Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/191/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610209817
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7610209817.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Mostová 2, Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: W., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod

sp.zn.: EX 5834/10, v konaní o vymoženie 51,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5Er/435/2010-40 zo dňa 30.9.2020 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví námietky

oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh oprávneného
na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora dňa 23.7.2010 vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 51,12 Eur s príslušenstvom.

Súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
Oprávnený v námietkach uviedol, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide
o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri do siedmych dní odkedy sa exekútor
dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30.6.2016, upovedomenie neobsahuje
opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné a z
upovedomenia nie je zrejmé prečo došlo k zastaveniu exekúcie a aké právne úkony exekútor vykonal.

Oprávnený žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného, nakoľko pohľadávky vymáhané
prostredníctvom súdneho exekútora boli predmetom postúpenia na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím
zákona č. 233/2019 Z.z. Súčasťou námietok bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom
na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods.
1,4,5, čl. 46 ods. 1, čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1,2 Ústavy SR a čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal

na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckych práv, vylúčenú súdnu
ochranu. Oprávnený navrhol, aby súd prerušil exekučné konanie v zmysle § 162 ods.1 písm. b) CSP, a
aby podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 299/2019 Z.z.
(ZoUNEK) s Ústavou SR. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 2 ods. 1,2, § 3 §5, § 6, § 7 zákona
č. 233/2019 Z. z.(ZoUNEK), §9a, § 211a ods.1, §243d ods.3, §243h ods. 1 Exekučného poriadku a
§ 162 ods. 1 písm. b) CSP a skonštatoval, že po preskúmaní námietok oprávneného tieto nepovažuje

za dôvodné. Názor oprávneného, že niektoré ustanovenia zákona č. 233/2019 Z.z. (ZoUNEK) nie sú
v súlade s Ústavou SR, súd nezdieľa, a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP návrh na začatiekonania na Ústavný súd SR nepodá. Súd nevidel dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR, a to najmä vychádzajúc z vyššie
spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z.

zastavené, preto súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: I.ÚS 220/2020, I.ÚS 221/2020, IV.ÚS 239/2020,
III.ÚS 237/200, II. ÚS 241/2020, v ktorých bolo skonštatované, že napadnuté upovedomenia o zastavení
starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sú ústavne udržateľné. Vychádzajúc z uvedených
skutočností súd návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 162 ods. 3 CSP

zamietol. Súd uviedol, že oprávnenému nevzniká povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie,
ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok alebo by požadoval zaplatenie paušálnych
trov vo výške odporujúcej zákonu. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním
paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť. Z gramatického
výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. má súd za to, že podstatným znakom
nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri

exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Pre nepriznanie trov starej
exekúcie nie je rozhodujúca včasnosť zápisu. Keďže právne normy nemôžu pôsobiť spätne, súd má za
to, že zákon č. 233/2019 Z.z. nemôže spájať určité právne následky s už prípadne skorším porušením
povinnosti (zákaz retroaktivity). V ustanovení § 211a ods. 1 EP je taxatívne uvedené, aké údaje sa
o každej neprávoplatne skončenej exekúcií do registra zapisujú. Pričom deň zápisu sa do registra

exekúcií nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnosti zápisu zákon nepožaduje, preto táto
skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho
exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že exekúcia
vedená pod sp.zn: 5Er/435/2010 je zapísaná v registri v zmysle § 211a ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z.
Preto súd nemá dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný

opak zo strany oprávneného. Nárok súdneho exekútora na trovy podľa zákona č. 233/2019 Z.z. vzniká
už len existenciou zápisu, a to logický ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu zastavenia exekúcie ex
lege. Súd poznamenal, že oprávneným uvádzaný §1 ods.1 vyhlášky č. 355/2014 Z.z. o Centrálnom
registri exekúcií sa na daný prípad absolútne nevzťahuje, pretože tento hovorí o nových exekúciách
a zmien v ich údajoch, prípadne o zmenách v údajoch starých už zapísaných exekúcií. Nehovorí

nič o včasnosti zápisu starých exekúcií, lebo zápis sa spravuje § 243d ods. 3 Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017. Ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie o tom, že súdny
exekútor si nesplnil zákonnú povinnosť, mal možnosť podať podnet Slovenskej komore exekútorov na
preskúmanie, kontrolu. Oprávnený svoje tvrdenie o údajnom porušení povinnosti zo strany súdneho
exekútora uskutočniť zápis do centrálneho registra exekúcií nijakým spôsobom nepreukázal a túto svoju

dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na iných. K námietke oprávneného, že z upovedomenia nie je
zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal, a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného, a že
neobsahuje opis skutočností, ktoré odôvodňujú zastavenie, súd uviedol, že napadnuté upovedomenie
obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočnosti, ktoré zastavenie odôvodňujú, a to v znení: „Stará
exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov.

K predlženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Upovedomenie
obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z.
Súdny exekútor nie je povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona. Argumenty oprávneného sú
podľa názoru súdu účelové. Súd tiež podotkol, že v prípade, že oprávnený nebol spokojný s činnosťou
súdneho exekútora mohol podľa § 44 ods. 10 EP účinného do 31.3.2017, kedykoľvek v priebehu

exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh na zmenu exekútora, avšak
tak neurobil. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa § 2 ods. 1 písm.
a) zákona č. 233/2019 Z.z. V konaní súd neeviduje žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávok na tretiu
osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka. Procesne legitimovaným subjektom je naďalej
súčasný oprávnený- GENERAL FACTORING, a.s. Prevod pohľadávky má pôvodný oprávnený oznámiť

a preukázať exekútorovi, ktorý je povinný následne predložiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka
konania. Keďže návrh súdu predložený nebol, nemohol o ňom ani zákonite rozhodnúť. Napadnuté
upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda vydané v súlade so zákonom, pre nepriznanie trov
súdnemu exekútorovi zákon nevyžaduje včasnosť zápisu, ale zápis ako taký a upovedomenie obsahuje
všetky obligatórne náležitosti, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.

3. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom s poučením, že proti nemu nie je
prípustné odvolanie.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie
nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že
proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho
podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá.
Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej

inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák.
č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného
sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to
rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého
dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zákon
č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych

trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy
ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť
do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis
a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č.

335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny exekútor
mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07.01.2015. Nemôže
byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej
exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší
zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie

relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného
zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne
trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že
upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona
č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným

súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je
nepreskúmateľné.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,

či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa
ustanovenia § 386 písm. c) CSP.

7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije
Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 25.5.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom
ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom ustanovení § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči

ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie
súdu, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, a ktorým súd námietky proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný
sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo
súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle

ustanovenia § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie
oprávneného odmietol.

16. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.

o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe
poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu
úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až
následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe

poverenia sudcu, pričom v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

17. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým,
že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a

tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie
princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z
30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné
s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej

inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou
civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a
nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože
dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).