Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/36/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710204076
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6710204076.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu I.. I. D.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX B., proti žalovanému fb geoclub.sk, s. r. o., so sídlom
Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 35 965 592, zast. Mgr. Lenou Pištovou, advokátkou AK
Bratislava so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného:
GeneraliPoisťovňa,a.s.,Lamačskácesta3/A,84104Bratislava,IČO:35709332,zast.JUDr.Gabrielou
Reichovou, advokátkou AK Martin, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, o zaplatenie 20.950,50
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktorú je
p o v i n n ý zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške náhrady.

III. Súd p r i z n á v a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100 %, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdneho úradníka o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému (pôvodne aj voči K. B., zaplatenia

sumy 20.950,50 Eur. V priebehu konania zobral návrh voči K. B. a Českej poisťovni - Slovensko, a. s.
späť. V konaní následne na strane žalovaného vystupovala už len spoločnosť fb geoclub.sk, s. r. o. so
sídlom v Bratislave a intervenient na strane žalovaného.

2. Tak žalovaný, ako aj intervenient žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

3. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom dňa 07. 10. 2013 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto

rozsudku žalobca podal odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/22/2014-309
zo dňa 28. 09. 2015 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vyslovil
v odôvodnení svoj názor, ktorým bol súd nižšej inštancie v ďalšom konaní viazaný.

4. Odvolací súd konštatoval, že je nesporné, že si žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatnil nároky
podľa zákona č. 381/2001 Z. z.; ako poškodený si uplatnil svoj nárok proti poistenému zo zákonného
poistenia. Takisto odvolací súd konštatoval, že je nesporné, že na základe ustanovenia § 427 a nasl.

Občianskeho zákonníka vznikol u žalovaného základ zodpovednosti za spôsobenú škodu vo vzťahu
k žalobcovi, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, pričom v záujme ochrany osôb sa riziko z
prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. Takisto v konaní bolo nesporné, že žalobca si
uplatnil proti poistenému zo zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla nároky podľa §4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a to škodu vzniknutú poškodením osobného motorového vozidla pri
strete prevádzok, náhradu škody na zdraví a taktiež náhradu ušlého zisku.

5. Pokiaľ ide o škodu na motorovom vozidle, z obsahu spisu je zrejmé, že šetrenie poistnej udalosti
bolo ukončené dňa 26. 06. 2008 a plnenie vo výške 111.495,- Sk bolo poukázané na účet žalobcu.
Týmto poisťovňa považovala vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému, predmetnú poistnú udalosť za
vybavenú. Poisťovňa však plnila plnenie aj na základe znaleckého posudku č. 28/2009.

6.Znavrhovanéhožalobnéhopetituvyplýva,žežalobcasisvojimžalobnýmnávrhomuplatnilštyrinároky
ato:1)nároknanáhraduušléhozisku,2)nárokztitulunemajetkovejujmy,3)nároknanáklady súvisiace
s liečbou a 4) nárok na náhradu škody vzniknutej na motorovom vozidle žalobcu.

7. V prípade uplatneného nároku na plnenie titulom nemajetkovej ujmy, už Krajský súd v Banskej Bystrici
konštatoval, že u žalovaného chýba vecná pasívna legitimácia k tomu, aby si žalobca mohol voči nemu

uplatniť akúkoľvek sumu titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca tak mohol urobiť „lege artis“ len vo vzťahu
k tomu, ktorý mu spôsobil ujmu na zdraví. V tomto prípade to bol vodič žalovaného, ktorý aj na základe
rozhodnutia v trestnom konaní bol uznaný vinným z ublíženia na zdraví pri dopravnej nehode u žalobcu.
Žalobcamaltedavzmysle§13Občianskehozákonníkažalovaťtoho,ktomuškodunazdravíanásledné
komplikácie v osobnej ako aj sociálnej sfére spôsobil. Táto časť nároku žalobcu bola súdom zamietnutá

z tohto dôvodu.

8. Pokiaľ si žalobca uplatnil ušlý zisk za rok 2007 vo výške 2.892,45 Eur a za rok 2008 vo výške
3.209,59 Eur, z listinného dôkazu ktorý vypracovala C. G. - vykonávajúca živnosť v oblasti vedenia
účtovníctva na základe IČO: 41 813 049, ide o vyčíslenie podnikateľskej straty za roky 2007 a 2008

zo dňa 10. 06. 2016, súd uvedený listinný dôkaz neuznal, pretože ho považoval za nepoužiteľný z toho
dôvodu, že C. G. nepreukázala, že bola/je osobou spôsobilou súdu predložiť vyčíslenie podnikateľskej
straty. Súd uvedený listinný dôkaz považoval len za oznámenie ekonómky o určitej strate za určité
obdobie. V predmetnom dôkaze chýba mechanizmus výpočtu, ktorý by bolo možné objektivizovať a
použiť ho pre potreby posúdenia uplatneného nároku na vznik ušlého zisku žalobcu v období roku 2007,

ako aj v období roku 2008. Právny zástupca žalobcu správne uviedol v jednom zo svojich procesných
podaní, že pri posudzovaní výšky ušlého zisku nemožno vychádzať z čistého zisku podľa daňových
predpisov, pretože sa jedná o inú ekonomickú a právnu kategóriu, ktorú ovplyvňujú ďalšie kritériá,
ako napr. typ služby a pod. Pri určení výšky ušlého zisku nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku. Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ ide o hospodársky výsledok žalobcu dosiahnutý za rok

2006, tento mal výraznú klesajúcu tendenciu oproti hospodárskemu výsledku, ktorý žalobca dosiahol v
roku 2005. Vyvstáva potom otázka, či dopravná nehoda ktorá sa stala 21. 03. 2007 je vôbec v priamej
príčinnej súvislosti s hospodárskym výsledkom žalobcu ktorý dosiahol v roku 2007 a 2008, pretože
advokátske povolanie je špecifická činnosť poskytovania špecifických služieb pre klienta. V prípade,
ak by bol advokát akokoľvek šikovný a odborne erudovaný, môže sa stať, že v konkrétom období

začne v tom istom regióne aktívnu činnosť iný advokát na identickej odbornej a profesionálnej úrovni
ako porovnávaný advokát, avšak bude poskytovať služby za nižšie ceny. Ak sa táto skutočnosť stane
všeobecne známou nemožno vylúčiť, že klienti vyhľadajú a požiadajú o poskytnutie právnej pomoci a
právnu službu advokáta, ktorý je síce porovnateľne „dobrý a schopný“, avšak tú istú službu je ochotný
poskytnúť za podstatne nižšiu cenu. Súd preto nedokáže „mechanicky“ zistiť a právne argumentačne

odôvodniť na základe akejsi finančnej súvahy ekonóma, či by advokát v sledovanom období mal vyšší,
alebo nižší zisk. Intervenient vo vzťahu k tomuto nároku, že nie je zrejmé, akým spôsobom (a či vôbec)
bola pri výpočte ekonómky zohľadnená aj výška poberaných nemocenských dávok zo strany žalobcu,
ktoré poberal ako určitú náhradu príjmu, a na ktorý príjem by inak nárok nemal. Pri kalkulácii ušlého zisku
je dôležité posúdenie, či jeho úbytok je následkom výlučne protiprávneho konania (v danom prípade

dopravnej nehody) a tiež preukázanie zisku, ktorý by poškodený dosiahol (konkrétnu výšku zisku, ktorú
by poškodený vzhľadom ku všetkým okolnostiam dosiahol, je potrebné preukázať). Výpočet ušlého
zisku ktorý teda žalobca súdu predložil nie je korektný a dostačujúci na preukázanie ním tvrdených
skutočností. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu aj v tejto časti zamietol.

9. Pokiaľ žalobca navrhol vypočuť ako svedka svojho syna C.. G. D., ktorý v čase dopravnej nehody aj
počas liečby pracoval v jeho advokátskej kancelárii ako asistent, súd nepovažoval za právne relevantné
tento dôkaz vykonať, pretože jeho výsluch by z odborného hľadiska neobjasnil súdu spôsob vyčíslenia
uplatnenej sumy ušlého zisku za sledované obdobie. Ušlý zisk je objektívna finančná kategória závislána viacerých premenných tak, ako to zdôvodňuje súd vyššie. Na dôvažok je potrebné uviesť i to,
že tento svedok ako priamy blízky príbuzný žalobcu by rozhodne neposkytol informácie a svedeckú
výpoveď, ktorá by jeho otca v konkrétnom spore poškodila. Vykonanie a aplikáciu takéhoto dôkazu

pri vyhodnocovaní dôkazov by mohli nakoniec dôvodne aj namietať žalovaní a intervenient z dôvodu
všeobecnej objektivity.

10. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súvisiaceho s liečbou; a to návštevou Národného rehabilitačného
centra Kováčová v období od 31. 10. 2007 do 14. 01. 2008, kedy mu náklady vznikli vo výške

391,06 Eur a ďalšie náklady v roku 2008 ktoré mu vznikli vo výške 142,20 Eur súd zdôrazňuje,
že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal výšku ním uplatneného nároku na náhradu
nákladov súvisiacich s liečbou. Žalobca totiž nepreukázal, že liečba mu bola naordinovaná, ak áno
kým, v akom rozsahu, v akých časových obdobiach sa jej zúčastnil; nepredložil súdu návrh na kúpeľnú
liečbu, prijímacie a prepúšťacie správy v súvislosti s liečebnými pobytmi liečebnými úkonmi a celkovou
liečbou a celkovým liečebným procesom, ktorý mal absolvovať, nepredložil príslušné potvrdenie

zdravotníckeho zariadenia, že rehabilitačnú liečbu absolvoval v zariadení denne a že zároveň nebol
za týmto účelom hospitalizovaný. Súd nemohol mechanicky akceptovať žalobcovo vyčíslenie celkových
nákladov súvisiacich s liečbou vo výške 533,26 Eur, pretože by nebol schopný v odôvodnení rozhodnutia
zdôvodniť každú jednotlivú položku žalobcom uplatnenú v kontexte so zhora uvádzanými formálnymi
skutočnosťami. Práve z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol.

11. Pri uplatnení náhrady škody na vozidle žalobca tvrdil, že hodnota motorového vozidla bola vo výške
350.000,- Sk (cena v pôvodnej národnej mene), poisťovňa mu mala uhradiť 220.000,- Sk a preto sa
dožadoval úhrady rozdielu vo výške 130.000,- Sk (4.315,20 Eur).

12. V tejto časti nároku súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania
motorových vozidiel W.. X. M.. Žalobca navrhoval vo vzťahu k tejto časti nároku vypočuť ako svedkov
G. V. a K.S. E., pričom G. V. je majiteľ autobazáru - S. G. XX, ktorý mal sprostredkovať kúpu vozidla,
ktoré bolo v čase kúpy nové a ako svedok mal potvrdiť, že mal záujemcov o kúpu predmetného
motorového vozidla. K. E., súdny znalec z odboru doprava, ktorý vypracoval znalecký posudok a

obhliadal motorové vozidlo po dopravnej nehode z dôvodu námietok voči pôvodnému znaleckého
posudku. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť G. V., majiteľa autobazáru, pretože jeho svedecká
výpoveď by bola právne irelevantná, pretože tento nie je ani znalcom ani subjektom vyjadrovať sa k
cenám motorových vozidiel pre potreby posudzovania oprávnenosti nároku žalobcu. Súd potreboval
objektívne zistiť, aká výška škody pri predmetnej dopravnej nehode na dotknutom motorovom vozidle

žalobcu vznikla. Žalobca poukázal na znalecký posudok K. E., ktorého taktiež súd nepovažoval za
potrebné v konaní predvolať a vypočuť, vzhľadom k tomu že by jeho znalecký posudok bol v tomto
prípade považovaný len za listinný dôkaz. Preto súd za účelom objektívneho posúdenia vzniku rozsahu
a výšky škody nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Doprava cestná, odvetvie: Technický
stav cestných vozidiel, odvetvie: Odhad hodnoty cestných vozidiel a znalec W.. X. M. na základe súdom

položených otázok vo veci vypracoval znalecký posudok, kde v závere ustálil výšku škody na vozidle
G. J. XXX X.X Y. XXXk D. Xdv T., EVČ: B. S., výrobné číslo vozidla E. ku dňu 22. 03. 2007 včítane
19 % DPH na výšku 6.780,- Eur. Poisťovňa na základe ohlásenej poistnej udalosti poskytla žalobcovi
titulom vzniku dopravnej nehody poistné plnenie vo výške 7.020,51 Eur, teda dokonca o 240,51 Eur viac
ako výšku škody ustálil W.. X. M.. V konaní boli súdu predložené dva znalecké posudky; a to znalecký

posudok vypracovaný znalcom E., ktorý predložil žalobca a znalecký posudok vypracovaný W.. Č., ktorý
predložil intervenient. Z oboch posudkov vyšli odlišné sumy všeobecnej hodnoty vozidla. Intervenient
mal za to, že znalecký posudok vypracovaný W.. Č. je správny, pretože rešpektoval platnú metodiku a
bol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 a jej prílohou č. 6, bodom 16.5. žalobcom predložený
znaleckýposudokznalcaE.tietoaspektypostráda.Intervenientďalejzdôraznil,ževznaleckomposudku

znalca E. je nesprávne uvedený termín uvedenia poškodeného motorového vozidla do prevádzky,
keď na strane 17 znaleckého posudku uvádza, že vozidlo bolo uvedené do prevádzky v 12. mesiaci
v roku 2002, no znalec uviedol dátum uvedenia vozidla do prevádzky rok 2003. Znalec podľa neho
nesprávne určil koeficient dopytu trhu, kde vychádzal len z vyjadrení bez doložených overiteľných
realizovaných predajov konkrétneho vozidla tak, ako to vyžaduje príloha 6 bod 16.5 dotknutej vyhlášky,

kedy znalec musí vychádzať z overiteľných a preskúmateľných podkladov. Vyjadrenia autobazárov
takýmito podkladmi určite nie sú. Práve z týchto dôvodov a existencie konkrétnych rozporov súd nariadil
znalecké dokazovanie znalcom. Súd potom žalobu, ako nedôvodnú, aj v tejto časti nároku žalobcu
zamietol.13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 442 ods. 3 citovaného zákona, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

16. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

17. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie, súd konštatuje,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal
opodstatnenosť svojich nárokov v konkrétne ním žalovaných čiastkach, kedy dokonca pri nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy vôbec žalovaný ani intervenient na strane žalovaného neboli vecne pasívne
legitimovaní; a z tohto dôvodu súd potom žalobu opätovne zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. S poukazom na výsledok sporu, kedy súd opätovne žalobu žalobcu zamietol vzhľadom k tomu, že
tento neuniesol dôkazné bremeno, a svoje tvrdenia náležite nepreukázal, súd priznal žalovanému, ale

aj intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %,
ktorú je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške
náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).