Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/140/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209212768
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2209212768.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobkyne:G.

S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š., T.. Q. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Bratislava,
Štefánikova 14, proti žalovanej: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Š., F. Y. XX/XX, zastúpenej JUDr. Petrom
Bilkovičom, advokátom, Bratislava, Strojnícka 8, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne žalobcovia 1/ a 2/ (žalobcom 2/ bol označený manžel žalobkyne) sa žalobou zo dňa 04.09.2009
domáhali ochrany osobnosti voči pôvodne žalovaným 1/ a 2/ (žalovaným 2/ bol označený poisťovateľ

žalovanej) priznaním nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur pre žalobkyňu 1/ od žalovanej 1/ a
žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne, vo výške 6.000 eur pre žalobkyňu 1/ a vo výške 4.000 eur pre
žalobcu 2/ od žalovanej 1/ samostatne. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili
tým, že žalobkyňa 1/ sa dňa 05.09.2006 stala účastníčkou dopravnej nehody zavinenej žalovanou
1/, následkom ktorej boli žalobkyni 1/ spôsobené ťažké zranenia, a to otvorená zlomenina oboch
kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov. Vo veci predmetnej nehody Okresný súd Pezinok dňa
30.01.2009 vydal trestný rozkaz pod č. k. 2T/12/2009, ktorým žalovanú 1/ uznal vinnou zo skutku

uvedeného v obžalobe, ktorým inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchala
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,
za čo jej súd uložil peňažný trest vo výške 1.000 eur s náhradným trestnom odňatia slobody v trvaní
troch mesiacov a trest zákazu činnosti zákaz riadiť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 2 roky.
Poškodenú - žalobkyňu, poškodeného -
žalobcu 2/ a ďalšiu poškodenú odkázal súd s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych. Trestný rozkaz sa stal právoplatný a vykonateľný dňom 04.03.2009. V deň

uvedenej dopravnej nehody bola žalobkyňa prijatá na prvú ortopedicko-traumatologickú kliniku Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Bratislava - Ružinov (ďalej FNsP) a následne bolo jej zranenie na ďalší
deň (otvorená zlomenina ľavého predkolenia) riešené operačne zavedením vnútrodreňového klinca
do ľavej píšťaly. Priebeh hospitalizácie bol komplikovaný opuchom dolnej časti predkolenia a členka.
Hospitalizácia bola ukončená 19.09.2006. Pre spomalené hojenie bolesti a opúchanie bola žalobkyňa
1/ hospitalizovaná v období od 11.12.2006 do 15.12.2006, kedy jej bolo dňa 12.12.2006 operačne
vykonané odstránenie skrutiek z vnútrodreňového klinca a skrátenie ihlice, ktorá sa medzičasom

zahojila a vytvárala prekážku hojenia píšťaly. Od 21.02.2007 bola žalobkyňa vedená na fyziatricko-
rehabilitačnom oddelení (FRO) a pre sústavné opúchanie a modranie bolo dňa 18.04.2007 realizované
cievne vyšetrenie so záverom, že sa jedná o poškodenie hlbokých žíl predkolenia a žalobkyni bolo
doporučené pokračovať v intenzívnej rehabilitácií. Práceneschopnou bola žalobkyňa 1/ v období od05.09.2006 do 31.10.2007. Počas tejto dlhodobej liečby mala pacientka stále bolesti, neustále musela
užívať lieky a koncom septembra 2007 jej pri lekárskej kontrole bolo lekárom doporučené odložiť
jednu barlu. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. Lohnerta bola doba liečenia neprimeraná zraneniu, avšak

biologicky odôvodnená, nakoľko si ju vynútili sprievodné komplikácie - predĺženie hojenia a súčasné
postihnutie hlbokých žíl predkolenia. Dňa 19.11.2007 žalobkyňa opäť navštívila FNsP Bratislava -
Ružinovpreneustálebolestivoblastiľavéhočlenkaaopúchanieľavejdolnejkončatinypristátí.Zranenie
si vyžadovalo hospitalizáciu, po prepustení z hospitalizácie spojenej s operáciou zlomeniny predkolenia,
bola poškodená obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, imobilizáciou ľavého predkolenia, plastovou

ortézou a chôdzou o barliach (najskôr nemecké, neskôr francúzske). Pre komplikácie hojenia nosila
poškodená ortézu 9 mesiacov. Zdravotný stav žalobkyne si okrem iného vyžadoval opatrovanie inou
osobou, aj napriek tomu, že nebola bezvládna či pripútaná na lôžko, ale vyžadovala si pomoc pri
obstarávaní a príprave prostriedkov dennej obživy. V januári 2009 podstúpila žalobkyňa vo FNsP
Bratislava operáciu - extrakciu klinca ľavého predkolenia a opätovne bola práceneschopná od 8.1.2009
do 28.2.2009 a odkázaná na chôdzu o barliach a pomoc tretej osoby. Celkovo žalobkyňa absolvovala

3 operácie. Prvú ihneď po autonehode, druhú nutnú na dynamizáciu klinca v predkolení a tretiu z
dôvodu odstránenia klinca a osteosyntetického materiálu z predkolenia. Od prvej po tretiu operáciu
prešlo približne 29 mesiacov, pričom práceneschopná bola 14 mesiacov po prvej operácii a 2 mesiace
po tretej operácii. Nemecké barle bola nútená používať 7 mesiacov po autonehode a následne ich na 7
mesiacov vymenila za francúzske barle. Žalobkyňa napriek dlhodobej liečbe a následným rehabilitáciám

dodnes trpí bolesťami v dolnej končatine, pokiaľ dlhšie stojí alebo chodí. Palec na ľavej končatine jej
funguje len na 50%, ľavú nohu má o 1 cm dlhšiu od pravej a tvar ľavého predkolenia je v dôsledku
úrazu vzhľadovo diametrálne odlišný v porovnaní s druhou nohou, čo ako žena veľmi ťažko znáša.
Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že jednou z prvoradých hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako
celku je život, zdravie, telo, teda telesná integrita každého jednotlivca a jej nedotknuteľnosť. Žalobkyňa

má za to, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jej zdravia a jej telesnej integrity,
teda do osobnostných práv chránených jednak čl. 5 ods. 1 Ústavy SR, aj ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti, konkrétne do jej práva na zdravie a telesnú integritu. Konanie žalovanej,
ktorým svojou nedbanlivosťou spôsobila žalobkyni ťažkú ujmu na zdraví, malo za následok dlhodobý
závažný a negatívny dopad na jej zdravie, pričom žalovaná svojim nedbanlivostným konaním spôsobila

žalobkyni celoživotnú ujmu na zdraví. Zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela, si vyžiadali trvalé následky
a jej zdravotný stav v dôsledku uvedeného zranenia už nebude plnohodnotný, ako pred uvedenou
dopravnou nehodou. Boli naplnené všetky hmotno-správne podmienky potrebné na vznik a následné
uplatnenie si občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
žalovanej do osobnosti žalobkyne. Zásah objektívne spôsobil žalobkyni nemajetkovú ujmu spočívajúcu

v porušení jej osobnostných práv na zdravie a telesnú integritu, ako aj spočívajúcu v ohrození jej
ďalšieho osobnostného práva, a to práva na život. Tento zásah bol v rozpore s objektívnym právom, teda
právnymporiadkomSR.Jedinýmúčinnýmprostriedkomochranyosobnostivdanomprípadejepriznanie
zadosťučinenia v peňažnej forme, teda nahradenie nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa si uvedomuje, že
samotné peniaze jej zdravie už nikdy nevrátia, nevymažú spomienky na ťažké obdobie liečenia a

ani neodstránia následky, ktoré bude mať zo zranenia po celý život, avšak akákoľvek morálna forma
zadosťučinenia spočívajúca v ospravedlnení zo strany žalovanej podľa žalobkyne by bola s ohľadom
na čas už viac ako nedostatočná. Žalovaná do dnešného dňa nekontaktovala žalobkyňu, ani za účelom
ospravedlnenia, alebo prejavenia ľútosti nad tým, čo sa stalo a čo jej spôsobila. Žalobkyňa má za
to, že jedinou možno sankciou, ktorá by bola dostatočnou a jedinou možnou účinnou formou nápravy

je priznanie primeraného zadosťučinenia podľa § 13 Obč. zákonníka spočívajúceho v určitom plnení.
V zmysle uvedeného ustanovenia môže ísť o plnenie morálne alebo peňažné. Ako morálne, tak aj
zadosťučinenie v peniazoch má sledovať cieľ primerane s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu,
postačujúcim a zároveň účinným spôsobom zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu.
Žalobcovia sú toho názoru, že jediným možným a primeraným zadosťučinením prichádzajúcim do úvahy

vtomtoprípade,jelenzadosťučinenievpeňažnejforme.Akákoľvekináformamorálnehozadosťučinenia
by bola nepostačujúca a neúčinná s poukazom na samotné plynutie času, keďže dopravná nehoda
sa stala v septembri 2006 a zo strany žalovanej nedošlo ani čiastočne k prejaveniu ľútosti alebo
spolupatričnosti so žalobkyňou, hoci sa pred dopravnou nehodou poznali, ale aj s poukazom na
samotnú intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, ako aj charakteru a rozsahu porušenej

hodnoty osobnosti a k trvaniu nemajetkovej ujmy. S ohľadom na to, že zásah do osobnostných práv
žalobkyne bol spôsobený trestným činom, že zásah do jej osobnostných práv bol značnej intenzity
(ťažká ujma na zdraví s doživotnými následkami), že boli porušené základné hodnoty osobnosti -
zdravie a telesná integrita a že žalobkyňa bola práceneschopná 14 mesiacov a podrobila sa niekoľkýmoperáciám, s následkami svojich zranení bude žiť po zvyšok svojho života, nebola by akákoľvek
forma morálneho zadosťučinenia postačujúca a účinná. Výšku požadovanej peňažnej sumy vo výške
10.000 eur žalobkyňa odôvodnila s poukazom na to, že s následkami neoprávneného zásahu do jej

osobnostných práv sa bude vyrovnávať celý život, čo odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia
vo väčšom rozsahu, hoci si uvedomuje, že presný finančný ekvivalent za ľudské zdravie a telesnú
integritu nie je možné nijako určiť a ohraničiť. Má však za to, že požadovaný nárok je primeraný,
pričom vychádzala z kritérií stanovených zákonom, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a
okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Prihliadala aj na dlhodobý následok vzniknutý v

dôsledku dopravnej nehody, ako aj na skutočnosť, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a nebolo v úmysle
žalovanejkonaťtýmtospôsobom,poukázalanato,žežalobkyňanemalažiadnumieruspoluzavineniapri
dopravnejnehode.Žalobcoviapoukázalinato,žeužalobkynedošlokťažkejujmenazdravísnásledkom
ťažkého poškodenia zdravia a právo na finančné zadosťučinenie upravené v § 13 ods. 2 Obč. zákonníka
je nutné posudzovať ako právo na náhradu imateriálnej škody na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 381/2001 Z. z. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe uviedli, že protiprávnym konaním žalovanej

bolo hlboko zasiahnuté do ich emocionálnej sféry a do ich súkromného života, zahrňujúceho aj právo
na vytváranie rodinného spolužitia a súžitia s blízkymi osobami. Žalobkyňa pred dopravnou nehodou
pracovala ako zdravotná sestra v odbornej lekárskej ambulancii, dňa 31.08.2006 pracovný pomer
ukončila a dňa 01.09.2006 nastúpila do pracovného pomeru vo FNsP. V novom zamestnaní odpracovala
dva pracovné dni a následne bola práceneschopná 14 mesiacov. Po ukončení práceneschopnosti

nastúpila opäť do práce vo FNsP, kde vykonáva dodnes prácu endoskopickej zdravotnej sestry. Svoje
povolanie vykonáva rada a berie ho ako svoje poslanie, ktoré ju napĺňa a baví. Dopravnú nehodu
preto žalobkyňa na začiatku svojho pôsobenia na novom pracovisku vnímala veľmi negatívne, najmä
s ohľadom na dlhodobú absenciu. Žalobkyňa bola spočiatku po autonehode nepohyblivá, pripútaná na
lôžko, časom odkázaná na barle a pomoc príbuzných a priateľov. Po 14 mesiacoch, kedy jej boli v dĺžke

12mesiacovvyplácanéibasociálnedávkyaďalšiedvamesiacejuživilibamanžel(žalobca2/),nastúpila
do práce, hoci bola potrebná ešte rehabilitácia, keďže členok a koleno ľavej nohy boli málo pohyblivé.
Jej pôsobenie v práci bolo sprevádzané bolesťami a ťažkosťami. Žalobcovia žijú v usporiadanom a
harmonickom manželstve už skoro 18 rokov a ako u väčšiny manželstiev starostlivosť o domácnosť
bola na žalobkyni, ktorá zabezpečovala nákupy, varila, upratovala. Po autonehode všetku starostlivosť o

domácnosť musel zabezpečovať žalobca 2/, napriek tomu, že pracoval a stále pracuje na smeny, pričom
prvé týždne po autonehode bol žalobca 2/ nútený čerpať v zamestnaní dovolenku a postarať sa o deti,
aby neboli v noci samé. Musel sa naučiť prať, žehliť, variť, popritom navštevoval manželku v nemocnici.
Časť starostlivosti o deti pomáhala zabezpečovať aj matka žalobkyne. Autonehoda narušila aj rodinné
tradície rodiny, ktorá slávila vždy Vianoce, Veľkú noc, narodeniny a meniny tradične s množstvom

domácich cukroviniek a zákuskov, ktoré žalobkyňa sama pripravovala v rámci svojho koníčka. Sviatky
a rodinné slávnosti po autonehode sa však niesli v duchu skromnosti a najmä starostí, čo bude ďalej.
Ako rodina pred autonehodou trávili voľný čas aktívne na bicykloch, bicyklových túrach, kynologických
pretekoch, častých prechádzkach v prírode, v zime radi lyžovali. Počas liečenia žalobkyňa všetky
tieto aktivity bola nútená vypustiť a takisto aj žalobca 2/, nakoľko naňho prešla celá starostlivosť o

domácnosť a nemal na svoje záľuby čas. Žalobca 2/ sa na dva roky vzdal všetkých svojich záľub
ako bola kynológia, rybačky a kempovanie v prírode. Rušný spoločenský život sa obmedzil na pár
návštev kamarátov v ich domácnosti, keďže žalobkyňa bola nepohyblivá, pre bolesti nevládala neskôr
nikam chodiť, musela mať podloženú nohu vo vyšnej polohe. Dopravná nehoda zasiahla aj do ich
dovolenkového života, predtým pravidelne chodili na letné dovolenky k moru, po Slovensku, v zime

pravidelne chodili lyžovať. Žalobcovia veľmi ťažko znášali aj skutočnosť, že zranenia žalobkyne si
vyžiadali komplikácie a neliečili sa podľa predpokladov lekárov, čím liečenie trvalo viac, ako rok. V čase
dlhodobej pracovnej neschopnosti žalobkyne začala ich dcéra navštevovať osemročné gymnázium, ich
syn navštevovať základnú školu, čo sú obdobia vo vývoji detí, pri ktorých chce byť rodič účastný, nielen
pasívne, ale aj aktívne (pomáhať im, vyzdvihovať ich zo školy, chodiť na rodičovské združenia). Tieto

záležitosti však žalobkyňa nemohla vôbec vykonávať a žalobca zamestnaný na pracovné smeny a s
potrebou postarať sa o celú domácnosť, ich mohol vykonávať iba sporadicky. Ich syn v tej dobe hrával
futbal, avšak na tréningoch začal chýbať, keďže žalobca 2/ ho nemohol vždy odviesť. Pred dopravnou
nehodou mali žalobcovia tiež objednanú kompletnú rekonštrukciu rodinného domu, ktorý na jeseň 2005
kúpili v pôvodnom stave. Táto neprebiehala však podľa pôvodného plánu, keďže po autonehode im

vznikli nečakané výdavky (kúpa nového - ojazdeného auta), finančné zabezpečenie celej rodiny bolo
výlučne na žalobcovi 2/, čo malo za následok aj zníženie životnej úrovne celej rodiny a vyčerpanie
všetkých úspor. Žalobkyňa aj jej vtedy 10-ročná dcéra (ktorá počas nehody bola so žalobkyňou v aute)
mali a majú po nehode problémy nastúpiť do auta. Dopravná nehoda teda zasiahla aj do súkromnéhoa rodinného života žalobcov 1/ a 2/. Rešpektovanie súkromného života zahŕňa aj právo na vytváranie a
rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľuďmi ako aj ich rodinný život. Zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými,
ktoré prispievajú k rozvoju každej z týchto osobností. Rodinný život zahŕňa nielen sociálne, morálne a

kultúrne vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi vytvárané v dobe ich spoločného spolužitia,
ale aj vzťahy medzi ostatnými blízkymi príbuznými bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú, alebo nie.
Konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do ich súkromia chráneného § 11 Obč. zákonníka a
náhrada nemajetkovej ujmy v peňažnom vyjadrení v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka je primeraným
prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Spomienky a trauma, ktorá obom žalobcom vznikla,

bude prakticky neodstrániteľná z ich života, v dôsledku tejto udalosti už nebude nikdy úplne ako predtým
s ohľadom na trvalé zdravotné následky žalobkyne a nutnosti vzdania sa dovtedajšieho aktívneho
života. Náprava týchto následkov podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka ako aj akékoľvek iné morálne
zadosťučinenie by boli prinajmenšom nepostačujúce. Žalobkyňa požaduje v súlade s § 13 ods. 2 Obč.
zákonníka priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur z titulu zásahu do jej súkromného
a rodinného života a žalobca 2/ vo výške 4.000 eur.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 05.11.2009 vyjadrila žalovaná, navrhla žalobu zamietnuť a
priznať jej náhradu trov konania. Potvrdila zavinenie dopravnej nehody dňa 05.09.2006 s tým, že
bola uznaná vinnou trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok a bol jej uložený trest s tým, že
poškodení boli odkázaní na náhradu škody v občiansko-právnom konaní. Poukázala na to, že súd

v trestnej veci vyhodnotil všetky poľahčujúce okolnosti prípadu, že žalovaná viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život, priznala sa a úprimne ho oľutovala. Uviedla, že tragédia poznačila aj
ju, vodičské oprávnenie napriek vykonaniu trestu zákazu činnosti ku dňu 05.09.2008 doposiaľ nemá.
K otázke ospravedlnenia uviedla, že hneď po dopravnej nehode bola slovne napadnutá matkou
žalobkyne. Počas hospitalizácie žalobkyne ju žalovaná bola každý deň navštíviť a informovala sa o

jej zdravotnom stave. O zdravotný stav žalobkyne sa zaujímala ďalej aj po skončení hospitalizácie,
pričom jej prostredníctvom SMS správy navrhla, že jej napečie pred sviatkami a pomôže v domácnosti.
Poukázalanato,žesapísomneospravedlnilarodineďalšejpoškodenej(zranenej)pridopravnejnehode,
pričom prostredníctvom svojho obhajcu sa obrátila na žalobkyňu aj listom zo dňa 03.10.2006, v ktorom
navrhovala uzavretie zmieru podľa § 220 Tr. zák. s tým, že aj touto cestou vyslovila svoju ľútosť

a vec chcela uzavrieť a dohodnúť tak, aby následky pre poškodených boli čo najmenšie. Napriek
osobnému rokovaniu právnych zástupcov sporových strán výsledok sa nedostavil. Odmietla tvrdenia
žalobcov o tom, že by im nebola poskytla nemateriálnu satisfakciu v celom rozsahu tak, ako ju
možno od nej spravodlivo požadovať. Poukázala práve na znalecký posudok MUDr. Lohnerta, ktorý
vo svojich záveroch uviedol, že primeranou dobou liečenia žalobkyne by bola doba 6 mesiacov, z

ktorých vlastne vyplýva, že doba liečby žalobkyne utrpeného zranenia je neprimeraná. Poukazuje
na konštatovanie znalca o ďalších zraneniach nesúvisiacich s nehodou - opakované pošmyknutia v
domácnostiamiernastratakorekciepostaveniadolnéhoúlomkuvzmyslelekárskejsprávyz19.10.2006.
V prípade žalobkyne sa nejednalo o poškodenie životne dôležitého orgánu, nebola ohrozená na živote,
nastúpila do pôvodného (pracovného) zaradenia bez zdravotného obmedzenia (práca zdravotnej sestry

v jednosmennej prevádzke). Podľa názoru žalovanej v prípade žalobcov nedošlo v značnej miere k
zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Okolnosti prípadu preukázané najmä v trestnom konaní
nenasvedčujú tomu, že okolnosti, za ktorých k porušeniu práva žalovanou došlo, sú tak závažné a
takej intenzity, aby bol návrh žalobcov na nemajetkovú ujmu v peniazoch opodstatnený. Žalobkyňa
obdržala v plnej miere odškodnenie z oboch titulov (bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) v

zmysle § 444 Obč. zákonníka, a to prostredníctvom plnenia žalovaného 2/ na vrub povinného zmluvného
poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. priznáva súdu moderačné právo v obmedzenom rozsahu tak, že môže zvýšiť náhradu
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50% základného bodového ohodnotenia, ale
iba v prípadoch osobitného zreteľa, akým je priznanie invalidity. Aj v danom prípade prípadné zvýšenie

súdom musí spĺňať dve zákonné podmienky - primeranosť
a spravodlivosť. V danom prípade sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, satisfakcia bola
priznaná v dostatočnej a spravodlivej miere a podľa zákona v peňažnej forme. Bolo by neetické a v
rozpore so zákonom, ak by poškodení žalobcovia dostali satisfakciu v peňažnom ekvivalente dvakrát.
Zákonné nároky žalobcov boli vysporiadané z poistnej zmluvy žalovanej 1/ k povinnému zmluvnému

poisteniu zodpovednosti za škodu v zmysle zákona 381/2001 Z. z. S poukazom na § 450 Obč. zákonníka
má žalovaná za to, že žalobný návrh je nedôvodný.K vyjadreniam žalovaných sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa
13.01.2010. V podaní uviedli, že otázka formy zavinenia je pri ochrane osobnostných práv
bezpredmetná. Poukázali však na to, že práve žalovaná spôsobila dňa 05.09.2006 dopravnú nehodu

svojou nezodpovednou jazdou a bola to práve ona, ktorá svojím nedbanlivostným konaním zasiahla do
životov nevinných ľudí a do ich osobnostných práv. Majú za to, že verbálne výčitky matky žalobkyne
po dopravnej nehode voči žalovanej neprekročili hranicu slušnosti a z konania žalovanej po dopravnej
nehode až do dnešného dňa vyplýva jediný prejav ľútosti, a to ľútosti nad ňou samou, ako to s ňou
dopadne. Nie je pravdou, že žalobkyňu počas hospitalizácie denne navštevovala, navštívila ju len

dvakrát, z toho žalobkyňa si pamätá iba jednu návštevu. Počas svojej návštevy sa informovala len k
tomu, či je to so žalobkyňou naozaj také zlé a aká bude doba jej liečenia, avšak ani počas návštevy
nedošlo k ospravedlneniu, prípadne prejavu nejakej ľútosti a SMS-ky z mobilného telefónu boli iba
prázdnym prejavom záujmu o zdravotný stav žalobkyne posielané na radu niekoho iného. V ani jednej
z týchto SMS nepadlo ospravedlnenie či prejav ľútosti. Za ospravedlnenie a prejav ľútosti nemožno
považovaťaninávrhobhajcunauzatvoreniezmierupodľa§220Tr.zák.Prežalobcovjenepochopiteľné,

prečosažalovaná1/písomneospravedlnilarodinejednejzpoškodenýchaneučinilatakvprípadedruhej
poškodenej - žalobkyne. Obavy žalovanej z verbálnych útokov žalobcu 2/ a matky žalobkyne sú v danom
prípade neopodstatnené, nakoľko žalobca 2/ sa nikdy o žalovanej nevhodne nevyjadroval a nespráva
sa k nej nevhodne a matka žalobkyne 1/ okrem emocionálneho vypätia tesne po dopravnej nehode, sa
takisto voči žalovanej inak slovne nezaútočila. Z lekárskej správy zo dňa 19.10.2006 s konštatovaním, že

pacientkasadvakrátšmyklanareďkovkeapotomvkúpeľnidostúpila,resp.narazilananohu,nevyplýva,
že by pošmyknutie žalobkyne v domácnosti malo nejaký vplyv na priebeh liečenia a jeho dobu. Takisto
z neho nevyplýva, že by mali tieto pošmyknutia nejaký vplyv na posunutie úlomkov. Žalobcovia však
poukázali na to, že žalobkyňa bola po dopravnej nehode a po prepustení z nemocnice po operačnom
zákroku totálne obmedzená vo svojom živote a najmä v pohybe. Na všetko v domácnosti bola odkázaná

na pomoc svojich blízkych, a to nielen pri zložitejších úkonoch, ale aj pri bežných potrebách, ako bola
osobná hygiena, obliekanie, príprava jedla, atď. Po domácnosti sa mohla pohybovať len s barlami a
práve pohyb s barlami jej robil spočiatku starosti, kým sa nenaučila, ako sa s nimi pohybovať. Predmetné
pošmyknutia, ktoré sa snaží žalovaná zneužiť na prenesenie časti zodpovednosti na žalobkyňu, boli
dôsledkom práve tohto sťaženého pohybu žalobkyne po domácnosti. Bola odkázaná na pomoc svojich

blízkych a keď jej maloleté deti pripravovali jedlo na raňajky, stalo sa, že im na zem spadli nakrájané
reďkovky, na ktorých sa žalobkyňa pošmykla. Žalobkyňa ihneď vyhľadala lekársku pomoc a preventívne
zašla na kontrolu k svojmu lekárovi, ktorý ju uistil, že je všetko v poriadku. Ďalej uviedli, že nároky
vyplývajúce z ochrany osobnostných práv, ktorých sa žalobcovia domáhajú, sú úplne inými nárokmi a
nemajú nič spoločné s nárokmi žalobkyne ohľadne poškodenia jej zdravia, a to bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia. Ide o právne a kvalitatívne odlišné nároky z rôznych právnych titulov, ktoré
si nemožno zamieňať a nemožno ich identifikovať a stotožňovať s nárokmi zadefinovanými na základe
osobitných právnych predpisov. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobcovia uviedli s poukazom na § 4
ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., že žalovaná 1/ má jednoznačné právo, aby z jej poistenia nahradil
žalovaný 2/ žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnostných práv, konkrétne práva

na život a zdravie, nakoľko aj v tomto prípade ide o škodu na zdraví, ale v zmysle ustanovení o
osobnostných právach. Podľa zhodného názoru oboch žalobcov majú ideálne manželské spolužitie,
jedendruhéhomilujúanavzájomsarešpektujú,pričomodpočiatkumanželstvasivytvoriliurčitýimobom
vyhovujúci chod domácnosti, podľa ktorého žalobkyňa prebrala na seba starostlivosť o deti a domácnosť
a žalobca zase o technické veci ohľadne domácnosti a ekonomické zabezpečenie rodiny. Rozdelenie si

úloh v manželstve a domácnosti je najzákladnejším prvkom fungujúcej rodiny a domácnosti. Konaním
žalovanej došlo k zásahu do osobnostných práv oboch manželov, a to práv na súkromie zahŕňajúc aj
rodinný život.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s

predloženými listinnými dôkazmi, spisom Okresného súdu Pezinok zn. 2T/12/2009 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č. k. 2T/12/2009 zo dňa 30.01.2009 bola žalovaná uznaná
vinnou, že dňa 05.09.2006 v čase o 17.55 hod. medzi obcami Dunajská Lužná a Šamorín riadila osobné

motorové vozidlo Škoda Octavia smerom na Šamorín, pričom sa plne nevenovala riadeniu vozidla a
sledovaniu situácie v cestnej premávke, následkom čoho sa vozidlo postupným bočným premiestnením
vľavo dostalo do protismeru, kde svojou ľavou stranou naradilo do ľavej strany protiidúceho vozidla
Opel Corsa a následne narazilo do ľavej strany ďalšieho protiidúceho motorového vozidla ŠkodaFelicia Combi, ktoré riadila žalobkyňa. Následkom vyššie uvedených nárazov bolo žalobkyni spôsobené
zranenie - otvorená zlomenina oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov, ktoré poškodenú
obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu 9 mesiacov. S poukazom na § 288 ods. 1 Tr. por. bola

žalobkyňa ako poškodená odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 04.03.2009.

Žalovaná listom (bez dátumu) sa ospravedlnila rodine poškodenej z vozidla Opel Astra s tým, že je jej
ľúto ich dcérky, ktorá utrpela pri nehode zranenie a bola by veľmi rada, keby jej oznámili, ako sa zranená

má. Poukázala na to, že sama pracuje v zdravotníctve a uvedomuje si, čo zranenie a bolesť znamená,
najmä u detí. Je ochotná všetku škodu, ktorú jej zavinením utrpeli, nahradiť. Vyzvala poškodenú rodinu
na telefonický, prípadne písomný kontakt s tým, aby prijali jej hlboké ospravedlnenie a odpustili. List
zaslala žalovaná 19.09.2006.

Cestou svojho právneho zástupcu žalovaná oslovila listom zo dňa 03.10.2006 aj žalobkyňu s poukazom

na to, že trestné konanie voči žalovanej je v štádiu prípravného konania pred vyšetrovateľom, žalovaná
svoju vinu na nehode v plnom rozsahu priznáva, pričom k spáchaniu trestného činu sa priznala a svoj
čin ľutuje, za skutok jej hrozí trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 5 rokov, s poukazom na § 216 Tr.
por. a § 220 Tr. por. však trestný poriadok pozná aj iné právne inštitúty okrem vyslovenia viny a uloženia
trestu, a to podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier. Žalovaná popri zamestnaní zdravotnej

sestry absolvuje bakalárske štúdium a po jeho ukončení by mohla uvažovať o profesnom postupe, čo
však so záznamom v registri trestov asi nebude možné. Svoj čin úprimne ľutuje a mrzí ju, čo spôsobila.
Poľutovanie žalobkyni osobne tlmočila pri návštevách v nemocnici. Je
ochotná nahradiť škodu, ktorá žalobkyni jej zavinením vznikla. Žalobkyňu oslovila ohľadne udelenia
súhlasu s uzavretím veci zmierom a o vyčíslenie škody.

Podľa prepúšťacej správy zo dňa 19.09.2006 bola žalobkyňa bezprostredne po dopravnej nehode
hospitalizovaná od 05.09.2006 do 19.09.2006, počas ktorej sa
bezprostredne po nehode podrobila operačnému zákroku, nakoľko utrpela otvorenú zlomeninu
predkolenia vľavo. Podľa správy bol pooperačný priebeh primeraný, skomplikovaný opuchom nohy

a členka, ktorý postupne ustupoval. Priebeh rehabilitácie bol takisto primeraný. Z ďalších lekárskych
správ postupne vyplýva: zo dňa 08.02.2007 vyplýva, že žalobkyni sa upravila hybnosť nohy a palca,
nález klinicky bol evidentne zlepšený (oproti nálezu z 27.12.2006); z 21.02.2007 žalobkyňa v tom
čase chodila s nemeckými barlami, rozcvičovala hybnosť v kolene a členku, mala opuch predkolenia;
z 12.04.2007 žalobkyňa pociťovala v oblasti spôsobených zranení navečer bolesti; z 18.04.2007

mala v uvedenom čase žalobkyňa iba zahájené rehabilitácie, udávala opúchanie a modranie dolnej
končatiny. Chodila pomocou barlí. Doporučenú mala intenzívnu rehabilitáciu; z 24.05.2007 používala
ešte barle s odporúčaním nezaťažovať naplno končatinu; zo dňa 23.10.2007 (neurológ) sa znecitlivenie
a prepadávanie palca pri chôdzi postupne upravilo, absolvuje rehabilitácie, pri došľapovaní máva bolesti
v členku a v kolene; zo dňa 19.11.2007 žalobkyňa 1/ po 14 mesiacoch od zlomeniny predkolenia začala

znova pracovať, avšak pri dlhšom stoji jej ľavá dolná končatina viac pripuchuje a má bolesti v oblasti
ľavého členka; zo dňa 07.07.2008 vyplýva zmenený stereotyp chôdze a fixované jazvy na predkolení.
V januári 2009 žalobkyňa chodila s dvoma francúzskymi barlami, operačné rany mala zhojené. Zo
správy FRO z 18.03.2009 vyplýva, že žalobkyňa naďalej pociťovala bolesti v oblasti kolena, obmedzená
v aktívnej i pasívnej hybnosti ľavého členka. Podľa lekárskej správy zo dňa 19.10.2006 spísanej

ortopédom v FNsP Bratislava - Ružinov sa žalobkyňa v ten deň dvakrát šmykla na reďkovke a potom
v kúpeľni a dostúpila, resp. narazila na nohu. Podľa záznamu o priebehu rehabilitačnej starostlivosti
žalobkyne počnúc dňom 07.04.2007 do októbra 2007 v auguste naďalej chodila žalobkyňa podporne s
jednou francúzskou barlou, v októbri naďalej žalobkyňa pociťovala bolesť v členkovom a kolennom kĺbe,
viac na predkolení ľavej dolnej končatiny. Nevydrží dlhšiu chôdzu ani po rovnom teréne. Pripravuje sa

do práce. Doporučené bicyklovanie, plávanie, jazda autom.

Z prepúšťacej správy vyhotovenej po hospitalizácii žalobkyne v období od 08.01.2009 do 11.01.2009,
v rámci ktorej sa podrobila žalobkyňa operačnému zákroku pre extrakciu osteosyntetického materiálu,
naďalej chodila žalobkyňa o francúzskych barliach, bola konštatovaná plná hybnosť v kolene aj v členku.

Takisto lekár skonštatoval, že jazvy po zraneniach má žalobkyňa kľudné, zhojené, bez neurologického
deficitu.Práceneschopnosť žalobkyne trvala od 05.09.2006 do 01.11.2007, ďalšia práceneschopnosť bola
evidovaná od 18.01.2009 do 01.03.2009.
Podľa znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní vedenom proti žalovanej profesorom

MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. dňa 30.04.2008, utrpela žalobkyňa bezprostredne po dopravnej
nehode dňa 05.09.2006 otvorenú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov.
Znalec konštatoval, že neboli zaznamenané zranenia spôsobené bezpečnostnými pásmi, z ktorého
dôvodu je možné predpokladať, že telo poškodenej nebolo v okamihu nárazu pripútané bezpečnostnými
pásmi. Znalec ďalej konštatoval, že pre zranenie preukázané u žalobkyne je priemerná a primeraná

doba liečenia vo veku žalobkyne približne 6 mesiacov, vrátane úplnej rehabilitácie. Žalobkyňa bola
práceneschopnou v období od 05.09.2006 do 31.10.2007, ktorú znalec považuje za neprimeranú, avšak
biologicky odôvodnenú, keďže si ju vynútili sprievodné komplikácie - predlženie hojenia a súčasné
postihnutie hlbokých žíl predkolenia. Zranenia žalobkyne označil znalec za závažné, neohrozujúce
síce život poškodenej osoby, naplňujúce však svojou podstatou znaky ťažkej ujmy na zdraví tak,
ako ich meritórne určuje § 123 ods. 3 Tr. zák. a preto išlo o ťažkú ujmu na zdraví, ťažkú poruchu

zdravia, úraz ťažkého charakteru. Žalobkyňa bola po prepustení z hospitalizácie spojenej s operáciou
zlomeniny predkolenia obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, imobilizáciou ľavého predkolenia
plastovou ortézou a chôdzou o barliach (najskôr nemecké, neskôr francúzske), pre komplikácie
hojenia nosila ortézu 9 mesiacov. Jej zdravotný stav po prepustení však nebol vážny, vyžadoval
si opatrovanie inou osobou, vyžadoval si pomoc pri obstarávaní a príprave prostriedkov dennej

obživy. Znalec v posudku predpokladal trvalé následky s tým, že ich rozsah môže kolísať, nakoľko
v čase vypracovania posudku nebol ešte odstránený vnútrodreňový klinec. Podľa znalca vzniknuté
dokumentované poranenia neodporujú takému mechanizmu vzniku, ako je pri dopravnej nehode. Neboli
zaznamenané žiadne znaky poranení v zdravotnej dokumentácii, ktoré by vznikli iným, než vyššie
uvedeným spôsobom, a teda by neboli v príčinnej súvislosti s predmetným ublížením na zdraví. Zo

znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní vedenom proti žalovanej Ing. Štefanom Cirbusom
dňa 22.08.2008 vyplýva záver, že ako príčina vzniku dopravnej nehody prichádza do úvahy mikrospánok
vodičky, pričom vodičky z vozidla Opel a Felicia zrážke zabrániť skoršou reakciou nemohli.

Svedok Q.. X. J. vo svojej výpovedi k znaleckému posudku vypracovanému v trestnom konaní uviedol,

že trvá na záveroch v ňom uvedených. Zranenia žalobkyňu obmedzili v bežnom spôsobe života,
v uvedenom rozsahu. Pri takýchto zraneniach nie je možná fyzická aktivita, avšak napr. plávanie,
bicyklovanieabehanieboliodporúčané,lyžovanienie.Vbežnomspôsobeživotebolaobmedzenápočas
celejdobyliečenia.Užalobkynesavkonkrétnomprípadevyskytlidvekomplikácie,nazákladektorýchsa
reálna doba liečenia u nej predĺžila. Išlo o nepredvídateľný jav, ktorý nemá priamy súvis so zraneniami.

Konštatoval, že aj v prípade, že by bola žalobkyňa pripútaná vo vozidle bezpečnostným pásom, by
boli zranenia rovnaké, ako v prípade, keby nebola. Komplikácie pri liečení zranení sa vyskytli v tom,
že žalobkyňa dostala trombózu a v tom, že predkolenná kosť tzv. ihlica sa žalobkyni zahojila skôr, čím
bránila zahojeniu druhej kosti tzv. píšťaly, z ktorého dôvodu musela absolvovať korekčnú operáciu. Keby
však pacientka nemala dopravnú nehodu, nedošlo by ani k zraneniam, ani ku komplikáciám.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou sa osobne pozná aj z čias spred dopravnej
nehody, pracovali na jednom pracovisku ako zdravotné sestry, nie však na rovnakom oddelení. Podanie
žaloby odôvodnila tým, že jej život oproti tomu, aký bol pred nehodou, sa výrazne zmenil. Do toho
času zabezpečovala rodinu a obaja s manželom sa venovali svojim záľubám, ona sa starala o dve deti.

Pravidelne chodili na dovolenky, navštevovali kino, divadlo. Po havárii sedela iba doma, spočiatku 7
mesiacov o nemeckých barlách, neskôr ďalších 7 mesiacov o francúzskych barlách.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že po nehode počas hospitalizácie žalobkyne ju každý deň
navštívila a každý deň sa jej ospravedlňovala. Uviedla, že je jej veľmi ľúto, čo sa stalo, nebolo to
úmyselné, v jej prípade zlyhal ľudský faktor. Sama mala po nehode psychické problémy, za volant si

sadla až v decembri 2009.

Zástupkyňa žalovaného 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyni bolo vyplatené bolestné, sťaženie
spoločenského uplatnenia, strata na zárobku počas PN a následne aj doplatok tejto straty. Prvé plnenie
poskytla poisťovňa 19.03.2009 na bolestnom v sume 2.065 eur, na sťažení spoločenského uplatnenia

sumu 2.523 eur, nákladoch na liečenie 303,63 eur a strate na zárobku počas PN sumu 1.056,30
eur. Ďalšie plnenie žalovaný 2/ poskytol dňa 21.05.2009 na nákladoch na liečenie v sume 29,82 eur
a doplatkoch na strate na zárobku počas PN sumu 159,33 eur a 531,87 eur. Pri ďalšom plnení zo
dňa 27.05.2009 predstavovalo bolestné 2.408 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia 937 eur. Zostrany žalovaného 2/ bol súdu predložený aj celý poistný spis súvisiaci s poistnou udalosťou. Z neho
vyplývajú tvrdené poistné plnenia. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaného 25.09.2007 bolo bolestné určené celkovým počtom bodov 180 a sťaženie

spoločenského uplatnenia počtom 220 bodov. Poistný spis obsahuje aj záznam o priebehu rehabilitačnej
starostlivosti od apríla 2007 až do októbra 2007. Za uvedené obdobie žalobkyňa 1/ prešla z chôdze s
podporou dvoch francúzskych barlí na podpornú chôdzu o jednej barle. Ošetrujúci lekár konštatoval pri
chôdzi napádanie na ľavú dolnú končatinu.

Svedkyňa G. Š., kolegyňa žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že pozná aj žalobkyňu 1/, ktorá je jej
kolegyňa pracujúca na inom nemocničnom oddelení, k návštevám žalovanej k žalobkyni uviedla len
toľko, že o nich má vedomosti z rozprávania žalovanej 1/. Pravdivosť jej tvrdení však nepotvrdila.

Svedkyňa W. X., rovnako kolegyňa žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že od žalovanej vie, že
žalobkyňu chodila navštevovať počas hospitalizácie na 13. poschodie na oddelenie ortopédie. Sama

svedkyňa sa však žiadnej návštevy reálne nezúčastnila, má o nich vedomosti iba od žalovanej.

Svedkyňa P. Š., takisto kolegyňa žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou sa rozprávali
o dopravnej nehode a podľa nej žalovanú tento prípad trápil. Od žalovanej má vedomosti o návštevách
k žalobkyni počas pracovnej smeny.

Svedkyňa Z. Q., priateľka žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa následky nehody veľmi
zle znášala, zranenia sa jej zle hojili a psychicky bola na tom veľmi zle. Svedkyňa bola prvá, ktorá sa
o nehode dozvedela, navštevovala ju v domácnosti žalobkyne, ako aj v nemocnici. Žalobkyňa neustále
plakala,veľmiťažkoznášalato,ženemohlaničrobiťanemôžesedieť,nemohlasavenovaťdeťom.Chod

domácnosti aj starostlivosť o deti ostávali na jej manželovi, ktorý ju musel znášať aj dole po schodoch.

Svedkyňa O. S., kamarátka žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že je v kamarátskom vzťahu aj so
žalovanou. Zvykli spolu cestovať do práce a preberali aj zdravotný stav a pocity žalobkyne. Nie však
vtedy, keď sa na ceste do práce stretli naraz všetky tri. Svedkyňa žalobkyňu navštevovala a žalovaná sa

jej dotazovala na stav žalobkyne. Pred ňou sa vyjadrila, že jej je veľmi ľúto, avšak nie pred žalobkyňou.

Svedkyňa H. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že sa pozná so žalobcami z kynologického klubu, pričom
spoločne zvykli navštevovať aj reštaurácie asi raz za mesiac, prípadne v lete aj častejšie. Žalobkyňa po
nehode veľmi zle znášala svoju situáciu, vždy bola aktívna, v tom čase mali čerstvo kúpený, rozostavaný

dom nadobudnutý hypotékou, z čoho mali veľké problémy. Obmedzili sa aj ich návštevy u žalobkyne,
prestali chodiť aj na spoločné lyžovačky počas zimných prázdnin. Žalobkyňa sa do nehody starala o deti,
vozila ich na doučovanie. Jej manžel pracoval na dve smeny a po dopravnej nehode žalobkyne musel
všetkyaktivityponejprevziaťon,ajčosatýkanákupovavarenia.Predmetnásituáciaobmedzilažalobcu
2/ aj v jeho záľubách, nakoľko sa kynológii venoval skoro profesionálne, avšak musel sa venovať rodine

a jeho záľuby šli bokom. Žalobkyňa bola na tom zle aj po psychickej stránke. V súčasnosti sa už opäť
stretávajú, situácia je už lepšia, avšak na korčule alebo na bicykel už nejdú, ani lyžovačku neabsolvovali
spoločne od tej doby.

Svedkyňa Q. V. (matka žalobkyne) vo svojej výpovedi uviedla, že obaja žalobcovia sú pracovití, kúpili si

rodinný dom, ktorý v spornom čase prerábali. Po nehode však žalobkyňa nemohla robiť žiadne práce,
ani okolo domu, ani v záhrade. Do toho času chodievali na dovolenky, lyžovačky, po nehode nebolo
nič. Po operácii dcéra nemohla nič robiť a pokiaľ išiel žalobca 2/ na nočnú pracovnú smenu, pomáhala
v domácnosti žalobkyni svedkyňa. Nehoda zmenila život nielen žalobcom, ale aj celej rodine. Do toho
času chodievali často so žalobkyňou do divadla, po nehode ich musela navštevovať dva-trikrát týždenne

a zabezpečovala starostlivosť o deti. Domáce práce po nehode zabezpečoval žalobca 2/ a svedkyňa.
Doposiaľ sa nevrátili k predchádzajúcemu spôsobu života. Keď boli na ostatnej lyžovačke, žalobkyňa
nelyžovala. Po finančnej stránke rodina žalobkyne nie je v takom stave, ako pred nehodou.

Svedkyňa A. S. (sestra žalobkyne) vo svojej výpovedi uviedla, že život žalobcov po dopravnej nehode

sa výrazne zmenil po spoločenskej aj finančnej stránke. Žalobkyňa musela rok byť doma a iba sedieť
a ležať. Žalobkyňa je typ poriadnej gazdinky, všetky záležitosti nehode však musel riešiť žalobca 2/ a
jej matka. Rovnako sa zmenil aj život ich detí, napr. dcéra Petra má doposiaľ v aute strach. Spoločne
absolvovali dovolenky, lyžovačky, žalobkyňa však už nelyžuje a od toho času nenosí krátke sukne.Žalobkyňa stále plakala, mala depresívne stavy, čo veľmi zle znášali aj rodičia žalobkyne aj svedkyňa.
Jej manžel (žalobca 2/) sa venoval kynológii, čo však po nehode musel zanechať, keď prevzal domáce
práce.

V záverečnom návrhu žalobcovia prostredníctvom svojho advokáta poukázali na tvrdenia uvedené
v žalobe a výpovede žalobcov a svedkov s tým, že zistený skutkový dej dáva právo žalobcom na
uplatnenie si práva na ochranu osobnosti, a to v prípade žalobkyne zo zásahu do zdravia a do
súkromného života (a v prípade žalobcu 2/ zo zásahu do jeho súkromného života). Dokazovaním bolo

preukázané, že zásah do súkromia žalobcov nastal a následky tohto zásahu pretrvávajú doposiaľ.

Advokát žalovanej vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že majú za preukázané ospravedlnenie
žalovanej žalobkyni. Poukázal na duplicitu nároku žalobcov v súvislosti s uhradeným bolestným s tým,
že nie sú naplnené zákonné ustanovenia na uplatnenie finančnej náhrady.

Žalovaný 2/ vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že je nespochybnené, že žalobkyni 1/ vznikla
škoda na zdraví a zostali jej určité trvalé následky. Žalobkyňa bola priamou účastníčkou dopravnej
nehody, bola pri nej zranená, možno teda u nej uvažovať o zásahu do práva na ochranu zdravia,
avšak z okolností tohto zásahu vyplýva, že sa jednalo o bežnú dopravnú nehodu, pričom žalovaná
nepožila pred jazdou alkohol. Z jej strany nedošlo k závažnému porušeniu dopravných predpisov, ani

zranenie žalobkyne nebolo z najťažších a liečba bola predĺžená z príčin na strane žalobkyne danosťou
jej organizmu a nie pre mechanizmus zranenia. Okolnosti, pri ktorých prišlo k zásahu do práva na
ochranu zdravia žalobkyne 1/ neboli takej intenzity a závažnosti, aby odôvodňovali iné, ako imateriálne
zadosťučinenie. Čo sa týka práva na ochranu rodinného života, v danej časti nároku nedošlo zo strany
žalovanej 1/ k priamemu zásahu do tohto práva žalobcov, išlo len o dôsledky odstraňovania primárneho

zásahu a teda o následok, ktorý ako taký nie je dôvodom na odškodňovanie. Zásah do finančnej sféry
žalobcov je rovnako sekundárnym následkom, ktorý bol predmetom odškodňovania.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3 výšku
náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Vo veci samej tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. 12C/140/2009-330 zo dňa 02.06.2010 (v spojení s
opravným uznesením z 23.06.2011) tak, že žalobu na nároku voči (I.) žalovanému 2/ (poisťovateľovi
žalovanej) zamietol, (II.) žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur a žalobcovi
2/ sumu 2.000 eur a (III.) vo zvyšku (na nároku voči žalovanej 1/) žalobu zamietol. Zároveň (výrokmi IV.

a V.) rozhodol o trovách konania a (výrokom VI.) o poplatkovej povinnosti žalovanej.Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 24Co/202/2011-411 zo
dňa 11.07.2012 napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I., III. a IV. potvrdil, vo výroku II. zmenil a žalobu
zamietol a výrok VI. zrušil.

Žalobcovia napadli rozhodnutie dovolaním. Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom č. k.
7Cdo/65/2013-494 zo dňa 28.05.2014 dovolanie žalobcu 2/ zamietol, rozsudok krajského súdu vo
výroku, ktorým bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu v jeho výroku II. v časti týkajúcej sa žalobkyne
1/ a vo výroku zrušenia výroku VI., zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolací súd okrem

inéhouviedol,žeotázku,čikonanímžalovanejbolozasiahnutédoosobnostnýchprávžalobcovpovažuje
dovolací súd za kladne vyriešenú , keď obidva súdy nižších stupňov zhodne ustálili, že ... v danom
prípade jednoznačne došlo k zásahu do osobnostného práva žalobkyne 1/ na zdravie a telesnú integritu,
ako aj oboch žalobcov do osobnostného práva na súkromie, nakoľko touto dopravnou nehodou bolo
zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života... Dovolací súd ďalej uviedol, že nemajetkovou ujmou
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej

osoby a do jej postavenia v spoločnosti (nepremieta sa bezprostredne do fyzickej integrity ani do
majetkovej sféry fyzickej osoby) a preto ju treba dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy vrátane ujmy
na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej majetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu
do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§ 444 OZ).
Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť optimálnu

vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady
takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadne prípadu a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu
a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Zmyslom náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia (podľa zákona č. 437/2004 Z. z.) je poskytnúť peňažnú náhradu

za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby, pričom ani zo zásad na hodnotenie
bolesti, zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ani zo sadzieb bodového ohodnotenia
nie je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali
za ujmu, ktorá premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti (na rozdiel
od českej právnej úpravy).

V ďalšom konaní odvolací súd uznesením č. k. 26Co/312/2014-510 zo dňa 29.09.2015 v napadnutých
častiach - ktorými bola žalovanej jednak uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.000 eur a
žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť na účet Štátnej pokladnice 360 eur na súdnom poplatku zrušil
a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že s

poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 01.04.2015 sp. zn. I.ÚS 426/2014 (popri rozhodnutí
dovolacieho súdu) týkajúce sa súbehu, či konkurencie nárokov z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnostných práv je potrebné posúdiť
zistiť, či priznané (a poisťovateľom uhradené) sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo uplatňované
na základe rovnakých skutkových tvrdení, je potrebné opätovne posúdiť, či nároky, ktorých sa žalobkyňa

domáha formou nemajetkovej ujmy cez ustanovenie § 11 a nasl. OZ v súvislosti s tým, že bolo
zasiahnuté do jej zdravia, telesnej integrity, rodinného života a súkromného života si uplatnila aj v rámci
odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (cez § 444 OZ a zákon č. 4372004 Z. z.).
Je teda potrebné každý nárok žalobkyne ako zložku práva posúdiť, či nebol krytý v rámci náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

K doplneniu dokazovania si súd vyžiadal informáciu od poisťovateľa k špecifikácii poistného plnenia
vyplateného žalobkyni. Písomným podaním zo dňa 03.06.2016 poisťovateľ oznámil súdu, že žalobkyni
na bolestnom vyplatil celkom sumu 4.004,73 eur, na sťažení spoločenského uplatnenia sumu celkom
3.460 eur (dňa 19.03.2009 čiastku 2.523 eur za 220 bodov a dňa 27.05.2009 čiastku 937 eur za 70

bodov), na nákladoch spojených s liečením 333,45 eur a na strate na zárobku počas práceneschopnosti
sumu 1.747,50 eur, všetko v období od 19. marca do 27. mája 2009. K ďalšiemu plneniu poisťovateľa,
než bolo preukázané už pri prvom rozhodnutí tunajšieho súdu, nedošlo. Podľa lekárskych posudkov,
z ktorých vychádzal poisťovateľ pri vyplácaní poistného plnenia, bolestné bolo vyhodnotené za
operačné zákroky predkolenia (2x 180 bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia za ľahké a stredné

obmedzenie hybnosti palca, členka a kolena (290 a 220 bodov).

Žalobkyňa vo svojej doplňujúcej výpovedi uviedla, že v období, keď došlo k dopravnej nehode, mala dve
malé deti, ktoré do školy musel odprevádzať manžel alebo jej matka a nebola im v rámci starostlivostik dispozícii v takom rozsahu, ako by chcela byť. V súčasnosti má žalobkyňa rozdielne nohy, nosí
radšej nohavice, jednu nohu má kratšiu a napáda na ňu, do topánok si dáva vyššiu ortopedickú vložku
a cíti bolesti v kĺbe. Takisto cíti akúkoľvek zmenu počasia - má bolesti. Pri šoférovaní vo vozidle

myslí na nehodu, spočiatku nedokázala prejsť trasu, na ktorej došlo k nehode. Žalovaná sa jej nikdy
neospravedlnila, pri stretnutí v operačnej sále sa jej otočila chrbtom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba (v preskúmavanej časti nároku
žalobkyne voči žalovanej do výšky 4.000 eur) bola podaná dôvodne. Žalobou si uplatnila žalobkyňa

nároky súvisiace s ochranou osobnosti, a to zásahmi do jej zdravia a súkromia.

Predmetom ochrany osobnosti podľa ustanovení § 11 a nasl. Obč. zákonníka sú imateriálne hodnoty a
stránky osobnosti človeka. Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto
nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania,
ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie. Ochrana práva na súkromie zas zahŕňa širokú oblasť

týkajúcu sa súkromného života ako aj intímnej sféry, vnútorného myšlienkového či citového života
človeka. Týka sa života v rodine, vzťahov k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému
zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia
v spoločnosti (v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách).

Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej
osobnostné právo bolo porušené so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením
pôvodného stavu. Tu rozlišujeme morálnu satisfakciu a satisfakciu finančnú. Nemajetkovú ujmu v
peniazoch môže súd priznať, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pred uplatnením žaloby o

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nevyhnutné uplatniť žalobou právo na poskytnutie
morálnej satisfakcie. Pokiaľ však môže byť nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby,
primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej
satisfakcie treba uprednostniť. Ale v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej
vážnosti v spoločnosti v značnej miere, a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými

právnymi prostriedkami, je potrebné považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia
v peniazoch. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v §§ 11 až 13 dávajú oporu pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy za zásah do osobnosti fyzickej osoby aj v dôsledku dopravnej nehody. Pre určenie
výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritéria, z ktorých súd musí vychádzať
a to sú 1. závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a 2. okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu

do osobnosti fyzickej osoby došlo. Podľa názoru súdu v danom prípade jednoznačne došlo k zásahu
žalovanej do osobnostnej sféry žalobkyne v psychickej sfére, prejavujúcej sa najmä v otázke postavenia
žalobkyne v spoločnosti, starostlivosti o deti, rodinu a domácnosť, v ktorej oblasti sa nemohla žalobkyňa
realizovať v rozsahu akom chcela a dovtedy aj vykonávala. Nemohla sa zdokonaľovať vo svojej profesii
(tu nemá súd na mysli otázku príjmu - k čomu slúži inštitút náhrady straty a zárobku) - bola len pár

dní v novom zamestnaní. Touto dopravnou nehodou bolo zasiahnuté do jej súkromného a rodinného
aj pracovného života, čo preukázali svedecké výpovede príbuzných, priateľov aj kolegov. Vzhľadom
na obsah žalobného návrhu, tvrdení a dôvodov uvedených v žalobe je zrejmé, že žalobkyňa si v
tomto konaní neuplatňuje nároky na fyzickej ujme, ktoré boli alebo mohli byť predmetom náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Následky súvisia nielen s tým, že určité obdobie sa život

žalobkyne a jej rodiny, jej správanie a chod domácnosti výrazne zmenil, žalobkyňa bola ochudobnená
o spoločenský život, ktorým žila pred dopravnou nehodou, zároveň treba prihliadnuť aj na citovú ujmu
spočívajúcu v nepríjemných pocitoch, smútku, šoku z dopravnej nehody, preto tu peňažná satisfakcia
prichádza do úvahy. Za primeranú súd pre žalobkyňu posúdil sumu 4.000 eur. Pri priznaní výšky tejto
satisfakcie súd zohľadnil najmä svedecké výpovede, z ktorých vyplýva, že rodina sa postupne z prípadu

spamätala a jej aktivity v spoločenskom aj rodinnom živote sa vracajú do obdobia spred dopravnej
nehody. Súd pri určení peňažnej náhrady prihliadol aj na okolnosti dopravnej nehody i skutočnosť,
že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin, kde nebolo v úmysle žalovanej konať týmto spôsobom. Je
však potrebné súhlasiť s tým, že morálneho zadosťučinenia zo strany žalovanej sa žalobkyňa (napriek
tomu, že sa so žalovanou osobne poznali a navyše pracovali v rovnakom zariadení) doposiaľ nedočkala

a v súčasnosti už by ostalo absolútne bez efektu. Pokiaľ žalovaná sa snažila v konaní svedeckými
výpoveďami preukázať, že z jej strany k ospravedlneniu, resp. ospravedlňovaniu sa voči žalobkyni došlo,
jej konanie v tomto smere sa javí ako účelové súvisiace s výsledkom trestného konania, ktoré bolo vočinej vedené. Z uvedených dôvodov súd uznal nárok na peňažnú satisfakciu za oprávnený. Priznaná
výška podľa názoru súdu dostatočne vykompenzuje žalobkyni strádania v dotknutej psychickej sfére.

O trovách konania súd rozhodne s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p. samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)