Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cpr/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200691
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720200691.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Gi Group HR
Services Slovakia s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 631 080,
právne zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., Zelinárska 8, 821 08
Bratislava, IČO: 45 941 815 proti žalovanému: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. J. I. XXX, XXX XX K.,
štátny občan SR, o zaplatenie 745,64 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 745,64,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 26.01.2020 do zaplatenia s tým, že p o v o ľ u j e žalovanému pravidelné splátky po 50,- eur
mesačne v poradí splácania istina, príslušenstvo splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia. Nezaplatením čo i len
jednej mesačnej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 04.03.2020 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 745,64 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,02 % denne od 26.01.2020 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.02.2019 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení
zamestnanca (ďalej len ako „Pracovná zmluva“), na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na
výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi X. U. N. N. N..V..Q.., N. N. N. X/A, K. XXX XX (ďalej len
ako „Užívateľský zamestnávateľ“). K pracovnej zmluve boli prijaté 2 dodatky.
Dňa 05.09.2019 sa žalovaný nedostavil bez riadneho ospravedlnenia do práce bez toho, aby mu v tom
bránila prekážka v práci. Toto konanie vyhodnotil žalobca ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
pre ktoré sa rozhodol pristúpiť k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ako „Zákonník práce“),
čo žalovanému oznámil vo svojom liste zo dňa 09.09.2019. Zároveň žalobca poskytol žalovanému
možnosť vyjadriť sa k dôvodom výpovede postupom podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce. Zásielku si
žalovaný prevzal dňa 09.09.2019. K dôvodom neprítomnosti v práci a možnej výpovede pracovného
pomeru sa však nevyjadril. Žalobca preto pristúpil dňa 12.09.2019 k skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, t.j. pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že počnúc dňom 05.09.2019 sa

nedostavil do práce, pričom táto jeho neprítomnosť trvala nepretržite až do podania výpovede. Žalobca
zároveň vyzval žalovaného, aby bezodkladne po doručení výpovede nastúpil do práce k užívateľskému
zamestnávateľovi a riadne vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný nenastúpil do práce ani na
základe tejto výzvy žalobcu. Pracovný pomer žalobcu so žalovaným sa skončil až uplynutím výpovednej
doby, t.j. dňa 31.10.2019. Odo dňa 05.09.2019 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi. Pretože žalovaný nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby,
vznikol žalobcovi podľa ustanovenia článku XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ustanovením §
62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu v sume 745,64 eur, ktorá je súčinom priemerného
mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby. Priemerný mesačný zárobok žalovaného
vo výške 745,64 eur bol v zmysle ustanovení § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin
priemerného hodinového zárobku žalovaného za 1. štvrťrok roku 2019 (4,5731- eur/hod.) vynásobený
priemerným počtom pracovných hodín za mesiac podľa 37,5 hodinového týždenného pracovného času
žalovaného (163,05 hodín). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného
výzvou zo dňa 12.11.2019 na úhradu dlžnej sumy vo výške 745,64 eur v lehote do dňa 25.11.2019. Na
predmetnú výzvu reagoval žalovaný tak, že požiadal o splátkový kalendár, na základe čoho žalobca
uzavrel so žalovaným dňa 11.01.2020 uznanie dlhu a dohodu o jeho splátkach (ďalej len ako „Dohoda“),
ktorou žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 745,64 eur titulom peňažnej náhrady za
nezotrvanie u žalobcu ako zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby a zaviazal sa na jeho úhradu
v trinástich mesačných splátkach podľa článku III. Dohody. Žalovaný neuhradil ku dnešnému dňu ani
jednu splátku, čím sa dňa 26.01.2020 stal splatným celý dlh vo výške 745,64 eur. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje nárok na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne
dohodnutým v Dohode.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 29.06.2020, označenom ako „Odpor proti
platobnému rozkazu“ uviedol, že je si vedomý svojho záväzku. Má vyživovaciu povinnosť voči trom
maloletým deťom a jeho príjem v čase podpisu uznania dlhu a dohody o splátkach bol vo výške 400,- eur.
Ním navrhovaná výška splátky bola vo výške 20,- eur, avšak žalobca schválil výšku mesačnej splátky
60,- eur. Neskôr z dôvodu Covidu 19 prišiel o zamestnanie, ostal bez príjmu a nebol schopný platiť svoj
dlh. Preto navrhuje, aby konajúci súd platobný rozkaz zrušil a umožnil mu splácať záväzok po 20,- eur
mesačne až do vyplatenia sumy 745,64 eur a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 06.07.2020 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení nijakým
spôsobom nerozporuje nárok žalobcu na peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere počas
výpovednej doby, avšak poukazuje na svoju zlú sociálnu situáciu a z tohto dôvodu žiada o povolenie
splácať dlžnú sumu formou splátok vo výške 20,- eur mesačne a nepriznať žalobcovi trovy konania.
Keďže nárok žalobcu nie je po podaní vyjadrenia žalovaného sporný, obmedzil sa žalobca v tomto
vyjadrení len na možnosť jeho úhrady v splátkach. Žalobca predovšetkým poukazuje na skutočnosť,
že ešte počas trvania pracovného pomeru viackrát ústne aj písomne upozornil žalovaného, že je
potrebné odpracovať výpovednú dobu, aby žalovanému nevznikla povinnosť na poskytnutie peňažnej
náhrady podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Žalovaný teda mal ešte pred samotným vznikom nároku
žalobcu na peňažnú náhradu informáciu, aké bude mať následky jeho neprítomnosť v práci. Napriek
uvedenému sa sám rozhodol nenastúpiť do práce. Aj po tom, čo žalobcovi vznikol nárok na peňažnú
náhradu, tak mu ešte umožnil dobrovoľne uhradiť záväzok, a to aj formou splátok. Žalovaný uzavrel
dňa 11.01.2020 so žalobcom dohodu o splátkach dlhu, na základe ktorej mohol svoj záväzok vyrovnať
formou splátok bez nutnosti platiť úroky z omeškania. Žalovaný napriek tomu neuhradil ani len časť
svojho záväzku, a to aj v čase, kedy ešte podľa vlastných tvrdení mal zamestnanie a neuhrádzal ani len
ním samotným navrhovaných 20,- eur mesačne. Žalobcovi preto nezostávalo iné, iba domáhať sa svojho
nároku žalobou. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nekonal čestne, keď najprv ignoroval výzvy na
nastúpenie do práce a následne aj svoj prísľub uhradiť dlžnú sumu na splátky. Žalobca preto nesúhlasí
s nepriznaním trov konania. Pokiaľ by žalovaný odpracoval výpovednú dobu alebo aspoň splácal dlžnú
sumu po častiach, nemusel by čeliť nároku žalobcu v súdnom konaní. Žalobca rozumie, že žalovaný sa
zrejme dostal do zložitej životnej situácie, táto však vznikla v dôsledku jeho vlastného konania. Žalobca
naďalej súhlasí s úhradou dlžnej sumy formou splátok, ak súd zistí, že sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by umožnil žalovanému uhradiť dlžnú sumu na splátky. Žalobca však s ohľadom na
vyššie uvedené naďalej navrhuje, aby súd vyhovel jeho žalobe a aby výška splátky bola určená v sume
aspoň 60,- eur mesačne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu dňa 16.07.2020 uviedol, že je
si vedomý svojho záväzku. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že konal nečestne. Mal záujem uhradiť svoj
záväzok, čo preukázal návrhom uhradiť dlh po 20,- eur mesačne. Jeho návrh bol žalobcom zamietnutý.
Žalobca uznal výšku splátky po 60,- eur mesačne. V tom čase bol jeho mesačný príjem 400,- eur a z
dôvodu vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom nebol schopný splácať dlh v sume navrhnutej
žalobcom. Preto žalovaný navrhuje, aby súd umožnil žalovanému splácať dlh po 20,- eur mesačne až
do vyplatenia sumy 745,64 eur a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.02.2021 právny zástupca žalobcu súhlasil s uskutočnením
pojednávania v jeho neprítomnosti.
Podaním doručeným súdu dňa 15.03.2021 žalovaný súhlasil s uskutočnením pojednávania v
jeho neprítomnosti. Zároveň doručil doklady preukazujúce žiadosť o poskytnutie splátok a uviedol
nasledovné. Jeho mesačný príjem činí 622,60 eur. Mesačné výdavky predstavujú: splátka pôžičky Zinc
euro - mesačná splátka 43,55 eur; splátka pôžičky v Poštovej banke - mesačná splátka 326,44 eur; SIPO
platby - mesačne 52,- eur; platbu za SIPO uhrádza s manželom na polovicu, manžel uhrádza 52,14 eur
mesačne, výdavky na dve nezaopatrené maloleté deti vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa +
výdavky na ošatenie, hygienu, stravu, školu. Z dôvodu, že sa jeho mesačný príjem zvýšil, je schopný
uhrádzať dlh v mesačných splátkach po 50,- eur.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci
skutkový stav.

8. Pracovná zmluva a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca, na základe ktorej bol žalovaný
pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi X. U. N. N. N..V..Q.., N. N.O. N. X/A, K.
XXX XX, bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2019. Následne bol uzavretý Dodatok
č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.04.2019 a Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 26.07.2019.
Vzhľadom na to, že sa dňa 05.09.2019 žalovaný nedostavil bez riadneho ospravedlnenia do práce,
žalobca toto konanie vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré sa rozhodol
pristúpiť k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, čo žalovanému oznámil vo svojom liste zo dňa 09.09.2019; zároveň
mu poskytol možnosť vyjadriť sa k dôvodom výpovede postupom podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce.
Zásielku si žalovaný prevzal dňa 09.09.2019. K dôvodom neprítomnosti v práci a možnej výpovede
pracovného pomeru sa nevyjadril. Žalobca preto pristúpil dňa 12.09.2019 k skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, t.j. pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že počnúc dňom 05.09.2019 sa
nedostavil do práce, pričom táto jeho neprítomnosť trvala nepretržite až do podania výpovede.
Žalobca vyzval žalovaného, aby bezodkladne po doručení výpovede nastúpil do práce k užívateľskému
zamestnávateľovi a riadne vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, čo sa nestalo.
Pracovný pomer žalobcu so žalovaným sa skončil až uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 31.10.2019.
Pretože žalovaný nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, vznikol žalobcovi
nárok na peňažnú náhradu v sume 745,64 eur, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku
žalovaného a dĺžky výpovednej doby.
Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 745,64 eur je vypočítaný ako súčin priemerného
hodinového zárobku žalovaného za 1. štvrťrok roku 2019 (4,5731 eur/hod.) vynásobený priemerným
počtom pracovných hodín za mesiac podľa 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného
(163,05 hodín).
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 12.11.2019 na
úhradu dlžnej sumy vo výške 745,64 eur v lehote do dňa 25.11.2019. Žalovaný požiadal o splátkový
kalendár, na základe čoho žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.01.2020 uznanie dlhu a dohodu o jeho
splátkach. Žalovaný neuhradil ani prvú splátku, v dôsledku čoho sa stal celý dlh splatným po jej splatnosti.

9. Podľa čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnanci a
zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá
je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na

tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná,
inak je neplatná.

11. Podľa ustanovenia článku XIII. ods. 13.2 Pracovnej zmluvy: „Výpovedná doba sa spravuje
ustanoveniami § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného
pomeru u ADZ. ADZ sa so Zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď a Zamestnanec nezotrvá
počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto Zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.“

12. Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
e) ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

13. Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre
porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu
vyjadriť sa k nemu.

14. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce
nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa
namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

15. Podľa § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

16. Podľa čl. II. Uznania dlhu a dohody o jeho splátkach dlžník týmto uznáva dlh v sume 745,64 eur
titulom povinnosti uhradiť peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej
doby, a to čo do dôvodu i výšky.

17. V čl. III Uznania dlhu a dohody o jeho splátkach sa dlžník zaviazal splatiť dlh v trinástich splátkach
po 60,- eur, pričom prvá splátka bola splatná 25.01.2020 a posledná v sume 25,64 eur 25.01.2021.

18. Podľa bodu 3. čl. III. Uznania dlhu a dohody o jeho splátkach, ak sa dlžník dostane do omeškania so
zaplatením čo len jednej mesačnej splátky, v deň bezprostredne nasledujúci po splatnosti nesplatenej
splátky sa stane splatným celý zostávajúci dlh a veriteľovi vznikne nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 0,02 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis; vykonávacím predpisom je § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej
povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil alebo nie.
V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp.
zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške na rozdiel od
obchodnoprávnych vzťahov, kde sa uprednostňuje dohoda podnikateľov o výške úrokov z omeškania a
keď výška nebola dohodnutá, vzniká pri omeškaní nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.

23. Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračujúca hornú hranicu stanovenú zákonom je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. (Najvyšší súd SR 5, sp.
zn. MCdo 13/2008)

24. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno
uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

25. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Na základe zisteného skutkového stavu, uznávacieho prejavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe
vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s úrokmi z omeškania v zákonnej
výške t.j. 5 % ročne za príslušné obdobie omeškania tak, ako sú špecifikované vo výroku I. rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu čo do úrokov z omeškania zamietol (žalobca žiadal priznať 0,02 % denne t.j.
7,30 % ročne), nakoľko dohoda o výške úrokov z omeškania je absolútne neplatná (výrok II.).

27. Vzhľadom na povahu prejednávanej veci, platobnú schopnosť žalovaného a jeho osobné pomery,
uznávací prejav žalovaného, v konaní prejavenú snahu o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať
sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, súd určil, že predmetné peňažné plnenie
možno uskutočniť v splátkach navrhnutých žalovaným, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo
výroku rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi,
ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti vo vzťahu k úrokom z omeškania, voči žalovanému
v rozsahu 100 %. Súd má za to, že nie sú splnené predpoklady výnimočnosti situácie v intenciách
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku vo vzťahu
k nepriznaniu náhrady trov konania úspešnému žalobcovi; ekonomická situácia žalovaného bola
zohľadnená poskytnutím výhody splátok v ním navrhnutej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.