Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218147
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116218147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G.. Ľ. Z. XXXX/XX, XXX XX K. K. a 2/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
XX, XXX XX K. K., obidvoch zastúpených B.. O. V., Q. so sídlom I. XX, XXX XX K. K., proti žalovaným
1/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V.., XXXXX I., G. A. 2/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/
XX, XXX XX K. K., obidvoch zastúpených JUDr. Ivan Spišiak - advokát, s.r.o., so sídlom Nad plážou 7,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 838 805 a 3/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX K.
K., zastúpenej B.. J. Q. M., Q. so sídlom G. O. XX, XXX XX K. K., o určenie, že vec patrí do dedičstva,

o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/202/2016-154 zo dňa
03.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „súd“)

rozsudkom zo dňa 03.03.2020 zamietol žalobu (prvý výrok) o určenie, že rodinný súpisné číslo XXX
nachádzajúci sa v obci a katastrálnom území O., postavený na pozemku CKN parc. č. XXX/X, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru, pre katastrálne
územie O., patrí v celosti v režime BSM do dedičstva po neb. B. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX a neb. K. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, eventuálne určenie, že
nehnuteľnosť, evidovaná na Okresnom úrade K. K., katastrálnom odbore pre kat. úz. O. na LV č. XXX,
a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. R. XXX/X patrí v celosti do dedičstva po neb. K.

O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ majú nárok na
náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %, ktoré sú žalobcovia 1/, 2/ povinní zaplatiť
žalovaným 1/, 2/, 3/ v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o
ich výške (druhý výrok). O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (tretí výrok). Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia
a žalované sú súrodencami, deťmi už nebohých rodičov B. O. a K. O.. Pôvodné dedičské konanie po
otcovi neb. B. O. bolo vedené bývalým Štátnym notárstvom Banská Bystrica pod sp. zn. V. XXXX/

XX a konanie o novoobjavenom majetku pod sp. zn. D XXXX/XX. Po matke neb. K. O. bolo vedené
dedičské konanie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25D 592/2013, Dnot 153/2013. Rodinný
dom súpisné č. XXX, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodičov, ku dňu ich smrti
prejednaný v dedičských konaniach nebol a ako jeho vlastníčka je na liste vlastníctva č. XXX zapísanážalovaná 1/. Po smrti otca matka K. O. uzatvorila so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu so zriadením
vecného bremena zo dňa 30.04.1998, ktorej vklad bol povolený dňa 14.05.1999 v konaní Z. XXXX/XX;
súčasťou darovanej zmluvy bola aj listina o určení súpisného čísla XXX k stavbe, ktorá bola dokončená

v roku 1968 a jej vlastníkom bola K. O.. Rodinný dom však bol postavený začiatkom 60. rokov rodičmi
počas ich života, za trvania ich manželstva zo spoločných prostriedkov. Žalobcovia označili darovaciu
zmluvu za absolútne neplatnú, pretože ich matka previedla na žalovanú 1/ niečo, čo nevlastnila. V
skutočnosti navyše išlo o kúpnu zmluvu, pretože žalovaná 1/ ideálne podiely z domu vyplatila ostatným
dedičom, stranám tohto sporu, o čom svedčia potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti z 12.09.1998

nimi podpísané. Darovaciu zmluvu označili za simulovaný právny úkon, neplatný pre nedostatok vôle
jeho účastníkov a zastretú kúpnu zmluvu označili za neplatnú pre nedostatok zákonnej písomnej formy.
Žalovaná 1/ vedela, resp. pri dodržaní obvyklej opatrnosti mala a mohla vedieť, že ich matka v čase
uzatvárania darovacej zmluvy nebola výlučnou vlastníčkou domu, preto žalovaná 1/ nemohla byť s
ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľná a nemôže byť ani oprávnenou držiteľkou. Svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení odôvodnili tým, že ako žalobcovia nemôžu vyvolať dodatočné

prejednanienovoobjavenéhomajetkuvdedičskomkonanípoichneb.rodičoch,pokiaľnebudevsúdnom
konaní určujúcim výrokom rozhodnuté, že tieto pozemky vlastnili v režime BSM. V čase podania žaloby
bol žalovaným 4/ aj nesvojprávny B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zastúpený opatrovníčkou -
žalovanou 2/ M. A. na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31Ps/17/2013-17,
ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a jeho právnymi nástupcami sú žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 2/, 3/.

Okresný súd uznesením zo dňa 15.04.2019, č. k. 17C/202/2016-111 rozhodol, že pokračuje v konaní s
právnymi nástupcami žalovaného 4/, ktorými sú žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 2/, 3/.

1.1 Žalované 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili, pretože rodinný dom sa spomína v dedičskom rozhodnutí
D 1620/86 po ich neb. otcovi B. O.; jeho nadobúdateľkou sa na základe dohody dedičov stala výlučne

jeho manželka K. O. napriek tomu, že tento majetok v minulosti nebol perfektne zapísaný v príslušných
katastrálnych registroch. Matka dom darovala na základe svojej slobodnej vôle dcére K. P. v roku 1998 aj
z toho dôvodu, že zo všetkých súrodencov sa jedine ona dokázala spravodlivo so svojimi zostávajúcimi
súrodencami vysporiadať. Aj v dedičskom konaní po K. O. bolo rešpektované darovanie rodinného domu
K. P., pretože súrodenci spoločne vyhlásili, že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy.

Žalovaná 1/ je dobromyseľnou držiteľkou rodinného domu. Žalovaná 3/ uviedla, že rodinný dom bol
predmetom dedenia po ich neb. otcovi B. O., o čom svedčí dedičské rozhodnutie býv. Štátneho notárstva
Banská Bystrica sp. zn. D 1620/86, právoplatné 13.03.1987, v ktorom sa výlučnou vlastníčkou rodinného
domu stala ich matka. Darovanie rodinného domu žalovanej 1/ akceptovali všetci súrodenci, ktorí od nej
prijali finančnú hotovosť 120.000,- Sk ako vyrovnávajúci podiel zodpovedajúci prípadnému dedičského

podielu vo výške 1/6 na nehnuteľnosti. Išlo o dobrú vôľu žalovanej 1/, ktorá takto postupovať nemusela.

1.2 Okresný súd mal za to, že žalobcovia 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je, pretože ich tvrdené právo je neisté a v prípade vyhovujúceho určovacieho rozsudku
prichádza do úvahy možnosť odstránenia ich neistoty s poukazom na skutočnosť, že vec stále môže

byť alebo má byť ako dedičstvo prejednaná.

1.3 Aplikujúc ustanovenia § 2 ods. 1 veta prvá, § 17 ods. 1 - 3, § 19 ods. 1 - 2, § 20 veta prvá, § 34 ods.
1 prvá veta, § 35, § 39 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c), § 42 ods. 1 zák. č. 95/63 účinného k 20.11.1986
(ďalej aj „Notársky poriadok“), ako aj ustanovenia § 460, § 473 ods. 1, § 482 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej tiež „OZ“) okresný súd konštatoval, že dedičstvo po neb. B. O., zomr. XX.XX.XXXX
bolo prejednané v konaní vedenom býv. Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod sp. zn. D 1620/86.
V zápisnici zo dňa 20.11.1986 je medzi aktívami majetku poručiteľa uvedená aj polovica domu č. XXX,
postaveného na neusporiadanom pozemku v hodnote 57.927,- Kčs. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov bolo tiež vyporiadané. Všeobecná hodnota dedičstva bola určená sumou 70.901,- Kčs, pasív

3.302,- Kčs a čistá hodnota dedičstva sumou 67.599,- Kčs. Žalované 1/ a 2/ dňa 01.12.2017 podali
na Okresný súd Banská Bystrica žiadosť o opravu výroku dedičského rozhodnutia tak, aby bol v ňom
zahrnutý aj chýbajúci predmet dedičstva, a to rodinný dom č. XXX a vozidlo Z. XXXX, ktoré v dedičskom
konaní prejednané boli, čo vyplýva zo zápisnice z prejednania dedičstva aj z určenia výšky jeho hodnoty.
Opravou rozhodnutia bol poverený notár B.. O. B., ktorý v úradnom zázname z 31.01.2018 uviedol,

že nie je oprávnený na vykonanie takejto opravy rozhodnutia bývalého štátneho notárstva, ktorú má
vykonať sudca. Ak je vo výroku rozhodnutia uvedené, že dedičstvo v celosti preberá jeden dedič a v
dôvodoch rozhodnutia je uvedený súpis dedičstva, ktorý bol predmetom konania, má za to, že ide o
správne rozhodnutie a nie sú dané dôvody jeho opravy. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 1D 2150/1989 z 28.03.2018 návrh žalovaných 1/, 2/ na opravu dedičského rozhodnutia bývalého
ŠtátnehonotárstvavBanskejBystricisp.zn.D1620/86zamietol,pretožerozhodnutieneobsahujechybu
v písaní, ani inú zrejmú nesprávnosť a jeho písomné vyhotovenie obsahuje všetky náležitosti podľa §

17, § 37 a § 40 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku účinného v čase vydania rozhodnutia. Časť výroku
rozhodnutia obsahujúca popis nehnuteľností patriacich do dedičstva, zapísaných v pozemkovej knihe k.
ú. O. nie je súpisom aktív a pasív dedičstva ani určením dedičstva, ale údajom pre A. W. v K. K. pre účel
vykonania zápisu v pozemkovej knihe. Keďže dom č. XXX nebol zapísaný v pozemkovej knihe, nebol
zahrnutý ani v tomto popise nehnuteľností. Z rozhodnutia o dedičstve v spojení s rozhodnutím podľa

§ 34 ods. 1 Notárskeho poriadku a zo súpisu aktív a pasív nepochybne vyplýva, čo bolo predmetom
prejednania dedičstva po poručiteľovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2018. V konaní
nebolo sporné, že dňa 20.11.1986 sa prejednania dedičstva zúčastnili K. O., manželka poručiteľa, aj
za B. O. a K. P., Q. C., M. I., M. O. a E. J. ako deti poručiteľa a za okresnú prokuratúru B.. T. Z.,
ktorí uzavreli dedičskú dohodu, ktorú štátne notárstvo vyhlásením rozhodnutia schválilo. S rozhodnutím
štátneho notárstva dedičia súhlasili, nežiadali jeho doručenie, vzdali sa opravného prostriedku.

1.4 Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že dohoda dedičov uzavretá vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľovi B. O. pod sp. zn. D 1620/86 spĺňala všetky formálne a obsahové
náležitosti jej platnosti vymedzené zákonom. Uviedol, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti
poručiteľa (§ 859 ods. 1 OZ), čo znamená, že právom platným v čase úmrtia poručiteľa sa spravujú

hmotnoprávne dedičské vzťahy aj procesný postup. Poručiteľ B. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda v
čase, kedy platila novela O. s. p. vykonaná zákonom č. 133/1982 Zb., ku ktorej došlo s účinnosťou od
01.04.1983 a ktorá, okrem iného, priniesla zmenu úpravy dedičského konania spočívajúcu v zrušení
rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia dedičstva dedičom na základe schválenej dedičskej dohody a
dedičstvo sa nadobúdalo už samotným výrokom o schválení dedičskej dohody. Vyporiadanie dedičstva

prednostne dohodou dedičov pripúšťal nielen v tom čase platný Notársky poriadok, ale v tom čase aj
platné znenie § 482 ods. 1 OZ. K platnému uzavretiu dohody o vyporiadaní dedičstva zákon vyžadoval,
aby ju uzavreli všetci dedičia povolaní dediť, čo v danom prípade splnené bolo. Formu dohody zákon
bližšie nešpecifikoval, takže dohoda mohla mať písomnú formu, prípadne mohla byť vo forme zhodných
prednesov všetkých dedičov zachytená v zápisnici z prejednania dedičstva. K dohode došlo len

vtedy, ak všetci dedičia prejavili zhodnú vôľu týkajúcu sa celého obsahu dohody, čo bolo preukázané
vlastnoručnými podpismi zápisnice o prejednaní dedičstva, v ktorej bol zaznamenaný obsah dohody
všetkých dedičov, resp. splnomocnenou zástupkyňou, v danom prípade aj za účasti prokurátora. Zo
zápisnice o prejednaní dedičstva vyplýva, že dedičia uzavreli dohodu po tom, ako štátne notárstvo
rozhodlo a určilo všeobecnú hodnotu majetku tvoriaceho bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo

výške 133.722,- Kčs a určilo, že do dedičstva z neho patrí 1/2 domu č. XXX bez pozemku v hodnote
57.927,- Kčs a 1/2 mot. vozidla Z. XXXX v hodnote 8.934,- Kčs a druhá polovica rod. domu a mot.
vozidla je výlučným vlastníctvom manželky poručiteľa z titulu vyporiadania BSM. V danom prípade
na základe uzavretej dohody dedičstvo po poručiteľovi B. O. prebrala jeho manželka K. O. v celosti
bez povinnosti úhrady dedičských podielov odstupujúcim spoludedičom, nakoľko títo úhradu nežiadali.

Dohoda dedičov pre svoju platnosť vyžadovala schválenie podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku.
Dohoda dedičov svojím obsahom ku dňu jej uzavretia neodporovala záujmom spoločnosti a nebola v
rozpore so zákonom, preto ju štátne notárstvo schválilo. Z vykonaného dokazovanie nevyplynulo žiadne
spochybnenie, že vôľa všetkých konajúcich dedičov pri uzatváraní dohody o vyporiadaní dedičstva
nebola urobená slobodne.

1.5 Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 1/, 2/, že v dedičskom konaní nedošlo k
vyporiadaniu BSM a k prejednaniu domu č. XXX, pretože výrok rozhodnutia štátneho notárstva
neobsahuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov týkajúce sa domu č. XXX a jeho
zaradenie do aktív dedičstva. Účastníci dedičského konania nežiadali vyhotoviť a doručiť rozhodnutie

o prejednaní dedičstva. Rozhodnutie bolo vyhlásené a v zmysle § 19 ods. 1 Notárskeho poriadku ho
nebolo potrebné doručovať aj s poukazom na tú skutočnosť, že návrhu nikto neodporoval a rozhodnutie
v zmysle § 19 ods. 2 Notárskeho poriadku mohlo štátne notárstvo vydať púhym záznamom v spise.
Pokiaľ bolo vyhotovené v písomnej forme, bolo to pre účely A. W. pre zápis nehnuteľností, ktoré boli
zidentifikované. V. č. XXX nebol v pozemkovej knihe zapísaný, preto nemohol byť ani zahrnutý v tomto

popise nehnuteľností (nemal pridelené súp. číslo). Okresný súd mal za to, že uvedené rozhodnutie
štátneho notárstva vyhlásené dňa 20.11.1986 obsahovalo všetky náležitosti predpísané v tom čase
účinným zákonom a nadobudlo právoplatnosť spojenú s vlastníckym právom. Úradný postup štátneho
notárstva bol obvyklým, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcov. Súd prvej inštancie prihliadol aj nasprávanie účastníkov dedičského konania, a to najmä žalobcov 1/, 2/, ktorí ani následne v dedičských
konaniach o novoobjavenom majetku po poručiteľovi B. O. netvrdili, že v pôvodnom dedičskom konaní
nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nepopierali, že vlastnícke právo

k domu č. XXX nadobudla ich matka K. O.. Aj žalované 1/, 2/, 3/ v konaní zhodne uviedli, že na
takomto vyporiadaní dedičstva sa dohodli s tým, že výlučné vlastníctvo k predmetnému rodinnému
domu nadobudne ich matka.

1.6 K požadovanému eventuálnemu petitu okresný súd uviedol, že je v určitom prípade, za určitých

okolností možný. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie iba jedného nároku. Ak súd
dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje
podľa nej a prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej
už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a
rozhodovať o druhom eventuálnom petite až potom, keď je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo
neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu.

1.7 Okresný súd sa zaoberal platnosťou darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa
30.04.1998 uzatvorenej medzi neb. K. O. a žalovanou 1/, ktorej vklad bol povolený dňa 14.05.1998
v konaní Z. XXXX/XX Okresného úradu K. K., katastrálneho odboru, keďže malo ísť podľa žalobcov
o simulovaný právny úkon. Okresný súd uzavrel, že žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali, že by mal byť

uzatvorený iný právny úkon ako darovacia zmluva a mohlo by ísť o jednostrannú simuláciu. Vôľou
darkyne K. O. aj vôľou žalovanej 1/ bolo uzatvoriť darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena pre
darkyňu. K tvrdeniu žalobcov o nedostatku vážnosti vôle okresný súd uviedol, že účastníčky darovacej
zmluvy záujem na uzavretí darovacej zmluvy mali, samé si určili jej podmienky a za prevod nehnuteľností
nebola darkyni vyplatená nijaká finančná čiastka, teda išlo o prevod bezodplatný. Nemohlo potom dôjsť

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou by súrodenci žalovanej 1/ previedli vlastnícke právo k domu č. XXX,
v nijakej, ani ústnej forme, nakoľko v čase uzatvorenia darovacej zmluvy títo spoluvlastníkmi rodinného
domu neboli.Anivyplateniefinančnejčiastkyžalovanou1/jejsúrodencomniejedôkazomsimulovaného
právneho úkonu - darovacej zmluvy. Išlo o dobrovoľné plnenie zo strany žalovanej 1/ súrodencom,
ktorí finančnú čiastku prijali, čím došlo k rozumnému a spravodlivému usporiadaniu veci a ich vzťahov.

Okresný súd nezistil okolnosti opodstatňujúce ani druhú eventualitu požadovaného petitu, preto zamietol
žalobu aj v tejto časti.

1.8 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(v ďalšom aj „C.s.p.“), teda podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobcovia v konaní úspešní neboli, a preto

im nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalované 1/, 2/, 3/ boli v konaní v celom rozsahu úspešné,
a preto im súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku s návrhom,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že rodinný dom súpisné č. XXX,
postavený na pozemku CKN parc. č. XXX/X v kat. úz. O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného
úradu K. K., katastrálneho odboru patrí v celosti v režime BSM do dedičstva po neb. B. O., nar.

XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX a neb. K. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Pre
prípad zamietnutia tohto návrhu in eventum navrhli, aby odvolací súd určil, že uvedená nehnuteľnosť
patrí v celosti do dedičstva po neb. K. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Uplatnili si
náhradu trov celého konania vo výške 100 %.
2.1 Odvolatelia namietli, že K. O. v dedičskom konaní po neb. B. O. zastupovala dedičov B. O. a K. P.,

v mene ktorých ale nemohla uzatvoriť dohodu, ktorou sama nadobudla dedičstvo v celosti bez výplaty.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore
so záujmami zastúpeného, najmä ak spoludedič B. O. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Poukázali na kolíziu záujmov zástupcu a zastúpených, najmä ak si títo nežiadali výplatu z dedičstva. Ide
o právny úkon neplatný podľa § 39 OZ a potom je neplatná aj dohoda dedičov o nadobudnutí dedičstva.

Takýmto právnym posúdením sa okresný súd nezaoberal, odvolateľ preto označil rozsudok súdu prvej
inštancie v tomto smere za arbitrárny a nepreskúmateľný.2.2Vďalšejčastiodvolaniažalobcovia(ďalejaj„odvolatelia“)zrekapitulovalipriebehdedičskéhokonania
po neb. B. O., zomr. XX.XX.XXXX, vedeného bývalým Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod sp.
zn. D 1620/86. Namietli, že vo výrokovej časti dedičského rozhodnutia zo dňa 20.11.1986 v predmete

dedičského konania nie je uvedený rodinný dom a motorové vozidlo, absentuje v ňom aj vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dedičia po doručení tohto rozhodnutia mohli v súlade s §
166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podať návrh na jeho doplnenie. K. P. a M. A. podali návrh
na opravu tohto rozhodnutia, nie na jeho doplnenie. Odvolatelia zdôraznili, že v zmysle § 159 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) je záväzný výrok právoplatného rozhodnutia, nie jeho

odôvodnenie. Nerešpektovaním uvedeného akoby súd doplnil chýbajúci výrok dedičského rozhodnutia.
Dňom 01.04.1964 sa prestali realizovať zápisy zmien do pozemkovej knihy, uviedol v súvislosti so
záverom súdu prvej inštancie prebratým z uznesenia okresného súdu v konaní sp. zn. 1D 2150/89,
že vymenovanie nehnuteľností v časti výroku rozhodnutia, zapísaných v pozemkovej knihe O. je iba
údajom pre A. W. v K. K. za účelom vykonania zápisu v pozemkovej knihe. Za nesprávny označil záver
okresného súdu, že pokiaľ dom č. XXX nebol zapísaný v pozemkovej knihe, nebol zahrnutý v popise

nehnuteľností v uvedenom dedičskom rozhodnutí (sp. zn. D 1620/86); odôvodnenie rozsudku v tejto
časti odvolatelia označili za arbitrárne, nepreskúmateľné a nesprávne.

2.3 Odvolatelia ďalej zopakovali, že ich matka nemala nikdy vôľu nehnuteľnosť obdarovanej darovať,
ale vždy mala vôľu rodinný dom odpredať s tým, že kúpnu cenu rozdelí v rovnakom pomere medzi

deti. Z tohto dôvodu obdarovaná realizovala výplaty ostatných súrodencov ešte pred vkladom zmluvy
do katastra nehnuteľností. Išlo teda o odplatný právny úkon spĺňajúci náležitosti kúpnej, nie darovacej
zmluvy. Ostatné deti darkyne boli uzrozumené, že matka bude vyplatená, teda kúpna cena bude
uhradená s tým, že jej vôľou bolo, aby kúpna cena bola prerozdelená medzi jej ostatné deti. Simulovaný
právny úkon je absolútne neplatný. Nestotožnili sa so záverom okresného súdu, že išlo o dobrovoľné

vyplatenie finančnej čiastky žalovanou 1/ ostatným súrodencom, ktorí ju prijali, čím došlo k rozumnému
a spravodlivému usporiadaniu veci a ich vzťahov. Ak išlo o darovaciu zmluvu, ostatní súrodenci by
prijali vyplatením finančného plnenia od žalovanej 1/ plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné
obohatenie.

3. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedli, že celá vec „stojí a padá“ na osobných sporoch súrodencov. Skutočnosť „neplatného“ zastúpenia
v dedičskom konaní doteraz nebola nijako prezentovaná, preto sa ňou súd prvej inštancie nemohol
zaoberať. Súčasný právny stav pôvodného dedičského konania je platný a nemenný aj pričinením
žalobcov, ktorí na obranu svojich súčasných tvrdení bezprostredne po prejednaní dedičstva v roku 1986

neurobili nič. V uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1D 2150/1989 zo dňa 28.03.2018 o
zamietnutí návrhu žalovaných na opravu dedičského rozhodnutia nie je najmenšia pochybnosť o tom,
aký majetok bol predmetom dedičského konania v roku 1986. Do podania žaloby medzi matkou a jej
deťmi neexistovala najmenšia pochybnosť o tom, ktorý majetok je predmetom dedičského konania po
ich otcovi sp. zn. D 1620/86 a kto ho schválenou dedičskou dohodou nadobudol. Veľká časť argumentov

žalobcov smeruje voči odôvodneniu rozsudku okresného súdu, čo vyvoláva dojem, že odvolanie bolo
podané ako neodôvodnené a malo by byť súdom druhej inštancie zamietnuté ako podanie s absenciou
odvolacieho dôvodu.
4. Žalovaná 3/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdenie
rozsudku okresného súdu, pretože dohoda dedičov v dedičskom konaní po poručiteľovi B. O. sp.

zn. D 1620/86 spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti jej platnosti vymedzené v tom čase
účinnom zákone. Pri prejednávaní dedičstva boli prítomní dedičia vrátane žalobcov, ktorí uzatvorili
dohodu po určení všeobecnej hodnoty majetku tvoriaceho BSM vo výške 133.722,- Kčs a určení, že
z BSM do dedičstva patrí polovica domu č. XXX bez pozemku v hodnote 57.927,- Kčs a polovica
motorového vozidla Z. XXXX v hodnote 8.934,- Kčs a ich druhá polovica je výlučným vlastníctvom

manželky poručiteľa z dôvodu vyporiadania BSM. Odstupujúci spoludedičia úhradu dedičských podielov
odpreberajúcejdedičkyK.O.nežiadali.Darovaciazmluvauzatvorenámedzineb.K.O.ažalovanou1/je
platná a účinná. Jej prílohou bolo dedičské rozhodnutie po neb. B. O.. aj listina o určení súpisného čísla,
na základe ktorých bola stavba zapísaná do katastra nehnuteľností. Žalobcovia mohli nadobudnutie
vlastníckehoprávakrodinnémudomunapadnúťeštevroku1986,kedyichakopotencionálnychdedičov

žalovaná 1/ vyplatila sumou po 120.000,- Sk (každého v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/6).
5. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že podaním odvolania využili svoje právo dané Civilným
sporovým poriadkom. Jeho dôvody aj právnu kvalifikáciu uviedli v odôvodnení odvolania. Žalované
1/ a 2/ sa vo vyjadrení k odvolaniu vyhli odpovedi na skutočnosti uvádzané odvolateľmi v odvolaní.Zopakovali svoj odvolací návrh uvedúc, že navrhujú, aby súd takúto zmenu žaloby pripustil, keďže
výsledkydoterajšiehokonaniasúpodkladomnakonanieozmenenejžalobe,aniejepotrebnévykonávať
ďalšie dokazovanie, teda nie je daný postup podľa § 143 ods. 1 C.s.p.

6. Odvolacia duplika podaná nebola (§ 374 ods. 2 C.s.p.).
7. Na základe odvolania podaného včas stranami sporu, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia
§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri

posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalobcov a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní
(ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2
C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje

rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalobcov v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Žalobcovia tvrdili existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. Inou

vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu

prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365
ods. 1 písm. f) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365
ods. 1 písm. h) C.s.p.) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo

procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9. Odvolací súd sa predovšetkým musel vysporiadať s tým, že žalobcovia v odvolacej replike
prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne uviedli, že navrhujú pripustenie zmeny žaloby.
Navrhovaný žalobný petit je ale totožný so znením, ktorého zmena bola pripustená na pojednávaní
03.03.2020 a bola predmetom následného konania. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou žaloby

tak, ako je definovaná v § 140 ods. 1 C.s.p. je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia je zmenou žaloby i podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobcovia nijakú takúto zmenu v podaní
netvrdili, ich podanie odvolací súd za riadny návrh na zmenu žaloby nepovažoval.

10. K námietke neplatného zastúpenia nesvojprávneho B. O. K. O. v dedičskom konaní po neb. B. O. sp.
zn. D 1620/86 odvolací súd s poukazom na § 366 Civilného sporového poriadku uvádza, že ide o novotu
v odvolacom konaní (skutkové tvrdenia, ktoré odvolateľ mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej
inštancie), ktorú v odvolaní použiť nemožno. Ďalší dôvod, pre ktorý odvolací súd nemohol prihliadať na
tento argument odvolateľov je ten, že rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp.

zn. D 1620/86 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto jeho prieskum v súdnom konaní, ktoré
nie je vedené na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, možný nie je ani z hľadiska hmotného
ani z hľadiska procesného práva.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami súdu prvej inštancie, ktorý dospel k

správnym skutkovým aj právnym záverom týkajúcim sa predmetu dedičského konania po neb. B. O.
(v podrobnostiach pozri odseky 1.3 a 1.4 tohto odvolacieho rozsudku). Súd prvej inštancie podrobne
vysvetlil vtedajší postup bývalých štátnych notárstiev pri prejednávaní dedičstva (napr. neexistenciu
povinnosti vydávať rozhodnutie o potvrdení nadobudnutia dedičstva dedičom na základe schválenejdedičskej dohody, neformálnosť dedičskej dohody - postačujúce bolo zachytenie jej obsahu v zápisnici
o prejednaní dedičstva atď.). Odvolací súd vzhľadom na formuláciu prvého požadovaného výroku
rozsudku požadovaného žalobcami dopĺňa, že určiť, že rodinný dom súpisné č. XXX v obci O. v

celosti patrí v režime BSM do dedičstva po neb. B. O. a neb. K. O., nie je možné, lebo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov zaniklo úmrtím B. O. dňa XX.XX.XXXX, v čase úmrtia K. O. (XX.XX.XXXX)
tento rodinný dom už nemohol patriť do dedičstva po nej ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Uvedené vzhľadom na formuláciu prvého petitu platí aj keby v dedičskom konaní po neb. B. O. uvedený
rodinný dom prededený nebol.

12. V časti žaloby, ktorou sa žalobcovia in eventum domáhali určenia, že nehnuteľnosť, evidovaná na
Okresnom úrade K. K., katastrálnom odbore pre kat. úz. O. na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parc. č. CKN XXX/X patrí v celosti do dedičstva po neb. K. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX odvolací súd udáva, že eventuálny petit vyjadruje požiadavku žalobcu, aby súd
uložil žalovanému povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje uložiť

mu iné (náhradné) plnenie, napr. žalobca požaduje vydanie veci a ak sa preukáže jej zničenie, žiada
zaplatiť peňažnú náhradu. Eventuálny petit treba odlišovať od podmienky ako hmotnoprávnej inštitúcie.
Uplatniť na súde nárok podmienečne nie je možné. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
vyplynulo, že poručiteľka K. O. nebola v čase svojej smrti vlastníčkou rodinného domu súpisné č. XXX,
pretože ho darovala svojej dcére, žalovanej 1/ darovacou a zaopatrovacou zmluvou zo dňa 30.04.1998,

ktoré boli bezodplatné. Tvrdenia žalobcov, že išlo o zastretý právny úkon žalované popreli. Žalobcovia
nenavrhli na preukázanie pravdivostnej hodnoty svojich tvrdení o tom, že skutočná vôľa darkyne mala
byť iná, nijaké dôkazy. Naopak žalobcovia, čo zistil odvolací súd pri odvolacom prieskume, nepopreli
tvrdenia žalovaných, že záujem o vlastníctvo rodinného domu nikto okrem žalobkyne nemal. Ak by išlo v
skutočnosti o kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi matkou strán sporu a žalovanou 1/, potom by povinnosť

zaplatiť kúpnu cenu smerovala od kupujúcej voči predávajúcej, nie voči jej deťom, o ktorých žalobcovia
ani netvrdili, že boli účastníkmi kúpnej zmluvy, ktorá mala byť v skutočnosti ústnou formou uzatvorená.
Okresný súd správne uzavrel, že žalovaná 1/ poskytla svojim súrodencom po 120.000,- Sk ako nová
vlastníčka ich pôvodného rodičovského domu dobrovoľne a prijatím tejto čiastky došlo k rozumnému a
spravodlivému usporiadaniu ich vzťahov. Nemožno prehliadnuť, že žalobcovia nepodnikli nijaké právne

kroky už v dedičskom konaní po neb. K. O., ale žalobu podali až v r. 2016, teda 16 rokov po darovaní
domu ich matkou žalovanej 1/.

13. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolatelia netvrdili, a to ani vo vzťahu k
výroku o trovách konania (druhý a tretí výrok), hoci ich odvolaním formálne napadli. Nakoľko ide o závislé

výroky (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ich podrobil odvolaciemu prieskumu
a po zistení ich vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou ich potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Žalované boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešné a vzniklo im proti žalobcom
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto žalobcom spoločne a nerozdielne uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne (procesné spoločenstvo žalobcov aj procesné
spoločenstvo žalovaných je nerozlučné) náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).