Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200699
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5617200699.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Cirkevný zbor

Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Liptovská Kokava, so sídlom Liptovská Kokava
353, IČO: 31 902 618, zastúpeného JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom Dolný Kubín,
Martina Hattalu 2159/38, proti žalovanému O.A. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. L., L. XXX/XX,
zastúpenému JUDr. Zuzanou Durišovou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Kollárova 3, v spore
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 31. 1. 2017, po pripustení jej zmeny
uznesením zo dňa 16. 12. 2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že je výlučným
vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 100/7, o výmere 4046 m2, druh pozemku: ovocné
sady, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 1403/15, o výmere 17 m2, druh pozemku: ostatné plochy
a pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 100/8, o výmere 164 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, všetky nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. U., zapísané na liste vlastníctva číslo

XXXX. V žalobe uviedol, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k uvedeným pozemkom na základe
darovacej zmluvy zo dňa 13. 3. 2014, V 427/2014, od svojich rodičov, ktorí získali vlastníctvo zámenou
so Slovenským pozemkovým fondom. Na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 12. 9. 1995
získal do vlastníctva pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 243, orná pôda, o výmere 21213 m2. Chybou
katastra v rámci konania ZRPS a na to nadväzujúceho konania ROEP bola v jeho prospech zapísaná
len časť pozemku parc. č. KN-E 243. Uvedenú skutočnosť namietal aj v konaní ZRPS. Naliehavý právny
záujem odôvodnil tým, že v sporoch týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak je žalovaný

vedený ako vlastník v katastri hoci vlastníkom nie je, je naliehavý právny záujem vždy daný. Žalovaný
postavil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia. Stavebným úradom bol vyzvaný na podanie
žaloby.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 4. 4. 2018, uviedol, že
Slovenská republika, správa Slovenského pozemkového fondu, bola v celosti výlučným vlastníkom
pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 100/7, ovocné sady, o výmere 4210 m2 a parc. č. KN-C

1403/15, ostatné plochy, o výmere 17 m2 v katastrálnom území O. U., vedených na liste vlastníctva
číslo XXX. Uvedené pozemky vznikli oddelením od pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 100/1, trvalý
trávny porast, o výmere 6712 m2, na základe geometrického plánu G. I. číslo 35162431-59/2013 zo dňa
30. 5. 2013. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla Slovenská republika na základe rozhodnutia ZRPS - Z863/97, v súlade s § 14 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom. Pôvodný pozemok bol neknihovaný, bez číselného označenia, preto v rámci konania
ZRPS bol spojený s ďalším neknihovaným pozemkom parc. č. KN-E 100/1. Neknihované pozemky,

nachádzajúce sa v extraviláne obce, prechádzali pri vykonávaní pozemkových úprav priamo zo zákona
na Slovenskú republiku. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši, číslo
585/2008/00146 Uh zo dňa 23. 1. 2008 bol matke žalovaného D.. D. Č. priznaný reštitučný nárok
za štátom zabrané pozemky v katastrálnom území E.. Keďže pre zákonné prekážky nebolo možné
vydať zabraté nehnuteľnosti, Slovenský pozemkový fond bol listom zo dňa 15. 6. 2013 požiadaný o

poskytnutie náhrady za zabraté pozemky, a to bezodplatným prevodom pozemkov nachádzajúcich
sa v katastrálnom území O. U., ktoré boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX. Zmluvou číslo
04434/2013-PRZ-R60363/13.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom previedol vlastníctvo
k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-C 100/7 a parc. č. KN-C 1403/15 na matku žalovaného. V
zmluve bolo zo strany Slovenského pozemkového fondu vyhlásené, že na prevádzané pozemky nebol
uplatnený reštitučný nárok, preto matka žalovaného zmluvu uzavrela v dobrej viere. Vklad do katastra

nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 28. 11. 2013 pod číslom V 3633/13. Matka
žalovaného mu darovacou zmluvou zo dňa 11. 2. 2014, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený pod V 427/2014, previedla uvedené nehnuteľnosti v dobrej viere. Uvedené nehnuteľnosti v
dobrej viere, bez akéhokoľvek obmedzenia, doposiaľ užíva. Na nehnuteľnostiach započal s výstavbou
rodinného domu. Stavať začal ešte pred vydaním stavebného povolenia, disponoval však súhlasnými

stanoviskami všetkých dotknutých orgánov. Až pri dodatočnom povolení stavby v roku 2017 bola zo
strany žalobcu vznesená námietka, že nie je vlastníkom predmetných pozemkov, v dôsledku čoho
bolo stavebné konanie prerušené. V rámci prebiehajúcich konaní o pozemkových úpravách ZRPS v
roku 1996 - 1999 boli všetkým vlastníkom dotknutých nehnuteľností zasielané výpisy. Voči uvedenému
výpisu podal žalobca námietky listom zo dňa 3. 12. 1996. Spracovateľ ZRPS námietky preskúmal a

o ich vybavení informoval žalobcu listom zo dňa 9. 12. 1996. Ďalej už žalobca voči rozhodnutiu o
pozemkových úpravách žiadne pripomienky nevznášal a nedomáhal sa iným spôsobom svojich práv.
Skúmaním mapového operátu nebolo zistené, že pozemok parc. č. PK 243 sa nachádza na dvoch
miestach a mal by pôvodne zasahovať (tvoriť) aj do pozemkov parc. č. KN-C 100/7, parc. č. KN-C 100/8
a parc. č. KN-C 1403/15. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 2. 7. 2018,
uviedol, že sporný pozemok parc. č. 243 bol vedený v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke
číslo 231, v ktorej bol evidovaný údaj o výmere pozemku 3 hold (jutra) 1160 ol (siahy). Podľa prepočtu
by tak výmera pozemku predstavovala 21436,0423 m2. Pri prevode vlastníckeho práva na základe

dohody o vydaní nehnuteľnosti číslo V 2028/1995 bol predmetom prevodu pozemok parc. č. pkn. 243
o výmere 21213 m2. Pri zápise pozemku do registra E-KN na list vlastníctva číslo XXX bol zapísaný
na list vlastníctva pozemok o výmere 15282 m2. Hoci bola výmera pozemku v pozemkovej knihe
určená nepresne, rozdiel medzi výmerou uvedenou v pozemkovej knihe a výmerou určenou graficky pri
spracovaní registra nemôže byť 6154 m2, čo predstavuje približne 28,70 %. Je zrejmé, že k pozemku

parc. č. KN-E 243 chýba časť o výmere približne 6154 m2.

4. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný
postavil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia. Podľa jeho názoru, žalovaný, resp. jeho
matka, mali zistiť spornosť vlastníctva k pozemkom. Uvedená skutočnosť spochybňuje dobromyseľnosť

žalovaného, resp. jeho matky pri nadobúdaní pozemku. Žalobca bol už v 90-tych rokoch vlastníkom
predmetného pozemku, teda bežnou kontrolou listín bolo uvedenú skutočnosť možné zistiť. Poukázal
na to, že ak bude žiadať žalobca náhradu škody od Slovenského pozemkového fondu, nahradená
bude iná hodnota, nezodpovedajúca aktuálnemu stavu. Poukázal tiež na nutnosť aplikácie zásady
„nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Aj podľa znaleckého posudku bola po

spracovaní projektu ROEP časť pozemku č. 243 nesprávne zapísaná na list vlastníctva číslo XXX v
prospech Slovenského pozemkového fondu ako parc. č. 100/1. Pozemok parc. č. KN-E 100/1 nikdy
nebol evidovaný na liste vlastníctva do vlastníctva žalobcu, bol zapísaný na list vlastníctva v prospech
Slovenského pozemkového fondu. V záverečnej reči navrhol podanej žalobe, po pripustení jej zmeny, v
celom rozsahu vyhovieť, poukazujúc aj na skutočnosť, že dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní

pozemkov nebola preukázaná ani z jeho výsluchu.

5. Advokátka žalovaného navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť,
že žalovaný nadobudol pozemky v roku 2014 od jeho matky, ktorá ich nadobudla v roku 2013 vdobrej viere. Pri kontrole listu vlastníctva matka žalovaného zistila, že bol založený v roku 1999
a neboli na ňom vyznačené žiadne obmedzenia, resp. prekážky, ktoré by obmedzovali Slovenskú
republiku s nakladaním s uvedenými pozemkami. Matka žalovaného nemala žiaden dôvod ísť do

zbierky listín, nakoľko takmer 13 rokov nebolo vlastnícke právo Slovenskej republiky spochybnené.
V roku 2013 sa žalovaný informoval na obecnom úrade o možnosti výstavby na pozemku, pričom
mu bolo oznámené, že pokiaľ sa pozemky zahrnú do územného plánu obce, musí sa podieľať na
úhrade nákladov súvisiacich s vyhotovením územno-plánovacej dokumentácie, na základe čoho uzavrel
zmluvu a zaplatil príspevok vo výške 300 eur. Keďže neboli vznesené k územnému plánu žiadne

pripomienky, začal vykonávať úkony na prevod pozemku, uzavrel zmluvu o prístupe k pozemku s
urbárskym spoločenstvom, vybavil si povolenia potrebné na vyhotovenie inžinierskych sietí. Nakoľko
mal zabezpečené drevo a hrozilo, že sa znehodnotí, začal s výstavbou bez stavebného povolenia.
Následne požiadal o dodatočné povolenie stavby, pričom až vtedy do stavebného konania vstúpil
žalobca. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný nadobudol pozemok v dobrej viere a v dobrej viere
ho aj zhodnotil. Uviedla, že v prípade konfliktu práva pôvodného vlastníka a práva dobromyseľného

nadobúdateľa je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi v súlade s aktuálnou
judikatúrou Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V záverečnej reči opätovne
poukázala na dobromyseľnosť žalovaného ako aj jeho právnej predchodkyne pri nadobúdaní pozemkov.
Skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu, deklaroval aj Slovenský pozemkový fond v dohode o
bezodplatnomprevodenehnuteľnostíanásledneokresnýúrad,katastrálnyodbor,ktorýbezakýchkoľvek

problémov potvrdil prevod na právnu predchodkyňu žalovaného a následne na žalovaného. Všetky
konania žalovaného, spočívajúce v zmene účelu využitia pozemku, v zabezpečení a vyhotovení sietí na
pozemkoch a následnej realizácii stavby, nasvedčujú jeho dobromyseľnosti. Ak by žalovaný vedel, že
jeho vlastnícke právo je spochybnené, nebol by investoval do pozemkov finančné prostriedky. Žalobca
sa minimálne od roku 1996, kedy podával námietky voči výmere pozemkov, o pozemky nestaral a

žiadnym spôsobom sa nedomáhal vlastníckeho práva a jeho ochrany. Poukázala na zásadu, že práva
patria bdelým, ostražitým, tým, ktorí sa zaujímajú o uplatnenie svojich práv včas a riadnou formou.
Dobromyseľnému nadobúdateľovi musí byť poskytnutá súdna ochrana aj pred skutočným vlastníkom.
Žalobca svojou pasivitou spôsobil, že vlastnícke právo k pozemkom dobromyseľne nadobudol žalovaný,
preto treba žalovanému poskytnúť právnu ochranu, keďže nemal ako zistiť, že vlastníkom pozemkov

nie je Slovenská republika.

6. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeho mama mala reštitučné nároky, ktoré začali
riešiť. Mame pri tom pomáhal. Na pozemkovom fonde im dali zoznam pozemkov, z ktorých si
mohli vybrať. Nakoľko poľuje v Liptovskej Kokave, rozhodli sa, že si zoberú pozemky v Liptovskej

Kokave. Keďže reštitučný nárok bol menší, pozemok sa vyčlenil. Mama urobila zmluvy so Slovenským
pozemkovým fondom, ktoré odsúhlasili v Bratislave. Nemali žiadne pochybnosti, že by s pozemkami
niečo bolo. Keďže je často v obci Liptovská Kokava, dozvedel sa, že sa bude realizovať zmena
územného plánu a že by na pozemku mohol stavať. Prvotne mal úmysel nadobudnúť pozemky len z
dôvodu členstva v poľovnom združení. Na pozemok dotiahol siete, vodu, elektriku, začal si pripravovať

stavbu, a keďže mal k dispozícii drevo a nechcel, aby došlo k jeho znehodnoteniu, začal stavať skôr,
ako bolo vydané stavebné povolenie. Žiadne pochybnosti o vlastníkovi pozemku nemal. Až v rámci
stavebného konania prišiel pán farár, ktorý vzniesol námietku. V čase, keď začal ťahať siete, stavať
stavbu, nikto ho neupozornil, že by pozemky mali iného vlastníka. V prípade akejkoľvek pochybnosti
by si vybral pozemky v inej lokalite. Prístup ku pozemkom je riešený po ceste, ktorá patrí urbariátu, s

ktorým má uzatvorenú zmluvu o práve vstupu k pozemku. Pred prevodom pozemkov z pozemkového
fondu na jeho mamu pozemky preverovali podľa stavu na liste vlastníctva. Jeho mama nemala dôvod
spochybňovať Slovenský pozemkový fond. Keď pozemky nadobúdal od mamy, už nemal dôvod zisťovať
stav pozemkov, keďže históriu poznal. List vlastníctva bol bez ťarchy. O tom, že vlastníctvo k pozemkom
je sporné, sa dozvedel až v rámci stavebného konania. V tom čase však už boli na pozemku naťahané

siete, postavená bola časť stavby. V obci sa všeobecne vedelo, že na pozemku stavia, avšak nikto
neprišiel za ním s nejakými výhradami.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

8. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. U.,
zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX ako parc. č. KN-C 100/7, druh pozemku: ovocný sad o výmere 4046 m2,parc. č. KN-C 100/8, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2 a parc. č. KN-C
1403/15, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 17 m2, právnym dôvodom darovania na základe
darovacej zmluvy, uzavretej dňa 11. 2. 2014 s jeho matkou D. Č. ako darkyňou, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený pod V 427/2014.

9. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 243, druh pozemku: orná
pôda o výmere 15282 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. U., zapísaného v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Ako

tituly nadobudnutia na uvedenom liste vlastníctva sú uvedené V 2028/1995, Z 2119/1995, V 1879/1995,
pozemnoknižné vložky 231, 131, 184, 632, ZRPS - Z 863/97.

10. Slovenský pozemkový fond je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 244,
druh pozemku: ostatné plochy o výmere 544 m2 a pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 100/1,
druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 2485 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O.

U., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXX. Ako tituly nadobudnutia sú na liste vlastníctva zapísané č. d. 346/1958, č. d.
874/1922, č. d. 265/1957, č. d. 344/1958, č. d. 11/1963, pozemnoknižné vložky neknihovaná, 127, 50,
3, 146, 632, 1150, ZRPS - Z 863/97, § 14 zákona č. 180/1995 Z. z., ROEP - Z 2175/09, žiadosť o zápis
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záznamom - Z 2201/2013. V časti „C“ ťarchy nie sú uvedené

žiadne zápisy.

11. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky číslo 231 pre katastrálne územie O. U. mal súd preukázané,
že ako vlastník pozemku zapísaného ako parc. č. PK 243 o výmere 3 jutrá 1160 štvorcových siah bol
zapísaný Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi. Pod č. d. 344/1958 bolo vyznačené vloženie vlastníckeho

práva v prospech Československého štátu v správe odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
Rady ONV v Liptovskom Hrádku s tým, že pôvodnému vlastníkovi sa ponecháva časť nehnuteľnosti o
výmere 1 hektár. V pozemkovej knihe sú zapísané aj zmeny ZRPS Z 863/97 a ROEP Z 1276/05.

12. Slovenský pozemkový fond Bratislava a žalobca uzatvorili dňa 12. 9. 1995 dohodu o vydaní

nehnuteľností v zmysle zákona č. 282/1993 Z. z., na základe ktorej sa obnovilo vlastnícke právo žalobcu
k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území O. U., zapísanému v pozemnoknižnej vložke
č. 231 ako parc. č. PK 243 roľa o výmere 3 katastrálne jutra 1160 štvorcových siah, čo zodpovedá
výmere 21213 m2. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy
bol povolený pod V 2028/1995.

13. Podľa prílohy zjednodušeného registra pôvodného stavu pre katastrálne územie O. U., zhotoviteľa
GEOSPOL, s. r. o. z novembra 1996 bol pozemok parc. č. KN-E 100/1 evidovaný v pozemkovej knihe
ako neknihovaný.
14. Žalobca listom zo dňa 3. 12. 1996, doručeným Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor

pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 4. 12. 1996 vzniesol námietky proti výpisu
zo zjednodušeného registra pôvodného stavu nehnuteľností, okrem iného aj z dôvodu, že v dohode
č. V 2028/95 je uvedená výmera pozemku parc. č. 243 21213 m2 a vo výpise je rozloha 15475 m2.
Spracovateľ registra obchodná spoločnosť GEOSPOL, s. r. o. žalobcovi dňa 9. 12. 1996 oznámila, že
rozdiel vo výmere vznikol z dôvodu, že výmery v pozemnoknižnej mape sú len orientačné, nakoľko sa

jednalo o tzv. krokársku mapu.

15. Dňa 9. 8. 2013 sa uskutočnilo rokovanie o možnosti plnenia reštitučnej náhrady na regionálnom
odbore Slovenského pozemkového fondu v Liptovskom Mikuláši s oprávnenou osobou D. Č., ktorá
trvala na návrhu uvedenom v žiadosti zo dňa 17. 6. 2013, ak nie sú prekážky zo strany Slovenského

pozemkového fondu a žiadala poskytnúť náhradu za nevydané pozemky formou vydania pozemkov
v katastrálnom území O. U.. Zo strany Slovenského pozemkového fondu bolo konštatované, že nie
sú známe skutočnosti, ktoré by bránili vydaniu uvedených nehnuteľností ako náhrady za nevydané
pozemky. Slovenský pozemkový fond ako prevodca a D.. D. Č. ako nadobúdateľ uzatvorili dňa 25. 9.
2013 zmluvu číslo 04434/2013-PRZ-R60363/13.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom

nachádzajúcim sa v katastrálnom území O.Á. U., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č.
KN-C 100/7, druh pozemku: ovocné sady o výmere 4210 m2 a parc. č. KN-C 1403/15, druh pozemku:
ostatné plochy o výmere 17 m2, ktoré predstavovali náhradné pozemky, keďže z dôvodu zákonných
prekážok nebolo možné nadobúdateľke vydať pozemky, na ktoré si uplatnila reštitučný nárok. V článkuIII.ods.2zmluvy,Slovenskýpozemkovýfondvyhlásil,ženapozemky,ktorésúpredmetomzmluvy,nebol
uplatnený reštitučný nárok iných oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb., ani podľa zákona
č. 503/2003 Z. z. V článku VII. zmluvy, prevodca prehlásil, že predmet prevodu je bez právnych vád,

neviaznu na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb a že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať.
Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy dňa 28. 11. 2013 pod číslom V 3633/13.

16. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, súdu oznámil, že listy vlastníctva číslo XXX a

XXX pre katastrálne územie O. U. boli založené na základe ROEP položkou výkazu zmien 1276/2005.

17. Slovenský pozemkový fond v správe zo dňa 30. 1. 2020 oznámil, že žalobca si voči nemu od roku
1998 neuplatnil nárok na vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. U.,
zapísaným ako parc. č. KN-C 100/7, 1403/15 a 100/8, vytvoreným z pozemku zapísaného ako parc. č.
KN-E 100/1, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX.

18. Z listinných dôkazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané, že žalovaný ako prispievateľ
a Obec Liptovská Kokava ako žiadateľ uzatvorili dňa 11. 12. 2013 zmluvu o čiastočnej náhrade
nákladov na obstaranie územno-plánovacej dokumentácie v lokalite Jelšinka, Strýčkovo a Sad, v zmysle
ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť čiastočnú náhradu nákladov na obstaranie zmien a doplnkov

územno-plánovacej dokumentácie vo výške 300 eur. Obec Liptovská Kokava dňa 5. 9. 2014 oznámila
žalovanému, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby elektrická prípojka k parc. č. 1007 v
katastrálnom území O. U.. Obec Liptovská Kokava rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2016 číslo 347/1/2016
povolila žalovanému zriadenie vjazdu z účelovej komunikácie parc. č. KN-E 824/504 a parc. č. KN-
E 824/501, ktoré sú vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov Obce Liptovská

Kokava na pozemok parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15 v katastrálnom území O. U.. Obec Liptovská Kokava
dňa 20. 9. 2016 vydala žalovanému súhlas na povolenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia pre
stavbu záhradný domček na pozemku parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15 v katastrálnom území O. U..
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. dňa 14. 10. 2014 vydala žalovanému súhlas so zriadením
prípojky NN na novostavbu rodinného domu č. XXX v katastrálnom území O. U.. Obec Liptovská Kokava

dňa 20. 9. 2016 žalovanému oznámila súhlas so zmenou druhu pozemku parcela č. 100/7 - ovocný
sad na zastavanú plochu o výmere 164 m2 v súvislosti so stavbou záhradný domček (novostavba).
Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s. dňa 5. 3. 2015 žalovanému oznámila, že súhlasí s projektom
stavby rekreačná chata (novostavba) v katastrálnom území O. U. na pozemkoch parc. č. KN-C 100/7
a 1403/15. Obec Liptovská Kokava dňa 20. 9. 2016 vydala žalovanému záväzné stanovisko, ktorým

súhlasila s vydaním dodatočného stavebného povolenia na stavbu záhradný domček (novostavba) na
pozemkoch parc. č. KN-C 100/7 a 1403/15 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území
O. U.. Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Obce Liptovská Kokava a žalovaný uzatvorili dňa
9. 12. 2016 zmluvu o práve prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. KN-E 824/504 a parc. č. KN-E
824/501 v prospech žalovaného, za účelom prechodu a prejazdu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve

žalovaného, zapísaným ako parc. č. KN-C 100/7 a parc. č. KN-C 1403/15.

19. Znalkyňa M.. D. Y. v znaleckom posudku číslo 8/2017 zo dňa 1. 6. 2017 uviedla, že pozemok parc.
č. KN-C 100/7 v katastrálnom území O. U. je identický s časťou pozemku parc. č. PKN 243, evidovanom
v pozemkovej knihe vo vložke číslo 231 a bol predmetom prevodu podľa dohody o vydaní nehnuteľností

č. V 2028/1995. Pôvodná parcela PKN 243 bola na základe výmeru ONV v Liptovskom Hrádku zo dňa
19. 6. 1950 vykúpená Československým štátom s tým, že pôvodnému vlastníkovi Evanjelickej cirkvi
a. v. v Liptovskej Kokave sa ponechala časť nehnuteľností vo výmere 1 hektár. Slovenský pozemkový
fond uzatvoril dňa 12. 9. 1995 dohodu o vydaní nehnuteľností č. V 2028/1995 s Cirkevným zborom
evanjelickej cirkvi a. v., podľa ktorej predmetom vydania bola parcela PKN 234 o výmere 21213 m2.

Pozemok parc. č. KN-C 1403/15 je identický s časťou pozemku parc. č. PKN 243, vedeného v
pozemkovej knihe vo vložke číslo 231 pre katastrálne územie O. U. a bol predmetom prevodu podľa
dohody o vydaní nehnuteľností číslo V 2028/1995 zo dňa 12. 1. 1996. V znaleckom posudku znalkyňa
uviedla, že pri spracovaní projektu ROEP Liptovská Kokava bola časť pozemku parc. č. PKN 243 (bez
označenia parcelným číslom v mape pozemkovej knihy) v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.

nesprávne zapísaná na list vlastníctva číslo XXX ako parcela neknihovaná.20. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva

k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. U., zapísaným v prospech žalovaného ako
výlučného vlastníka na liste vlastníctva číslo XXXX. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný
je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník uvedených pozemkov, že vlastnícke
právo k uvedeným pozemkom nadobudol darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá vlastnícke právo
k uvedeným pozemkom nadobudla od Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu, na

základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom (ako tzv. náhradné pozemky, keďže
pozemky, na ktoré si uplatnila reštitučný nárok, nebolo možné pre zákonné prekážky vydať). Medzi
stranami sporu rovnako nebolo sporné, že žalovaný na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C
100/8 postavil stavbu rodinného domu, ktorú vyhotovil bez stavebného povolenia, pričom v priebehu
konania o dodatočnom povolení stavby bola zo strany žalobcu vznesená námietka vlastníckeho práva

k predmetným pozemkom. Hoci žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe spochybňoval
skutočnosť, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, boli vytvorené z pozemku zapísaného ako parc. č.
PK 243, v priebehu sporu uvedenú skutočnosť učinil nespornou.

24. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, súd prioritne skúmal,

či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým
procesnýmnástrojomnaochranuprávavprípadoch,keďsapožadovanýmurčenímvytvorípevnýzáklad
pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo

alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Podľa
ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje
do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa
v spore domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností,

v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

25. Žalovaný sa v spore bránil tým, že jeho právna predchodkyňa, ako aj on, nadobudli vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu, dobromyseľne, v dobrej viere v ich právnu bezvadnosť

a bez akýchkoľvek pochybností o vlastníckom práve prevodcu, preto mu prislúcha právna ochrana
aj voči žalobcovi, ktorý bol pôvodne zapísaný ako vlastník pozemkov (resp. pozemku parc. č PK
243, z ktorého boli predmetné pozemky vytvorené) v pozemnoknižnej vložke číslo 231. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol pozemky, ktoré sú predmetom sporu, v dobrej
viere. Rovnako mal súd preukázané, že pozemky nadobudla v dobrej viere aj právna predchodkyňa

žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6 Cdo/71/2011, podľa ktorého: „...nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného
vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie
týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou
„nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa

len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS
3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanejveci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ
nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a

povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného
jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva
zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.“ K uprednostneniu princípu právnej
istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa
vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý, napr. v náleze, č. k. I. ÚS 549/2015-33, uviedol,

že: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
právaknehnuteľnostiamodnevlastníkaibanazákladedobrejvierynadobúdateľa,svýnimkouvydržania
nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho
práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení
otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä

v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou
prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a
najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.].
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,

pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný
súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke

právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než

koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre
tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné
súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného
prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva

prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ Rovnaký právny názor vyslovil
Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze, č. k. I. ÚS 151/2016-29.
26. Právna predchodkyňa žalovaného nadobudla pozemky, ktoré sú predmetom sporu, od Slovenskej
republiky, v mene ktorej konal Slovenský pozemkový fond. Žalovaný svojej právnej predchodkyni, ktorá
je jeho matkou, pomáhal pri úkonoch smerujúcich k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom,

preto mu boli okolnosti ich prevodu ako aj stav pozemkov v čase prevodu na jeho právnu predchodkyňu
známe. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj z výsluchu žalovaného, mal súd
preukázané, že v čase nadobúdania pozemkov právnou predchodkyňou žalovaného nemala právna
predchodkyňa žalovaného žiadnu pochybnosť o vlastníctve pozemkov. Na liste vlastníctva číslo XXX, na
ktorom boli pozemky v čase uzavretia zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zapísané v prospech

Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový fond, neboli evidované žiadne ťarchy, ani iné obmedzenia,
resp. zapísané poznámky, ktoré by nasvedčovali tomu, že vlastnícke právo k uvedeným pozemkom
je spochybnené, resp. že prevodca nie je vlastníkom uvedených pozemkov. Z fotokópie originálu listu
vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie O. U. je nepochybné, že v časti „C“ - Ťarchy nie sú a
ani od jeho založenia neboli evidované žiadne poznámky, ani iné údaje, ktoré mohli byť spôsobilé

v čase nadobúdania vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalovaného vzbudiť pochybnosti o
vlastníctve Slovenskej republiky. Navyše, v zmluve, ktorou právna predchodkyňa žalovaného nadobudla
vlastníctvo k pozemkom, je výslovne uvedené, že na pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok
podľa príslušných právnych predpisov. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobcu, že
právna predchodkyňa žalovaného mohla zistiť spornosť vlastníctva k pozemkom a že nevykonala

všetky úkony na zistenie prípadnej spornosti vlastníctva pozemkov. Priamo z výpisu z listu vlastníctva
je totiž zrejmé, že ako nadobúdacie tituly pozemkov boli uvedené konania o pozemkových úpravách
(ZRPS, ROEP), pričom na liste vlastníctva nebola uvedená ako pôvodná pozemnoknižná vložka, v
ktorej boli pozemky zapísané na liste vlastníctva evidované, vložka číslo 231 (v ktorej bol zapísanýpozemok parc. č. PK 243), pri nahliadnutí do ktorej by teoreticky bolo možné zistiť, že pozemky
pôvodne patrili žalobcovi, že v minulosti mu boli odňaté v prospech štátu a teda by mohli byť predmetom
vydania podľa príslušných právnych predpisov. Naopak, v časti „B“ listu vlastníctva je uvedené, že

sa jedná o neknihovaný pozemok. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z Prílohy zjednodušeného registra
pôvodného stavu pre katastrálne územie O. U., kde pozemok parc. č. KN-E 100/1 je uvedený ako
pozemok neknihovaný. V zmysle zákonného ustanovenia § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov pritom vlastnícke
právo k neknihovaným pozemkom prechádzalo na štát, do správy Slovenského pozemkového fondu

(uvedené zákonné ustanovenie je vyznačené ako titul nadobudnutia aj na liste vlastníctva číslo
887). Z uvedenej argumentácie vyplýva, že ani prípadným nahliadnutím do zbierky listín by právna
predchodkyňa žalovaného, resp. následne žalovaný nezistili, že vlastnícke právo k pozemkom, ktoré
sú predmetom konania, je sporné. Aj znalkyňa M.. Y. v znaleckom posudku konštatovala, že vlastnícke
právo k pozemku parc. č. KN-E 100/1 bolo zapísané v prospech Slovenskej republiky, Slovenského
pozemkového fondu, ako vlastníctvo k pozemku neknihovanému, pričom až v uvedenom znaleckom

posudku bolo konštatované, že pozemok parc. č. KN-E 100/1 bol pôvodne súčasťou pozemku parc.
č. PK 234, a že sa nejedná o neknihovaný pozemok. Právna predchodkyňa žalovaného preto pri
vynaložení starostlivosti, ktorú bolo možné od nej vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu dôvodne
požadovať, nebola v čase uzatvárania zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov schopná nadobudnúť
vedomosť, že vlastnícke právo k nim je sporné, resp. že prevodca zapísaný na liste vlastníctva nie

je ich vlastníkom. Navyše, právna predchodkyňa žalovaného bola prevodcom pozemkov v zmluve
ubezpečená, že je oprávnený s pozemkami disponovať a na pozemkoch neviaznu žiadne ťarchy, čo
prihliadajúc ku skutočnostiam zapísaným na liste vlastníctva, ako aj ku osobe prevodcu, ktorým bola
Slovenská republika, v mene ktorej konal Slovenský pozemkový fond, jednoznačne malo za následok
dobrú vieru právnej predchodkyne žalovaného pri nadobúdaní predmetných pozemkov.

27. Súd mal preukázanú dobromyseľnosť aj pri nadobúdaní pozemkov žalovaným od jeho právnej
predchodkyne, keďže v čase uzavretia darovacej zmluvy neboli na liste vlastníctva vyznačené
žiadne ťarchy, ani obmedzenia, či poznámky, ktoré by vlastníctvo právnej predchodkyne žalovaného
spochybňovali.Navyše,žalovanýmalvedomosťoprávnomstavepozemkovužodčasuichnadobúdania

jeho právnou predchodkyňou, nakoľko jej s úkonmi súvisiacimi s nadobúdaním vlastníckeho práva
k pozemkom pomáhal. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech právnej predchodkyne žalovaného (a následne aj žalovaného) nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by bránili prevodu pozemkov. Žalovaný teda pri uzavretí darovacej zmluvy konal aj v dôvere

v správnosť rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v prospech jeho právnej predchodkyne. Súd mal na základe uvedenej
právnej argumentácie preukázanú dôvodnosť poskytnutia ochrany žalovanému ako dobromyseľnému
nadobúdateľovi pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Poskytnutie právnej ochrany žalovanému
považoval súd s prihliadnutím na všetky okolnosti posudzovanej veci za spravodlivé. Súd tiež zohľadnil

skutočnosť (vyjadrenú aj vo vyššie uvedených nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky), že
vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalobca dňa 3. 12. 1996 vzniesol v rámci konania o ZRPS námietky voči výmere pozemku parc. č.

KN-E 243, ktorá bola zapísaná na list vlastníctva v jeho prospech, na ktoré mu odpovedal spracovateľ
ZRPS. Žalobca od uvedeného dátumu až do 10. 1. 2017, kedy vzniesol námietku v rámci konania o
dodatočnom povolení stavby, nevykonal žiadne úkony smerujúce k ochrane svojho vlastníctva, najmä
sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva žalobou na súde, pričom je nepochybné, že minimálne v
čase začatia budovania inžinierskych sietí na pozemkoch žalovaným nadobudol vedomosť o užívaní

pozemkov žalovaným ako vlastníkom.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.30. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2

Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania žalovaného aj štátu rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa

účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 62/2020 Z. z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom

na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v
trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu,
poškodeného a zúčastnenú osobu.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.