Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4P/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201319
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201319.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletého R. Y. C., W.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov N. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Ť. XXX/XX, XXX XX F.,
zastúpenej JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, Bardejov a Y.. C. C.,
W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou so sídlom M.V.
Miškovského 3, Bardejov, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/96/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014 tak, že:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletému R. Y. C., W.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo
výške 250,- Eur počnúc od 01.07.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci
na účet matky maloletého.

Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2019 do 31.01.2020 vo výške 350,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť
na účet matky maloletého v lehote do 31.03.2020.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým R. Y. C., W.. XX.XX.XXXX:
- každý posledný celý víkend v kalendárnom mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod.

Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého,
kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti.

Matka je p o v i n n á maloletého R.Á. Y. na styk s otcom riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého sa návrhom, doručeným súdu dňa 28.6.2019 domáha, aby súd s účinnosťou od
1.7.2019 do budúcna zmenil rozsudok OS Bardejov sp. zn. 3P 96/2012 zo dňa 3.4.2014 vo výroku o
výživnom pre maloletého tak, že súd zvýši výživné otcovi na maloletého R. Y. zo sumy 200 Eur mesačne
na sumu 300 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila zvýšenými výdavkami na maloletého syna. Otec

maloletého so zvýšením výživného ani len čiastočne nesúhlasil. Uviedol, že jeho príjmy sa nezmenili
a výdavky mu stúpli. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa možností otca s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.2. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami účastníkov, resp. kolízneho
opatrovníka, písomnosťami predloženými matkou a otcom maloletého, správou kolízneho opatrovníka,
spisovým materiálom konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 3P 96/2012, ostatným

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.4.2014, č. k.: 3P/96/2012 - 128 súd zveril maloletého
R. Y. C. do osobnej starostlivosti matke, určil otcovi výživné na maloletého vo výške 200 Eur mesačne
od 30.8.2010 do 20.4.2011 a od 1.8.2012 do budúcna. Rozhodol o dlžnom výživnom a v prevyšujúcom

rozsahu návrh zamietol. Súd zároveň rozhodol, že styk otca s maloletým je neobmedzený a že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku podali obaja rodičia maloletého
odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.9.2014 č. k.: 4CoP/20/2014
- 168 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom, vo výroku o
zamietnutí návrhu v prevyšujúcom rozsahu a vo výroku o trovách konania.

4. Matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s maloletým R. Y.. Vlastní byt. Jej mesačný príjem
je okolo 700,- Eur netto, iný príjem nemá. Maloletý je zdravý. Matka vyšpecifikovala mesačné náklady
na maloletého: strava v škole 22 Eur, telefonovanie 66 Eur (v čom sú náklady na telefonovanie matky,
maloletéhoamesačnásplátkazamobilnýtelefón),školskýklub14Eur,oblečenieaobuv25Eur(300Eur
ročne), súkromná jazyková škola 40 Eur ( 120 Eur na 3 mesiace), základná umelecká škola ( bicie) 10

Eur ( 60 Eur na 6 mesiacov), 80 Eur ročne na školské pomôcky. Matka platí mesačne na bývanie 250 Eur,
spláca hypotéku vo výške 200 Eur, mesačné náklady na stravu pre ňu a maloletého predstavujú 200 Eur.
Otec sa so synom stretáva a kupuje mu darčeky. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou.
Pribudla mu v roku 2014 ďalšia vyživovacia povinnosť, na syna C. prispieva sumou 180 Eur mesačne.
Nemá iné vyživovacie povinnosti, ani iné dlhy a záväzky. Otec je spoluvlastníkom bytu v ktorom býva s 1

spoluvlastníckym podielom. Jeho mesačný príjem predstavuje okolo 2.000 Eur . mesačné náklady otec
vyšpecifikoval na 220 Eur strava v domácnosti a 80 Eur strava v práci, 80 Eur oblečenie a obuv, 30 Eur
hygiena, 21 Eur mobilný telefón, 17,51 Eur internet a televízia, 80 Eur lieky, 50 Eur fyzioterapia, 45 Eur
telocvičňa, 100 Eur voľno časové aktivity so synom, čistiace prostriedky 10 Eur, okolo 240 Eur náklady
na bývanie, 11,25 Eur životné poistenie, 250 Eur pohonné hmoty, ročné náklady: poistenie domácnosti a

stavby 27 Eur, poplatok za komunálny odpad 27 Eur, daň z nehnuteľnosti 24 Eur, poistenie motorového
vozidla ( za dve motorové vozidlá) 227 Eur, údržba motorového vozidla 150 Eur, členské príspevky pre
SLS 18 Eur, príprava na atestáciu 300 Eur, stomatológ 60 Eur.

5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24 ,§25a26
sa použijú primerane.

6. Podľa § 24 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä

určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak

budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovaniepravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

7. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

15. Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného pre maloletého
je čiastočne dôvodný a to v sume 250 Eur mesačne, na základe čoho súd otcovi zvýšil výživné na

takúto sumu s účinnosťou od 1.7.2019, v zmysle návrhu matky do budúcna, pričom výživné je splatné
do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Je nepochybné, že od posledného rozhodnutia do
podania návrhu na zvýšenie výživného uplynula doba 5 ich rokov, za ktorú sa podstatne zvýšili potreby
maloletého,pričomtotozvýšeniemusiaznášaťobajarodičia,viacotec,keďžesaodieťaosobnenestará.
Je v jeho možnostiach zarobiť na potreby maloletého R. Y. súdom určenom sumou a jeho príjem mu

umožňuje prispievať 250 Eurami mesačne. Nemožno náklady otca, predstavujúce platby za poistenie
auta a pohonné hmoty považovať za dôležitejšie, než základné potreby jeho maloletého syna. Ak otec
potrebuje na stravu okolo 300 Eur mesačne, pričom jeho syn spolu so svojou matkou spotrebujú na
stravu iba 200 Eur mesačne, nejaví sa to súdu ako rovnocenné a primerané. Rovnako náklady naoblečenie otca výrazne prevyšujú náklady na dieťa, ktoré navyše rastie a jeho oblečenie a obuv sa musí
pretoprimeranemeniť.Otecžijevspoločnejdomácnostisosvojoumatkouapretobymaliobajapomerne
znášať náklady na bývanie. Nemusí to tak byť, je to v konečnom dôsledku na dohode medzi nimi dvoma,

nemôže však táto okolnosť spôsobiť nedostatok finančných prostriedkov na výživu maloletého dieťaťa.
Na druhej strane je potrebné zohľadniť to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj jeho zvýšené
životné náklady za dobu 5 ich rokov od posledného určenia výživného. Samotné náklady, deklarované
matkou na maloletého, predstavujú ak sa k tomu prirátajú náklady na hygienu a voľno časové aktivity,
približne takúto sumu mesačne. Na druhej strane však je potrebné zohľadniť skutočnosť, že matka sama

hradí výdavky na bývanie maloletého, na jeho hygienu a čistenie jeho osobných vecí, na zaobstaranie
prostriedkovnavoľnočasovéaktivityvdomácnosti(televízia,internetapodobne)atedajenaotcovi,aby
hradil náklady na maloletého vo vyššom rozsahu, než matka, ktoré pri pričítaní spomenutých nákladov
predstavujú oveľa vyššiu sumu. Preto súd určil otcovi 250 Eur mesačne, pretože medzi náklady na dieťa
nemožno považovať iba osobné náklady, ale aj iné náklady, ktoré s dieťaťom súvisia ( napr. náklady
na zabezpečenie bývania maloletého). Otec prispieva svojmu druhému synovi sumu 180 Eur mesačne,

pričom dlžné výživné nemožno považovať za povinnú mesačnú platbu, je to dlh, ktorý mal otec uhrádzať
v minulosti a ktorý bol splatný dozadu, kedy tak nečinil a ak tieto prostriedku v danom čase nezaplatil, tak
ich ušetril, pričom v čase platenia dlžného výživného platí logicky aj bežné výživné, ktoré je v každom
ďalšom mesiaci, pokiaľ trvá vyživovacia povinnosť, splatné. Ak teda súd berie do úvahy 180 Eur ako
výživné na 6 ročné dieťa, tak 250 Eur nie je pre 9 a pol ročné dieťa neprimeraná suma a obaja synovia

majú právo na zabezpečenie svojich životných potrieb a rovnako právo pomerne sa podieľať na životnej
úrovni svojho otca. Otec je v súčasnosti schopný zarobiť si na potreby maloletého R. Y., tomu sa za 5
rokov potreby zvýšili a z týchto rozhodujúcich skutočností súd vychádzal pri svojom rozhodovaní.

16.Vtejtosúvislostisúdlenzáveromuvádza,žeprelomeniezásadyrebussicstantibus(zmenasúdneho

rozhodnutia v budúcnosti) , ktorá v tomto prípade prichádza do úvahy, je priamo závislá na stave, ktorý
bol založený a ktorý sa mení. Súd teda nemôže odznova skúmať pomery maloletého a rozhodnúť o
nich, akoby predchádzajúce rozhodnutie neexistovalo, ale určuje výšku v závislosti od zmeny pomerov
od rozhodnutia, ktoré sa mení. Súd však môže zohľadniť určité okolnosti určujúce výšku pôvodného
výživného a zohľadniť ich v čase rozhodovania o zmene. Tá bola v roku 2014 určenú na sumu 200

Eur mesačne, čo na 4 ročné dieťa je určite veľmi vysoké výživné najmä s ohľadom na vyživovaciu
povinnosť oboch rodičov a neexistenciu mimoriadnych okolností na strane dieťaťa ( napr. nepriaznivý
zdravotný stav dieťaťa). Preto súd čiastočne zohľadnil predchádzajúce výživné vo výške 200 Eur a
rovnako skutočnosť, že otec v súčasnosti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Navyše budovanie vzťahu
otca a syna pomáhajú spoločné chvíle, v tejto súvislosti otec má ďalšie náklady na voľno časové aktivity

s maloletým R. Y., ktorému prispieva aj darčekmi. A na to potrebuje ďalšie finančné prostriedky, ktoré
prevyšujúsúdomurčenévýživné.Tietovminulostineexistovaliatojepotrebnétiežzarátaťdosúčasných
výdavkov otca. Náklady na dieťa v budúcnosti pravdepodobne stúpnu ( stredná škola, prípadne vysoká
škola) a vtedy bude možné pri podstatnej zmene pomerov opätovne prehodnotiť výšku výživného. V
súčasnosti však nie je možné určiť výživné na tie náklady, ktoré vzniknú až v budúcnosti, ale len

na súčasné náklady, v rámci ktorých len ak otec prispieva maloletému sumou 250 Eur mesačne plus
ďalšie náklady na neho, pričom vyživovaciu povinnosť voči R. Y. má aj matka, je to podľa názoru súdu
dostatočná suma pre všestranný rozvoj maloletého a pre zachovanie jeho práva podieľať sa na životnej
úrovni svojho otca. Preto súd návrh matky v prevyšujúcom rozsahu nad 250 Eur mesačne zamietol
ako v súčasnosti nedôvodný.

17. Za obdobie od 1.7.2019 do 31.1.2020 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 350 Eur (50 Eur x
7 mesiacov), keďže otec nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti posledným rozhodnutím
súdu v konaní 3P 96/2012 maloletému za dané obdobie na výživné neprispel. Na zaplatenie dlžného
výživného súd otcovi určil lehotu do 31.3.2020, čo sú približne 2 mesiace od vyhlásenia rozhodnutia,

pričom súd vzhľadom na možnosti otca neurčil in dlhšiu lehotu a vzhľadom na to, že sa nejedná i vysokú
sumu v porovnaní s príjmami otca, neurčil ani splátky dlžného výživného. V rozsudku 3P 96/2012 - 128
zo dňa 3.4.2014 bolo rozhodnuté, že styk otca s maloletým R. Y. je neobmedzený. Takéto rozhodnutie je
neurčité a nevykonateľné, preto súd zmenil daný rozsudok aj v tejto časti a upravil styk otca s maloletým
v súlade so zhodným návrhom oboch rodičov na pojednávaní dňa 22.1.2020, do čoho súd nemal za

potrebné zasahovať, keďže obaja rodičia vedia najlepšie akým spôsobom prispôsobia vlastný voľný čas
školským a mimoškolským aktivitám maloletého. Keďže v tomto ohľade nebol medzi nimi žiaden spor,
súd vyhovel takémuto návrhu oboch rodičov na styk otca s maloletým. Otec sa s maloletým stretáva,
trávia spolu čas a je len v záujme maloletého ( a rovnako otca), aby otec prevzal stále výraznejšiu úlohuv jeho živote, pretože maloleté dieťa potrebuje oboch rodičov, nielen ako blízke osoby v živote, ale aj
ako vzory a podporu. Súd zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.