), 19. 3. 2020 (odročené pre
predloženú PN žalovanej 2/ a z dôvodu realizácie opatrení proti šíreniu koronavírusu), 2. 7. 2020
(odročené pre predloženú PN žalovanej 2/), 17. 8. 2020. Súd preveril predkladaný doklad o PN

žalovanej 2/ a zistil, že je práceneschopná permanentne od 27. 6. 2018, ošetrujúci lekár E.k súdu na
jeho požiadanie oznámil, že diagnóza L-23 nebráni žalovanej 2/ zúčastniť sa súdneho pojednávania,
diagnóza určuje len obmedzenie vykonávať určitý druh práce pre príslušný Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny. Opätovnej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 11. 8. 2020 preto súd nevyhovel a 12. 8.
2020 oznámil obom žalovaným, že nariadené pojednávanie sa uskutoční, žalovaný 1/ žiadny dôvod na

odročenie pojednávania okrem PN žalovanej 2/ neuviedol.

18. Žalobca poukázal na to, že určené nájomné a poplatky za služby žalovaní dlhodobo neplatia tak ako
sú predpísané. V r. 2018 a 2019 bola situácia taká, že z predpisu zaplatili len menšiu časť a nedoplatok
vyrovnali na konci roka. V tej súvislosti za r. 2019

došlo k tomu, že pokiaľ ide o platby za služby spojené s užívaním bytu, vznikol rozdiel medzi predpisom
záloh a reálnou spotrebou, v dôsledku čoho v ročnom vyúčtovaní došlo k preplatku 362,63 eur. Žalovaní
žiadali tento preplatok vrátiť, vrátený im nebol, bolo im oznámené, že vzniknutý preplatok bol zaúčtovaný
na úhradyzajanuárafebruár2020. Mesačnýpredpisnar.2020je363,06eur,k17.8.2020jeevidovaný
nedoplatok na nájomnom a službách 2 450,43 eur, úhrada za január bola započítaná z preplatku, od

februára do júna platili žalovaní len 63,00 eur, za júl prišla čiastočná úhrada, za august neprišla žiadna
úhrada.

19.Hmotnánúdzajestav,keďpríjemčlenovdomácnostipodľatohtozákonanedosahujesumyživotného
minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou,

výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo
zvýšiť príjem. Stav hmotnej núdze nájomca musí preukázať prenajímateľovi v určitom časovom limite,
a to najneskôr do konca výpovednej lehoty. Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite
prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších
šesť mesiacov.

20. Výpoveď z nájmu bytu je krajným opatrením, predstavujúcim najprísnejšiu možnú sankciu za
porušenie povinností nájomcom, ktorej použitie musí byť úmerné závažnosti konania nájomcu v
konkrétnom prípade. Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí
spĺňať podmienky stanovené Občianskym zákonníkom. Pojem "hrubo porušuje svoje povinnosti" (§711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka) robí citované ustanovenie normou s relatívne neurčitou
hypotézou. V prípade citovaného ustanovenia môže ísť o hrubé porušenie akýchkoľvek povinností
vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu. Keďže nájomný vzťah je typicky odplatným právnym vzťahom,

neplatenie nájomného možno považovať za také porušenie nájomnej zmluvy, ktoré je jej podstatným
porušením. Za hrubé porušenie povinnosti nájomcu zákon považuje predovšetkým neplatenie
nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace.
Nepochybne účinkom výpovede je to, že sa nájom končí a že nájomca sa musí z bytu vysťahovať.

21. Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie,
kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou strán
sporu.Splneniedôkaznejpovinnostitýmspôsobom,žeprocesnástranapreukážesvojetvrdenia,vediek

uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú
stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j. neponúkla
alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní

má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.

22. V prejednávanej veci vyššie uvedené zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu splnené
neboli. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výpoveď prenajímateľa z 20. 1. 2015 podľa § 711 ods.
1 písm. d/ Občianskeho zákonníka bola obom žalovaným doručená 3. 2. 2015. Žalovaní nedoplatok za

obdobie august až december 2014 uhradili v celom rozsahu až 9. 7. 2015, teda po uplynutí trojmesačnej
výpovednej lehoty (31. 5. 2015). Keďže ale žalobcovi do konca výpovednej lehoty nepreukázali, že v
čase dania výpovede boli v hmotnej núdzi, nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu
6 mesiacov a nebol splnený jeden z predpokladov zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Samo zaplatenie dlžného nájomného mohlo mať za následok len splnenie

dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Nájom bytu potom zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Žalovaní mali dôkaznú
povinnosť preukázať žalobcovi stav hmotnej núdze ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu, túto si
nesplnili. Je potrebné uviesť aj to, že z tých listinných dôkazov, ktoré predložené boli, nebolo možné
konštatovať, že vôbec boli v hmotnej núdzi v priebehu roka 2014, ako už bolo uvedené v prvom rozsudku

súdu prvej inštancie a zároveň nebolo možné posúdiť ich stav ku dňu doručenia výpovede. Zjavne
cielenouignoráciousúdomnariadenýchpojednávanísažalovanívlastnoučinnosťoupripraviliomožnosť
doplniť skutkové tvrdenia a buď predložiť potrebné dôkazy, alebo podať príslušný dôkazný návrh.

23. K charakteru daného sporu súd uvádza, že podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský

spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, a to bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 Občianskeho zákonníka).
Zmluvu o nájme, ktorú strany sporu uzavreli nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
nakoľko žalobcu nemožno považovať za dodávateľa vo vyššie uvedenom zmysle, uzavretie zmluvy
nebolo výsledkom jeho podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Žalobca si len vo verejnom záujme
plnil povinnosť v rámci svojich možností zabezpečiť sociálne bývanie pre ľudí, ktorí nemajú možnosť

zabezpečiť si bývanie iným spôsobom a spĺňajú na získanie nájmu určité podmienky (napr. ich príjem
nepresahuje určitú hranicu). Tomu obvykle zodpovedá aj výška nájmu, ktorý nie je komerčným nájmom
a preto nedosahuje jeho výšku.

24. Súd považuje za potrebné dodať, že žalovaní si dlhodobo neplnia svoje povinnosti platiť nájom a

poplatky za služby spojené s užívaním bytu v určenej výške a v určenom čase, čím do doby skončenia
nájmu dlhodobo hrubo porušovali svoje povinnosti nájomcov. Nie je možné platiť uvedené úhrady podľa
vlastného uváženia, napokon už v roku 2013 im z obdobných dôvodov bola daná výpoveď z nájmubytu, po úhrade nedoplatkov bola zrušená s výhľadom, že k porušovaniu povinností týmto spôsobom
už nedôjde, čo sa však nestalo.
25. Z dôvodov vyššie uvedených súd preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

26. Žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania na základe jeho úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.