Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010319
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4219010319.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného V.
F., pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného V. F. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 13.10.2020, sp. zn. 3T/22/2019, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného V. F. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného V. F. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1
Trestného zákona v bode 1 a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného

zákona, na tom skutkovom základe, že:
1. ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Attila Rózsás - RA TRANSPORT, s miestom
podnikania Virt, Hlavná 25, IČO: 11711116, zrazil svojim zamestnancom poistné na nemocenské
poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na
invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
- za mesiac október 2016 sumu 179,58 € so splatnosťou 30. novembra 2016,

- za mesiac november 2016 sumu 300,89 € so splatnosťou 30. decembra 2016,
- za mesiac december 2016 sumu 299,54 € so splatnosťou 31. januára 2017,
- za mesiac február 2017 sumu 314,98 € so splatnosťou 31. marca 2017, a následne, napriek tomu, že
mal dostatok finančných prostriedkov, zrazené poistné v príslušných termínoch splatnosti neodviedol v
zmysle § 141 odsek 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočke Komárno, Petőfiho 7, 945 79 Komárno v celkovom

rozsahu 1.094,99 €,
2. ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Attila Rózsás - RA TRANSPORT, s
miestom podnikania Virt, Hlavná 25, IČO: 11711116, ako zamestnávateľ poistné na nemocenské
poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na
invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v
nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity

- za mesiac október 2016 sumu 481,46 € so splatnosťou 30. novembra 2016,
- za mesiac november 2016 sumu 806,64 € so splatnosťou 30. decembra 2016,
- za mesiac december 2016 sumu 803,15 € so splatnosťou 31. januára 2017,
- za mesiac február 2017 sumu 844,43 € so splatnosťou 31. marca 2017, napriek tomu, že táto
spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov v príslušných termínoch splatnosti uvedené poistné
nezaplatil v zmysle § 141 odsek 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočke Komárno, Petőfiho 7, 945 79 Komárno v
celkovom rozsahu 2.935,68 €.Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil v
trvaní 1 roka.

Proti uvedenému rozsudku, v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania a jeho doplnení uviedol, že vadu má celé konanie súdu I. stupňa
a skutok nemá nič s pravdou. Poukázal na svedecké výpovede na hlavnom pojednávaní. Uviedol,
že dôkazmi podoprel, že sa nikdy nezaoberal nijakými odvodmi a že nebolo dokázané, čí je to účet.
Poznamenal, že ešte pred skončením dokazovania vo veci predložil doklad o tom, že V. Y. bola uznaná
vinnou v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T/26/2019, pričom tvrdil, že N. Z.

bol organizátor celého a mal na tom najväčší zisk.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že ešte
pred okresným súdom žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí by vedeli potvrdiť, že
zásielky, ktoré boli zasielané na pošte, tieto nikdy k odosielateľovi nedošli, pretože boli zahodené.

Podotkol, že síce bol šéfom firmy, ale za všetko zodpovedali jeho pracovníci, nemal ani účet v banke,
o ničom nevedel, všetko pred ním utajili a chceli ho obrať o majetok, a to V. Y. a R. N.. Trval na tom,
aby boli vypočutí svedkovia, ktorých navrhoval vypočuť pred okresným súdom, nechcel však, aby títo
svedkovia boli vypočutí pred krajským súdom. Preto žiadal, aby vec bola vrátená súdu I. stupňa.

Zástupkyňa krajského prokurátora považovala rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a správny vo
všetkých jeho výrokoch s tým, že súd I. stupňa zistil náležite skutkový stav a tento aj vyhodnotil. Skutkové
a právne závery o vine obžalovaného považovala za správne a rovnako aj výrok o treste za zákonný a
primeraný. Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, rešpektujúc zásadu zákazu ,,reformatio in peius“ - zákazu zmeny k
horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10
Trestného poriadku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd
I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto na ne v podrobnostiach len
poukazuje.Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil tak so skutkovými,
ako aj právnymi závermi súdu I. stupňa. Vina obžalovaného zo žalovaného skutku bola jednoznačne
preukázaná na podklade výpovedí svedkyne Ing. G. S., poverenej zástupkyne Sociálnej poisťovne,

pobočky Komárno, ktorá potvrdila jednotlivé nedoplatky na poistnom tak, ako boli vyčíslené v podaní
Sociálnejpoisťovne,taktiežsvedkovV.Y.,I.Y.,B.O.,R.C.,A.Z.aS.V.akojehobývalýchzamestnancov,
ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný právne aj fakticky riadil podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej týchto
ľudí zamestnával, čím vyvrátili jeho obranu spočívajúcu v tvrdení, že nevedel o tom, čo sa vo firme deje
a bol oklamaný (predovšetkým zo strany V. Y.), ako aj v tvrdení, že chcel ukončiť podnikateľskú činnosť

a previesť svoje podnikanie na s.r.o., ktorú v roku 2015 kúpil.
Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2017 (č. l. 17) jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
síce ukončil podnikateľskú činnosť ako SZČO, no nebol doposiaľ (ku dňu ich vyjadrenia) odhlásený z
registra zamestnávateľov a naďalej figuroval v Obchodnom registri, ktorej skutočnosti zodpovedali aj
jeho zákonné povinnosti jednak zrazené odvody od zamestnancov v príslušných termínoch splatnosti
odviesť, jednak zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie a príspevky

na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové
poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity, čo však
neurobil. Pokiaľ sa obžalovaný chcel zbaviť trestnej zodpovednosti poukazovaním na to, že na všetky
úkony splnomocnil V. Y., treba uviesť, že takéto tvrdenie obžalovaného v kontexte už uvedených
skutočností (predovšetkým jeho zodpovednosti ako zamestnávateľa) neobstojí. Navyše splnomocnenie,

ktoré v tejto súvislosti predložil v prípravnom konaní (č. l. 35), obsahuje iba jeho podpis, nie je tak z
neho zrejmý prejav vôle splnomocnenkyne, že ho prijíma. Svedkyňa zároveň uviedla, že obžalovaný
rozhodoval o tom, čo bude zaplatené a to, že svedkyňa k obžalovanému chodila pre pokyny uviedli aj
svedkovia R. C. a A. Z..
Napokon znalkyňa Ing. M. M. v znaleckom posudku zo dňa 22.09.2018 konštatovala, že podnikateľský

subjekt obžalovaného za žalované obdobie október 2016 až február 2017 disponoval dostatočným
množstvom finančných prostriedkov, aby vedel odviesť poistné zrazené od svojich zamestnancov a
zaplatiť poistné za zamestnávateľa Sociálnej poisťovni. Znaleckým posudkom MUDr. W. Z. zo dňa
06.04.2019bolozároveňustálené,žeobžalovanývedelvčaseskutkuovládaťsvojekonaniearozpoznať
jeho protiprávnosť napriek organickej poruche osobnosti s organickou depresívnou poruchou pod

clonou antidepresív, ktorou v čase skutku trpel, táto však nemala vplyv na vyššie uvedené schopnosti
obžalovaného.
Odvolací súd napokon rovnako ako súd I. stupňa nevzhliadol dôvodnosť vyhovenia návrhu
obžalovaného na výsluch advokáta JUDr. N. M., keďže jeho svedeckú výpoveď v kontexte obžalovaným
prezentovanej argumentácie nepovažuje za relevantnú voči predmetu konania, spôsobilú privodiť iný

záver o vine obžalovaného. Čo sa týka trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/26/2019,
právoplatného dňa 06.04.2019, ktorým bola svedkyňa V. Y. uznaná vinnou zo spáchania prečinu
sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na čo obžalovaný poukázal,
treba uviesť, že síce sa jej konanie týkalo podnikateľského subjektu obžalovaného, z bankového účtu
ktorého si takto neoprávnene prisvojila finančné prostriedky, nesúvisí však s nesplnením si povinnosti

obžalovaného ako zamestnávateľa odviesť za zamestnancov im zrazené odvody a zaplatiť poistné
Sociálnej poisťovni vo svojom mene, ako mu to ukladá zákon.

Hodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i v súhrne, mal aj odvolací súd za preukázané, že konaním
obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty jednak prečinu neodvedenia dane a poistného

podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a jednak prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa §
278 odsek 1 Trestného zákona, a to po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, keď obžalovaný ako
zamestnávateľ v malom rozsahu zadržal a neodviedol Sociálnej poisťovni poistné na sociálne poistenie
a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil svojim zamestnancov podľa zákona, ako
aj v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na

sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie v príslušnom období.

Vo vzťahu k výroku o uloženom treste je potrebné uviesť, že súd I. stupňa sa pri určovaní jeho druhu
a výmery dostatočne zaoberal kritériami uvedenými v § 34 Trestného zákona a prihliadal nielen na
spôsob spáchania činu a jeho následok, ale aj na osobu páchateľa, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

a poľahčujúce okolnosti a napokon na možnosť jeho nápravy. Súd I. stupňa u obžalovaného vzhliadol
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona, teda, že viedol pred spáchaním
trestných činov riadny život, vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, v ktorom nemá žiadny
záznam a s takýmto zistením sa stotožnil i odvolací súd. Za správne považuje i zistenie priťažujúcejokolnostipodľa§37písmenoh/Trestnéhozákona,ktorúpredstavujeskutočnosť,žeobžalovanýspáchal
viac trestných činov, konkrétne dva. Táto skutočnosť zároveň viedla i k ukladaniu úhrnného trestu v
zmysle absorbčnej zásady zakotvenej § 41 odsek 1 Trestného zákona, teda podľa ustanovenia § 277

odsek 1 Trestného zákona ako najprísnejšie trestného. Súd I. stupňa napokon ukladal obžalovanému
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby (1 až 5 rokov),
ktorého výkon zároveň podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok, ktorý trest i odvolací súd považuje
za primeraný z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie a výchovného pôsobenia na obžalovaného.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.