Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219201225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219201225.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne H. zast. Advokátskou kanceláriou
MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Košice, Jazmínova 1, IČO: 52 280 799, proti žalovaným: 1. E.. Y. E.,
nar. X.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/XX, zast. JUDr. Tiborom Bacsóom, advokátom, so sídlom Košice,
Žriedlová 28 a 2. H.. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, o určenie, že majetok a pohľadávky patria

do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 22C/8/2019-244 zo dňa 28.1.2020 Okresného súdu
Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného
v 1. rade.

Žalovanému v 1. rade priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.),
žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (II.) a žalovanému v
2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (III.).

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobkyňa podaním doručeným súdu 23.1.2020 vzala podanú žalobu
v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a žiadnej zo strán sporu nepriznať náhradu trov konania.
Späťvzatie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že citlivo vníma narušené rodinné vzťahy a nemá záujem
ešte viac ich zhoršovať, a to aj napriek svojmu presvedčeniu, že by v predmetnom súdnom konaní
bola úspešná. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a

pretože žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania, priznal žalovanému v 1. rade náhradu
vynaložených trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade (II.),

napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, argumentujúc tým, že dôvodom späťvzatia žaloby bola
skutočnosť, že citlivo vníma narušené rodinné vzťahy a nemá záujem ich viac zhoršovať, a to aj napriek
svojmu presvedčeniu, že v predmetnom súdnom konaní by bola úspešná. Podľa jej názoru sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP spočívajúce v záujme všetkých účastníkov konania, aby
už i tak narušené rodinné vzťahy neboli viac vyhrocované. Poukázala tiež na dobrú finančnú situáciu
žalovaného v 1. rade, ktorý je dlhoročným advokátom s nadštandardnými príjmami a nie je odkázaný na

úhradu, resp. neúhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Dôvodila ďalej, že späťvzatie žaloby bolo
jej gestom zmierenia voči žalovanému v 1. rade ako svojmu bratovi a mala za to, že rovnakým gestomzmierenia by bolo z jeho strany neuplatnenie si náhrady trov právneho zastúpenia voči nej. Záverom
uviedla, že predmet sporu spočíval v listinách, ktoré vyhotovila ich matka, ktorá nemala právne vzdelanie
a navyše v čase ich spísania trpela mnohými diagnózami a zrejme si nemusela plne uvedomovať,

čo spísala a aké to bude mať právne dôsledky. Vzhľadom na skutočnosť, že späťvzatie žaloby je v
záujme všetkých účastníkov konania, a najmä žalovaného, navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie
v napadnutom výroku zmenil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
resp. uznesenie v tomto výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný v 1. rade (ďalej tiež len „žalovaný“) vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa
na základe vlastného uváženia vzala žalobu v celom rozsahu späť a je právne irelevantné, z akých
subjektívnych dôvodov, akej pohnútky tak urobila. V zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP späťvzatím žaloby
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, ktoré sama iniciovala a v danom prípade podľa
žalovaného neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby mu nebola priznaná náhrada trov
konania, ktoré mu preukázateľne vznikli.

5. Uznesenie vo výroku o zastavení konania (I.) a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 2. rade (III.), nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP),
a preto v týchto výrokoch uznesenie nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)vrozsahuvyplývajúcomzust.§379,§380ods.
1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodne
podané a uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1.
rade je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami a výhradami k spôsobu právneho posúdenia skutočností
majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, uplatnila podľa úvahy odvolacieho súdu odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne
právne posúdenie veci [odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

9. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci v právnom vzťahu žalobkyne a

žalovaného v 1. rade rozhodol v plnom súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods. 1 CSP upravujúce zásadu procesnej
zodpovednosti strany za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval a vyvodil správny právny záver o
nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov

sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256
CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle

spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (porov. uznesenie Ústavného
súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).

10. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je
možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo

byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri Civilný
sporový poriadok, Komentár, autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vydavateľstvo C. H. Beck:
Praha 2016, str. 934).11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie,kuktorémudospelvotázkezákladuprepriznanienárokunanáhradutrovkonaniažalovanému

v 1. rade, keď správne považoval žalobkyňu za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. V danom spore neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov

konania podľa ust. § 257 CSP žalovanému v 1. rade, ktorému nemožno pričítať procesné zavinenie na
zastavení konania.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. V dôvodovej správe k cit. ust. § 257 CSP je uvedené, že aplikácia citovaného ustanovenia pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve
podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti.

15. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad

ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu,
či nízky príjem (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a
kol., vydavateľstvo C. H. Beck: Praha 2016, str. 942).

16. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

17. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobkyňa uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani
z hľadiska okolností danej veci ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú preto aplikáciu ust. §
257 CSP na daný prípad a nepriznanie plnej náhrady trov konania žalovanému v 1. rade. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a preto
je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v tomto spore žalovanému v 1. rade ako protistrane.

Skutočnosť, že žalobkyňa citlivo vníma narušené rodinné väzby a nemá záujem ich zhoršovať, v
dôsledku čoho vzala podanú žalobu celkom späť, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pričítať na
ťarchu žalovanému, ktorý v tomto konaní iba bránil svoje práva, a nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť
späťvzatia žaloby žalobkyňou. V danom prípade si žalobkyňa musela byť vedomá zhoršenia rodinných
vzťahovvdôsledkutoho,žeiniciovalasúdnekonanietýkajúcesadedičstvapozomrelejmatke.Následné

späťvzatie podanej žaloby bolo jej subjektívnym rozhodnutím, do ktorého ju nikto nenútil (rovnako tak
ani do podania žaloby), pričom žalobkyňa ani netvrdila, že k podaniu žaloby viedli skutkové okolnosti
na strane žalovaných (žalovaného v 1. rade), preto zodpovedá za náklady ňou iniciovaného konania.
Túto procesnú zodpovednosť nemožno prenášať na žalovaného v 1. rade ani s odvolaním sa na
jeho dobrú ekonomickú situáciu, ktorá sama o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa

odôvodňujúci nepriznanie žalovanému v 1. rade náhrady trov, ani takú výnimočnú okolnosť, vo svetle
ktorej by priznanie náhrady žalovanému ním účelne vynaložených trov konania bolo voči žalobkyni
nespravodlivé. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na výstižný záver formulovaný
Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. I.ÚS 2862/07 zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p.
(pozn. odvolacieho súdu: obdobne ust. § 257 CSP) neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov

medzi procesnými stranami, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne
bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov,
ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

18. Za úplne bezvýznamnú pre rozhodnutie odvolací súd pokladá žalobkyňou namietanú skutočnosť,

že žalovaný podľa jej očakávania neakceptoval gesto zmierenia s cieľom nepokračovať v zhoršovaní
vzájomných rodinných vzťahov, ale požiadal o náhradu vzniknutých trov konania. K uvedenej námietke
je potrebné uviesť, že žalovaný náhradu trov zastaveného konania, ktoré účelne vynaložil v súdnomspore, si nárokuje na podklade zákonných dôvodov a v plnom súlade so zákonom, v tomto spore iba
bránil svoje práva a nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobkyňou.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti napadnutému
výroku uznesenia o trovách konania z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu nie je opodstatnené,
preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech, a preto odvolací súd priznal plne úspešnému
žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v 100 % rozsahu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.