Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200699
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5617200699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Cirkevný zbor
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Liptovská Kokava, so sídlom Liptovská Kokava
353, IČO: 31 902 618, zastúpeného JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom I. U., D. L. XXXX/XX,
proti žalovanému O. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. L., L. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Zuzanou

Durišovou, advokátkou so sídlom O. D., U. X, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/4/2017-295 zo dňa 04. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol,
p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalovaný, ako aj jeho právna predchodkyňa nadobudli
spornénehnuteľnostivdobrejviere.VychádzalvtomtoprípadezjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, ako i z judikatúry Ústavného súdu SR s tým, že aj keď Občiansky zákonník explicitne
neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka
iba na základe dobrej viery nadobúdateľa s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že
samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného
súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ a nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v
zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou

prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a
najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a podobne).
Právna predchodkyňa žalovaného nadobudla pozemky, ktoré sú predmetom sporu od Slovenskej
republiky, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, pričom v čase nadobúdania pozemkov
nemala právna predchodkyňa žiadnu pochybnosť o vlastníctve pozemkov, keď v evidencii nehnuteľností
neboli evidované žiadne ťarchy, ani iné obmedzenia, resp. zapísané pozemky. V zmysle zákonného

ust. § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov pritom vlastnícke právo k neknihovaným pozemkom prechádzalo na
štát, do správy Slovenského pozemkového fondu, a preto ani prípadným nahliadnutím do zbierkylistín by právna predchodkyňa žalovaného, resp. žalovaný nezistili, že vlastnícke právo k pozemkom,
ktoré sú predmetom konania je sporné. Aj pri nadobúdaní pozemkov žalovaným od jeho právnej
predchodkyne tento nemal, ani nemohol mať žiadne pochybnosti o vlastníctve právnej predchodkyne,

keďže v čase uzavretia darovacej zmluvy neboli na liste vlastníctva taktiež vyznačené žiadne ťarchy, ani
obmedzenia, či poznámky, ktoré by takéto vlastníctvo spochybňovali. Navyše žalovaný mal vedomosť o
právnom stave pozemkov do času ich nadobudnutia jeho právnou predchodkyňou, nakoľko jej s úkonmi
súvisiacimi s nadobúdaním vlastníckeho práva k pozemkom pomáhal. Pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní

úspech, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, poprípade zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že v prejednávanej
veci súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku dobromyseľnosti na strane žalovaného. Ani

existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho
práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom alebo ak neexistuje výslovné zákonné
ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak. Občiansky zákonník možnosť dobromyseľného nadobudnutia
vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla a dobromyseľnosť
kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto

výnimky podľa jeho názoru nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca
pripustil. Prijatie právneho názoru, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti
má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa,
a v to, že kupuje od vlastníka a že zápis v katastri nehnuteľností zodpovedá právnemu stavu by
viedlo k obsolentnosti tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu

relevanciu priznávajú. Dobrú vieru nadobúdateľa je potrebné hodnotiť veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí vždy javiť ako spravodlivé. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.

Pokiaľ i bol žalovaný v konaní úspešným, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ako i na hodnotenie zo
strany súdu by v danom prípade podľa jeho názoru boli splnené podmienky - dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov žiadnemu z účastníkov konania.

3. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca vo svojom odvolaní podľa neho spochybňuje
dobromyseľnosť žalovaného, avšak nechce akceptovať následky jeho doterajšieho správania. Od roku
1999 mal veľa možností na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktoré však nevyužil, bol nedbalý a
vlastne svojou nečinnosťou a pasivitou spôsobil, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom
sa dostalo do kolízie s vlastníckym právom žalovaného, ktorý ho nadobudol v dobrej viere a je

dobromyseľným nadobúdateľom. Rovnako poukazoval aj na skutočnosť, že žalobca sa v rámci tohto
súdneho konania domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak do
dnešného dňa neuskutočnil voči Slovenskému pozemkovému fondu ako správcovi nehnuteľností vo
vlastníctve Slovenskej republiky žiadne právne kroky, ktorými by sa domáhal určenia vlastníckeho práva
aj ku zvyšku nehnuteľností, od ktorých boli oddelené nehnuteľnosti, ktoré nadobudol žalovaný, resp.

jeho matka a ktoré sú predmetom tohto konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
žalobu zamietol, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. V bodoch 25. až 27. dôvodov súd prvej inštancie podrobne uviedol, z ktorých skutočností vychádzal,
i akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehuodvolacieho konania uvedené žiadne iné skutočnosti, neprislúchalo odvolaciemu súdu vyhodnotiť
vykonané dokazovanie iným spôsobom, než ho hodnotil súd prvej inštancie. S prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu, najmä na spôsob nadobudnutia nehnuteľností zo strany žalovaného, tak ako

ich podrobne zdôvodnil v citovaných bodoch dôvodov súd prvej inštancie, dospel i odvolací súd k
presvedčeniu, že v danom prípade je potrebné uprednostniť v záujme spravodlivosti princíp dobrej
viery žalovaného pred princípom ochrany práv pôvodného vlastníka, a to i s prihliadnutím na postoj
žalobcu (na ktorý poukazuje i žalovaný vo svojom odvolaní), ktorý zostal nečinným i napriek tomu, že mal
dostatok možností v minulosti domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle platnej právnej

úpravy.
7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd vychádzal z ust. § 257 CSP a v
tejto časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančnéhokonania,ikeďmalvkonaníúspech,keďdôvodyosobitnéhozreteľavidelvokolnostiach
veci, ktorej posúdenie výlučne záviselo od úvahy súdu. Na druhej strane prihliadol aj na okolnosti na
strane účastníkov konania a nezistil také skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že nepriznanie nároku na

náhradu trov konania by mohlo spôsobiť žalovanému existenčné problémy.

8. Z tých istých dôvodov s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP nepriznal žalovanému ani nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, aj keď mal v odvolacom konaní úspech.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).