Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/105/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010871
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117010871.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2021
prejednal odvolanie obžalovaného

X. Z.,

nar. XX.júla XXXX v L., trvale bytom L., T. C. č. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, voči ktorému súd
koná ako proti ušlému,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/79/2017 zo dňa 23.júna 2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. sp. zn. 4T/79/2017 zo dňa 23.júna 2020 bol obžalovaný
X. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 s
poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe dňa 27. mája 2016 v čase

od 15.45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz SLK 350 EČV: L.-XXX S. po
ceste1/9acesteII/507vsmereodBánoviecnadBebravoudomestaTrenčínodobceTrenčianskaTurná
až po svetelnú križovatku cesty II/507 a ul. Legionárska v Trenčíne, kde svojou technicky nesprávnou,
agresívne rizikovou jazdou vytváral technicky zložité situácie pri predchádzaní vozidiel a zaraďovaní
sa do jazdného pruhu, bránil pred a za ním jazdiacemu vozidlu s právom prednostnej jazdy v zmysle
§ 40 odsek 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. rýchla zdravotná pomoc EČV: PK-XXX DF, ktoré viedol

vodič T. P. a v ktorom sa spolu s ním nachádzal aj lekár rýchlej zdravotnej pomoci MUDr. J. J.,
záchranárka J. V. a pacientka, v bezpečnom a plynulom prejazde a svojou nedisciplinovanou jazdou
po neprerušovanej stredovej deliacej čiare, po rovnobežných čiarach („ostrovčeky“) predchádzaním v
úsekoch s vyznačeným zákazom predchádzania, pohybom v protismernej častí vozovky, prekročením
maximálnej povolenej rýchlosti ohrozil vozidlá vo svojom jazdnom pruhu, ako aj vozidlá jazdiace v
protismere a vyvolal minimálne 8 kolíznych situácii, pričom minimálne kolízna situácia pri benzínovej

pumpe v O. Turnej mohla mať za následok tzv. reťazovú reakciu a ohrozenie väčšieho počtu osôb
nachádzajúcich sa v týchto vozidlách s priamou hrozbou vzniku ťažkých zranení alebo úmrtia.

X. za to odsúdený podľa § § 285 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona
na trest odňatia slobody šesť mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určenáskúšobnú dobu dvanásť mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na šesť rokov.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadol obžalovaný. V písomných
dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedol, že považuje rozsudok za nesprávny. Poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. To 20/2013, 2Sžo 55/2008, pričom uviedol, že nenaplnil všetky
zákonneznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinupodľa§285Tr.zák.,čopodložiltým,ževyšetrovateľzo
začiatkutrestnéhočinuodmietolzačaťtrestnéstíhanie.HlavnýmdôkazomjeznaleckýposudokIng.T.L.,

avšak jeho závery sú nejednoznačné, pričom zdôraznil stranu 26 znaleckého posudku a poukázal na to,
že znalec uviedol, že nie je možné určiť reálne následky jazdy obžalovaného. Na spáchanie žalovaného
trestného činu nestačí, keď páchateľovým konaním bola vytvorená len taká situácia, z ktorej by
všeobecne nebezpečný následok za určitých okolností a splnení ďalších vecí mohol vzniknúť. V konaní
neboli ustálené fakty, ale hypotézy pokiaľ ide o spôsobené ohrozenie jeho jazdou. Súd preto nesprávne
vyhodnotil závery znaleckého posudku Ing. L., a tiež považuje za nesprávny postup súdu pokiaľ v

odôvodnení rozsudku uvádza aj znalecký posudok Ing. T. V., keďže rozsudok nemôže byť založený na
dôkaze, o ktorého vecnej správnosti existuje dôvodná pochybnosť. Žalovaný skutok nedosiahol intenzitu
spoločenskej škodlivosti prečinu podľa § 285 Tr. zák. Ďalej namietol, že uložený trest je rozporuplný,
pretože neboli zohľadnené všetky relevantné kritéria s cieľom dosiahnuť uloženie spravodlivého trestu.
Pod pojmom trest sa myslí trest celkový, ktorý môže byť zložený z viacerých druhov trestov, vzhľadom

k tomu, že mu bol uložený trest podmienečný na samej spodnej hranici trestnej sadzby, čím súd
deklaroval nízku spoločenskú škodlivosť skutku. Potom uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 6
rokov je neprimerané, a z pohľadu trestnoprávnej logiky sa potom takýto trest javí ako rozporuplný.
Zároveň obžalovaný namietal, že uložený trest je neprimeraný k okolnostiam prípadu a pomerom
páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu vyplýva zákaz akéhokoľvek

exemplárneho trestania. Obžalovanému uložený prísny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
však súdy neukladajú ani páchateľom oveľa závažnejších poruchových trestných činov spáchaných
v súvislosti s vedením motorového vozidla (§ 149 Tr. zák. - usmrtenie, § 157 Tr. zák. ublíženie na
zdraví). Ani v prípadoch, kedy došlo k usmrteniu viacerých osôb pri vedení motorového vozidla súd prvej
inštancie neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 6 rokov. V prípade obžalovaného bol

však potrestaný prísnejšie ako keby poruchu, ktorej sa žalovaný trestný čin snaží predísť spáchal. Takéto
rozhodnutie súdu je pre jeho neprimeranosť nelogické, keďže platí, že poruchový trestný čin je typovo
spoločensky škodlivejší ako ohrozovací trestný čin, čo preukazujú zákonné trestné sadzby. Aj páchatelia
trestného činu podľa § 285 Tr. zák., ako to vyplynulo z predloženej analýzy rozhodnutí Okresného súdu
Trenčín sú potrestaní výrazne miernejšie, pokiaľ ide o tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v

priemere na dva roky. Z tejto komparácie vyplynulo, že obžalovaný bol postihnutý prísnejším trestom,
ako pri úmyselných trestných činoch, ktoré sú spoločensky škodlivejšie ako trestné činy nedbanlivostné,
čo dokazujú trestné sadzby. Súd mu takýto trest uložil napriek prevahe poľahčujúcich okolností, čím
porušil ústavnú zásadu rovnosti a princíp legitímneho očakávania vyplývajúcu z princípu právnej istoty,
čo je preukázané analýzou rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorú priložil k odvolaniu. V poslednom

rade namietol, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože zdôvodnenie trestu je veľmi vágne, súd
nevyargumentoval vnútornú rozporuplnosť v prísnosti uložených druhov trestov, čím porušil ustanovenie
§ 168 ods. 1 Tr. por.. Súd prvej inštancie nerozvinul kritéria uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák. a neurčil
ani konkrétnu mieru spoločenskej škodlivosti žalovaného skutku. Poukázal aj na § 38 ods. 2 Tr. zák.,
pričomvodôvodnenírozsudkuabsentujúúvahy,čoviedlosúdkuloženiutrestu.Poukázalnarozhodnutia

Ústavného súdu SR III. ÚS 311/2007, I. ÚS 402/08, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 509/2015, IV. ÚS 115/2003, I.
ÚS 110/07, III. ÚS 305/08, III. ÚS 2/09, I. ÚS 209/04, ako aj Najvyššieho súdu SR 6Tdo 11/2017, 6Sžo
6/2009 a 5Sžo 204/2010, 2Sžo 230/2019, 2Sžo a 5Sžo 204/2010, 6Tdo 11/2017. Záverom navrhol,
keďže rozsudok je arbitrárny a porušuje články Ústavy SR a Dohovoru o ľudských právach a slobodách
zrušiť rozsudok v časti, v ktorej bol uznaný vinným, a v časti, v ktorej mu bol uložený trest odňatia slobody

a trest zákazu činnosti, a postúpiť vec na prejednanie priestupku okresnému dopravného inšpektorátu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného krajský súd rozhodoval v neprítomnosti
obžalovaného, nakoľko koná voči obžalovanému ako proti ušlému pre jeho neznámy pobyt, a
to za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 358 ods. 1 Tr.por. Prokurátorka krajskej

prokuratúry navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného. Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť
odvolaniu obžalovaného.Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Súd prvého stupňa správne rozhodol o vine obžalovaného z prečinu všeobecného ohrozenia podľa
§ 158 Tr. zák., pretože všeobecne nebezpečným konaním ohrozil záujmy chránené zákonom tým, že
porušil viaceré dôležité povinnosti uložené mu podľa zákona o cestnej premávke. Porušením dôležitej

povinnosti je porušenie takej povinnosti, ktorá má za následok za danej situácie nebezpečenstvo pre
ľudský život alebo zdravie, a teda jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku.
Obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenia zákona č.8/2009Z.z o cestnej premávke v platnom
znení uvedené konkrétne:
- v § 3 odsek 1, podľa ktorého bol ako účastník cestnej premávky povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone,

- v § 3 odsek 2 písmeno a), podľa ktorého sa mal ako účastník cestnej premávky správať disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom bol povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
- v § 3 odsek 2 písmeno b), podľa ktorého mal ako účastník cestnej premávky poslúchnuť pokyn

vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
- v § 9 odsek 1, podľa ktorého bol ako vodič povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo
pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu;
- v § 10 odsek 1 veta prvá, podľa ktorého mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými
pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu,

- v § 16 odsek 2, podľa ktorého mohol ako vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou
hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h na diaľnici mohol ako vodič
motorového vozidla jazdiť s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg
rýchlosťou najviac 130 km/h,
- v § 16 odsek 5, podľa ktorého ako vodič nesmel prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel

určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením,
- ale najmä v § 40 odsek 8, podľa ktorého bol ako vodič iného vozidla povinný vozidlu s právom
prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné,
aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo, o skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom
prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.

K námietkam obžalovaného v odvolaní ohľadom porušenia dôležitej povinnosti je predovšetkým
potrebné tiež uviesť, že aj porušenie viacerých povinností vodiča určených mu všeobecnými
ustanoveniami zákona o cestnej premávke zakladá porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm.
h/ Trestného zákona. Avšak primárne považoval krajský súd za najzávažnejšie porušenie povinnosti

dať prednosť v jazde vozidlu s právom prednosti v jazde uvedenom v ustanovení § 40 ods. 8 zákona o
cestnej premávke v platnom znení, za porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Takéto jeho konanie v zmysle záverov znaleckého dokazovania mohlo mať za následok životy a
zdravie ľudí - ostatných účastníkov cestnej premávky. Pre uvedený trestný čin platí, že všeobecné

nebezpečenstvo musí hroziť bezprostredne, čo znamená výrazné priblíženie sa k poruche, aj keď k
poruche nemusí vôbec dôjsť. Vzhľadom k uvedenému hoci nebolo potrebné určovať konkrétnu mieru
spoločenskej škodlivosti skutku obžalovaného, je potrebné zdôrazniť, že pre tento trestný čin je
typická živelnosť a neovládateľnosť priebehu udalostí, pri ktorej vznik poruchy je závislý na náhodných
okolnostiach, ktoré sa vymykajú vplyvu páchateľa i ohrozených prítomných osôb. A presne tak tomu

bolo aj v situácii vyvolanej konaním obžalovaného.
Nemožno tiež súhlasiť s argumentom obžalovaného, že nie je možné určiť reálne následky jeho jazdy,
ak tieto znalec z odboru dopravy Ing. L. jasne popísal. To, že k poruche konaním obžalovaného nedošlo,
bolo len dôsledkom náhodných okolností nezávislých od vôle obžalovaného. Vina bola obžalovanému
preukázaná teda nielen znaleckým posudkom znalca z odboru dopravy Ing. L., z ktorého vyplynulo,

že obžalovaný jazdou pred sanitkou vôbec neprejavil ani len minimálnu snahu, aby sanitke umožnil
aspoň plynulý prejazd a neprekážal v jazde. Spôsobom jeho jazdy ignoroval povinnosti vodiča. V
ktoromkoľvek úseku skutkového deja trvajúceho temer polhodinu mal možnosť bezpečným spôsobom
uvoľniť koridor na prejazd sanitky ako vozidla s právom prednostnej jazdy. Znalec v znaleckom posudkuvšak určil minimálne 11 kolíznych situácii vytvorených obžalovaným. Pričom pri každej kolíznej situácii
bolo ohrozených najmenej 5 osôb.
Taktiež jeho vina bola preukázaná svedeckými výpoveďami svedkov i poškodeného, z ktorých vyplynulo,

že obžalovaný svojou jazdou ohrozoval nielen posádku sanitky, ale aj ostatných účastníkov cestnej
premávky. Teda obžalovaný svojim konaním jednoznačne naplnil všetky zákonné znaky žalovaného
trestného činu.
Súd prvého stupňa totiž ohľadom viny vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie postačujúce pre
rozhodnutie vo veci. Vykonané dôkazy tvorili ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz dôkazov,

smerujúcu k jedinému záveru a tým je záver o vine obžalovaného. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil
logické právne závery, a tieto aj veľmi podrobne odôvodnil. Na toto odôvodnenie krajský súd v celom
rozsahu poukazuje.
Za nesprávnosť v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa považoval krajský súd len odkaz na
znalecký posudok znalca Ing. T. V., teda v uvedenom prisvedčil argumentom obžalovaného. Tento
znalecký posudok však bol nahradený iným, ktorý usvedčoval obžalovaného zo žalovaného skutku.

Preto jeho spomenutie v odôvodnení súdom prvého stupňa hoci nedôvodne nemalo vplyv na správnosť
záverov vyvodených z celého vykonaného dokazovania.
Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne
pochybenie. S poukazom na všetky okolnosti prípadu sa krajskému súdu trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov javil skôr mierny

ako prísny, avšak jeho sprísneniu odvolacím súdom bránilo nepodanie odvolania prokurátora. Aj takýto
trest však môže v dostatočnej miere zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného.
Nepochybil prvostupňový súd ani v tom, keď obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá všetkého druhu na dobu 6 rokov. Obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s vedením
motorového vozidla. Je len „šťastím“ na strane obžalovaného, že jeho konanie nemalo závažnejší

následok na životoch a zdraví účastníkov cestnej premávky.

Obžalovanýsvojouúmyselnou„arogantnou“jazdoupredazasanitkouidúcousvýstražnýmiznameniami
v záujme ochrany života a zdravia, prejavil taký stupeň hrubej vodičskej nedisciplinovanosti, ktorý
nepochybne vyžaduje jeho prísny postih práve v oblasti jeho možností riadenia motorových vozidiel.

Obžalovaný nielenže neposkytol „pomoc“ svojou jazdou - príslušný uhýbací manéver vozidlu rýchlej
zdravotníckej pomoci, ale naopak svojou bezohľadnou jazdou vodičovi sanitky niekoľko kilometrov
úmyselnesťažovaljehojazdu,ktoráinakajsamaosebejeprevodičaidúcehosvýstražnýmiznameniami
riskantná. Vytvorenie množstva kolíznych situácií túto „nebezpečnosť“ jazdy vozidla s právom prednosti
v jazde mimoriadne zvyšoval.

Senát odvolacieho súdu k uloženiu trestu základu činnosti riadenia motorových vozidiel vo výmere
6 rokov poukazuje aj na to, že podľa § 34 ods.1 veta za bodkočiarkou Tr. zák. je tento trest aj
výrazom morálneho odsúdenia spoločnosťou páchateľa ako vodiča, ktorý spôsobil trestný čin v doprave.
Spoločnosť pritom veľmi citlivo s vyšším zármutkom prijíma prípady, kedy je ohrozený život alebo zdravie

„záchranára“, ktorý zachraňuje iných.

Trestný zákon neobmedzuje ukladanie trestov zákazu činnosti len na také prípady, kde už došlo k
závažným následkom na zdraví, či životoch poškodených. V súlade so zásadami na ukladanie trestov
uvedenými v Trestnom zákone je aj zásada prísnej individualizácie trestu, a teda individuálneho

posúdenia každého jedného páchateľa v trestnej veci. V kontexte so súčasným trendom „arogantného“
správania sa vodičov motorových vozidiel na cestách, a stále vysokom počte usmrtených a zranených
osôb pri dopravných nehodách, je ukladanie trestov zákazu činnosti súdmi nevyhnutné na plnenie
výchovného účelu trestov pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s cestnou premávkou.

Aj krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že obžalovanému uložený
6 ročný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel je na nápravu obžalovaného potrebný,
nielen s poukazom na charakter jeho konania, ale aj na nekritickosť jeho postoja k trestnej činnosti po
jej spáchaní.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.