Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201899
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818201899.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcov: 1. N. I., R..

X.X.XXXX, T. D. I.. N. E. XXX/X, XXX XX I. N., 2. C.É. I., R.. XX.X.XXXX, T. D. I.. N. E. XXX/X, XXX XX
I. N., proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov
821 09, IČO: 50 052 560, zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokát, Klariská 7, 811 03 Bratislava 1,
IČO: 42 267 285 o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvné podmienky v Zmluve o úvere č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 uzatvorené medzi
žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným uvedené:
vČlánkuIX.-Upozornenienanásledkynesplácania,bod1vznení:,,AksaDlžníkdostanedoomeškania

so splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem
omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od
prvého dňa omeškania.“,
a v Článku IX. - Upozornenie na následky nesplácania, bod 4 v znení : ,,V prípade omeškania Dlžníka
s úhradou zosplatnených záväzkov má Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Bod 2.tohto článku sa použije rovnako.“
sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 uzavretá
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neplatná.
Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 uzavretá
medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným je neplatná.
Vo zvyšku žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamieta.
Súd ponecháva v platnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 5Csp/99/2018-22 z
24.7.2018.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 uzavretá
medzi žalobcom 1. a žalovaným je neplatná. Zároveň aby určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
k úverovej zmluve č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 uzavretá medzi žalobcom 2. a žalovaným je
neplatná. Zároveň sa domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 uzavretá
medzi žalobcami a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná. Žalobcovia sa
podaným návrhom domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že žalovaný je

povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 zo zmluvy č. 725620550
uzavretej medzi žalobcami a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy a tiež, že zamestnávatelia žalobcov sú povinní zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným. Žalobu odôvodnili tým, že na veci majú naliehavýprávny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu
v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo

do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo
91/2006). Taktiež prelomovo navrhujú určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha
je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a
postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku , že „ Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na

základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 725620550 (ďalej len „Zmluva") vo výške 7.769,40 eur
predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom
vyplývajúcim zo Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými
s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta (ďalej aj „Pohľadávka")". Ďalej si žalovaný dojednal
podmienku , že „ Ak Dlžník zmení v priebehu splácania pohľadávky Veriteľa zamestnanie, potom je
povinný predložiť túto Dohodu o zrážkach zo mzdy aj ďalšiemu svojmu zamestnávateľovi / (respektíve

platiteľovi iného príjmu). Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok
citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo
mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti.
Žalobcovia poukázali na Nález ÚS SR, sp. zn.: 111. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom
právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (ČI. 1 ods.

1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného
princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. 1. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a ll. ÚS 80/99), teda to,
že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (11. ÚS 243/05), pretože inak
dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní

jednoty rozhodovania. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosti ktorou
je jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy,
a preto je podľa názoru žalobcov dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným
právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že Dohodu o zrážkach
zo mzdy podpísali so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Podľa nášho názoru, je ustanovenie

Zmluvy o úvere ČI . 111 . bod 2 .: „ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade.... " v rozpore s
ustanovením Dohody o zrážkach zo mzdy ČI . 11. bod 1 .: „ Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku..... . Z
uvedeného logicky vyplýva , že uzavretím Zmluvy o úvere medzi žalobcami a žalovaným ešte nemuselo
dôjsť aj k čerpanie úveru, avšak žalovaný už v uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy mal voči nám
pohľadávku. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov

medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi (dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na
základe takejto dohody vykonávať zrážky, pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany
proti takémuto výkonu. Spotrebiteľské právne vzťahy sú charakteristické tým, že ich účastníkmi sú
subjekty, ktoré si v zásade nie sú rovné. Dodávateľ ako profesionál disponuje znalosťami a možnosťami,
ktoré spotrebiteľ ako laik nemá a práve z tejto úvahy vychádza zvýšená miera ochrany spotrebiteľa,

ako slabšej strany a značný katalóg povinností dodávateľov a práv spotrebiteľov. Právne predpisy sa
snažia túto nerovnováhu kompenzovať tým, že spotrebiteľovi priznávajú zvýšenú ochranu a limitujú
možnosti konania veriteľa. Osobitne treba venovať pozornosť aj skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje
veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami ako je jeho dlžník, teda inak povedané, veriteľ má záujem na
tom, aby dlžník zaplatil čo najviac. Rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží

dohodu platiteľovi mzdy navyše môže byť sporný, najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často
požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemajú nárok - napr. neprimerané sankcie, pokuty, poplatky,
či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach
zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho
dlhu. Z tohto žalobcovia sú toho názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou

zmluvou by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je táto dohoda
neplatná. K uvedenému poukázali na Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp . zn . 5Co/934/2015. S
poukazom na vyššie citovaný rozsudok žalobcovia sú toho názoru, že veriteľ sa nesmie domáhať výkonu
zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej
zmluvy, nakoľko v tomto okamihu nie je jasný rozsah záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude

predkladať platiteľovi mzdy dlžníka a je možné, že takouto dohodu si veriteľ bude nárokovať aj zaplatenie
plnení,naktorénemáplatnýprávnynárok.Inásituáciabynastala,akbystranyuzatvoriliúverovúzmluvu,
dlžník dlh neplatil, následne veriteľ vyčíslil dlh, s týmto vyčíslením by dlžník súhlasil a ako zábezpeku
splatenia dlhu by podpísal takúto dohodu. Podľa názoru žalobcov ak má byť Dohoda o zrážkach zo mzdya z iných príjmov, súdmi akceptovaná, mala by byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcov
k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mali záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické

uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový
formulárový charakter, ktorý žalobcovia nemohli ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje
žalobcom ako spotrebiteľom určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako
príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Z vyššie

uvedeného možno preto dospieť k názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov a je v rozpore s ustanovením § 53
Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia v čase vzniku úverovej zmluvy boli nútení uzatvoriť i dohodu
o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo poskytnutie úveru. Žalobcovia za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere považujú aj ustanovenie zmluvy o úvere ČI . IX .
bod 1 ., kde si žalovaný dojednal : „Ak so Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných

splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných
splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania“ a
čl . IX . bod 4 ., kde žalovaný dojednal : „ V prípade omeškania Dlžníka s úhradou zosplatnených
záväzkov má Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od
prvého dňa omeškania. Bod 2. tohto článku sa použije rovnako.“ Tieto podmienky neboli so žalobcami

individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
žalobcov. Naviac sú vymedzené neurčito. Žalobcovia nemali záujem dojednať si v zmluve o úvere
predmetnúzmluvnúpokutuvovýške12%p.a.,alepokiaľchceliúverzískať,muselismeprijaťpodmienky
zmluvy tak, ako ich žalovaný predložil k podpisu. Je predsa úplne iracionálne a scestné, aby v ich
postavení, s ich zlou finančnou a sociálnou situáciou sa dohodli na zmluvnej pokute v takej vysokej

výške, a hlavne pri omeškaní splátok bude táto pokuta, spolu s úrokom z omeškania a úrokom z úveru
predstavovať celkom 35,92% p.a. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995
Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcom v celom rozsahu zamietnuť. Žalobu považoval za šikanóznu a

uplatnený návrh v celom rozsahu neuznával.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere z 21.12.2017, Dohodou o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 725620550 zo dňa 21.12.2017
a Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy adresované zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade,

Dohodou o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 725620550 zo dňa 21.12.2017 a Žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi žalobcu v 1. rade, Písomným podaním
žalovaného - odvolaním spolu s prílohami z 8.8.2018, Písomným podaním žalovaného z 9.8.2019,
s prílohami a to zmluvou o úvere, Štandardnými európskymi informáciami, informáciou o RPMN,
sadzobníkom poplatkov, dohodami o zrážkach zo mzdy a žiadosťami o vykonávanie zrážok s kópiami

doručeniek, potvrdeniami zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca, výpisom z účtu,
upomienkou č. 1, poslednými výzvami, mailovým podaním, najvyššou prípustnou výškou odplaty,
súhrnnými informáciami, aktuálnou výšku zostatku úveru, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpisom, informáciami o RPMN,
návrhom zmluvy a znaleckým posudkom, písomným podaním žalobcov zo dňa 30.9.2019 a prednesom

právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

4. V predmetnej veci tunajší súd uznesením z 24.7.2018 č.k. 5Csp/99/2018-22 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017
zo zmluvy č. 725620550 uzavretých so žalobcami v 1. a 2. rade a uložil žalovanému povinnosť vykonať

oznámenie zamestnávateľom žalobcov, aby upustili od vymáhania zrážok zo mzdy. Zároveň návrh
žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcov zamietol. Zároveň súd určil, že toto
neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5Csp/99/2018,pričom o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej. Toto neodkladné opatrenie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove z 9.10.2018
č.k. 23Co/137/2018-290 potvrdené s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalobcu v 1. rade na

nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu v 1. rade Roľnícke družstvo
T. a s výnimkou návrhu žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k
zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade Slovenská pošta, a.s.

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 725620550 uzavretej medzi žalobcami ako dlžníkmi a

žalovaným ako veriteľom zo dňa 21.12.2017 je zrejmé, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 5000,-
eur. Žalobcovia majú úver splatiť 60 mesačnými splátkami v sume 129,49 eur, pričom celková čiastka
na zaplatenie predstavuje 7769,40 eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavuje 18,92% a RPMN je
uvedené vo výške 20,56%.

6. Podľa Článku IX., bod 1 zmluvy, ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných

splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných
splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.

7. Podľa Článku IX., bod 4 zmluvy, v prípade omeškania Dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má
Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa

omeškania. Bod 2.tohto článku sa použije rovnako.

8. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 9.5.2018, ktorú adresoval žalovaný
zamestnávateľovi žalobcu v 1. rade vyplýva, že žalovaný požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu
v 1. rade, a to vo výške 129,49 eur mesačne. Žiadosť odôvodnil tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o

úvere č. 725620550 a dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ku dňu 25.4.2018 nedošlo zo strany dlžníka
k úhrade predpísanej mesačnej splátky. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka a § 131
Zákonníka práce.

9. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 9.5.2018, ktorú adresoval žalovaný

zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade vyplýva, že žalovaný požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne v 2. rade, a to vo výške 129,49 eur mesačne. Žiadosť odôvodnil tým, že so žalobkyňou
uzatvoril zmluvu o úvere č. 725620550 a dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ku dňu 25.4.2018 nedošlo
zo strany dlžníka k úhrade predpísanej mesačnej splátky. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho
zákonníka a § 131 Zákonníka práce.

10. Podľa čl. II bod 1. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 uzavretej medzi žalobcom
v 1. rade a žalovaným, Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č.. 725620550 (ďalej len „Zmluva“) vo výške 7769,40 eur predstavujúcej istinu úveru spolu s
príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy alebo

súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi,
napríklad zmluvná pokuta (ďalej aj „Pohľadávka“)

11. V zmysle čl. II bod 3. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 uzavretej medzi žalobcom
v 1. rade a žalovaným, dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa

zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z
jeho mzdy čiastku 129,49 eura uhrádzal danú sumu na účet veriteľa až do splatenia pohľadávky.

12. V zmysle čl. II bod 1. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 uzavretej medzi žalobkyňou
v 2. rade a žalovaným, Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č.. 725620550 (ďalej len „Zmluva“) vo výške 7769,40 eur predstavujúcej istinu úveru spolu s
príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy alebo
súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi,
napríklad zmluvná pokuta (ďalej aj „Pohľadávka“)

13. V zmysle čl. II bod 3. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 uzavretej medzi žalobkyňou
v 2. rade a žalovaným, dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z
jeho mzdy čiastku 129,49 eura uhrádzal danú sumu na účet veriteľa až do splatenia pohľadávky.14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 9.8.2018 uviedol, že žalobcovia svoju povinnosť
uhrádzať splátky Úveru neplnili riadne a včas, Žalovaný zaslal zamestnávateľovi Žalobcu v 1. rade

písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 09.05.2018
(ďalej len „Žiadosť 1") a zároveň zaslal Žalovaný zamestnávateľovi Žalobcu v 2. rade písomnú žiadosť
s názvom „Žiadosť vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov" zo dňa 09.05.2018 (ďalej len „Žiadosť
2") (Žiadosť 1 a Žiadosť 2 ďalej spolu aj ako „Žiadosti“). Ako vyplýva z obsahu oboch Žiadostí, Žalovaný
žiadal ako zamestnávateľa Žalobcu v 1. rade, tak aj zamestnávateľa Žalobcu v 2. rade o výkon zrážok

zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky Úveru - nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy.
Zamestnávateľ Žalobcu v 1. rade začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody 1 a vo výške, ktorá
neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ Žalobcu v 2. rade
zrážky zo mzdy Žalovanému nepoukazuje, nakoľko sa zo mzdy Žalobcu v 2. rade vykonávajú zrážky zo
mzdynauspokojenieinéhodlhuŽalobcuv2.rade(ivtomtoprípadesaŽalobcav2.radesnažídosiahnuť
stav, kedy by Žalovanému plniť nemusel - súdne konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou

sp.zn.3Csp/99/2018).Kudňupodaniatohtovyjadreniajemožnézhodnotiť,žeŽalobcombolposkytnutý
Úver vo výške 5.000,- eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 7.769,40 eur. Žalobcovia uhradili
v prospech Žalovaného splátky v celkovej výške 533,23 eur (z čoho bola istina Úveru splatená vo výške
222,71 eur a zmluvný úrok Úveru vo výške 310,52 eur). Momentálne sú Žalobcovia v omeškaní so
splátkamivcelkovejvýške373,20eur.Žalobcomzostávauhradiťcelkovo7.236,17eur.Naliehavýprávny

záujem je na požadovanom určení za predpokladu, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo
alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia
stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na
plnenie. Z tohto hľadiska je určovacia žaloba významným procesným nástrojom preventívnej ochrany
práv tým, že umožňuje vniesť istotu do neistých právnych vzťahov. Žalovaní existenciu naliehavého

právneho záujmu dôvodia tým, že deklarovaním neplatnosti Žalovaný stratí oprávnenie vykonávať
zrážky zo mzdy, ktoré zasahujú do ich sociálnej sféry. Žalovaný podotýka, že zrážky zo mzdy sa
vykonávajú výlučne v rozsahu stanovenom zákonom, a teda uvedené nepredstavuje žiadne ohrozenie
práv a právom chránených záujmov Žalobcu, Žalovaný s prihliadnutím na vyššie uvedené namieta,
že Žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy, Dohôd. Vo vzťahu

k výkladu šikanóznosti Žaloby Žalovaný odkazuje napríklad na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie zo 14. októbra 2004,1/Súdny dvor, T/256/02, bod 47 a tam citovanú judikatúru, v zmysle ktorého
žaloba zjavne zneužíva právo v prípade, že si žalobca zvolí sporové konanie bez akéhokoľvek platného
odôvodnenia. Ak sa práve z dôvodu nedostatku právneho povedomia Žalobcovia domáhajú právnej
ochrany spotrebiteľa a ak je zrejmé, že toto právne povedomie musia mať (s ohľadom na obsah Žaloby

a právnu argumentáciu, akú Žalobcovia používajú (argumentácia na úrovni advokáta s dlhoročnou
praxou)), je Žaloba šikanózna; Žalobcovia tiež požadujú poskytnúť súdnu ochranu ako spotrebiteľom z
dôvodu, že Dohody a Zmluva sú formulárové zmluvy, ktoré nemali možnosť meniť. Žalovaný namieta,
že uvedený argument nie je dostačujúci na to, aby Žalovaní boli úspešní v požiadavke súdnej ochrany.
V danom prípade, hoci sú Zmluva a Dohody formulárové zmluvy, nevzniká Okresnému súdu Vranov nad

Topľou oprávnenie podrobiť ich súdnej kontrole, nakoľko nie i e naplnený zákonný predpoklad pre vznik
takéhoto oprávnenia Okresného súdu Vranov nad Topľou - konkrétne Zmluva a Dohody neobsahujú
žiadne ustanovenie, ktoré by bolo možné klasifikovať ako neprijateľná podmienka; Žalobcovia Úver
nesplácajú; Žalobcovia sú tak zadlžení (ako vyplýva z odpovede zamestnávateľa Žalobcu v 2. rade),
že zjavne potrebujú oddialiť splácanie svojich dlhov. Žalobcovia robia všetko preto, aby nemuseli svoje

dlhy plniť (napr. súdne konanie vedené pred Okresným súdom Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/99/2018);
Žalovaný namieta, že námietky Žalobcov nezodpovedajú skutkovému stavu veci a ani nemajú oporu v
právnych predpisoch. Žalovaný všetky tvrdenia Žalobcov odmieta a považuje ich právnu argumentáciu
za nesprávnu, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Žalovaný má za to, že Zmluva, ako aj Dohody
sú platné právne úkony, zrážky zo mzdy, ktoré sa vykonávajú zo mzdy Žalobcu v 1. rade sú vykonávané

v súlade s právnymi predpismi a súčasne nie je dôvod na poskytnutie súdnej ochrany Žalobcov z titulu
existencie neprijateľnej podmienky. Žalovaný namieta, že Zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a
je v súlade so všetkými kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Zmluva neobsahuje ani jednu z
podmienok, ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. § 53 a nasl. OZ za neprijateľné. Ako vyplýva
z Článku II Zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej len „RPMN“) bola určená vo výške 20,56

%, priemerná RPMN bola určená vo výške 12,99 % a maximálna možná odplata bola určená vo výške
18,92 %. Žalovaný si k tomuto dovoľuje uviesť, že na základe informácií, zverejnených Ministerstvom
financií SR, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2017
- platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.11.2017 do 15.02.2018 (pozn. Zmluvabola uzatvorená dňa 21.12.2017) v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola najvyššia
miera odplaty stanovená vo výške 20,56 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že RPMN, ako
aj maximálna možná odplata, bola stanovená vo výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR. Žalovaný

si zároveň dovoľuje uviesť, že čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu Žalovaný odkazuje na Súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2017, ktoré
vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k
poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od
1.500,- eur do 6.500,- eur bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,99 %, teda v takej výške, ako

bolo uverejnená aj v obsahu Zmluvy. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je tak možné zhodnotiť, že Zmluva
a zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi, tj. ustanovenia o odplate sú v súlade
s ust. § 53 ods. 6 OZ. Zmluva neobsahuje ustanovenia o zabezpečení splnenia záväzku zo Zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle ust. § 53 ods. 7 OZ. Zmluva neobsahuje
ustanovenia o dodaní nevyžiadaného plnenia v zmysle ust. § 53 ods. 8 OZ. Žalobca môže uplatniť právo
podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil Žalovaných v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. článku IX. bod 3
Zmluvy). Zmluva neobsahuje ustanovenia o zabezpečení záväzku záložným právom v zmysle ust. § 53
ods. 10 OZ. Zmluva neobsahuje ustanovenia o sprostredkovaní v zmysle ust. § 53 ods. 11 OZ. Písmo
Zmluvy ako aj ostatných zmluvných dokumentov vyhovuje ust. § 53c OZ. Žalovaný konajúc s náležitou
starostlivosťou si dal posúdiť akú veľkosť písma má používať vo všetkých svojich dokumentoch, resp.

či veľkosť písma na dokumentoch s EAN kódom verzia platná od 02.01.2017 (teda aj verzia Zmluvy,
Dohôd a ostatných dokumentov predložených Žalovanému) zodpovedá zákonným podmienkam. Zo
záverov Znaleckého posudku č. 1/2018, ktorý vyhotovil Ing. Juraj Matějka, znalec v odbore 490000 -
Kriminalistika, 490800 - Grafická diagnostika vyplýva, že všetky dokumenty s EAN kódom verzia platná
od 02.01.2017 spĺňajú zákonné požiadavky ohľadne veľkosti písma. Zmluva obsahuje všetky náležitosti

vymedzené v ust. § 52 a nasl. OZ, v ust. § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení k 31.12.2017. Zmluva neobsahuje ani jedno ustanovenie,
ktoré by bolo v rozpore s OZ, Zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj so zákonom č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa"), najmä s ust. §g 4, 4a, 5a, 7, 8,
9,18. Dokonca Zmluva v ust. článku XIII. bod 2 odkazuje na aplikáciu Zákona o ochrane spotrebiteľov v
prípadoch výslovne neupravených Zmluvou. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa Žalovaný domnieva,
že Žaloba je nedôvodná. Námietka, že Dohody sú neplatný právny úkon pre rozpor s ust. g 37 ods. 1 OZ
Žalobcovia namietajú, že Dohoda je podľa ust. § 37 ods. 1 OZ neplatná, lebo text článku III. bod 3 (asi

Dohody) je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezameniteľnou súčasťou
textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods.2 OZ). V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ sa
právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalovaný namieta,
že pri uzatváraní Dohôd postupoval v súlade s ust. OZ, navyše Žalobcovia boli upozornení, že nemusia
Dohody uzavrieť a že uvedené ani nie je podmienkou poskytnutia Úveru, pretože sa Dohody uzatvárali

až po uzavretí Zmluvy (ako vyplýva z ust. Článku L bod 1 Dohody a súvzťažne aj z článku III. Zmluvy).
Ak by Žalovaní dedukovali na neplatnosť Dohôd, pretože sú formulárovými zmluvami, tak uvedený
argument Žalobcov nemá oporu v právnych predpisoch. Právne predpisy použitie formulárových zmlúv
umožňujú, pričom zmluvné strany majú právo zmluvu uzavrieť, alebo jej uzavretie odmietnuť, pričom
uvedené sa rovná obsahu pojmu zmluvná autonómia, slobodná vôľa zmluvných strán. Žalovaný v

tejto súvislosti zdôrazňuje, že Dohody neobsahujú ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s
právnymi predpismi. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (to jest právneho úkonu, ktorý musí napĺňať i
parametreust.v§34anaslOZ)jesúhlasdlžníkastým,abysamuzaúčelomuspokojeniapohľadávkyzo
mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali v prospech veriteľa. Z uvedeného možno dedukovať, že
podmienky určitosti právneho úkonu sa viažu na to, čo je obsahom právneho úkonu, teda na vymedzenie

(i) dlžníka, (iii) veriteľa a (iii) zabezpečovanej pohľadávky. Iba v prípade, ak by uvedené podstatné
náležitosti súhlasu Žalobcov boli v Dohodách vymedzené neurčito, nepresne, v rozpore so zákonom,
dobrými mravmi, možno dedukovať na neplatnosť právneho úkonu. Identifikácia platiteľa mzdy nie je
podmienkou platnosti Dohôd, nakoľko platiteľ mzdy je osoba, ktorá je vymedzená priamo právnymi
predpismi (osoba, ktorá v čase predloženia dohody o zrážkach zo mzdy vypláca dlžníkovi mzdu, pričom

táto osoba nemusí byť totožná s osobou platiteľa mzdy v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy).
Ak osobu platiteľa mzdy vymedzujú jasne a určito právne predpisy, nie je namieste tvrdiť, že má byť ešte
osobitne vymedzovaný v Dohodách. Je potom protizákonné dožadovať sa určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, aby v prípade, ak takáto osoba vymedzená nie je adresne, identifikačnými údajmi.Takéto konanie je konaním v rozpore s dobrými mravmi a súčasne popierajúce štandardy zakotvené v
ust. článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 11 Co/73/2017, v ktorom Krajský

súd Žilina okrem iného konštatuje, že odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že
povinnou náležitosťou tejto dohody je označenie platiteľa mzdy. Žalovaný namieta, že v Dohodách nie
je potrebné adresne identifikovať platiteľa mzdy, nakoľko uvedené v konečnom dôsledku môže spôsobiť
nevykonateľnosť Dohôd a teda i čiastočnú neplatnosť Dohôd v zmysle ust. S 77 ods. 2 OZ. Žalovaný v
tejto súvislosti namieta, že súd by sa mal snažiť vkladať všetky právne úkony v prospech ich platnosti

a nie v prospech ich neplatnosti (najmä za takejto situácie, keď samotný výklad súdu, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu neuvedenia identifikácie platiteľa mzdy je nezákonný). Poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1719/2014 zo dňa 16.07.2014, podľa
ktorého základním principem výkladu smluv je priorita výkladu, který nezakládá neplatnost smlouvy,
před takovým výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá, jsou-li možné oba výklady. Žalovaný tiež
poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2018, podľa

ktorého ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Te tak
vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. S prihliadnutím na vyššie uvedené má Žalovaný za to, že nepresná, resp. aj chýbajúca

identifikácia platiteľa mzdy v čase uzavretia Dohôd nespôsobuje a ani pri nijakom výklade právnych
predpisov Slovenskej republiky nemôže spôsobovať neplatnosť Dohôd. A to z dôvodu, že povinnou
osobou na základe Dohôd nie je platiteľ mzdy, ktorým ním bol v čase uzavretia Dohôd, ale platiteľ mzdy,
ktorým ním bol v čase predloženia Dohôd platiteľa mzdy. Žalovaný namieta, že výška zabezpečovanej
pohľadávky je vymedzená jasne a zrozumiteľne a to exaktnou výškou zabezpečovanej pohľadávky

- v ust. článku II. ods. 1 Dohôd je zabezpečovanou pohľadávkou pohľadávka na základe Zmluvy
vo výške 7.769,40 EUR (v zmysle Zmluvy uvedená suma predstavuje celkovú čiastku na zaplatenie
(článok II. ods. 2 Zmluvy) ďalej aj „Pohľadávka"). Následne sa v Dohodách slovne príkladmo vymedzuje,
čo sa pod uvedeným číslom (suma 7.769,40 eur) rozumie - Pohľadávka predstavuje istinu Úveru
spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy

alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi,
napríklad zmluvná pokuta. Keďže je Pohľadávka vymedzená tak presne ako i e len možné - číselne,
možno uzavrieť, že Pohľadávka je v Dohodách vymedzená jasne, určite a zrozumiteľne. Žalobca je toho
názoru, že vykladať jednotlivé ustanovenia zmlúv nemožno izolovane, ale práve naopak vo vzájomných
súvislostiach. Žalovaný namieta, že tvrdenie, že zrážky zo mzdy, by sa mohli vykonávať donekonečna

je tvrdenie nepravdivé a účelové. Žalovaný namieta, že ako vyplýva z obsahu Dohôd, zrážky zo mzdy
sa vykonávajú do okamihu presne určeného v Dohodách a nie donekonečna. Žalovaný namieta, že
inštitút Dohody ako taký nie je v rozpore s unijným právom - uvedené ani nevyplýva z pripomienok
Európskej komisie proti Slovenskej republika č.2012/4165. V rozpore s unijným právom môže byť výkon
zrážok a to iba za splnenia týchto dvoch podmienok: (i) výlučne vtedy, ak sa zrážky vykonávajú na

splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke (ii) a výlučne v rozsahu zrážky, ktorá je
určená na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke. Žalovaný v tejto súvislosti
podotýka, že ak Žalobca navrhuje aplikáciu princípu efektivity s cieľom, aby bolo akékoľvek plnenie v
zmysle Dohôd neprípustne, tak Žalovaný má za to, že aj táto aplikácia unijného práva Žalobcom je
nesprávna. Totižto unijné právo chráni spotrebiteľa iba pred plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Žalovaný tiež namieta, že hoci pre záver o tom, Či má plnenie svoj pôvod v neprijateľnej podmienke
je podstatná analýza Zmluvy a nie Dohody, Žalovaný z opatrnosti uvádza, že aj Dohoda ako taká
(ako aj jej jednotlivé ustanovenia) nie sú neprijateľné podmienky, nakoľko: (i) Žalobcovia podpísali so
Žalovaným Dohody dobrovoľne a pred podpisom Dohôd boli oboznámení s tým, že ide o právny úkon,
ktorý môžu odmietnuť uzatvoriť; (ii) ako OZ, tak ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane

spotrebiteľa vo svojich ustanoveniach nezakazujú využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, preto
je použitie Dohody zákonné a Žalovaný je oprávnený v zmysle ust. článku 2 ods. 2 Ústavy Dohodu
ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka použiť; (iii) Dohody nepredstavujú neprijateľnú podmienku.
A teda nie je namieste poskytovať Žalobcom súdnu ochranu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
Dohody neobsahujú ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. (iv) obsah

Dohôd korešponduje s ustanoveniami príslušných právnych predpisov a teda Okresný súd Vranov nad
Topľou nemá kompetenciu Dohody preskúmavať. OZ a judikatúra súdov následne vymedzuje, ktoré
podmienky v spotrebiteľských zmluvách podliehajú testu prijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené zmluvnépodmienky kopírujúce ustanovenia zákonných predpisov. Uvedenú výnimku definitívne potvrdil Súdny
dvor EÚ v rozsudku z 10.09.2014 vo veci C34/13 Monika Kušionová v. SMART Capital, a.s. Žalovaný
v tejto súvislosti namieta, že všetky podmienky Dohody len kopírujú ustanovenia OZ, preto je Žalovaný

toho názoru, že zmluvné podmienky Dohody sú ako také vylúčené z preskúmavania neprijateľnosti
zmluvných podmienok. (v) inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý žiadnym spôsobom
neprimerane zasahuje do majetkovej sféry Žalobcov - zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne vo výške
pravidelných splátok, vychádzajúcich zo Zmluvy, resp, vo výške, ktorá je nižšia ako sú stanovené splátky
v Zmluve; Ak unijné právo poskytuje ochranu pred plnením z neprijateľnej podmienky, v právnom režime

Slovenskej republiky, by to teda mala byť ochrana pred plnením z neprijateľnej podmienky obsiahnutej v
Zmluve, tj. pred pnením zmluvných úrokov (neprimerane vysokých) a zmluvných sankcií. Ochrana pred
plnením istiny poskytnutého Úveru a zákonných úrokov z omeškania však Žalobcom nenáleží a súd
im ju ani nemá prečo poskytnúť. Dohody plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke,
mal by unijné právo aplikovať správne a mal by obmedziť plnenie v zmysle Dohody v rozsahu, ktorý
mu unijné právo umožňuje - to jest mal poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred tým, aby neplnil plnenie,

ktoré je dôsledkom neprijateľnej zmluvnej podmienky ft.j. aby napríklad neplnil neprimerane vysoké
zmluvné pokuty, zmluvné úroky) a v tomto rozsahu by mal aj zakázať plnenie v zmysle Dohôd. Avšak
plnenie, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť dôsledkom aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky
(splácanie istiny Úveru, zákonných úrokov z omeškania) a súčasne plnenie, ktoré nemá svoj pôvod v
neprijateľnej podmienke, nepodlieha takejto sudcovskej ochrane, a teda, v tejto časti plnia nemá súd

právomoc nijako do nej zasahovať. Inštitút Dohôd nie je založený na subjektívnej predstave Žalovaného
o výške dlhu, nakoľko: (i) Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp.
spôsob ako má Žalovaný nakladať s plnením Žalobcov (ust. článku II. 8,9, článku IX. Zmluvy); (ii) Dohoda
vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo
mzdy a jednak obmedzujú Žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy a to z nasledovných dôvodov:

(i) Dohoda vymedzuje maximálnu výšku Pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy
uspokojená sumou 7.769,40 eur (článok II. bod 1 Dohody); (ii) zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do
doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); (iii)
Žalobca je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky. (iii) Žalovaný oboznámil
pred začatím zrážok zo mzdy Žalobcov o výške ich aktuálneho dlhu a to aj s presným výpočtom výšky

tohto dlhu podľa Zmluvy. Žalovaný má za to, že uvedený argument Žalobcov sa nezakladá na pravde a
ako taký ani nemôže mať vplyv na platnosť Dohody. Žalovaný namieta, že Dohody nie sú neprijateľnou
podmienkou a v tejto súvislosti odkazuje na argumentáciu obsiahnutú vyššie, pričom zdôrazňuje, že
Dohody sú uzatvárané prísne v súlade s právnym poriadkom, neobsahujú žiadne iné ustanovenia ako
tie, ktoré len kopírujú ustanovenia OZ, a aj preto sú ako také vylúčené zo súdnej kontroly neprijateľnosti

podmienok. Žalovaný namieta, že Dohody nezakladajú nezákonnú nerovnováhu medzi Žalobcami a
Žalovaným. Zrážky zo mzdy predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa za situácie, ak dlžník
svoj dlh riadne a včas neplní. V dôsledku uskutočňovania Zrážok zo mzdy sa nezvyšuje finančné
zaťaženieŽalobcov.NazákladezrážokzomzdylendochádzaktakémuplneniudlhuŽalobcov,akobyho
Žalobcovia plnili sami, v prípade, že by plnili splátky Úveru priamo Žalovanému tak, ako sa so Žalovaným

v Zmluve dohodu - t.j. riadne a včas. Zrážky zo mzdy vo svojej podstate teda predstavujú výlučne spôsob
splácania Úveru a to z „alternatívnych“ zdrojov, ktoré náležia Žalobcovi, avšak ešte sa nedostali do jeho
dispozície.NakoľkoprávonamzduŽalobcov,ktoréjeobmedzenézrážkamizomzdyaprávoŽalovaného
na splatenie poskytnutého Úveru Žalovaným sú navzájom konfliktné práva, je potrebné zanalyzovať,
ktorému právu je potrebné dať prednosť. Žalovaný preto pristúpil k vykonaniu testu proporcionality

v zmysle Alexyho vážiacej formule, kde na jednej strane stojí právo Žalobcov na mzdu a na druhej
strane právo Žalovaného na riadne a včasné splatenie poskytnutého Úveru (tento rozbor mal Okresný
súd Vranov nad Topľou vykonať, avšak ho úplne opomenul). Žalovaný zdôrazňuje, že na základe
Zmluvy bol Žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme bezúčelového spotrebiteľského úveru
(článok II. bod 1 a 2 Zmluvy). Žalobca namieta, že pohľadávka na splatenie úveru v jednotlivých

splátkach, a teda aj jednotlivé splátky úveru nie sú budúcou pohľadávkou. Pohľadávka na splatenie
úveru vzniká okamihom uzavretia zmluvy o úvere, keďže zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, to
znamená, že na jej vznik stačí dohoda strán o podstatných častiach zmluvy a nie je potrebné faktické
poskytnutie peňažných prostriedkov. 7 8 Teda pohľadávka veriteľa vzniká už uzavretím zmluvy bez
ohľadu na skutočnosť kedy sa peňažné prostriedky poskytnú. To znamená, že dňom 21.12.2017 vznikla

pohľadávka na splatenie Úveru. Možno teda uzavrieť, že Dohody zabezpečujú plnenie pohľadávky,
ktorá v čase uzavretia Dohôd vznikla na základe Zmluvy - Dohody už odkazujú na uzavretú Zmluvu
(ust. článku II. bod 1 Dohody). Žalovaný dedukuje, že Žalobcovia namietajú, že už v čase uzavretia
Dohôd, musí byť výška pohľadávky vymedzená fixne. Žalovaný namieta, že tento názor nemá oporu vprávnych predpisoch, naopak právne predpisy umožňujú, aby plnenie dlžníka nemuselo byť vymedzené
určite, ale postačuje, aby plnenie dlžníka/povinného bolo určiteľné a v takom prípade nie je namieste
argument o neurčitosti právneho úkonu. Žalovaný má za to, že výška pohľadávky, ktorej splnenie si

môže Žalovaný uplatniť prostredníctvom zrážok zo mzdy i e s ohľadom na ustanovenia Dohody (článok
I., článok II. ods. 1, článok II. ods. 3, 4, článok III. ods. 2 v nadväznosti na ustanovenia Zmluvy (ust.
článku II. ods. 2 Zmluvy, článok XIV. Zmluvy) určiteľná: Žalovaní boh navyše informovaní pred začatím
vykonávania zrážok zo mzdy o aktuálnej výške dlžnej pohľadávky. Žalovaní namietajú, že aby Dohody
boli akceptované súdmi, majú byť výsledkom zmluvnej autonómie a slobodnej vôle zmluvných strán,

a keďže Dohody sú formulárové zmluvy, tak si Žalobcovia myslia, že k uvedenému nedošlo (článok I.,
strana 10 Žaloby). Uvedený argument Žalobcov nemá oporu v právnych predpisoch. Právne predpisy
použitie formulářových zmlúv umožňujú, pričom zmluvné strany majú právo zmluvu uzavrieť, alebo
jej uzavretie odmietnuť, pričom uvedené sa rovná obsahu pojmu zmluvná autonómia, slobodná vôľa
zmluvných strán. Žalovaní mali možnosť Zmluvu uzavrieť, alebo jej uzavretie odmietnuť. Rovnako aj
Dohody mohli, nemuseli uzavrieť, pričom uzavretie Dohôd nebolo podmienkou pre poskytnutie Úveru

(článok III. bod 1 a 2 Zmluvy, článok III. bod 7 Dohôd). Žalobcovia namietajú, že oni by nikdy neuzavreli
zmluvu, kde by bol dojednaná zmluvná pokuta spolu s úrokmi z omeškania vo výške 35,92 % p.a. V
tejto súvislosti Žalovaný podotýka, že Žalovaní takú zmluvu ani neuzavreli - Zmluva ich na uvedené
plnenie nezaväzuje. Tieto argumenty Žalobcov sú (ako už aj vyššie uvedené argumenty) len tvrdenia,
ktoré nezodpovedajú realite a ktoré Žalobcovia účelovo ohýbajú, prekrúcajú, aby sa vyhli plneniu svojich

záväzkov. Žalobca je toho názoru, že vykladať jednotlivé ustanovenia zmlúv nemožno izolovane, ale
právo naopak vo vzájomných súvislostiach. Uvedené potvrdzuje i ust. § 53 ods. 12 OZ v zmysle ktorého
sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Žalovaný preto

namieta, že sankcie v zmysle Zmluvy sú dojednané prísne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej
republiky a tvrdenie Žalobcov, že zmluvná pokuta spolu s úrokmi z meškania v zmysle Zmluvy dosahuje
35,92 % p.a. je nepravdivé.

15. Podľa žalovaným predloženého Prehľadu platieb na úverovom účte žalobcov v 1. a 2. rade,

žalobcovia uhradili k predmetnému úveru ku dňu 16.7.2018 splátky v celkovej výške 533,23 eur.

16. Podľa aktuálnej výšky zostatku úveru k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 725620550 je výška
poskytnutého úveru 5000,- eur, celková čiastka na zaplatenie 7769,40 eur, úhrady žalovaných celkom
predstavujú533,23eur,pričomnaistinuúverubolosplatených222,71eur,nazmluvnýúroksuma310,52

eur.

17. Upomienkami č. 1 z 2.5.2018 žalovaný upozornil žalobcov v 1. a 2. rade, že dňa 25.4.2018 uplynul
dátum splatnosti mesačnej splátky úveru vo výške 127,96 eur a vyzval žalobcov na úhradu sumy 130,96
eur (vrátane nákladov za vystavenie upomienky v sume 3,- eurá) do 3 dní odo dňa doručenia upomienky.

Zároveň upozornil žalobcov, že od omeškania s úhradou mesačnej splátky v predpísanom termíne
splatnosti si uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním s úhradou, a to zmluvnú pokutu
a úrok z omeškania.

18. Poslednými výzvami z 30.5.2018 vyzval žalovaný žalobcov v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej

sumy 249,45 eur do 3 dní od doručenia poslednej výzvy. Uvedená suma zahŕňala mesačné splátky
spotrebiteľského úveru v sume 237,45 eur, úrok z omeškania v sume 0,67 eur, zmluvnú pokutu pred
zosplatnením v sume 1,33 eur, poplatok za 1. listovú upomienku 2x 3 eurá, poplatok za poslednú výzvu
v sume 4 eurá.

19. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2018 znalca z odboru kriminalistiky, odvetvia grafická
diagnostika Ing. Juraja Matějku vyplýva, že na predložených listinách spoločnosti Silverside, a.s. sú texty
vyhotovené s o strednou výškou písma 1,9 mm, spĺňajú preto požiadavky uvedené v § 1b nariadenia
vlády SR č.141//2014 Z.z.

20.Prostredníctvomprávnehozástupcužalovanýnapojednávanívcelomrozsahupoukázalnaskutkovú
a právnu argumentáciu, ktorá je uvedená v podaní z 9.8.2018. Žaloba, ako taká je podaná ako určovacia
žaloba, pričom žalobcovia neosvedčili svoj naliehavý právny záujem. Ich postavenie v stave, akom sú
teraz vôbec nie je neisté, sú si vedomí v akom rozsahu sú ich záväzky a povinnosti, keďže v zmluve ospotrebiteľskom úvere boli oboznámení s výškou splátok istiny, s výškou splátok úroku, boli oboznámení
aj so sankciami, ktoré z tohto zmluvného vzťahu nastúpia, ak svoje záväzky splácať jednotlivé splátky
včas porušia. Žalobcovia, do podania návrhu na neodkladné opatrenie, nikdy dohodu o zrážkach zo

mzdy nepovažovali za neplatnú. Nemožno súhlasiť ani s tým, že by boli dotlačení k uzavretiu dohody
o zrážkach zo mzdy, a že táto je nejakým formulárovým typom a je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Jedna listina bola zmluva o spotrebiteľskom úvere a druhá listina, druhý právny úkon bola dohoda
o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy sú uvedené len podstatné náležitosti a všetko
je tam v súlade s tým, ako dohodu o zrážkach zo mzdy upravuje Občiansky zákonník. Navyše v tejto

dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené aj to, že žalobcovia majú právo odmietnuť uzatvorenie tejto
dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy boli vykonávané výlučne len rozsahu pravidelnej splátky
úveru, s ktorou boli v omeškaní žalobcovia, čiže nemožno súhlasiť ani s argumentom žalobcov, že by
veriteľ mal nad nimi nejakú moc nad celým ich majetkom a vykonával by to v rozsahu takom, že by boli
postihnuté ich majetkové práva, ešte viacej ako ich skutočný záväzok splácať tento úver. O tom svedčí
aj to, že v prípade žalobkyne v 2. rade, jej zamestnávateľ ani nevykonával zrážky zo mzdy, pretože už

ich vykonával na základe inej dohody o zrážkach zo mzdy, teda nebolo jej z majetku zobraté viac, ako
by malo byť. Zrážky sa začínajú vykonávať až vtedy, keď sa dohoda predloží platiteľovi mzdy, takže keby
žalobcovia v priebehu času, od uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, po porušení povinnosti splácať,
alebo po využitie zaisťovacieho mechanizmu veriteľom, že použije dohodu o zrážkach zo mzdy, zmenili
platiteľa mzdy, tak by to bolo neúčelné, tá dohoda by sa nedala použiť voči starému zamestnávateľovi.

Nie je podstatné v dohode o zrážkach zo mzdy uvádzať zamestnávateľa.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f)veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

25. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54

Občianskeho zákonníka.

26. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36. V tomto prípade všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným boli zmluvami
spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako
dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj obsah všeobecných obchodných
podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluva spotrebiteľská v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
číslo 725620550 uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom

zo dňa 21.12.2017 bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 5000,- eur. Žalobcovia mali úver splatiť 60
mesačnými splátkami v sume 129,49 eur, pričom celková čiastka na zaplatenie predstavuje 7769,40 eur.
Ročná úroková sadzba úveru predstavuje 18,92% a RPMN je uvedené vo výške 20,56%.

40. V rovnaký deň boli medzi žalobcami a žalovaným podpísané Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

21.12.2017 z ktorých je zrejmé, že žalovaný mal voči žalobcom pohľadávku na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č.. 725620550 vo výške 7769,40 eur spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom
za úver, ako aj ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad
úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta. Všetkyuvedené nároky tvorili „Pohľadávku“ žalovaného, pričom ak vyplýva z Čl. II bodu 4 Dohôd o zrážkach
zo mzdy, zrážky zo mzdy majú byť vykonávané až do doby, kým nedôjde k uhradeniu „Pohľadávky“
veriteľa v celom rozsahu.

41. Žalovaný adresoval zamestnávateľom žalobcov dňa 9.5.2018 žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy, nakoľko ku dňu 25.4.2018 nedošlo zo strany žalobcov k úhrade predpísanej mesačnej splátky.

42. V zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) písm. c)

a písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

43. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods. c) a d) CSP.

44.Knámietkežalovaného,žežalobcovianemajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostizmluvy
o úvere ako aj dohôd o zrážkach zo mzdy, súd uvádza, že pokiaľ ide o žaloby, ktorými sa dlžník ako
žalobca domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žaloby o neplatnosť zmluvy,

idenepochybneourčovaciužalobupodľa§137písm.c)CSP,nakoľkotakoutožalobousadlžníkdomáha
určenia,žetuprávo(nazaplatenieúrokovapoplatkov)nieje-tzv.negatívnaurčovaciažaloba.Naliehavý
právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa
žalobca nachádza.

45. Navyše určovanie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný vtedy,

keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože
len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu
k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody sa
odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na
ktoromurčenívyplývanaliehavýprávnyzáujempriamozozákona.Právetakoutodohodouozrážkachzo

mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú sú žalobcovia žalovanému dlžní.
Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcom v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 11. 2015 sp.

zn.8Cdo/483/2014).

46. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajú
cez neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska

spôsobilánegatívnezasiahnuťdoprávspotrebiteľa.ZoSmerniceRady93/13EHSz5.4.1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Súd tiež poukazuje na to,
že s účinnosťou od 01.01.2018 zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalších právnych predpisov v
ust. § 11 ods. 4 explicitne vymedzil, že spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Žaloba žalobcov bola na tunajšom súdu podaná dňa 3.7.2018, teda za účinnosti citovanej právnej
normy. Žalobcovia tak boli oprávnení podať žalobu jednak o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo

mzdy, ako aj neplatnosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.47. Napríklad podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/170/2017 zo dňa 06. 03.
2019 s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s
ust. § 137 c) a d) CSP, naliehavý právny záujem spotrebiteľa už nie je zo strany súdu potrebné skúmať.

48. Súd v prvom rade skúmal samotnú platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 725620550 z
21.12.2017, ktorú žalobcovia namietali. Predmetná spotrebiteľská zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; predmetná zmluva nie je
vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu

svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobcovia v 1. a 2. rade boli v danom prípade
spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. V danom prípade súd
nezistil nedostatky zmluvy v zmysle vyššie cit. ustanovenia, ktorých dôsledkom by bola bezúročnosť

resp. bezpoplatkovosť predmetného úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch). V danom prípade však bol súčasťou zmluvy podpísanej žalobcami aj splátkový kalendár

s rozpisom výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy je zrejmá aj
splatnosť prvej splátky dňa 25.1.2018 ako aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru dňa 25.12.2022.
Žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, pričom v zmluve je uvedená aj celková čiastka,
ktorú musia žalobcovia ako spotrebitelia zaplatiť vo výške 7.769,40 eur.

49. Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve určená vo výške 20,56 %, pričom tento
výpočet súd nepovažoval za nesprávny, priemerná RPMN bola určená vo výške 12,99 % a maximálna
možná odplata bola určená vo výške 18,92 %. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2017, v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane
bola stanovená vo výške 20,56 %. &uvedenému ustanoveniu tak neodporuje maximálna možná odplata

v zmluve. Správne bola v zmluve uvedená aj priemerná výška RPMN, ako to vyplýva zo Súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2017, ktoré
vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským
úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur bola priemerná
RPMN stanovená vo výške 12,99 %, čo je uvedené v preskúmavanej zmluve.

50. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberalvýškoudohodnutéhoúrokuzúverupriročnejúrokovejsadzbevovýške18,92%včasepodpisu
zmluvy.

51. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

52. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období decembri 2017 činil úrok od 9,55% p.a.. Z toho je
zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

53. Ďalej je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že zmluva neobsahuje
ustanovenia o zabezpečení splnenia záväzku prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva
v zmysle ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zmluva neobsahuje ustanovenia o dodaní
nevyžiadaného plnenia v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, zmluva neobsahuje
ustanovenia o zabezpečení záväzku záložným právom v zmysle ust. § 53 ods. 10 Občianskeho

zákonníka, zmluva neobsahuje ustanovenia o sprostredkovaní v zmysle ust. § 53 ods. 11 Občianskeho
zákonníka. Písmo Zmluvy ako aj ostatných zmluvných dokumentov vyhovuje ust. § 53c Občianskeho
zákonníka, čo vyplynulo aj so žalovaným predloženého znaleckého posudku. Zo záverov Znaleckého
posudku č. 1/2018 znalca Ing. Juraja Matějku vyplýva, že všetky dokumenty žalovaného používané od02.01.2017 spĺňajú zákonné požiadavky ohľadne veľkosti písma. Zároveň podľa predložených potvrdení
zamestnávateľa žalobcov o výške pracovného príjmu zamestnanca zrejmé, že žalovaný zisťoval pre
uzavretím zmluvy o úvere so žalobcami, či títo sú schopný splácať predmetný úver.

54.Nazákladeuvedenéhojetakpotrebnéuzavrieť,žezmluvynebolomožnéurčiťakocelokzaneplatnú.

55. Uvedené však nevylučuje, že zmluva neobsahuje konkrétne neprijateľné podmienky, ktoré je možné
označiť za neplatné. Súd sa v danom prípade zaoberal ustanovením týkajúcom sa zmluvnej pokuty

podľa Čl. IX. - Upozornenie na následky nesplácania, body 1 a 4 zmluvy.

56. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

57. Podľa § 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

58.Súdtakpovažovalzmluvnúpokutuvovýške12%ročnezdlžnejsumypodľaČlánkuIX.,bod1zmluvy,
ktorú zmluva umožňovala žiadať už od prvého dňa omeškania ešte pred vyhlásením mimoriadnej

splatnostiúveru,akoajpodľaČlánkuIX.,bod4zmluvy,ktorúpokutubolomožnéžiadaťzozosplatnených
záväzkov od prvého dňa omeškania za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

59. Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne, z uvedených ustanovení
nie je zrejmé, najmä z bodu 1 citovaného článku, či možno aj opakovane žiadať túto sankciu, najmä

v prípade, keď dlžník vyrovná omeškaný dlh a veriteľ nepristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
alebo či sa jedná o jednorazovú sankciu. Najmä však nie je zrejmé akým spôsobom sa môžu zmluvné
pokuty uvedené v bode 1. ako aj v bode 4. tohto článku kumulovať. Zmluvná pokuta podľa bodu 4. sa
má platiť zo zosplatnených záväzkov, pričom nie je jednoznačne zadefinované o aké záväzky sa jedná,
nakoľko v predmetnom ustanovení sa používa pojem „dlžná suma“ napriek zadefinovaniu zosplatnenia

úveru v bode 3. Čl IX zmluvy Uvedené ustanovenie nie je dostatočne presné a umožňuje veriteľovi
požadovať zmluvnú pokutu z akejkoľvek dlžnej sumy po vyhlásení splatnosti (aj z úrokov z omeškania, aj
zozmluvnejpokutypodľabodu1.)Uvedenéustanoveniabodu1.a4.ČlánkuIXzmluvyniesúdostatočne
určité v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka, pričom tak umožňujú kumulovanie zmluvných pokút z
oboch citovaných ustanovení.

60. Pokiaľ ide o možnosť kumulovať zmluvné pokuty podľa bodu 1. a 4. Čl. IX zmluvy, súd poukazuje na
názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/468/2017 z 10. 04. 2018, kedy sa
súd zaoberal obdobným ustanovením umožňujúcim kumulovať zmluvné pokuty v prípade omeškania
s jednotlivými splátkami so zmluvnou pokutou z celej dlžnej sumy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru: „.Rovnako správne súd vyslovil neprijateľnosť v časti bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 28.11.2014 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude
uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka

(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku
13. ods. 13.1 písm. a.) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 14,6 % p.a.).“, lebo táto je pokuta je neprimeraná keďže dlžník je povinný ju platiť dvakrát, raz keď

je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď omeškanie úhradou mesačnej splátky o viac ako
tri mesiace. Z obsahu cit. bodu nie je zrejmé do kedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať.“61. Nemožno tiež prehliadnuť krátku resp. žiadnu lehotu na uplatňovanie zmluvných pokút, kedy
veriteľovi na ne vzniká nárok už od prvého dňa omeškania dlžníka. Ide teda o neprimerane krátku dobu
spojenú s uplatnením sankcie pre omeškanie dlžníka za predpokladu existencie súbežného nároku na

zákonný úrok z omeškania. Naviac ak podľa bodu 5. Čl IX zmluvy je notifikačná lehota veriteľa a až 15
dní od omeškania. Zmluvnú pokutu však dlžníkovi môže prirátavať k dlhu už od prvého dňa omeškania.
Jedná sa tak iba o ďalšiu sankciu za omeškanie spotrebiteľa, ktorú môže dodávateľ neobmedzene
opakovane uplatňovať voči dlžníkovi v omeškaní.

62. Zároveň sa súd zaoberal samotou výškou zmluvnej pokuty určenej sadzbou 12% ročne z dlžnej
sumy.

63. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/136/2018 z 15.
11. 2018: „Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uvedený výklad žalovaného o zmluvnej pokute
nezdieľa. Ustanovenie 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. ustanovuje, že zmluvná pokuta spolu s

úrokomzomeškanianesmieprevýšiťpriemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnaposledy
zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych
bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Irelevantné je tvrdenie žalovaného, že zmluvná pokuta sama o sebe nikdy neprevýši hranicu trojnásobku
zákonného úroku z omeškania v zmysle bodu 11.3, keďže na účely nariadenia sa posudzuje súčet

všetkých sankcií, v tomto prípade súčet výšky úrokov z omeškania a výšky zmluvnej pokuty. Súčet týchto
sankcií (14,6 % a 5%) prekračuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia (15%) a odvolací
súd preto súhlasí s tým, že zmluvná podmienka uvedenú v článku 11 je v rozpore so zákonom. Lepšiu
situáciu žalobcovi neprivodí ani tvrdenie, že dodržanie zákonom stanovenej hornej hranice sankcií je
možnénapríkladtým,žesinebudeuplatňovaťcelýúrokzomeškania´,aleibajehočasť.Takétonásledné

zvažovanie krokov veriteľa, ku ktorým musí dôjsť, aby bola naplnená litera zákona je pre spotrebiteľa
neprijateľné.Spotrebiteľmusíbyťužvčaseuzatváraniezmluvyoboznámenýspresnouvýškouzmluvnej
pokuty a úrokov z omeškania, ktoré si v prípade nesplnenia svojich povinností bude môcť veriteľ
od neho vymáhať. Povinnosť dojednať zmluvnú pokutu určením jej výšky alebo určením spôsobu jej
určenia je zákonná požiadavka určenou priamo v ust. § 544 ods. 2 Obč. zákonníka a vyššie uvedený

spôsob určenia, resp. výpočtu zmluvnej pokuty v Zmluve o spotrebiteľskom úvere tejto požiadavke
nezodpovedá, pretože je neurčité a nejasné. Nehovoriac o tom, že od takéhoto neurčitého zmluvného
ustanovenia veriteľ odvodzoval aj celkovú výšku pohľadávky, ktorú si voči veriteľovi uplatňoval dohodou
o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na to, že ustanovenie § 3a ods. 3
nar. prichádza do úvahy len v prípade, ak je splnená podmienka uvedená v odseku 1, teda, ak súčet

sankcií neprevyšuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne neprevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, tak len v tomto
prípade platí, že ak podľa tohto pravidla určené sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných
prostriedkov, následné sankcie je možné uplatňovať len do výšky úrokov z omeškania podľa nariadenia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti za vecne
správne.“

64. Aj v danom prípade je možné považovať zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a v rozpore so
zákonom, s poukazom na ust. 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré ustanovuje, že zmluvná

pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády. Na účely nariadenia sa posudzuje súčet všetkých sankcií, v tomto prípade súčet výšky
úrokov z omeškania a výšky zmluvnej pokuty. Súčet týchto sankcií (12 % a 5%) prekračuje trojnásobok

úrokov z omeškania podľa nariadenia (15%), preto je uvedená zmluvná podmienka v rozpore so
zákonom.

65. Uplatňovanie uvedených pokút je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

66. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súduvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

67. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

68. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd vyhlásil ustanovenia o zmluvných pokutách v bode 1. a
bode 4 čl. IX zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s § 298 CSP a uviedol vo výroku
rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve.

69. Vo zvyšku tak súd zamietol žalobu žalobcov o určenie, že zmluva o úvere č. 725620550 zo dňa

21.12.2017 je neplatná.

70. Následne sa súd zaoberal platnosťou dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a medzi žalovaným dňa 21.12.2017 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o
úvere č. 725620550 z 21.12.2017.

71. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

72. Súd v prvom rade preskúmal platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne
riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len
hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba

vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje
nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje. Žalobcovia ako dlžníci sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy dostávajú do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom
reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo

mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem

iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.

73. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje
vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti
treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je
úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva,

ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia
automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto
ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom
na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13samá vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo
dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná
podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží

vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

74. Neobstojí námietka žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej
zmluvy. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol

reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak
bymalabyťdohodaozrážkachzomzdyprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musela
by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená(uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil.

75. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Častou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Žalovaný má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcom

za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcov.

76. Dohoda o zrážkach zo mzdy hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so
spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo
typový formulárový charakter, ktorý žalobcovia nemohli ovplyvniť. V prípade nepreukázania opaku zo

strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohody o zrážkach zo mzdy boli
uzatvorené so žalobcami na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

77. Súd považuje za problematické ustanovenie zmluvy o úvere z 21.12.2017, a to Čl. XII. bod 3. zmluvy,
ktoré inkorporuje do zmluvy Sadzobník poplatkov, pričom následne z predložených Posledných výziev z
30.5.2018jezrejmé,žežalovanývyzvalžalobcovv1.a2.radenaúhradudlžnejsumy249,45eur,pričom
táto suma zahŕňala mesačné splátky spotrebiteľského úveru v sume 237,45 eur, úrok z omeškania
v sume 0,67 eur, zmluvnú pokutu pred zosplatnením v sume 1,33 eur, ako aj poplatok za 1. listovú

upomienku 2x 3 eurá, poplatok za poslednú výzvu v sume 4 eurá. Podstatou týchto poplatkov je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok
za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa
22.05.2014. Takéto dojednanie je preto neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka.

78. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalovaný neposkytol žalobcom žiadne
protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde
konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Uplatňovanie uvedených poplatkov je možné
zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka s
poukazom aj na vyššie cit. Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19.

79.Zároveňzaproblematickézmluvnédojednaniepovažovalust.ozmluvnejpokutevovýške12%ročne
z dlžnej sumy podľa Článku IX., bod 1 zmluvy, ako aj podľa Článku IX., bod 4 zmluvy, ktoré ustanovenia
vyhlásil súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, z dôvodov uvedených vyššie.80. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia,
na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

81. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

82. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smerniceRady 93/13/EHS
z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetleefektivity v ykladať v

tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov

a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity vtom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.“

83. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ), hoci má základ
v znení zákona akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a
význam ostatných zmluvných podmienok.

84. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná a teda neplatná v zmysle § 53 ods. 1a
5 Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech
spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré
veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely

určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu,
aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými
stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v
prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto
zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).

85. Podľa čl. II bod 1. oboch Dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 uzavretých medzi žalobcami
v 1. a 2. rade a žalovaným, veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č.. 725620550 vo výške 7769,40 eur predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným
úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou,

napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta,
pričom všetky tieto nároky sú ďalej v dohodách označené ako „Pohľadávka“.

86. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté so žalobcami v 1. a 2. rade síce majú svoj
základ v znení zákona, no v predmetnom prípade hrozilo riziko, že na základe realizácie dohôd o

zrážkach zo mzdy by došlo k vymoženiu plnení zo zmluvy o úvere, na ktoré veriteľ nemá nárok. V
danom prípade by tak žalovaný od žalobcov mohol prostredníctvom inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy
vymôcť aj zmluvnú pokutu v zmysle zmluvného ustanovenia, ktoré označil súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku ako aj poplatky podľa sadzobníka poplatkov, ktoré je možné samé o sebe bez náležitého
preukázania ich dôvodnosti považovať za nedôvodné a neposkytujúce žiadne protiplnenia žalobcom

ako spotrebiteľom. Súd zdôrazňuje, že sa jedná o možnosť vymôcť uvedené plnenia žalovaným od
žalobcov, súd nekonštatuje, že sa tak aj zo strany žalovaného stalo. No už aj samotná možnosť vymôcť
takéto plnenia je dostatočným dôvodom pre určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré
uvedené umožňujú.87. Argument žalovaného, že žalobcovia nemuseli súhlasiť s dojednaním dohody o zrážkach zo
mzdy, je neudržateľný. Ani hlavnú zmluvu žalobcovia nemuseli uzavrieť. Povinnosťou dodávateľa je pri

formulárovej agende dosiahnuť stav, že formuláre budú bez ohrozujúcich klauzúl. To veriteľ nesplnil
(neprijateľné poplatky, neprijateľná zmluvná pokuta). Žalobcovia podpísali formuláre dohody, a tieto ako
typový produkt spadajú pod súdnu kontrolu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady
93/13, ako hlavná zmluva. Ide o formulár, nie individuálne podmienky. Prekážkou výkonu súdnej kontroly
podľa § 53ods. 1 CSP by teda boli individuálne vyjedané zmluvné podmienky. Tu však bremeno dôkazu

žalovaný neuniesol.

88. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

89. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

90. Nakoľko Dohodami o zrážkach zo mzdy z 21.12.2017 mohol žalovaný od žalobcov ako spotrebiteľov
bez zásahu súdnej moci vymôcť plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 21.12.2017, na ktoré
nemal nárok, súd musel vyhovieť žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v časti, ktorou sa domáhali neplatnosti

predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy.

91. Podľa § 335 ods. 3 CSP súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil
konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc
stav konania vo veci samej.

92. Vzhľadom na skutočnosť, že súd čiastočne žalobu žalobcov zamietol a uznesením z 24.7.2018 č.k.
5Csp/99/2018-22 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa použitia dohôd o
zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2017 zo zmluvy č. 725620550 uzavretých so žalobcami v 1. a 2. rade a
uložil žalovanému povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľom žalobcov, aby upustili od vymáhania

zrážok zo mzdy, pričom určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia
konaniaoneplatnosťdohodyozrážkachzomzdy,ktoréjevedenénaOkresnomsúdeVranovnadTopľou
pod sp.zn. 5Csp/99/2018, bolo potrebné rozhodnúť zrušení neodkladného opatrenia alebo o ponechaní
neodkladného opatrenia v platnosti. Súd ponechal neodkladné opatrenie v platnosti, nakoľko toto sa týka
zdržania sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré súd týmto rozsudkom určil za neplatné. Žaloba

bola zamietnutá iba v časti o určenie neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, pričom nariadené neodkladné
opatrenie sa nijako nedotýkalo tejto zmluvy o úvere.

93. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

94. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

96. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

97. Nakoľko súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade vyhovel v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach
zo mzdy a žalobu zamietol v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, považoval úspech žalobcov
ako aj žalovaného za čiastočný. V danom prípade nejde o peňažné nároky, pri ktorých by sa úspech
strán sporu dal jednoznačne vyčísliť.

98. Nakoľko tým, že čiastočne súd žalobe o určenie vyhovel a čiastočne túto aj zamietol, považoval
úspech žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného za približne rovnaký, preto vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

99. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.