Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Zaťková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/119/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911202372
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:6911202372.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: MED-ART,
spol.sr.o.,Hornočermánska4,Nitra,IČO:34113924,zast.Mgr.PeterMesároš,advokát,Novozámocká
214, Nitra, proti žalovanej: C. L., L. XXX, E. B., zast. JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka, ul. 29. augusta
5, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, vo výške, o
ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil kúpnu zmluvu, zapísanú
do katastra nehnuteľnosti správou katastra Rimavská Sobota pod V 798/2010 - 187/2010 uzavretú
medzi Soňou Nízkou, bytom Nádražná 984 Veľké Leváre, ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
- Pozemku parc.č. 7490/2, o výmere 153 826 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty,
- Pozemku parc.č. 7509, o výmere 684 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- Pozemku parc.č. 7514, o výmere 6728 m2, druh pozemku lesné pozemky,
- Pozemku parc.č. 7516, o výmere 1283 m2, druh pozemku lesné pozemky,
- Pozemku parc.č. 7517, o výmere 682 m2, druh pozemku lesné pozemky,
- Pozemku parc.č. 7518/2, o výmere 9630 m2, druh pozemku trvalé trávnaté pozemky,
- Stavba so súp.č. 267 na parcele č. 7509, druh stavby iná budova, popis stavby: rekreačná chata,
všetko zapísané na LV č. 4037, voči žalobcovi právne neúčinné.
2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že má pohľadávku voči spoločnosti MEDICAL CENTERS
SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 277 703, so sídlom Šafárikova 1531/49, Galanta vo výške 251.479,46 EUR
spolu s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla na základe dodania tovaru a na základe toho vystavených
faktúr. Osoba blízka žalovanej, D. L., bytom L. XXX, E. B., bola konateľkou spoločnosti MEDICAL
CENTERS SLOVAKIA s.r.o. v čase vzniku záväzkov vyfaktúrovaných vyššie uvedenými faktúrami.
Vzhľadom na skutočnosť, že menovaná spoločnosť sa stala insolventnou a predĺženou, nebola schopná
v lehotách splatnosti splácať svoje splatné záväzky, bola D. L. ako konateľka spoločnosti povinná
podať za uvedenú spoločnosť ako úpadcu návrh na vyhlásenie konkurzu. Nakoľko tak neurobila
a žalobca nemohol v konkurznom konaní uspokojiť v celom rozsahu uvedenú pohľadávku, je ako
štatutárny zástupca spoločnosti v plnom rozsahu zodpovedná D. L. za škodu, ktorá spoločnosti vo výške
251.479,46 EUR spolu s úrokom z omeškania, a to odo dňa splatnosti jednotlivých záväzkov. Žalovaná
nadobudla kúpnou zmluvou pod E./XXXX - XXX/XXXX nehnuteľnosti uvedené vyššie. Podľa zistení
žalobcu žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla od osoby blízkej, ktorou je menovaná D. L.. Žalobca mázato,žeuvedenýúkonmedziD.L.,ktorájevplnomrozsahuzodpovednázaškoduspôsobenúžalobcovi
vo výške 251.479,46 EUR a žalovanou, ktorá je podľa zistení žalobcu blízkou osobou Sone Nízkej,
ktorým boli prevedené do vlastníctva žalovanej predmetné nehnuteľnosti, je odporovateľným právnym
úkonom a je voči žalobcovi právne neúčinný. Ďalej žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem na
takomto určení vidí v tom, že bez takéhoto určenia nemôže uspokojiť žalobca to, čo odporovateľným
právnym úkonom žalobcovi ako veriteľovi D. L. z jej majetku ušlo.
3. Na základe výzvy súdu sa k veci dňa 14.10.2011 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca v
žalobe nepreukázal ani bližšie neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že spoločnosť
MEDICAL CENTERS SLOVAKIA s.r.o. bola v zmysle § 11 ods. 2 zákona o konkurze, povinná podať
návrh na vyhlásenie konkurzu a teda nepreukázal ani porušenie povinnosti zo strany D. L.. Nárok na
náhradu škody, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť porušením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, by si mohol žalobca uplatniť až po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania
pre nedostatok majetku, nakoľko až potom by žalobca mohol zistiť, či mu vznikla škoda a v akej výške.
Žalobca teda nepreukázal existenciu pohľadávky voči Soni Nízkej z titulu náhrady škody za porušenie
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Jedným zo základných predpokladov úspešného
odporovaniaprávnemuúkonujepreukázanievymáhateľnejpohľadávkyvočidlžníkovi.Uvedenéžalobca
nepreukázal a teda nepreukázal ani aktívnu legitimáciu v tomto spore. Vzhľadom k tomu, že žalobca
nepreukázal existenciu pohľadávky voči Soni Nízkej, absentuje tu aj úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.
Žalovaná nevedela a ani nemohla vedieť, ani pri aktívnom vynaložení náležitej starostlivosti, takýto
úmysel rozpoznať, nakoľko ten neexistoval.
4. Podaním doručeným súdu dňa 17.04.2012 žalobca navrhol súdu konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava, č.k. 36K/1/2011 vo veci vyhláseného konkurzu
na spoločnosť MEDICAL CENTERS SLOVAKIA s.r.o.
5. Uznesením zo dňa 10.12.2012 č.k. 27C/119/2011-106 súd návrhu žalobcu na prerušenie konania
vyhovel a konanie vedené pod sp. zn. 27C/119/2011 prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súdu Trnava sp. zn. 36K/1/2011.
6. Na základe odvolania podaného žalovanou Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.06.2013
č.k. 9Co/70/2013-116 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. V
odôvodnení odvolací súd uviedol, že podstata konania o odporovateľnosti právnych úkonov spočíva
v tom, že rozhodnutím, ktorým je takémuto návrhu vyhovené potom predstavuje podklad k tomu, že
sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého v exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia
exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právne neúčinným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku a to nielen proti dlžníkovi ale aj voči osobe s ňou, alebo v jej prospech bol právny úkon urobený.
Z hľadiska podstaty konania o odporovateľnosti právneho úkonu a vzhľadom na predmet tohto konania
odvolací súd ustálil, že je právne nepodstatné, akým spôsobom bude uspokojená pohľadávka žalobcu
v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/1/2011, keď uvedené nemá
vplyv na predmet tohto konania, ktorým nie je náhrada škody čo bol dôvod, prečo bolo konanie zo
strany prvostupňového súdu prerušené. Kúpnu zmluvu uzatvárala Soňa Nízka ako fyzická osoba a nie
spoločnosť MEDICAL CENTERS SLOVAKIA s.r.o.
7. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 16.09.2016.
8. Podaním doručeným súdu dňa 22.08.2016 žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania a
žiadosť o zrušenie termínu pojednávania. V návrhu žalobca uviedol, že žiada konanie prerušiť do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. 36K/1/2011 v zmysle
jednak § 162 ods. 1 písm. a) CSP alebo v zmysle § 164 CSP. Žalobca v návrhu uviedol, že podľa §
162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť.
Podľa názoru žalobcu je takouto otázkou práva: zodpovednosť za škodu spôsobenú v zmysle § 11
ods. 4 zákona o konkurze vtedajšou konateľkou úpadcu - D. L., ktorá vykonávala funkcie konateľky
úpadcu od 09.12.2005 do 27.04.2010 a výška takto spôsobenej škody. Žalobca ďalej uviedol, že podľa
§ 164 CSP súd konanie môže prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Takýmto súdnym konaním je
podľa žalobcu konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/1/2011. Žalobca uviedol,
že keďže za pohľadávku voči D. L. označuje pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenúštatutárom porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a výška tejto pohľadávky
(škody) bude známa až po právoplatnom skončení konkurzu, je potrebné s rozhodnutím vyčkať do
skončenia tohto konania. Žalobca súdu predložil neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
25Cbi/9/2012-366, ktorým súd určil neúčinnosť právnych úkonov vykonaných D. L. ako štatutárom
úpadcu - hotovostnými výbermi z bankových účtov úpadcu vo výške 544.900 Sk. Z uvedeného je podľa
názoru žalobcu zrejmé, že v čase vykonávania hotovostných výberov p. D. L. sa úpadca nachádzal
v úpadku a preto bolo povinnosťou D. L. ako vtedajšej konateľky úpadcu podať návrh na vyhlásenie
konkurzu. Uvedené podľa názoru žalobcu potvrdzuje aj trestné konanie vedené voči D. L. vo veci zločinu
zavineného úpadku. Súdu žalobca predložil neprávoplatný trestný rozkaz 2T/45/2014-460. Napokon
žalobca uviedol, že je nespochybniteľné, že výsledok súdneho konania 36K/1/2011 má zásadný význam
pre toto konanie, nakoľko v ňou bude ustálená otázka zodpovednosti p. D. L. v zmysle § 11 ods. 4 zákona
o konkurze. Nakoľko k dnešnému dňu nebol ešte konkurz ukončený, je podľa žalobcu jednoznačné,
že žalobca by nemal možnosť domáhať sa určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy a zabezpečenia tak
možnosti vymožiteľnosti svojej pohľadávky, nakoľko uplynula zákonná lehota na podanie takejto žaloby
pred viac ako troma rokmi. Nakoľko v rámci zachovania právnej istoty a neuplynutia premlčacej lehoty
na podanie odporovacej žaloby, podal žalobca žalobu v tomto súdnom konaní. V prípade, že by takúto
žalobu nepodal pred márnym uplynutím premlčacej lehoty, nemal by v budúcnosti možnosť domáhať sa
spokojenia svojich pohľadávok práve aj z majetku, ktorého sa D. L. zbavila uvedenou kúpnou zmluvou
a tento previedla na žalovanú za kúpnu cenu 1 EUR. V prípade ak by súd návrhu žalobcu na prerušenie
konania nevyhovel, nebude mať žaloba žiadnu inú možnosť vymožiteľnosti svojho práva a uspokojenie
jeho prípadnej pohľadávky vzniknutej titulom náhrady spôsobenej škody.
9. Podaním doručeným súdu dňa 09.09.2016 sa k návrhu na prerušenie konania vyjadrila žalovaná,
ktorá uviedla, že dôvod na prerušenie konania nie je daný, nakoľko žiadna pohľadávka voči pani
D. L. v čas uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorej odporovateľnosti sa žalobca domáha, neexistovala.
Je právne irelevantné, či v budúcnosti vznikne pohľadávka žalobcu voči pani D. L., nakoľko v čase
uzavretia úkonu takáto neexistovala. Žalovaná poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Co/70/2013-116, v zmysle ktorého súd konštatoval, že nie je daný dôvod na prerušenie konania. Ak by
prvostupňový súd opätovne rozhodoval o návrhu na prerušenie konania došlo by k porušeniu zásady
ne bis in idem.
10. Na pojednávaní dňa 16.09.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tým, že by šlo v
otázke posúdenia prerušenia konania o res iudicata a konštatoval, že podľa jeho názoru sú vo veci dané
nové skutočnosti v podobe neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zb. 25Cbi/9/2012 a
neprávoplatného trestného rozkazu sp. zn. 2T/45/2014 vydaného Okresným súdom Galanta.
11.Uznesenímsúduzodňa08.11.2016č.k.27C/119/2010-181súdnávrhnaprerušeniekonaniažalobcu
doručený súdu dňa 22.08.2016 zamietol. Mal za to, že nie je daný dôvod na prerušenie konania nakoľko
v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 36K/1/2011 sa nerieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej a ani sa nerieši otázka, od ktorej rozhodnutie súdu
závisí a súd by nebol oprávnený túto otázku vyriešiť. V prejednávanej veci je podľa názoru súdu právne
nepodstatné, akým spôsobom bude uspokojená pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/1/2011, keď uvedené nemá vplyv na predmet tohto konania,
ktorým nie je náhrada škody podľa § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Bližšie sa s dôvodmi zamietnutia
návrhu na prerušenie súd zaoberal v samostatnom uznesení.
12. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: žalobou, výpisom z LV č. XXXX, výpisom
z obchodného registra spoločnosti MEDICAL CENTER SLOVAKIA, spol. s r.o., prehľadom záväzkov
odberateľa, uznesením č.k. 36K/1/2011-50, rozhodnutím správy katastra O. D., kúpnou zmluvou zo
dňa 20.04.2010, dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 01.06.2010, rozsudkom OS Trnava č.k. 25
Cbi/9/2012-366, trestným rozkazom OS Galanta č.k. 2T/45/2014-460, a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:
13. Dňa 22.04.2010 uzavreli p. D. L. ako predávajúci a žalovaná ako kupujúci Kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Rimavská Sobota, v obci Klenovec, v
katastrálnom území Klenovec, vedené na LV č. XXXX.14. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti MEDICAL CENTERS SLOVAKIA spol. s r.o. súd zistil,
že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola p. D. L. konateľkou tejto spoločnosti.
15. Z prehľadu odberateľa súd zistil, že žalobca mal pohľadávky voči spoločnosti MEDICAL CENTERS
SLOVAKIA spol. s r.o. vo výške 251.479,46 EUR.
16. Správa katastra Rimavská Sobota povolila vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností s
účinnosťou od 08.06.2010.
17. Z Obchodného vestníka SR súd zistil, že na spoločnosť MEDICAL CENTERS SLOVAKIA, s.r.o. bol
vyhlásený konkurz dňa 22.11.2011.
18. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
19. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
20. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117),
24. Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti
dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
21. Žalobca žalobou žiadal súd, aby svojim rozhodnutím vyslovil neúčinnosť kúpnej zmluvy uzavretej
medzi p. D. L. (o ktorej žalobca tvrdil, že je jeho dlžníčkou) ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou.
Svoj nárok žalobca odvodzoval od toho, že p. D. L. bola štatutárom (konateľkou) spoločnosti MEDICAL
CENTER SLOVAKIA, s.r.o., voči ktorej spoločnosti mal žalobca pohľadávky v hodnote 251.479,46 EUR
z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar. Na túto spoločnosť bol dňa 22.11.2011 vyhlásený konkurz.
Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 22.04.2010. Žalobca si v konkurznom konaní túto pohľadávku uplatnil,
avšak už z podstaty konkurzného konania je zrejmé, že pohľadávka žalobcu nebude uspokojená v celom
rozsahu, t.j. bude uspokojená len jej pomerná časť. Predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby v
zmysle § 42a Občianskeho zákonníka je však: 1. vymáhateľná pohľadávka, 2. skutočnosť, že nejaký
právny úkon ukracuje uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, 3. preukázanie úmyslu dlžníka
ukrátiť veriteľa a 4. skutočnosť, že právny úkon urobil dlžník v posledných troch rokoch predchádzajúcich
podaniužaloby.Žalobcavkonanítvrdil,žepohľadávka,ktorúmalmaťdlžník(D.L.)úmyselukrátiť,ateda
jeho vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka na náhradu škody v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z., v zmysle ktorého ak štatutár úpadcu nesplní svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
včas, zodpovedá za škodu veriteľom úpadcu spočívajúcu v rozsahu ich neuhradených pohľadávok v
konkurze ak bol konkurz zrušený alebo konanie zastavené pre nedostatok majetku.
22. Na to, aby bola vo všeobecnosti žaloba úspešná musí byť v konaní zistená existencia aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.
23. V konaní o odporovateľnosť právneho úkonu by bol žalobca aktívne legitimovaný, ak by preukázal,
že je nositeľom vymáhateľnej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi - osobe, ktorá právny úkon uskutočnila.
Z toho, ako je vymedzený zmysel odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou podľaustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno
vynútiť cestou exekúcie, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej
náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu, potom by
nezodpovedalo tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu a keby išlo len o pohľadávku „dospelú" či
splatnú. Vymáhateľnou je teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (Rozhodnutie NSSR 6Cdo 253/2002 z
17.12.2013). Pričom podmienkou je aby bola pohľadávka vymáhateľná v čase rozhodnutia súdu. Avšak
ten kto v dobe, kedy bol urobený napadnutý právny úkon ešte nemal pohľadávku voči dlžníkovi, nemôže
sa úspešne domáhať odporovania tomuto právnemu úkonu (rozhodnutie NS ČR 21Cdo 549/2001).
24. V danej právnej veci však žalobca nijak nepreukázal, že je veriteľom práve takejto vymáhateľnej
pohľadávky. Sám žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že výška pohľadávky - teda tvrdenej škody
ešte nie je zrejmá a označoval svoju pohľadávku ako za „prípadnú“. Žalobca žiadal konanie prerušiť
do skončenia konkurzného konania, na základe ktorého sa definitívne určí výška škody. Len samotné
určenie výšky škody však ešte neznamená, že sú naozaj naplnené predpoklady zodpovednosti D. L.
za uvedenú škodu. Teda, že vôbec pohľadávka žalobcovi vznikla. V konkurznom konaní by súd neriešil
podmienky tejto zodpovednosti. Na to, aby bola v tomto konaní preukázaná aktívna legitimácia žalobcu,
musel by žalobca tzv. „mať v rukách“ napríklad vymáhateľné súdne rozhodnutie, ktoré by určovalo, že
D. L. je povinná škodu žalobcovi z titulu § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. zaplatiť alebo by musel aspoň
preukázať, že takéto konanie o náhradu škody sa vedie. Uvedené sa však nestalo. Žalobca navyše
nepreukázal súdu, žeby v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu jeho pohľadávka na náhradu
škody vôbec existovala, bez ohľadu na jej označenie za vymáhateľnú.
25. V toho dôvodu súd žalobu žalobcu pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
26. Vzhľadom na to, že v konaní súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu,
dôvodmi ako úmysel ukrátiť veriteľa sa nezaoberal.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vo veci mal plný úspech žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá, preto mu súd priznal plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.