Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8113234272.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. T., bývajúceho v Č. E. XXX, zastúpeného JUDr.
Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovanej Slovenskej republike,
v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého
2,onáhraduškody,vktorejvecikonalOkresnýsúdPrešovpodsp.zn.15C/298/2013,odovolanížalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2017 sp. zn. 2Co/25/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom z 11. júna 2014 č. k. 15C/298/2013-188 zamietol žalobu, ktorou
žalobca požadoval, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanou nahradiť mu škodu, ktorá vznikla
vo výške 160 264,11 eur nesprávnym úradným postupom orgánu katastra. Súd prvej inštancie vychádzal

z toho, že síce je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že orgán katastra rozhodol o návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností neprávom oneskorene, avšak právo žalobcu v časti týkajúcej sa náhrady ušlého
zisku vo výške 60 264,11 eur sa premlčalo, resp. v časti týkajúcej sa náhrady škody vo výške 100
000 eur, vzniknutej zaplatením zmluvnej pokuty (subjektu, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam,ktorýchsaoneskorenývkladtýkalaktorýsubjektztohtodôvoduopodstatneneodstúpil
od budúcej kúpnej zmluvy) ani nevzniklo, pretože medzi touto škodou a nesprávnym úradným postupom

orgánu katastra nie je vzťah príčinnej súvislosti.

2. Krajský súd v Prešove, konajúci o odvolaní žalobcu, rozsudkom z 27. septembra 2017 sp. zn.
2Co/25/2017 rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby potvrdil, pretože ho považoval za vecne
správny. Na rozdiel od súdu nižšej inštancie ale vychádzal z toho, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z
dôvodu, že postup orgánu katastra v konaní o návrhu na vklad nebol nesprávny. Na odôvodnenie tohto

svojho záveru v bode 32. svojho rozhodnutia uviedol: „Po podaní návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho
práva (27. 11. 2009) Správa katastra G. rozhodla dňa 11. 12. 2009 o prerušení konania na dobu 30 dní
od doručenia rozhodnutia, a to v súlade s § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Zb. v znení neskorších
predpisov. Správny orgán vyzval účastníkov preukázať, že predávajúci ponúkli vec - predmet prevodu
oprávnenému z predkupného práva a oprávnený si toto právo neuplatnil v nadväznosti na znenie § 7a
zákona č. 669/2007 Zb. Správny orgán teda považoval za dôležité zistenie skutočností vyplývajúcich zo

spomínaného zákona č. 669/2007 Zb., keď zároveň mal vedomosť o existencii rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Prešove o umiestnení líniovej stavby č. 2009-730/3005-11/SP-KC. Správa katastra
postupovala s cieľom rozhodnúť o podanom návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a v tejto súvislosti išlo o legitímny postup správneho orgánu, ktorý mu zároveň zákon aj
umožňoval. Nemožno pritom argumentovať, že by takýmto postupom išlo o subjektívny prieťah, kedy
by správny orgán bez ďalšieho podstatného dôvodu vo veci nekonal. Naopak, správny orgán zisťoval

skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podaného návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva k daným
nehnuteľnostiam, rozhodol o prerušení konania v súlade s § 31a zákona č. 162/1995 Zb. a napokon jezrejmé aj to, že k zrušeniu takto vydaného rozhodnutia nedošlo.“ Odvolací súd dodal, že „aj v prípade,
ak by sa žalovaná (príslušný správny orgán) dopustila nesprávneho úradného postupu, keď vo veci
návrhu žalobcu nebolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu v zákonom ustanovenej lehote, ako to

skonštatoval súd prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom v tom zmysle, že nie je
daná príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi uhradením zmluvnej pokuty a tvrdeným
nesprávnym postupom žalovanej“, resp. že „Súd prvej inštancie sa napokon správne vyporiadal aj s
uplatnenou námietkou premlčania žiadaného nároku žalobcu kvalifikovaného ako ušlý zisk ...“.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Jeho prípustnosť vyvodzuje z ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP a odôvodňuje ho nesprávnym právnym posúdením právnej otázky premlčania
práva (začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby) a príčinnej súvislosti. Za relevantné právne
otázky, ktoré podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, považuje
žalobca otázky: „1. Či k naplneniu účinkov kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľnosti dochádza uzavretím
kúpnej zmluvy alebo až rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

a zaplatením kúpnej ceny, 2. Či je zachovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a zmenšením majetku žalobcu (škodou), ak správny orgán bez
zákonného dôvodu nevydá v zákonnej lehote rozhodnutie a účastník konania v dôsledku toho nemôže
uzavrieť zmluvu podľa zmluvy o budúcej zmluve a v dôsledku toho musí zaplatiť druhej zmluvnej strane
zmluvnú pokutu, ktoré plnenie nespadá do oblasti verejného (daňového) práva (rozsudok NS SR sp.zn.3

Cdo 32/2007), ale spadá do oblasti súkromného práva - súkromnoprávnych vzťahov a strany si vymienili,
že neoddeliteľnou súčasťou budúcej kúpnej zmluvy bude rozhodnutie správneho orgánu, resp. výsledok
tohto rozhodnutia (výpis z listu vlastníctva), 3. Či príčinnú súvislosť ako vzťah príčiny a následku je
potrebné v prípade pôsobenia viacerých príčin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápať ako reťazenie
príčin a následkov nielen v postupnosti vecnej, ale i postupnosti časovej a či protiprávnosť musí byť

aspoň jednou z hlavných príčin vzniku škody a nemôže byť príčinou vedľajšou.“

4. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože dovolanie nie je dôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v

stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť. Na
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na

základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť
dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)
kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,
ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto

ustanovenie.

7. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou

odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine),
ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté
dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení

ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v
rozhodnutíodvolaciehosúdu),ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP
musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

8. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
(naostatok ako každej občianskoprávnej zodpovednosti) je protiprávny úkon, v konkrétnostiachuvedeného zákona nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup.
Ďalšími predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou

(a v konkrétnostiach uvedeného zákona tiež skutočnosť, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej
samosprávy pri výkone samosprávy). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
daná, ak sú uvedené predpoklady splnené kumulatívne; ak nie je splnený jeden z predpokladov, nie je
potrebné sa zaoberať otázkou splnenia ďalších predpokladov.

9. Odvolací súd, na rozdiel od súdu nižšej inštancie, ktorý dospel k záveru, že nedodržanie zákonnej
lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností treba považovať za nesprávny
úradný postup, vychádzal z toho, že postup orgánu katastra v konaní o návrhu na vklad bol správny.
Vzhľadom na nedostatok protiprávneho úkonu, v konkrétnostiach uvedenej veci nesprávneho úradného
postupu, ako základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ustáleného odvolacím súdom nebolo podľa dovolacieho súdu potrebné sa zaoberať ďalšími

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ako to, podľa dovolacieho súdu nadbytočne, urobil
odvolací súd pre eventualitu, že „aj v prípade, ak by sa žalovaná (príslušný správny orgán) dopustila
nesprávneho úradného postupu ...“.

10. Žalobca ale v dovolaní ničím nespochybňuje záver odvolacieho súdu o nedostatku nesprávneho

úradného postupu orgánu katastra a považuje za nesprávne iba posúdenie ďalších predpokladov vzniku
zodpovednostištátu,príčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupom(ktorýpodľaodvolacieho
súdu tu nie je) a vznikom škody a posúdenie otázky premlčania práva na náhradu škody (ktoré podľa
odvolacieho súdu ani nevzniklo). Od ostatne uvedených právnych otázok rozhodnutie odvolacieho
súdu nezáviselo (to záviselo od záveru o nepreukázaní prvého základného predpokladu zodpovednosti

štátu za škodu, a to predpokladu nesprávneho úradného postupu; neexistencia ostatných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu bola uvedená len ako argument navyše).

11. Keďže právna otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP nebola žalobcom v dovolaní nastolená
(žalobca v dovolaní brojí proti riešeniu právnych otázok, na vyriešení ktorých nespočívalo rozhodnutie

odvolacieho súdu a vyriešenie ktorých neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu),
dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a 2 CSP. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže

jej žiadne nevznikli.

13.Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.