Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Er/763/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209231
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8316209231.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská
pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35937874, proti povinnému Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
O. E. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 324,23 eur a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc, Exekútorský úrad Prešov, Slovenská 13, 080 01 Prešov, má
voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - trestného rozkazu Okresného súdu Humenné sp.
zn. 3T 60/08 zo dňa 15.10.2008 .

2. Súd poveril vykonaním exekúcie, súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca, Exekútorský úrad
Prešov, Slovenská 13, 080 01 Prešov, poverením č. 5702 092058 zo dňa 14.10.2016.

3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. ods. 1 písm.
h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)

s poukázaním na nemajetnosť povinného.

4. Súd z obsahu pripojeného exekučného spisu zistil, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie
na príslušné úrady, ktorými bola zistená nemajetnosť povinného a teda, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení prvá veta, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Nakoľko táto exekúcia začala pred 1. aprílom 2017, súd sa pri rozhodovaní riadil Exekučným
poriadkom účinným do 31. marca 2017.

7. Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností
písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti odmajetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd následne po
ich vyhodnotení si môže urobiť vlastný záver, či sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
alebo nie.

10. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže
mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie
oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby

hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

11. Ústavný súd v obdobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje

Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovené. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov

je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Keďže v uvedenej
exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na
zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručeniu návrhu resp. podnetu
povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa
druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len

na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa.
Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení
exekúcieajbeznávrhu,moholtakurobiťajbezvyjadreniaúčastníkovkonania,apretouvedenánámietka
sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským
súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 436/2011).

12. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva
oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS252/04). Súd v civilnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a
nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových
zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (viď R 37/1993).

13. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním
majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. Konajúci súd mal teda vykonaným dokazovaním za
preukázané,ževtomtoprípadesúsplnenézákonnépodmienkynazastavenieexekúcieznavrhovaného
dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok
a nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol, pričom zmena tohto stavu je otázna

a nepravdepodobná, preto ďalší výkon exekúcie by znamenal iba zbytočné navyšovanie trov exekúcie
ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.

14. Súd tak v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť
povinného. Lustráciou súdneho exekútora nebol zistený žiaden exekvovateľný majetok povinného,

pričom zisťovanie vykonané súdnym exekútorom bolo skutočne rozsiahle a dostatočné.

15. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil vyúčtovanie trov vo výške 98,32
eur a žiadal o ich priznanie.

16. Podľa § 9 a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.17. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods.1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

V tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z tohto dôvodu, znáša trovy exekúcie oprávnený (§203 ods. 2
Exekučného poriadku).

20. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej
len „ CSP “/).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP./.